27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/33

—

poukazuje na to, že rozvoj služieb elektronického zdravotníctva musí byť v prospech všetkých občanov EÚ a dať im príležitosť lepšie uchopiť svoje zdravie do vlastných rúk, pričom však nesmie viesť k prehĺbeniu nerovnosti, pokiaľ ide o dostupnosť zdravotnej starostlivosti a jej využívanie;

—

konštatuje, že v mnohých členských štátoch sú miestne a regionálne samosprávy spoluzodpovedné za plánovanie, vymedzovanie, uskutočňovanie, testovanie a financovanie zdravotnej a sociálnej politiky. Je preto samozrejmé, že regionálne samosprávy musia byť úzko zapojené do každej reformy, ktorá má dosah na zdravotnú a sociálnu starostlivosť;

—

požaduje nepretržitú snahu o podporu vzdelávania v oblasti zdravia, inovácií a zmien motivovaných odhodlanosťou dosiahnuť špičkovú úroveň. Zároveň považuje za potrebné šíriť povedomie o tom, že v prudko sa meniacom elektronickom zdravotníctve môžu byť dnešné názory a výdobytky už zajtra úplne prekonané;

—

poukazuje na to, že mnoho údajov v spojitosti so zdravím, telesnou a duševnou pohodou a sociálnou starostlivosťou je uložených bez akéhokoľvek vzájomného prepojenia. Účinnejšie využitie týchto údajov by dalo európskym systémom zdravotnej starostlivosti inú podobu a umožnilo by vytvoriť silnejšie a účinnejšie poskytovanie kontinuálnej starostlivosti;

—

konštatuje, že medzi kritické faktory úspechu postupného rozvoja a zavádzania elektronického zdravotníctva patria účasť miestnej samosprávy, decentralizované uchovávanie záznamov, riadne poskytovanie informácií pacientom a aktívna spolupráca so zdravotníkmi;

—

opakuje, že rozsiahle zavedenie elektronického zdravotníctva nie je len otázkou právnej a technickej uskutočniteľnosti, ale na prvom mieste závisí od dôvery občanov, pacientov a zdravotníkov. Je preto dôležité sa najprv zaoberať problémami týkajúcimi sa ochrany súkromia, dôvernosti, ochrany údajov a zodpovednosti a zabezpečiť nepretržitý dohľad, aby boli citlivé údaje chránené pred napadnutím hackermi, únikom, porušením súkromia alebo inými formami zneužitia.

Spravodajca

Johan SAUWENS (BE/EĽS), poslanec flámskeho parlamentu

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný plán elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020 – inovačná zdravotná starostlivosť pre 21. storočie

COM(2012) 736 final

1.

podporuje oznámenie o akčnom pláne elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020, v ktorom Komisia predstavuje stratégiu elektronického zdravotníctva v EÚ a naznačuje, ktoré hlavné ciele sa musia dosiahnuť, aby sa potenciál elektronického zdravotníctva mohol plne využiť. Tento plán je rozhodne dôležitým krokom v príprave nášho európskeho systému zdravotnej starostlivosti na výzvy v oblasti zlepšovania kvality starostlivosti, účinnejšieho využívania čoraz menšieho objemu prostriedkov, ktoré má zdravotníctvo k dispozícii, ako aj v oblasti znižovania administratívnej záťaže pacientov, poskytovateľov starostlivosti, zdravotníckych zariadení a príslušných orgánov a v oblasti inovácie na poli informatiky a technológie, výroby a služieb.

2.

Výbor je zajedno s konštatovaním Komisie, že ani najlepšie riešenia vo sfére elektronického zdravotníctva nebudú pre občanov EÚ prínosom, pokiaľ je ich vypracovanie a realizácia roztrieštená do oddelených oblastí. Skutočnosť, že Komisia venuje pozornosť právnym, organizačným, sémantickým a technickým rámcom interoperability, usmerneniam a špecifikáciám, si zasluhuje podporu.

3.

Výbor zdôrazňuje, že vykonávanie zdravotnej a sociálnej politiky je vo viacerých členských štátoch prenesené na decentralizovanú úroveň a že hlas regionálnych samospráv musí mať v diskusiách väčšiu odozvu.

4.

