25.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 294/14

1.1

S novým programom sociálnej politiky na obdobie 2006 – 2010 sú spojené zvláštne očakávania. V období, keď je v polovici stanoveného obdobia hodnotí Lisabonská stratégia ide najmä o to, viac poukázať na význam sociálnej politiky pre dosiahnutie cieľov z Lisabonu. Je potrebné splniť požiadavku Lisabonskej stratégie – spojiť zlepšenie konkurencieschopnosti a zvýšenie hospodárskeho rastu a vytvorením nových a lepších pracovných miest a posilnením sociálnej súdržnosti. Na to je potrebná európska politika, ktorá sa snaží o rovnocenné dosiahnutie daných cieľov a tým zabezpečuje rovnováhu Lisabonskej stratégie. Hospodárska politika, politika zamestnanosti a sociálna politika, ako aj politika v oblasti životného prostredia musia byť v rovnováhe, aby bolo možné zabezpečiť trvalé udržanie európskeho sociálneho modelu.

1.2

Európska rada konštatovala na svojom summite o oživení Lisabonskej stratégie 22. a 23. marca 2005, že prioritou by sa mala stať podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti, pričom poukázala aj na rozhodujúci význam makropolitiky pre hospodársky rast a zamestnanosť (1). Takéto stanovenie priorít sa zdá byť kvôli pretrvávajúcej slabej konjunktúre a trvalo vysokej nezamestnanosti nevyhnutne potrebné. Rada pritom vychádza zo vzájomného posilňovania v rámci hospodárskej politiky, politiky zamestnanosti a sociálnej politiky, keď zdôrazňuje: „Na dosiahnutie týchto cieľov musí Únia viac mobilizovať všetky vhodné prostriedky jednotlivých štátov a Spoločenstva […] v troch rozmeroch stratégie – hospodárskom, sociálnom a environmentálnom – aby lepšie využila ich synergie vo všeobecnom kontexte trvalo udržateľného rozvoja.“ (2) Prednostné zameranie na rast a zamestnanosť však podľa názoru EHSV nevedie automaticky k zlepšeniu sociálnej situácie, hoci väčší rast je podstatnou podmienkou pre boj proti nezamestnanosti a zlepšovanie sociálnej situácie. Sociálnu politiku je naopak potrebné vidieť ako produktívny faktor, ktorý má pozitívny vplyv na rast a zamestnanosť. Sociálny program prispieva „k plneniu cieľov Lisabonskej stratégie tým, že posilňuje európsky sociálny model založený na hľadaní plnej zamestnanosti a väčšej sociálnej súdržnosti“ (3).

1.3

„Európsky sociálny model je založený na dobre fungujúcej ekonomike, vysokej miere sociálnej ochrany, vysokom stupni vzdelania a sociálnom dialógu.“ (4) Je založený na základných hodnotách demokracie a slobody a sociálnej spravodlivosti, spoločných všetkým členským krajinám. Po prvýkrát je v Zmluve o Ústave pre Európu, a najmä v jej charte základných práv EÚ, stanovené, že sa celá Únia bude zasadzovať za sociálne trhové hospodárstvo a tieto základné hodnoty. Všetky členské štáty Únie vykazujú – v rôznej forme a rozsahu – spoločné znaky sociálneho štátu, ktoré sú vo svojej celistvosti základom európskeho sociálneho modelu. K týmto spoločným znakom patria:

Úlohou európskej sociálnej politiky je na európskej úrovni zachovať a rozvíjať účinnými nástrojmi tento európsky sociálny model. Zvláštnym prínosom sociálnej politiky sú európska stratégia zamestnanosti, koordinačné opatrenia sociálnej integrácie a reformy systémov sociálneho zabezpečenia, ako aj vyrovnávanie pracovných a životných podmienok na ceste pokroku prostredníctvom minimálnych štandardov.

