52011IR0239

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52011IR0239 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52011IR0239

Help

Stanovisko Výboru regiónov „Legislatívne návrhy v súvislosti s reformou spoločnej rybárskej politiky“

Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, pp. 20–45 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

27.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 225/20

Stanovisko Výboru regiónov „Legislatívne návrhy v súvislosti s reformou spoločnej rybárskej politiky“

2012/C 225/04

VÝBOR REGIÓNOV

—	podporuje opatrenia Európskej komisie s cieľom obmedziť úbytok mnohých zásob rýb a do roku 2015 zabezpečiť tam, kde to bude možné, využívanie živých morských biologických zdrojov na úrovniach, ktoré dokážu poskytnúť maximálny udržateľný výnos;

—	domnieva sa, že zákaz odvrhovania úlovkov by sa mal zavádzať postupne tam, kde to bude možné, a mal by sa týkať najmä druhov určených na priemyselné spracovanie, avšak malo by byť povolené vyhadzovať naspäť do mora morské organizmy, ktoré sú schopné prežiť;

—	upozorňuje na potenciálne riziká a negatívne účinky v prípade povinného zavedenia systému prevoditeľných rybolovných povolení a odporúča, aby takéto systémy boli dobrovoľné a spadali do právomoci členských štátov;

—	uznáva, že hospodársky a strategický význam akvakultúry je dostatočným dôvodom na to, aby sa tejto problematike venovalo samostatné nariadenie;

—

zasadzuje sa za väčšiu regionalizáciu spoločnej rybárskej politiky; plne podporuje zavedenie postupu, ktorý zohľadňuje špecifiká a potreby regiónov, vrátane spolupráce s regionálnymi poradnými radami, s cieľom prijať ochranné a technické opatrenia na vykonávanie spoločnej rybárskej politiky, aby táto politika mohla lepšie reagovať na skutočnosti a osobitosti jednotlivých oblastí rybolovu, ako aj na cezhraničné problémy;

—

oceňuje, že Európsky fond námorného a rybného hospodárstva bude súčasťou nového spoločného strategického rámca a že bude zosúladený s ostatnými regionálnymi fondmi a fondmi na rozvoj vidieka; žiada však, aby boli poskytnuté záruky, pokiaľ ide o financovanie, ktoré pomôže rybolovu a akvakultúre, a aby boli regióny zapojené do strategického využívania týchto prostriedkov.

Spravodajca

Mieczysław STRUK (PL/EĽS), maršálek Pomoranského vojvodstva

Referenčné dokumenty

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry

COM(2011) 416 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Reforma spoločnej rybárskej politiky

COM(2011) 417 final

Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o povinnostiach podávať správy v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu

COM(2011) 418 final

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky

COM(2011) 424 final

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnej rybárskej politike

COM(2011) 425 final

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Dlhodobé riadenie

zastáva názor, že spoločná rybárska politika by sa mala podieľať na vytváraní dlhodobo udržateľných environmentálnych, hospodárskych a sociálnych podmienok. Okrem toho by mala pomôcť zlepšiť životnú úroveň v rámci odvetvia rybného hospodárstva, vytvoriť stabilný trh a zabezpečovať dostupnosť zdrojov, ako aj zásobovanie spotrebiteľov potravinami za prijateľné ceny;

podporuje opatrenia Európskej komisie vyplývajúce z vyhlásenia na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, s cieľom obmedziť úbytok mnohých zásob rýb a do roku 2015 zabezpečiť tam, kde to bude možné, využívanie živých morských biologických zdrojov na úrovniach, ktoré dokážu poskytnúť maximálny udržateľný výnos;

upozorňuje, že v prípade niektorých zásob treba súrne vyvinúť úsilie o dosiahnutie stanoveného cieľa, ale že tento rýchly postup by mohol mať nepriaznivé sociálno-ekonomické dôsledky. Je nevyhnutné, aby obmedzujúce a ochranné mechanizmy boli sprevádzané aktívnymi reštrukturalizačnými snahami, napríklad v oblasti rozvoja obchodu, vzdelávania a podmienok pre dôchodkové zabezpečenie. Finančné prostriedky na túto činnosť by sa mali hľadať na národnej, ako aj na regionálnej úrovni, v závislosti od možností a právomocí regiónov, a tiež na úrovni EÚ;