Poukazuje na to, že rozvoj služieb elektronického zdravotníctva musí byť v prospech všetkých občanov EÚ a nesmie viesť k (prehĺbeniu) nerovnosti, pokiaľ ide o dostupnosť zdravotnej starostlivosti a jej využívanie. Záujem pacienta musí byť stredobodom zmeny, ktorú elektronické zdravotníctvo prinesie. Pacient má právo rozhodnúť o prístupe k svojim osobným údajom a musí dostať zrozumiteľné informácie o tom, kto a akým spôsobom môže tento prístup využiť. Elektronické zdravotníctvo musí občanom a pacientom dať príležitosť lepšie uchopiť svoje zdravie do vlastných rúk.

5.

Výbor zdôrazňuje, že s novými aplikáciami sa musí dať ľahko pracovať a musia podporovať samostatnosť osôb s postihnutím, starších osôb, alebo inak znevýhodnených občanov. Preto má byť kritérium bezbariérovosti povinné pri všetkých výrobkoch a softvérových aplikáciách ako schvaľovacie kritérium pri uvádzaní na trh.

6.

V mnohých členských štátoch sú miestne a regionálne samosprávy spoluzodpovedné za plánovanie, vymedzovanie, uskutočňovanie, testovanie a financovanie zdravotnej a sociálnej politiky. Je preto samozrejmé, že regionálne samosprávy musia byť úzko zapojené do každej reformy, ktorá má dosah na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

7.

V tejto súvislosti možno poukázať na správu o stratégii elektronického zdravotníctva z roku 2011, ktorá sa zaoberala jeho infraštruktúrou a v ktorej autori uvádzajú, že riadenie elektronických zdravotníckych záznamov je vo veľkých krajinách už príliš zložité. Skúsenosti z Európy ukazujú, že krajiny s viac ako 10 miliónmi obyvateľov, a z nich najmä krajiny ktoré nedisponujú zdravotným systémom zhora nadol, nedokážu splniť svoje ciele. Riešením sa zdá byť stredná cesta, pri ktorej by sa zvolil miestny alebo regionálny systém na základe celoštátnej infraštruktúry.

8.

Z nedávnej štúdie Výboru regiónov s názvom „Dynamic health systems and new technologies: eHealth solutions at local and regional levels“ okrem toho vyplynulo, že elektronické zdravotníctvo je jedným z hlavných bodov programu miestnych a regionálnych samospráv v Európe.

9.

Je potrebná intenzívnejšia medziregionálna spolupráca a výmena skúseností z politiky a praxe, aby lídri v oblasti elektronického zdravotníctva mohli preniesť svoje znalosti na nováčikov. Európska komisia by v nej mohla zohrávať úlohu a zhromažďovať a spájať poznatky a osvedčené postupy. Nevyhnutná je hĺbková analýza, aby sa zistilo, ktoré iniciatívy a modely v oblasti zdravotnej starostlivosti možno najjednoduchšie uplatniť na úrovni EÚ.

10.

Lepšie poznatky o zdraví sú dôležitým prvkom stratégií na odstránenie nerovností v oblasti zdravia. Spolu s digitálnou gramotnosťou a širokopásmovým prístupom na internet môže rozšírenie poznatkov o zdraví pomôcť ľuďom v odľahlých, riedko osídlených alebo inak znevýhodnených regiónoch získať prístup k správnym informáciám, preventívnym zdravotníckym opatreniam a lekárskemu poradenstvu, ale aj k jednoduchej pomoci, liečbe a lekárskej kontrole cez internet.

11.

Kvalitné, spoľahlivé a prístupné informácie prispôsobené rôznym skupinám spoločnosti sú predpokladom digitálnej gramotnosti v oblasti zdravia. To si vyžaduje, aby verejné orgány a súkromný sektor poskytovali jasné a relevantné informácie a aby predovšetkým zdravotníci získali lepší obraz o gramotnosti svojich pacientov v oblasti zdravia.

12.

Elektronické zdravotníctvo je prudko a sústavne sa vyvíjajúcou oblasťou. Dnešné názory a výdobytky môžu byť zajtra už úplne prekonané. Prechod z tradičného na elektronické zdravotníctvo si vyžaduje nielen potrebnú infraštruktúru informačných technológií a digitálnu gramotnosť, ale v prvom rade zmenu vo vzťahoch medzi zdravotníckym personálom a personálom poskytovateľov sociálnych služieb, výskumnými pracovníkmi, zdravotnými poisťovňami, pacientmi a verejnými orgánmi. Okrem toho je potrebné vyvíjať nepretržité úsilie o inováciu a zmenu, vzdelávanie a odborné poznatky.