1.4

Na dosiahnutie cieľov z Lisabonu je potrebné posilniť sociálnu politiku ako zvláštnu oblasť činnosti na európskej úrovni, a to prostredníctvom aktívnej politiky v oblasti:

EHSV výslovne podporuje nový, Komisiou prijatý postup, podľa ktorého by každý návrh právneho predpisu mal byť hodnotený s ohľadom na dopad na rast a zamestnanosť a preskúmaný z hľadiska súladu s chartou základných práv EÚ.

1.5

K príprave nového sociálneho programu výrazne prispela aj skupina na vysokej úrovni o budúcnosti sociálnej politiky v rozšírenej Európskej únii, ktorá predložila svoju správu v máji 2004. Výsledky a návrhy tejto skupiny by mali byť, podľa názoru EHSV, v novom sociálnom programe viac zohľadnené (5).

2.1

Komisia najprv vo svojom oznámení zdôrazňuje, že sa plne zaviazala modernizovať a rozvíjať európsky sociálny model, ako aj presadzovať sociálnu súdržnosť, ktoré sú súčasťou tak Lisabonskej stratégie. Sociálny program definuje priority, ktorými by sa v tejto oblasti mala riadiť činnosť Európskej únie. Jeho uplatňovanie by sa malo zakladať na nasledujúcich zásadách:

2.2

Na základe týchto zásad sa návrh strategického prístupu opiera o dva prvky:

3.1

V súvislosti s posilnením dôvery v premenu spoločnosti sú ohlásené tri konkrétne opatrenia:

3.2

Aj EHSV považuje za potrebné vytvoriť väčšiu dôveru občanov v európske zjednotenie a spoločenský vývoj všeobecne. Toto sa však môže podariť len vtedy, ak európska politika povedie k skutočnému zlepšeniu sociálnej situácie ľudí. EHSV považuje za potrebné uskutočniť podrobnú analýzu následkov demografických zmien v spoločnosti, a víta predloženie oznámenej zelenej knihy (7), ktorá umožní viesť túto debatu na širšej európskej úrovni. V zmysle medzigeneračného prístupu je potrebné sa pritom zamerať najmä na dopad na mladú generáciu. Nejasné však v návrhu Komisie zostáva, čo si Komisia predstavuje pod príspevkom k európskej iniciatívy pre mládež, a akú úlohu by tu mala zohrávať. Vlády Nemecka, Španielska, Francúzska a Švédska nedávno predložili Európskej rade spoločný dokument o európskom pakte pre mládež. Tento obsahuje návrhy opatrení v oblasti zamestnanosti a sociálnej integrácie, všeobecného a odborného vzdelávania, mobility a mládežníckych výmen, a bol na jarnom summite schválený (8).

Tento dokument sa výslovne vzťahuje aj na ohlásenú zelenú knihu o demografických zmenách. EHSV ľutuje, že Komisia sa vo svojom návrhu nevenovala podrobnejšie tomuto návrhu vlád (9).

3.3

EHSV vo všeobecnosti považuje zriadenie každoročného fóra na hodnotenie realizácie sociálneho programu za zmysluplné. Takéto fórum by sa malo, podľa názoru EHSV, zaoberať perspektívami európskeho sociálneho modelu, zapojiť všetky dôležité spoločenské skupiny a byť naplánované tak, aby sa umožnili debaty medzi účastníkmi.

3.4

EHSV trvalo podporuje zámer Komisie aktívne presadzovať prednosti európskeho sociálneho modelu v kontexte medzinárodnej práce a zasadzovať sa celosvetovo o primeranosť práce podľa noriem IAO. Únia v tomto smere môže dosiahnuť dôveryhodnosť len vtedy, pokiaľ zachová a bude ďalej rozvíjať európsky sociálny model aj za zmenených hospodárskych rámcových podmienok a bude sa rozhodne zasadzovať za to, aby hospodársky a sociálny pokrok išli ruka v ruke. Pri tom by sa mala výslovne odvolávať na revidovanú európsku sociálnu chartu, ako aj na európsku chartu základných práv.