4.	súhlasí s tým, že udržateľné využívanie živých zdrojov sa musí opierať o zásadu predchádzania škodám a ekosystémový prístup, aby sa obmedzil dosah rybolovnej činnosti na životné prostredie a aby sa znížili a postupne odstránili neželané úlovky;

žiada, aby sa cieľ udržateľného využívania biologických zdrojov dosahoval prostredníctvom viacročného prístupu k riadeniu rybného hospodárstva, pričom sa ako priorita stanovujú viacročné plány, ktoré budú odzrkadľovať osobitnosti jednotlivých oblastí rybolovu a obsahovať zaisťovacie mechanizmy, ktoré v prípade nepredvídaného vývoja umožnia prijať potrebné rozhodnutia;

domnieva sa, že, pokiaľ je to možné, viacročné plány by sa ako súčasť ekosystémového prístupu mali vzťahovať na viacero zásob, ak sa tieto zásoby využívajú spoločne. V prípade zásob, pre ktoré nebol stanovený viacročný plán, by sa miera využívania prinášajúca maximálny udržateľný výnos mala zabezpečiť stanovením limitov úlovkov a/alebo rybolovného úsilia;

a.	Upozorňuje, že vo viacročných plánoch by mali byť stanovené jasné ciele, lehoty na ich dosiahnutie, budúce smerovanie a pravidelné kontroly. Lehoty ako aj budúce smerovanie je nevyhnutné prispôsobiť dynamike príslušných zásob.

Domnieva sa, že pri vypracúvaní a zavádzaní viacročných plánov by mali byť navrhnuté prostriedky, ktoré budú z hospodárskeho hľadiska rozvážne. Treba pri tom zohľadniť, že bude potrebné príslušné zmeny zavádzať postupne a vyhnúť sa príliš krátkym termínom, pokiaľ nejde o mimoriadnu potrebu, ktorá musí byť objektívne zdôvodnená a rozumná zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska. Zároveň by sa malo vypracovať hodnotenie hospodárskych a sociálnych účinkov, na ktorom by sa mali podieľať zainteresované subjekty alebo ich právoplatne zvolení zástupcovia.

uznáva, že riadenie rybolovu vychádzajúce z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a zohľadňujúce tradičné poznatky o ekológii, ktoré si rybári odovzdávajú z generácie na generáciu a ďalej rozvíjajú, si vyžaduje harmonizované, spoľahlivé a presné súbory údajov, a poukazuje na to, že pri zhromažďovaní údajov je nevyhnutná spolupráca s odvetvím rybolovu. Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vyčlenili osobitné prostriedky na výskum a znalecké posudky, vyzdvihuje úlohu Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybné hospodárstvo (STECF) ako vedeckého orgánu podporujúceho činnosť Európskej komisie v oblasti udržateľného riadenia rybolovu;

zastáva názor, že zber údajov je nevyhnutný na hospodárske a sociálno-hospodárske posúdenie subjektov pôsobiacich v odvetví rybolovu, akvakultúry a spracovania produktov rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj na posúdenie vývoja zamestnanosti v týchto odvetviach, a že EÚ by preto mala na zber takýchto údajov poskytnúť vnútroštátnym a regionálnym orgánom primerané prostriedky;

Prístup k pobrežným vodám

pozitívne vníma konštatovanie Európskej komisie, že platné pravidlá, ktorými sa obmedzuje prístup k zdrojom v pobrežných vodách členských štátov v šírke 12 námorných míľ, fungujú uspokojujúco a tým, že obmedzujú rybolovné úsilie v najcitlivejších vodách Únie, sú prospešné pre ochranu zdrojov. Podľa názoru Výboru regiónov by sa preto tieto pravidlá mali naďalej uplatňovať;

10.	žiada, aby morské biologické zdroje v okolí najvzdialenejších regiónov boli i naďalej obzvlášť chránené, keďže prispievajú k zachovaniu ich miestneho hospodárstva, a to vzhľadom na ich štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu;

11.

upozorňuje na zásadu krajiny pôvodu, ktorá je uvedená v Dohovore OSN o morskom práve, a vyzýva členské štáty, aby vo svojich výhradných hospodárskych zónach dodržiavali jeho ustanovenia s cieľom zachovať možnosť prežitia ohrozených voľne žijúcich rybích populácií, ktoré sa trú v riekach (anadrómne druhy);