13.

V tejto súvislosti možno poukázať na závery seminára o monitorovaní národných stratégií elektronického zdravotníctva, ktorý sa konal v roku 2010 v Bruseli, v ktorých sa uvádza, že skúsenosti ukázali, že uskutočňovanie stratégií elektronického zdravotníctva v Európe je oveľa zložitejšie a časovo náročnejšie, ako sa očakávalo. Okrem toho sa značne podcenila aj zložitosť elektronického zdravotníctva ako výzvy pre oblasť správy.

14.

V určitých regiónoch má zdravotnícky personál a personál poskytovateľov sociálnych služieb veľmi nedostatočné počítačové schopnosti a nedostatočný prehľad o možnostiach elektronického zdravotníctva. Týka sa to rovnako kvality, jednoduchosti použitia a možností niektorých softvérových programov, ktoré sú k dispozícii zdravotníckemu personálu a personálu poskytovateľov sociálnych služieb, alebo sú dostupné na trhu. Táto skutočnosť je poľutovaniahodná a brzdí priaznivý vývoj elektronického zdravotníctva. Podmienky, ktoré musí dostupný zdravotnícky softvér, a najmä elektronický zdravotný záznam, spĺňať, musia byť jednoznačnejšie stanovené, aby sa podľa nich mohla posúdiť kvalita softvéru a zaviesť postupy označovania. Momentálne možno konštatovať, že chýba účinná komunikácia medzi zdravotníckym sektorom a odvetvím IT.

15.

V súčasnosti je mnoho údajov v spojitosti so zdravím, telesnou a duševnou pohodou a sociálnou starostlivosťou uložených bez akéhokoľvek vzájomného prepojenia. Účinnejšie využitie týchto údajov by dalo starostlivosti inú podobu a umožnilo by vytvoriť silnejšie a účinnejšie poskytovanie kontinuálnej starostlivosti. Znamená to, že infraštruktúra informačných technológií sa nesmie obmedziť na lekársku liečebnú starostlivosť, ale musí sa rozšíriť aj na sociálnu starostlivosť, asistované bývanie, prevenciu a udržiavanie zdravia. Je to dôsledok zásady, že užívateľ starostlivosti musí mať ústredné postavenie v systéme starostlivosti o zdravie a telesnú a duševnú pohodu, a že jednotlivé útvary tohto systému musia svoj spôsob práce tejto zásade prispôsobiť. Elektronické zdravotníctvo môže prispieť k odstráneniu rozdrobenosti a holistickému prístupu k osobe, ktorá starostlivosť potrebuje.

16.

Kľúčový význam pre lepšiu kvalitu starostlivosti (zvýšenie účinnosti, lepšia kontinuita, posilnenie postavenia pacienta…) má spoločné využívanie elektronických záznamov aktérmi starostlivosti. V mnohých krajinách a regiónoch je v súčasnosti situácia taká, že zdravotné záznamy sú uložené na rôznych miestach (v súboroch uložených v počítači praktického lekára alebo špecialistu až po server nemocnice) bez možnosti výmeny záznamov medzi jednotlivými aktérmi, ktorí určitého pacienta ošetrujú. Praktický lekár vykonávajúci pohotovostnú službu alebo lekár na pohotovosti v nemocnici sa môže ocitnúť v núdzovej situácii, pričom nebude mať k dispozícii zhrnutie najdôležitejších zdravotných záznamov alebo aktuálne údaje o liekoch pacienta. Tento problém sa ešte prehlbuje, ak sa pacient nachádza v zahraničí a jazyková bariéra je veľkou prekážkou komunikácie medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Jeho riešenie sa stane ešte naliehavejším, keď bude jasnejší dosah smernice EÚ z 9. marca 2011 o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a cezhraničnom využívaní starostlivosti v praxi. Rozbory v oblasti klinickej biológie a vyšetrenia prístrojmi s obrazovými záznamom sa zbytočne opakujú, pretože neexistuje prístup k aktuálnych zdravotným záznamom pacienta.

17.