4.1.1

V oblasti európskej stratégie zamestnanosti oznámila Komisia na rok 2005 zmeny v súvislosti s novým smerovaním stratégie zamestnanosti, ktorá sa zameriava na priority správy Komisie Wima Koka o zamestnanosti z roku 2003: podpora prispôsobivosti, lepšia integrácia do pracovného trhu, zvýšenie investícií do ľudských zdrojov, účinné riadenie uplatňovania. Toto sa má uskutočniť v spojitosti so základnými zásadami hospodárskej politiky. EHSV upozorňuje na skutočnosť, že skupina na vysokej úrovni o budúcnosti sociálnej politiky predložila konkrétne návrhy na stanovenie hlavných bodov v nových usmerneniach pre zamestnanosť. Podľa nich by sa mali zamerať na skoršiu a lepšiu integráciu mladých ľudí do trhu práce a vytvorenie prechodu medzi vzdelávaním a zamestnaním, ako aj integráciu žien a starších pracovníkov. Ďalším ťažiskom by podľa návrhu skupiny odborníkov mala byť zvyšovanie kvality práce prostredníctvom organizačných opatrení a ochrany pracovníkov a zdravia pri práci, čo by zároveň malo uľahčiť integráciu starších pracovníkov. Aj v oblasti celoživotného vzdelávania predstavila skupina rôzne opatrenia, ktoré by mali byť súčasťou usmernení pre zamestnanosť. Rovnako má aj podpora a zvládnutie sociálnych následkov štrukturálnych zmien, najmä v nových členských štátoch, zohrávať v nových usmerneniach EÚ pre zamestnanosť dôležitejšiu úlohu. V už predložených integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť našli tieto návrhy len čiastočné uplatnenie (10).

EHSV považuje za potrebné pri vypracovávaní konceptu novej orientácie usmernení pre zamestnanosť viac zdôrazniť kvalitu zamestnania a zabrániť pri tom chudobe v zamestnaní.

4.1.2

Úloha Európskeho sociálneho fondu (ESF) pri podpore európskej stratégie zamestnanosti je spomenutá len v súvislosti so zlepšením mechanizmov riadenia uplatňovania, pričom je ohlásená komunikačná stratégia. EHSV kritizuje skutočnosť, že Európska komisia ani raz nespomína funkciu ESF ako dôležitého nástroja na rozvoj ľudských zdrojov a opatrení vzdelávania a odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, orientovaných na pracovný trh. Podľa názoru EHSV je táto dôležitá úloha ESF pri rozvoji celoživotného vzdelávania príliš málo zrejmá. Pritom sú práve kompetencia a kvalifikácia podstatnými výhodami Únie v oblasti konkurencieschopnosti (11).

4.1.3

Navrhované opatrenia v oblasti sociálnej politiky na sprevádzanie hospodárskych štrukturálnych zmien, zjavne inšpirované odborníkmi skupiny o budúcnosti sociálnej politiky, EHSV hodnotí vo všeobecnosti pozitívne. Je však nápadné, že Európska komisia sa nevenovala sociálnym následkom reštrukturalizácie podnikov. Práve o koncepty znášania sociálnych následkov by však malo ísť, a to takým spôsobom, ktorý umožní spravodlivé vyrovnanie hospodárskych záujmov a záujmov zamestnancov. Európska komisia v podstate predkladá návrhy k postupom a metódam, ako napr.: ustanovenie fóra na vysokej úrovni všetkých aktérov a postihnutých na sprevádzanie reštrukturalizácie podnikov. Zloženie tohto fóra, alebo dokonca ciele či náplň práce však nie sú bližšie špecifikované. Rovnako v podstate nepoukazuje na význam práv zamestnancov a európsku legislatívu na zvládnutie sociálnych dôsledkov štrukturálnych zmien. EHSV sa však nazdáva, že smernice na ochranu pri hromadnom prepúšťaní, pri prechode podniku na inú osobu, a na informovanie a konzultáciu so zamestnancami, ako aj smernica o zamestnaneckej rade predstavujú dôležité nástroje na zvládnutie sociálnych dôsledkov štrukturálnych zmien za spoluúčasti zamestnancov a zástupcov ich záujmov.

