—

konštatoval neexistenciu protiprávnej štátnej pomoci a zrušil článok 1 rozhodnutia Komisie z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896 poskytnutej Spojeným kráľovstvom v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre ovládané zahraničné spoločnosti v rozsahu, v akom toto rozhodnutie konštatuje existenciu protiprávnej štátnej pomoci, a zrušil povinnosť Spojeného kráľovstva vymáhať od žalobkýň vrátenie údajnej protiprávnej štátnej pomoci, ktorá im bola v tejto súvislosti poskytnutá (články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia),

—

subsidiárne zrušil články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladajú Spojenému kráľovstvu povinnosť vymáhať od žalobkýň údajnú štátnu pomoc, a

—

v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania vynaložené žalobkyňami v súvislosti s týmto konaním.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia nezohľadnila kontext, účel a fungovanie právnej úpravy Spojeného kráľovstva režimu ovládaných zahraničných spoločností, pokiaľ ide o zaobchádzanie s neobchodnými finančnými ziskami. Závery Komisie v napadnutom rozhodnutí sú založené na viacerých zjavne nesprávnych posúdeniach. Komisia sa predovšetkým dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o pochopenie celého daňového systému Spojeného kráľovstva, pri pochopení cieľov, ktoré sleduje režim ovládaných zahraničných spoločností v osobitnom rozsahu oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností a pri definovaní kvalifikovaných úverových vzťahov.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia nesprávne vykladá oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností ako oslobodenie od dane a v dôsledku toho ako výhodu. Pokiaľ ide o neobchodné finančnými zisky, oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností predstavuje ustanovenie ukladajúce daňovú povinnosť, a nie selektívnu výhodu. Komisia totiž neposkytla žiadnu kvantitatívnu analýzu, aby preukázala, že ide o výhodu a že vzhľadom na neexistenciu presvedčivých dôkazov, že predmetné opatrenie spôsobuje výhodu, napadnuté rozhodnutie nemôže uspieť.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tom, že Komisia nesprávne identifikovala referenčný systém pre posudzovanie účinkov režimu ovládaných zahraničných spoločností a nesprávne identifikovala pravidlá tohto režimu ako celok odlišný od pravidiel stanovených vo všeobecnom daňovom systéme Spojeného kráľovstva dane z príjmov právnických osôb. Komisia nesprávne pochopila cieľ právnej úpravy režimu ovládaných zahraničných spoločností a nepreskúmala mieru voľnej úvahy Spojeného kráľovstva.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia vo svojom preskúmaní štátnej pomoci a uplatnila nesprávne kritérium pri preskúmaní otázky porovnateľnosti. Komisia neuznala rozdielnu úroveň rizika pre základ dane v Spojenom kráľovstve medzi poskytovaním úveru skupinovému subjektu zdaniteľnému v Spojenom kráľovstve a poskytovaním takého úveru skupinovému subjektu, ktorý nie je zdaniteľný v Spojenom kráľovstve, a neracionálne dospela k záveru, že úver v rámci skupiny je porovnateľný s poskytovaním úverov tretím stranám.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že aj za predpokladu, že sporné opatrenia týkajúce sa ovládaných zahraničných spoločností predstavujú prima facie pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, napadnuté rozhodnutie dospelo k chybnému záveru, že nič nemôže odôvodniť zlučiteľnosť sporných opatrení s pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci. Napadnuté rozhodnutie je navyše iracionálne a nekonzistentné, keďže Komisia správne uznala, že kapitola 9 časť 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon z roku 2010 o daniach (medzinárodné a iné ustanovenia)] je odôvodnená, v prípadoch, v ktorých jediným dôvodom uplatnenia dane z ovládaných zahraničných spoločností podľa kontrafaktuálneho scenára kapitoly 5 v uvedenej časti 9A je kritérium „kapitálu prepojeného v Spojenom kráľovstve“, z dôvodu, že toto kritérium môže byť v praxi mimoriadne ťažko uplatniteľné, a súčasne bez akéhokoľvek vhodného odôvodnenia uviedla, že uvedená kapitola 9 nemôže byť odôvodnená v prípadoch, keď kritérium významných personálnych funkcií by spôsobovalo uplatnenie dane z ovládaných zahraničných spoločností podľa uvedenej kapitoly 5. V skutočnosti kritérium významných personálnych funkcií je v praxi mimoriadne ťažko použiteľné, takže Komisia mala konštatovať, že kapitola 9 je odôvodnená takisto vzhľadom na toto kritérium a teda mala dospieť k záveru, že nejde o štátnu pomoc.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že vykonanie napadnutého rozhodnutia a vymáhania údajnej štátnej pomoci od žalobkýň, ak bude napadnuté rozhodnutie potvrdené, by porušovalo základné zásady práva Únie, najmä slobodu usadiť sa a voľný pohyb služieb, keďže v prípade žalobkýň sú dotknuté ovládané zahraničné spoločnosti usadené v iných členských štátoch.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že vymáhanie vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia nie je opodstatnené a je v rozpore so základnými zásadami práva Únie.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia niektorých základných prvkov napadnutého rozhodnutia, napríklad záveru, podľa ktorého daň z ovládaných zahraničných spoločností podľa uvedenej kapitoly 5 by mohla byť bez problémov alebo bez nadmernej záťaže použitá na základe kritéria významných personálnych funkcií.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje takisto zásadu riadnej správy vecí verejných, ktorá Komisii ukladá transparentnosť a predvídateľnosť v rámci správnych konaní a vydanie rozhodnutí v primeranej lehote. Pre Komisiu je neprimerané, aby prijala svoje rozhodnutie o začatí vyšetrovania v prejednávanom prípade po viac ako štyroch rokoch a konečné rozhodnutie vydala až viac ako šiestich rokoch od nadobudnutia účinnosti sporného opatrenia.