Akčný plán elektronického zdravotníctva venuje značnú pozornosť problematike rámcov interoperability, čo možno len uvítať. Trh elektronického zdravotníctva v Európe je veľmi rozdrobený a ponúkané IKT riešenia pre niekedy veľmi špecificky miestne situácie spôsobujú, že tieto systémy sú drahšie, neprístupné pre iných, nespoľahlivé a nevhodné na iné účely alebo nové aplikácie. Tento stav je prekážkou aj pre podniky v oblasti IT, ktoré narážajú na veľmi obmedzený prístup na trh a znižovanie ziskovosti ich produktového vývoja, čo škodí nevyhnutnej inovácii. Akčný plán poskytuje príležitosti na hospodárske iniciatívy veľkých i malých podnikov vo všetkých európskych krajinách.

18.

Je dôležité, že v priebehu tohto kalendárneho roka sa sieti elektronického zdravotníctva poskytne rámec interoperability. Pri skúmaní právnych predpisov jednotlivých členských štátov o elektronických zdravotných záznamoch sa musia analyzovať aj regionálne pravidlá.

19.

Pozitívom je dôraz, ktorý sa kladie na užšiu spoluprácu s medzinárodnými a svetovými organizáciami, ako je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Je potrebné dohodnúť sa na kódovaní zdravotných údajov a jednotnom používaní medzinárodných systémov klasifikácie chorôb a porúch s cieľom umožniť prijímanie lekárskych rozhodnutí s podporou počítačových programov.

20.

Rozsiahle zavedenie elektronického zdravotníctva nie je len otázkou právnej a technickej uskutočniteľnosti, ale na prvom mieste závisí od dôvery občanov, pacientov a zdravotníkov. Je preto dôležité sa najprv zaoberať problémami týkajúcimi sa ochrany súkromia, dôvernosti, ochrany údajov a zodpovednosti a zabezpečiť nepretržitý dohľad, aby boli citlivé údaje chránené pred napadnutím hackermi, únikom, porušením súkromia alebo inými formami zneužitia.

21.

Jedným z najdôležitejších zistení spoločnosti KPMG („International onderzoek EPD’s“, Utrecht 6. februára 2012) po preskúmaní a porovnaní s ďalšími šiestimi európskymi krajinami bolo, že trendom je prechádzať z rozsiahlych celoštátnych programov na regionálne, aby sa lepšie zvládala ich komplexnosť a zvýšila miera zapojenia na miestnej úrovni. Podľa KPMG je navyše vďaka uplatňovaniu jednotných štandardov čoraz zrejmejšie, že nie sú potrebné celoštátne databázy, ale že je výhodné decentralizovane riadiť uchovávanie záznamov pri zdroji. Miestna účasť, decentralizované uchovávanie záznamov, riadne poskytovanie informácií občanom a pacientom a postupný prístup prostredníctvom pilotných projektov za aktívnej účasti zdravotníkov sa zdajú byť kritickými faktormi úspechu postupného rozvoja a zavádzania elektronického zdravotníctva.

22.

Vzťah medzi zdravotníkmi a pacientmi je osobný a jedinečný, a taký musí aj ostať. Vďaka rozvoju elektronického zdravotníctva sa tento vzťah môže ešte upevniť a zlepšiť, ale je len ilúziou, že virtuálna interakcia nahradí osobné kontakty tvárou v tvár, ba dokonca je to nežiaduce. Preto majú aplikácie elektronických zdravotných služieb zostať obmedzené na už etablované skupiny zdravotníckych a ošetrovateľských povolaní.

23.

Rastie aj napätie v súvislosti so zodpovednosťou za spoločne využívané osobné údaje z elektronických zdravotných záznamov. V ideálnom prípade by aj pacienti mali k dispozícií určitý prístup k svojej elektronickej zdravotnej karte, prostredníctvom ktorého by mohli napríklad vkladať výsledky vlastného sledovania (napríklad: vlastné meranie cukru v krvi, hodnoty krvného tlaku, duševný stav…).

24.