4.1.4

EHSV víta začatie druhej fázy vypočutia sociálnych partnerov k problematike reštrukturalizácie a revízie smernice o Európskych zamestnaneckých radách. EHSV sa však domnieva, že tieto dve témy by mali byť vypracované osobitne. Zamestnanecké rady síce zohrávajú pri reštrukturalizácii dôležitú úlohu, napriek tomu je však už dlhý čas potrebné vylepšiť smernicu o Európskych zamestnaneckých radách. EHSV sa týmto problémom už zaoberal a vyhlásil: „Tento ... nástroj výraznou mierou prispel k rozvoju európskej dimenzie vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami.“ (12)

4.1.5

EHSV podporuje aj zámer dosiahnuť väčšiu súčinnosť politických opatrení a finančných nástrojov, najmä Európskeho sociálneho fondu. čo tým Komisia myslela konkrétne, však zostáva nejasné. Rovnako zostáva nejasné, čo si Komisia predstavuje pod silnejším prepojením európskej stratégie zamestnanosti a vytvárania právnych rámcových podmienok a dohôd sociálnych partnerov.

4.2.1

Komisia chce dodať rozvoju pracovných vzťahov novú dynamiku prostredníctvom ďalšieho rozvoja právnych predpisov v oblasti sociálnych vecí, posilnenia sociálneho dialógu a rozvoja sociálnej zodpovednosti podnikov. V tejto súvislosti chce Komisia predložiť zelenú knihu k vývoju pracovného práva, v ktorom chce analyzovať súčasné trendy rozvoja pracovných vzťahov a skúmať úlohu pracovného práva pri vytváraní bezpečného prostredia a prispôsobovaní sa novému vývoju. Diskusia k tejto zelenej knihe by mohla viesť k modernizácii a zjednodušeniu v súčasnosti platného práva, uvádza Komisia. EHSV považuje vypracovanie takejto zelenej knihy za zmysluplné. Je však toho názoru, že je predčasné vyvodzovať možné závery z diskusie, ktorá ešte neprebehla, aj keď len v náznakoch. EHSV sa vo všeobecnosti domnieva, že pri preskúmaní pracovného práva – do ktorého je potrebné zapojiť aj sociálnych partnerov – musí byť vedúcim princípom cieľ Zmluvy, ktorý má viesť k dosiahnutiu vyrovnania pracovných a životných podmienok prostredníctvom minimálnych štandardov a pokroku (pozri článok 136 Zmluvy o založení ES).

4.2.2

Okrem toho Komisia ohlásila na rok 2005 iniciatívu na ochranu osobných údajov zamestnancov, ako aj preskúmanie smernice o prechode podniku na inú osobu a hromadnom prepúšťaní a schválenie viacerých právnych predpisov o informovaní a vypočutí zamestnancov. EHSV upozorňuje, že je najvyšší čas, aby po slovách nasledovali činy. Cieľom preskúmaní smerníc by pritom malo byť, v súlade so Zmluvou, „zlepšenie životných a pracovných podmienok, aby sa tak dosiahlo ich vzájomné prispôsobenie cestou pokroku...“ (článok 136 Zmluvy o ES).

Čo sa týka prijatia právnych predpisov o informovaní a vypočutí zamestnancov, zastáva EHSV názor, že meradlom by mala byť úroveň práva spolurozhodovať stanovená v smernici o európskej akciovej spoločnosti.

4.2.3

EHSV súhlasí s návrhmi, ktoré Komisia predložila pre oblasť zdravia a bezpečnosti na pracovisku, najmä s vyzdvihnutím myšlienky prevencie v ohlásených iniciatívach. Oznámenie o novej stratégii v oblasti pracovnej ochrany a ochrany zdravia na obdobie 2007 – 2012 by malo predovšetkým analyzovať aj nové zdravotné riziká, zahrnúť ochranu doteraz nezohľadnených zamestnaneckých skupín a zaoberať sa aj otázkou, ako sa dá zlepšiť a podporiť uplatňovanie existujúcich predpisov na ochranu zdravia pri práci, a to najmä v nových členských štátoch.