12.

takisto sa domnieva, že členské štáty by v rámci svojich pásiem do 12 námorných míľ a vzhľadom na environmentálne, sociálne a ekonomické súvislosti na úrovni GSA alebo na nižšej úrovni mali mať možnosť prijať ochranné a riadiace opatrenia, ktoré by sa vzťahovali na všetky rybárske plavidlá Únie, za predpokladu, že sa v prípadoch, ak by sa takéto opatrenia vzťahovali na rybárske plavidlá Únie z ostatných členských štátov, prijali nediskriminačné a s príslušnými členskými štátmi vopred prekonzultované opatrenia, o ktorých by boli tieto štáty riadne informované, a že Únia neprijala opatrenia, ktoré by sa konkrétne týkali ochrany a riadenia zdrojov v tejto oblasti;

Obmedziť množstvo odvrhnutých úlovkov

13.

súhlasí s tým, že je potrebné zaviesť opatrenia na zníženie a prípadné odstránenie súčasných vysokých úrovní neželaných úlovkov a odvrhnutých úlovkov, ktoré predstavujú naozaj značné plytvanie zdrojmi a majú nepriaznivý vplyv na udržateľné využívanie morských biologických zdrojov a morských ekosystémov, ako aj na finančnú životaschopnosť rybného hospodárstva. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa domnieva, že by sa malo podporovať používanie selektívnejšieho rybárskeho výstroja a selektívnejšej techniky rybolovu, aby sa čo najviac znížilo odvrhovanie úlovkov. Zákaz odvrhovania úlovkov by sa mal zavádzať postupne tam, kde to bude možné, a mal by sa týkať najmä druhov určených na priemyselné spracovanie, avšak malo by byť povolené vyhadzovať naspäť do mora morské organizmy, ktoré sú schopné prežiť;

14.	zastáva názor, že vyloženie neželaných úlovkov by nemalo viesť k plným hospodárskym výhodám pre prevádzkovateľa a že spracovanie na rybiu múčku nie je správny spôsob, ako plniť environmentálne ciele Komisie;

15.	ďalej konštatuje, že sa nejaví ako vhodné uvádzať v základnom nariadení podrobný zoznam druhov, pri ktorých je vykladanie povinné, a že by bolo lepšie upraviť túto povinnosť v plánoch hospodárenia zameraných na konkrétne druhy (jeden alebo viac druhov);

Prístup k zdrojom

16.

domnieva sa, že platné právne predpisy už umožňujú členským štátom, ktoré si to želajú, zaviesť pre svoje plavidlá systémy individuálnych prenosných kvót so známymi dôsledkami, ako je špekulácia a koncentrácia. Vzhľadom na tieto prvky nie je vhodné požadovať od každého členského štátu, aby stanovil práva rybolovu, ktoré by bolo možné previesť alebo prenajímať;

17.	okrem toho sa domnieva, že o lehote platnosti akýchkoľvek prevoditeľných rybolovných povolení by mali naďalej rozhodovať členské štáty;

18.	upozorňuje na potenciálne riziká a negatívne účinky v prípade povinného zavedenia systému prevoditeľných rybolovných povolení a odporúča, aby takéto systémy boli dobrovoľné a spadali do právomoci členských štátov;

19.

trvá na tom, aby členské štáty pred zavedením dobrovoľného systému prevoditeľných rybolovných povolení upravili svoje právne predpisy tak, aby primeraným spôsobom chránili záujmy drobného rybolovu a zároveň zamedzovali vzniku takých negatívnych javov v dôsledku zavedenia tohto systému, ako je napríklad nadmerná koncentrácia alebo špekulácie;

20.	v súvislosti s odstraňovaním nadmerných kapacít pripomína kladné skúsenosti s pomocou na likvidáciu rybárskych plavidiel;

21.

zastáva názor, že osobitné charakteristiky a sociálno-hospodárska zraniteľnosť odvetvia rybolovu v mnohých členských štátoch a rozdielne sociálno-hospodárske priority členských štátov v rybnom hospodárstve sú dôvodom, prečo povinný systém prevoditeľných rybolovných povolení nie je vhodný a prečo by o metóde prideľovania rybolovných možností a akýchkoľvek pravidlách ich prevodu mali naďalej rozhodovať členské štáty;

22.	zároveň nalieha, aby sa pri stanovovaní stropov kapacity rybolovu pre flotilu drobného rybolovu zohľadnili špecifické podmienky najvzdialenejších regiónov a aby sa zachovali súčasné referenčné hodnoty;

Vonkajší rozmer

23.

