20.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 86/11

1.

Vyplýva z článku 78 ods. 1 a ods. 2 písm. a), d) a f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj z odôvodnenia 12 a z článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ (1) z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie), že dôvod neprípustnosti žiadosti o medzinárodnú ochranu stanovený v článku 33 ods. 2 písm. e) tejto smernice predstavuje ustanovenie s priamym účinkom, ktoré členské štáty nemôžu nezohľadniť napríklad takým spôsobom, že uplatnia výhodnejšie ustanovenia vnútroštátneho práva, podľa ktorých sa prvá žiadosť o medzinárodnú ochranu posúdi – ako to vyžaduje článok 10 ods. 2 smernice – najprv z hľadiska, či žiadateľ spĺňa podmienky pre priznanie postavenia utečenca a následne z hľadiska, či je oprávnený na doplnkovú ochranu?

2.

Vyplýva z článku 33 ods. 2 písm. e) smernice 2013/32 v spojení s článkom 7 ods. 3 a článkom 2 písm. a), c) a g), ako aj s odôvodnenia 60 tejto smernice, že za okolností konania vo veci samej je žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná rodičom v mene sprevádzanej maloletej osoby neprípustná, ak je žiadosť odôvodnená tým, že dieťa je rodinným príslušníkom osoby, ktorá požiadala o medzinárodnú ochranu s odôvodnením, že je utečencom v zmysle článku 1 časti A Ženevského dohovoru?

3.

Vyplýva z článku 33 ods. 2 písm. e) smernice 2013/32 v spojení s článkom 7 ods. 1 a článkom 2 písm. a), c) a g), ako aj z odôvodnenia 60 tejto smernice, že za okolností konania vo veci samej je žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná v mene dospelej osoby neprípustná, ak je žiadosť v konaní pred príslušným správnym orgánom odôvodnená iba tým, že žiadateľ je rodinným príslušníkom osoby, ktorá požiadala o medzinárodnú ochranu s odôvodnením, že je utečencom v zmysle článku 1 časti A Ženevského dohovoru, a žiadateľ v čase podania žiadosti nemá právo na výkon zárobkovej činnosti?

4.

Je podľa článku 4 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (2) z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) v spojení s odôvodnením 36 tejto smernice potrebné, aby sa posudzovanie, či má žiadateľ opodstatnenú obavu z prenasledovania resp. je reálne ohrozený vážnym bezprávím, vykonalo iba na základe skutočností a okolností, ktoré sa vzťahujú na žiadateľa?

5.

Je podľa článku 4 smernice 2011/95 v spojení s odôvodnením 36 tejto smernice a s článkom 31 ods. 1 smernice 2013/32 prípustná v členskom štáte vnútroštátna judikatúra, ktorá

je táto judikatúra prípustná aj z hľadiska úvah týkajúcich sa záujmov dieťaťa, zachovania celistvosti rodiny a rešpektovania práva na súkromný a rodinný život, ako aj práva zostať v členskom štáte do posúdenia žiadosti, konkrétne na základe článkov 7, 18 a 47 Charty základných práv Európskej únie, odôvodnení 12 a 60, ako aj článku 9 smernice 2013/32, odôvodnení 16, 18 a 36, ako aj článku 23 smernice 2011/95, a odôvodnení 9, 11 a 35, ako aj článkov 6 a 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ (3) z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu?

6.

Vyplýva z odôvodnení 16, 18 a 36, ako aj z článku 3 smernice 2011/95 v spojení s odôvodnením 24, s článkom 2 písm. d) a j), s článkom 13 a s článkom 23 ods. 1 a ods. 2 tejto smernice, že ustanovenie vnútroštátneho práva, akým je článok 8 ods. 9 Zakon za ubežišteto i bežancite (zákon o azyle a utečencoch), o ktorý ide v konaní vo veci samej, na základe ktorého sa aj rodinní príslušníci cudzinca, ktorému bolo priznané postavenia utečenca, považujú za utečencov, je prípustné, pokiaľ je to zlučiteľné s ich osobným postavením a neexistujú dôvody podľa vnútroštátneho práva, ktoré by vylučovali priznanie postavenia utečenca?

7.

Vyplýva z právnej úpravy dôvodov prenasledovania v článku 10 smernice 2011/95, že podanie sťažnosti na Európsky súdny dvor pre ľudské práva proti krajine pôvodu dotknutej osoby zakladá príslušnosť tejto osoby k určitej sociálnej skupine v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) tejto smernice, resp. že podanie sťažnosti sa má považovať za politický názor v zmysle článku 10 ods. 1 písm. e) smernice?

8.

Vyplýva z článku 46 ods. 3 smernice 2013/32, že súd je povinný vo veci posúdiť nové dôvody pre medzinárodnú ochranu, ktoré boli uvedené v priebehu súdneho konania, ale neboli obsiahnuté v žalobe proti rozhodnutiu o zamietnutí medzinárodnej ochrany?

9.

Vyplýva z článku 46 ods. 3 smernice 2013/32, že súd je povinný posúdiť prípustnosť žiadosti o medzinárodnú ochranu na základe článku 33 ods. 2 písm. e) tejto smernice v súdnom konaní z dôvodu napadnutia rozhodnutia o zamietnutí medzinárodnej ochrany, pokiaľ bola žiadosť v napadnutom rozhodnutí – ako to stanovuje článok 10 ods. 2 smernice – posúdená najprv z hľadiska, či žiadateľ spĺňa podmienky na priznanie postavenia utečenca, a následne z hľadiska, či je oprávnený na doplnkovú ochranu?