S čoraz dominantnejším postavením chronických porúch v lekárskej praxi v spojitosti so starnúcim obyvateľstvom, v zdravotníckych štatistikách a na zoznamoch najnákladnejších položiek v našom zdravotníctve, sa viac a viac dostáva do popredia aj význam multidisciplinárneho prístupu k chronicky chorému pacientovi. Mnoho starších pacientov bojuje naraz s viacerými poruchami a vyžaduje si starostlivosť viacerých poskytovateľov s doplnkovými kompetenciami. Platí to tak pre nemocničnú starostlivosť, ako aj pre domáce ošetrovateľské služby. Elektronické zdravotníctvo a výmena elektronických údajov medzi pacientom, jeho opatrovateľov a poskytovateľmi starostlivosti, ktorí pacienta liečia, môže veľmi významne prispieť ku kvalitnej a včas poskytnutej starostlivosti podľa potrieb pacienta.

25.

Výbor vyjadruje sklamanie nad rozsiahlym obmedzením rozpočtu nástroja na prepojenie Európy, ktorý bol z 50 miliárd eur, z toho 9,2 miliardy eur na širokopásmový internet a digitálne služby, znížený na 29,3 miliardy eur, z čoho iba ledva 1 miliarda eur je určená na širokopásmový prístup na internet a digitálne služby.

26.

Možno si položiť otázku, či zavedenie rozsiahlych interoperabilných cezhraničných služieb elektronického zdravotníctva, ku ktorému má podľa Komisie dôjsť do roku 2014 v rámci nástroja na prepojenie Európy, ostane na programe aj po tom, čo Európsky parlament dá zelenú kráteniu v tomto nástroji.

27.

Výbor vyjadruje nádej, že sa nebude znižovať rozpočet na výskumné a inovačné činnosti, ktoré sú na programe na obdobie rokov 2014 – 2020 ako súčasť piliera „Zdravie, demografické zmeny a kvalita života“ programu Horizont 2020, a že sa v štúdiách bude klásť dôraz na nákladovú účinnosť technológií elektronického zdravotníctva, ako aj na záruky v súvislosti s ochranou súkromia, zapojením užívateľov a začlenením riešení orientovaných na pacienta do európskych systémov zdravotnej starostlivosti.

28.

Členské štáty majú právomoci v oblasti organizácie a poskytovania zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti. V mnohých členských štátoch sú miestne a regionálne samosprávy spoluzodpovedné za celé oblasti zdravotnej a sociálnej politiky alebo ich dôležité časti.

29.

Najmä v menej prosperujúcich oblastiach je aj naďalej technicky, logisticky alebo finančne náročné vybudovať informačnú infraštruktúru a využívať a rozvíjať potenciál elektronického zdravotníctva. Zásah Európskej únie môže byť užitočný, najmä ak je potrebná koordinácia a stimuly. To platí predovšetkým o niekoľkých otázkach, ktoré je najvhodnejšie riešiť na úrovni EÚ, ako je cezhraničná zdravotná starostlivosť, uznávanie kvalifikácií, spoločné prekážky, normy a vyšetrovacie postupy, aby sa zistilo, do akej miery sú aplikácie elektronického zdravotníctva účinné. Pri pokrývaní vysokých počiatočných nákladov môže prísť vhod aj finančná podpora.

30.

Akčný plán na roky 2014 – 2020 sa zameriava na výskum, inovácie a interoperabilitu a naznačuje, ako by mal technický a právny rámec vyzerať. Bude prínosom pre podniky, ako aj pre miestne a regionálne samosprávy, zdravotníkov, občanov a pacientov. Keďže akčný plán je pomerne rozsiahly, Európska komisia by pri stanovovaní priorít svojej činnosti mohla postupovať cielenejšie.

31.

Zásah na úrovni EÚ by podľa očakávaní mohol byť prínosom pre zdravotnú politiku a zdravotníctvo na regionálnej úrovni a umožnil by vytvoriť európsky priestor elektronického zdravotníctva a udržiavania zdravia.

32.

Očakáva sa, že pri uskutočňovaní akčného plánu sa bude brať ohľad nielen na členské štáty, ale aj na regionálne a miestne samosprávy, ktoré môžu zohrávať dôležitú úlohu, pokiaľ ide o osvetu a komunikáciu s občanmi a pacientmi, vzdelávanie a odbornú prípravu zdravotníckych pracovníkov, zabezpečovanie dostatočnej miery miestneho zapojenia do rozvoja elektronického zdravotníctva, iniciácie pilotných projektov elektronického zdravotníctva, zvládanie zložitosti elektronického zdravotníctva a v niektorých regiónoch i pri tvorbe súvisiacich predpisov.