—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti (Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1),

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výbere referenčného rámca pre analýzu daňového režimu. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná mala posúdiť referenčný rámec režimu Spojeného kráľovstva dane z príjmov právnických osôb, a nielen samotný režim ovládaných zahraničných spoločností.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že žalovaná sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zvolila nesprávny prístup pri analýze režimu ovládaných zahraničných spoločností. Komisia dospela v bodoch 124 až 126 napadnutého rozhodnutia k nesprávnemu záveru, že ustanovenia kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon z roku 2010 o daniach (medzinárodné a iné ustanovenia)] predstavujú odchýlku od všeobecného zdanenia podľa kapitoly 5 tohto zákona.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bodoch 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti bolo naplnené tým, že došlo k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi v skutkovo a právne porovnateľnej situácii.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že 75 % oslobodenie od dane podľa oddielu 371ID Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tom, že uloženie daňového zaťaženia na ovládané zahraničné spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky pre oslobodenie od dane obsiahnuté v uvedenej kapitole 9, ako kategórii, by bolo v rozpore so slobodou usadiť sa, ktorú majú žalobkyne podľa článku 49 ZFEÚ.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na tom, že v súvislosti so 75 % oslobodením od dane a otázkou pevne stanoveného pomeru došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so zásadami zákazu diskriminácie a rovnosti, ktoré sú všeobecnými zásadami práva Únie.

8.

Ôsmy žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď obdobne použila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1), ktorá sa neuplatní ratione temporis, alebo z nich neprimerane vychádzala.

9.

Deviaty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v odôvodnení 176 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje skupina príjemcov (zahŕňajúca aj žalobkyňu), a že sa jej poskytla pomoc, ktorá sa musí spätne vymáhať podľa článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia.