17.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 100/30

1.

Keďže schéma pomoci (označená č. NN 91/A/95), zavedená regiónom Sicília v článku 10 regionálneho zákona č. 27 z 15. mája 1991, stanovila mechanizmus poskytnutia príspevkov na určitý počet rokov, minimálne na dva roky a maximálne na päť rokov [na 2 roky pri prijatí pracovníkov na základe zmluvy CFL (contratto di formazione e lavoro — zmluva o vykonaní stáže a práce) plus maximálne 3 roky v prípade zmeny vzťahu založeného na zmluve CFL na zmluvu na dobu neurčitú], mala Európska komisia rozhodnutím 95/C 343/11 zo 14. novembra 1995, ktorým povolila jej uplatnenie, v úmysle:

2.

Má sa lehota na poskytnutie štátnej pomoci, rozpočtový rok 1997, stanovená Európskou komisiou v rozhodnutí 95/C 343/11 zo 14. novembra 1995 v rámci povolenia schémy pomoci zavedenej článkom 10 regionálneho zákona č. 27/91, chápať ako:

3.

Mohol (a mal) región Sicília konkrétne uplatniť predmetnú schému pomoci pre všetky povolené roky (to znamená 2 + 3) pri prijatí pracovníkov na základe zmluvy CFL v zmysle článku 10 regionálneho zákona č. 27/91, napríklad 1. januára 1996 a teda v lehote na uplatnenie pomoci stanovenej v rozhodnutí 95/C 343/11 zo 14. novembra 1995, a to aj vtedy, keď ako v uvedenom príklade malo uplatnenie povolenej schémy pomoci za následok materiálne vyplatenie príspevku až k 31. decembru 2001 (t. j. 1996 + 5 rokov = 2001)?

4.

Bolo zámerom Európskej komisie, keď v rozhodnutí 2003/195/ES (1) zo 16. októbra 2002 v článku 1 uviedla, že: „schéma štátnej pomoci stanovená v článku 11 ods. 1 regionálneho zákona regiónu Sicília č. 16 z 27. mája 1997, ktorú má Taliansko v úmysle zaviesť, je nezlučiteľná so spoločným trhom. Túto schému preto nemožno zaviesť.“:

5.

Ak by sa rozhodnutie Komisie vykladalo v zmysle prvej hypotézy uvedenej v otázke č. 4, je toto rozhodnutie zlučiteľné s výkladom článku 87 Zmluvy, ktorý vykonala Komisia na základe analogických prípadov týkajúcich sa úľav na odvodoch na pracovníkov CFL v zmysle rozhodnutí 2000/128/ES (2) z 11. mája 1999 (ktorého predmetom sú talianske zákony a na ktoré je výslovný odkaz v zamietavom rozhodnutí z roku 2002) a 2003/739/ES (3) z 13. mája 2003 (ktorého predmetom sú zákony regiónu Sicília)?

6.

Ak by sa rozhodnutie Komisie vykladalo v zmysle druhej hypotézy uvedenej v otázke č. 4, ako treba vykladať predchádzajúce rozhodnutie o povolení pomoci, berúc do úvahy dvojitý význam, ktorý možno priradiť prídavnému menu „dodatočné“: „dodatočné vo vzťahu k rozpočtu určenému v rozhodnutí Komisie“, alebo „dodatočné vo vzťahu k financovaniu stanovenému regiónom iba do rozpočtového roku 1996“?

7.

Napokon, ktoré pomoci sa majú považovať za oprávnené a ktoré za neoprávnené podľa Komisie?

8.

Ktorý z účastníkov tohto konania (podnik alebo Assessorato) má povinnosť preukázať, že rozpočet stanovený samotnou Komisiou nebol prekročený?

9.

Má prípadné uznanie zákonných úrokov z omeškania platieb príspevkov považovaných za oprávnené a prípustné, v prospech podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci, vplyv na možné prekročenie rozpočtu pôvodne povoleného rozhodnutím 95/C 343/11 zo 14. novembra 1995?

10.

V prípade, že má vplyv na toto prekročenie rozpočtu, akú úrokovú mieru je potrebné uplatniť?