4.2.4

EHSV taktiež víta zámer Komisie podporovať sociálny dialóg, a to ako na úrovni medzi jednotlivými odvetviami, tak aj medzi sektormi. Víta najmä zámer poskytnúť európskym sociálnym partnerom väčšiu logistickú a technickú podporu. EHSV sa domnieva, že toto je najmä v nových členských štátoch skutočne potrebné, keďže tam sú štruktúry sociálneho dialógu často veľmi slabo rozvinuté a ešte sa len tvoria. Bilaterálny sociálny dialóg medzi európskymi sociálnymi partnermi je jedným zo základných prvkov európskeho sociálneho modelu. Zvláštna úloha sociálneho dialógu sociálnych partnerov spočíva v ich oprávnení a reprezentatívnosti, ako aj schopnosti uzatvárať záväzné dohody na európskej úrovni, ako uviedli sociálni partneri vo svojom spoločnom vyhlásení summitu v Laekene (13). Rovnako dôležitý je aj dialóg s občianskou spoločnosťou, ktorý sa prejavuje najmä v konzultáciách EHSV ako fóra organizovanej občianskej spoločnosti (14). Najmä v nových členských štátoch je potrebné, aby Komisia podporovala tak dialóg s občianskou spoločnosťou, ako aj rozvoj stabilných priemyselných vzťahov medzi sociálnymi partnermi.

4.2.5

Komisia chce pristúpiť k ďalším iniciatívam v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, s cieľom podporiť rozvoj základných princípov sociálnej zodpovednosti podnikov. EHSV je toho názoru, že množstvo osvedčených príkladov kódexov správania a iných dobrovoľných opatrení podnikov na prebratie sociálnej zodpovednosti, ktoré boli predstavené v európskom fóre zainteresovaných (Stakeholder-Forum), predstavujú dobrý základ pre uskutočnenie týchto iniciatív. Toto by malo zahŕňať aj iniciatívy v otázke celoživotného vzdelávania. EHSV preto podporuje snahy Európskej komisie, vyvinúť iniciatívy, ktoré budú podporovať rozvoj a transparentnosť princípov sociálnej zodpovednosti podnikov na európskej úrovni.

4.3.1

Európsky iniciatíva plánuje rozličné iniciatívy na odstránenie prekážok cezhraničnej mobility a podporu vytvorenia skutočného európskeho trhu práce. Jednou z iniciatív je návrh smernice o prenose nárokov z podnikových systémov dôchodkového zabezpečenia. EHSV považuje za dôležité, aby bol tento návrh predložený čo najskôr, keďže sa, vzhľadom na rôzniace sa názory na rozsah takéhoto usporiadania, nezačali rokovania sociálnych partnerov v tejto oblasti.

4.3.2

Ďalší návrh Európskej komisie sa týka vytvorenie dobrovoľného rámca pre medzinárodné kolektívne zmluvy, či už na úrovni podniku, alebo na úrovni odvetví. Podľa predstáv Komisie by tento rámec mohol byť využívaný na cezhraničné vyriešenie otázok organizácie práce, zamestnanosti, pracovných podmienok a ďalšieho vzdelávania v zmysle partnerstva za zmenu. Dobrovoľný v tomto prípade znamená, že zostáva na sociálnych partneroch, či chcú takýto rámec využiť, alebo nie.

Prax zamestnaneckých rád ukazuje, že mnohé z nich nielen využili svoje právo na informácie a vypočutie, ale mimo tohto rámca dokonca uzavreli na dobrovoľnom základe dohody, ktoré sa týkajú niektorých zo spomínaných oblastí. Práve takéto príklady dohôd sa dajú nájsť aj v oblasti sociálneho dialógu na úrovni odvetví.

