1.

Môže byť označenie veľtrhov a zábavných parkov v zmysle diferencovania medzi nimi v kategórii 7 prílohy III v spojení s článkom 98 ods. 2 smernice 2006/112/ES (1) použité ako argument pre zdanenie lunaparku riadnou sadzbou dane, hoci označenie „zábavný park“ zahŕňa tak stále zábavné podniky, ako aj putovné zábavné podniky?

2.

Je judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej kontext rôznych služieb môže viesť k tomu, že nie sú podobné, uplatniteľná na poskytovanie služieb putovnými zabávačmi a stálymi zábavnými podnikmi v podobe lunaparkov?

3.

V prípade zápornej odpovede na druhú prejudiciálnu otázku:

Je „hľadisko priemerného spotrebiteľa“, ktoré je v súlade s judikatúrou SDEÚ podstatným prvkom zásady neutrality dane z obratu, „myšlienkovou perspektívou“, ktorú nie je prípustné dokazovať znaleckým posudkom?