EHSV podporuje cieľ, ktorý sa odzrkadľuje v tejto iniciatíve, a to síce podporovať sociálny dialóg na úrovni podnikov a odvetví a pritom viac ako doteraz zohľadniť skutočnosť, že podniky rozvíjajú svoju činnosť cezhranične, a že dobrovoľné dohody majú rovnako cezhraničný charakter. EHSV odporúča Komisii prerokovať jej návrh rámcovej dohody v najskoršom možnom štádiu s európskymi sociálnymi partnermi, vyžiadať si ich stanovisko a zohľadniť ho.

4.3.3

Komisia uvádza, že sloboda pohybu je jednou z hlavných slobôd v Európe. Existujúce nástroje, ako napríklad sieť EURES a koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia osôb dochádzajúcich za prácou do zahraničia, je podľa názoru EHSV potrebné neustále zlepšovať. EHSV preto považuje za zmysluplný návrh zriadiť ešte v roku 2005 skupiny na vysokej úrovni, ktorá sa má zaoberať vplyvom rozšírenia EÚ na mobilitu a fungovaním prechodných období a predložiť správu v roku 2006. EHSV upozorňuje na skutočnosť, že sociálni partneri a mimovládne organizácie majú v tejto oblasti bohaté skúsenosti. Vyzýva preto Komisiu, aby pri ustanovovaní tejto skupiny zohľadnila ja zástupcov sociálnych partnerov a mimovládnych organizácií.

5.1

V tomto druhom ťažisku aktivít sa Komisia zaoberá prehĺbením výmeny skúseností o reforme systémov sociálneho zabezpečenia, politike boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, diskriminácii, ako aj o úlohe sociálnych služieb.

5.2

Komisia opätovne predkladá návrh na racionalizáciu a zjednodušenie koordinácie v oblastiach sociálnej integrácie, dôchodkov a zdravotníctva. EHSV sa týmto návrhom zaoberal už v jednom z predchádzajúcich stanovísk (15). Poukazuje na to, že podľa jeho názoru musí používanie metódy otvorenej koordinácie zohľadňovať zvláštnosti príslušného sektora. Najmä by podľa jeho názoru mala pokračovať otvorená koordinácia v oblasti sociálnej integrácie, kde už ďaleko pokročila, s národnými akčnými plánmi a správami každé dva roky. Toto je, z hľadiska EHSV, potrebné najmä preto, že sa napriek spoločnému úsiliu nepodarilo výrazne znížiť rozsah chudoby. Približne 15 %celkovej populácie EÚ je chudobných, pričom v niektorých krajinách tento pomer presahuje 20 %. Jedným z rozhodujúcich dôvodov tohto stavu je vysoká nezamestnanosť, pričom postihnuté sú najmä rodiny s viac deťmi a samoživitelia (16). Ani zamestnanosť však nechráni pred chudobou, ako ukazuje rastúci počet „working poor“ (17). Preto je potrebné zvýšiť úsilie v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

5.3

Európska komisia chce pokračovať v diskusiách o národných minimálnych mzdách a v roku 2005 začať vypočutie v tejto oblasti. EHSV by zaujímalo, kde sa táto diskusia uskutočnila, a kto sa na nej zúčastnil. EHSV sa domnieva, že je zodpovednosťou každého štátu poskytnúť svojim občanom sociálnu podporu vo forme minimálnej mzdy, ktorá by umožňovala dôstojný život. Z popisu Komisie však nie je jasné, s akým cieľom sa má takáto debata na európskej úrovni o národných minimálnych mzdách viesť. Rovnako chce EHSV nadhodiť otázku, či by vzhľadom na závažnosť týchto problémov nebolo lepšie vyhlásiť európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu skôr ako v plánovanom roku 2010.

5.4

EHSV podporuje politiku Európskej komisie o rovnosti šancí mužov a žien, ako aj antidiskriminačnú politiku všeobecne. Komisia ohlásila na rok 2005 nové oznámenie, v ktorom chce vysvetliť svoj politický koncept a preskúmať iniciatívy na doplnenie existujúceho rámca.

EHSV upozorňuje na skutočnosť, že smernice o nediskriminácii boli ešte len teraz integrované, alebo sa integrujú do národného práva niektorých členských štátov. Je preto toho názoru, že by bolo lepšie predložiť správu o stave implementácie týchto smerníc do národného práva a až na tomto základe navrhovať ďalšie politické opatrenia.

EHSV podporuje ohlásené opatrenia v oblasti zrovnoprávnenia žien a mužov, najmä založenie európskeho inštitútu pre rovnosť pohlaví a opätovné zavedenie akčného plánu rovnosť šancí pre postihnutých ľudí.

5.5

Európska komisia ďalej plánuje predložiť v roku 2005 oznámenie o význame sociálnych služieb. EHSV víta tento krok, najmä preto, že očakáva, že toto oznámenie bude pôsobiť na kontroverzné diskusie o smernici o poskytovaní služieb na vnútornom trhu a prispeje k vyjasneniu situácie. Vo svojej bielej knihe k službám všeobecného záujmu Komisia už zdôraznila zvláštnosti sociálnych služieb, ktoré sa vzťahujú najmä na verejný prospech a sú viazané na osoby. Sociálne služby, či už súkromné alebo verejné, sa zásadne líšia od iných služieb na vnútornom trhu tým, že sú založené na princípe solidarity a prispôsobené potrebám jednotlivca, pričom splnením základného práva na sociálnu ochranu prispievajú k sociálnej súdržnosti spoločnosti. EHSV sa preto domnieva, že so sociálnymi službami, a najmä zdravotníckymi službami, je potrebné zaobchádzať inak, než s čisto trhovo orientovanými službami.

5.6

EHSV ľutuje, že sa Komisia nevenovala významu verejnoprospešných sociálnych služieb pre oblasť zamestnania a sociálnu súdržnosť. EHSV sa týmto aspektom zaoberal už vo svojom stanovisku k priebežnému hodnoteniu sociálneho programu, keď uviedol: „Príspevok verejnoprospešných sociálnych služieb k zamestnanosti a sociálnej politike je stále viac uznávaný a používaný, čo prispieva k značnému zlepšeniu pri rozvoji a ochrane práv znevýhodnených osôb, pretože pomáha splniť požiadavky v oblasti vzdelávania, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, podpory integračných opatrení a odbúravania sociálnych rozdielov. Neziskové organizácie napomáhajú rozpoznaniu a zreteľnému vyjadreniu sociálnej potreby, predovšetkým najviac znevýhodnených vrstiev obyvateľstva. Zasadzujú sa za to, aby bola poškodená sociálna štruktúra so svojimi pozitívnymi, ale aj opravu potrebujúcimi spojivkami, opäť opravená. Mobilizujú solidaritu občanov a posilňujú sociálne zapojenie, ktoré je nutným predpokladom rozvoja prežívanej demokracie aj v najzaostalejších oblastiach“ (18).

6.1

EHSV víta oznámenie Komisie k novému sociálnemu programu a vidí v ňom príspevok k zdôrazneniu významu sociálnej politiky pre dosiahnutie Lisabonských cieľov. Je však toho názoru, že napriek strategickému prístupu toto oznámenie nezodpovedá vo všetkých oblastiach očakávaniam vzhľadom na priebežné hodnotenie Lisabonskej stratégie. Na rozdiel od predchádzajúceho sociálneho programu, kde Komisia uvádzala úlohu sociálnej politiky ako produktívneho faktora, v tomto programe to výslovne uvedené nie je. EHSV je toho názoru, že sociálna politika sa nesmie podriaďovať politike hospodárskej, ale že je jej významovo rovnocenná. Požiadavka sociálnej súdržnosti a vybudovanie aktívneho sociálneho štátu patria rovnako k cieľom Lisabonskej stratégie tak, ako bola schválená na summite v marci 2000, ako aj zvyšovanie konkurencieschopnosti a trvalo udržateľný hospodársky rast. Vysoká úroveň sociálnej ochrany patrí medzi kľúčové prvky európskeho sociálneho modelu a prispieva významnou mierou k sociálnej súdržnosti.

6.2

N rozdiel od často uvádzaného názoru, že vysoké sociálne náklady sú prekážkou dosiahnutia hospodársko-politických cieľov, dokazujú empirické údaje rôznych európskych krajín pravý opak. Na túto skutočnosť upozornila aj expertná skupina „budúcnosť sociálnej politiky“. Podľa štúdie európskeho politického centra z roku 2004 vykazovali krajiny Švédsko, Dánsko, Rakúsko, Luxembursko a Holandsko relatívne vysoké hospodárske výsledky, ako aj vysokú úroveň sociálnej ochrany. Zároveň krajiny, ktoré v medzinárodnom rebríčku svetového obchodného fóra vykazujú najlepšie výsledky v oblasti konkurencieschopnosti, investujú zároveň vysoké čiastky do sociálnej politiky a systémov sociálneho zabezpečenia a vykazujú vysokú úroveň zamestnanosti a nízky pomer chudoby podľa sociálnych prevodov (19).

6.3

EHSV kriticky poznamenáva, že nový sociálny program obsahuje menej konkrétnych opatrení ako predchádzajúci. Toto sťažuje hodnotenie programu, pretože nie je vždy jasné, ktorým smerom sú návrhy zamerané. Toto sa týka predovšetkým právnych predpisov v oblasti sociálnych vecí, v ktorej sa Komisia obmedzila na revízie existujúcich predpisov a takmer žiadne nové nepredložila. EHSV preto očakáva, že strategický rámec bude naplnený konkrétnymi opatreniami. Je toho názoru, že nový sociálny program by mal byť spojený s európskym akčným plánom na nasledujúcich päť rokov. Ako orientácia by pritom mali slúžiť základné sociálne práva v budúcej Zmluve o Ústave pre Európu. Vychádzajúc z tejto situácie by mal sociálny akčný program obsahovať nielen revízie už existujúcich, ale aj návrhy nových smerníc, a zároveň obsahovať plánované debaty a koordinačné opatrenia pre ďalší rozvoj európskej sociálnej politiky. Podľa názoru EHSV je práve v rámci priebežného hodnotenia Lisabonskej stratégie dôležité zviditeľniť európsku sociálnu politiku a jej produktívnu úlohu pri podpore rastu a zamestnanosti.

6.4

V tejto súvislosti by sa EHSV rád vyjadril aj k otázke financovania sociálnej politiky: Hoci Komisia už pri predkladaní finančného výhľadu poukázala na skutočnosť, že rozpočet EÚ musí svojou štruktúrou a pridelenými čiastkami odzrkadľovať a podporovať Lisabonskú stratégiu, existuje obava, že návrh rozpočtu bude za týmito očakávaniami zaostávať.

6.5

V príslušnej podpoložke „Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť“ (20) finančného výhľadu síce figuruje navýšenie prostriedkov, toto navýšenie sa však okrem iného týka opatrení na podporu konkurencieschopnosti a podnikateľských aktivít. Porovnanie so súčasnými výdavkami v oblasti sociálnych vecí a zamestnanosti ukazuje, že v budúcej politike tu nedôjde k žiadnemu reálnemu navýšeniu prostriedkov. Komisia tu v podstate navrhuje nezmenený rozpočet.

6.6

EHSV sa pritom už v rámci svojho stanoviska k rámcovému programu PROGRESS (21) jasne vyjadril, že najmä v kontexte nie veľmi pozitívneho priebežného hodnotenia Lisabonskej stratégie túto politiku „neutrálneho rozpočtu“ v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky nedokáže pochopiť. EHSV preto požaduje, aby aj navrhované prostriedky pre oblasť sociálnej politiky boli navýšené v pomere zodpovedajúcom navýšeniu v oblastiach spadajúcich pod podpoložku „Rast a zamestnanosť“.