žiada, aby Európska únia podporovala ciele spoločnej rybárskej politiky aj v medzinárodnom meradle. Únia by sa na tento účel mala snažiť zlepšiť účinnosť regionálnych a medzinárodných organizácií pri ochrane a riadení medzinárodných zásob rýb, a to prostredníctvom podporovania rozhodovania založeného na vedeckých poznatkoch a lepšieho dodržiavania predpisov, zvýšenej transparentnosti a účasti zainteresovaných strán, najmä rybárov, a prostredníctvom boja proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovným činnostiam;

24.

súhlasí s tým, že dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve uzatvorené s tretími krajinami by mali zaručovať prístupové práva výmenou za finančný príspevok Únie a mali by prispieť k vytvoreniu spoľahlivého rámca pre správu vecí verejných v týchto krajinách s cieľom zaistiť účinné opatrenia monitorovania, kontroly využívania rybolovných zdrojov a dozoru nad ním. Takisto sa domnieva, že dohody s tretími krajinami musia rybárskej flotile Únie, ktorá je od týchto dohôd závislá, zabezpečiť podmienky stability, životaschopnosti a výnosnosti, ktoré im zaručia budúcnosť;

25.

žiada, aby dohody o partnerstve v oblasti rybolovu uzatvárané s tretími krajinami, stanovujúce právny, hospodársky a environmentálny rámec pre rybolovné činnosti, ktoré vykonávajú plavidlá EÚ, alebo pre investície v oblasti rybolovu, ktoré uskutočňujú prevádzkovatelia z EÚ, boli v súlade s príslušnými opatreniami, ktoré schválili medzinárodné organizácie vrátane regionálnych rybolovných organizácií. Dohody v oblasti rybolovu by okrem iného mali zaručiť, aby sa rybolovná činnosť v tretích krajinách vykonávala v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja a spôsobom, ktorý bude uspokojivý pre obe strany;

Akvakultúra

26.

uznáva, že hospodársky a strategický význam akvakultúry je dostatočným dôvodom na to, aby sa tejto problematike venovalo samostatné nariadenie zahrňujúce usmernenia Únie pre vnútroštátne strategické plány, s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia akvakultúry prostredníctvom podpory ekologicky, hospodársky a sociálne udržateľného rozvoja a inovácie v celom výrobnom a obchodnom reťazci, ako aj prostredníctvom podpory miestneho spracovania a diverzifikácie, a tým aj zlepšenia životnej úrovne v pobrežných a vidieckych oblastiach. Takisto by sa mali vytvoriť mechanizmy výmeny informácií a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, a to prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vnútroštátnych opatrení, pokiaľ ide o bezpečnosť podnikania v tomto odvetví, prístup k vodám a priestoru Únie, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť kompatibilite ochrany prostredia a rozvoja rybolovnej činnosti v oblastiach začlenených do zoznamu sústavy Natura 2000, a administratívne zjednodušenie vydávania licencií a povolení;

27.	uznáva, že je potrebné vytvoriť poradnú radu pre akvakultúru, ktorá by skutočne vyjadrovala záujmy odvetvia a v ktorej by bola zastúpená výrobná sféra (profesijné združenia, organizácie výrobcov alebo obchodné komory);

Trh s produktmi rybolovu

28.

súhlasí s názorom, že v dôsledku nepredvídateľnosti rybolovných činností je potrebné vytvoriť mechanizmus uskladnenia výrobkov rybolovu určených na ľudskú spotrebu s cieľom posilniť stabilitu trhu a zvýšiť rentabilitu výrobkov, najmä vytváraním pridanej hodnoty. Tento mechanizmus treba rozšíriť aj na produkty akvakultúry;

29.	uznáva, že používanie spoločných obchodných noriem by malo umožniť, aby bol trh zásobovaný udržateľnými výrobkami, aby sa plne využil potenciál vnútorného trhu s výrobkami rybolovu a akvakultúry a uľahčilo obchodovanie založené na poctivej hospodárskej súťaži, a tým zvýšila ziskovosť produkcie;

30.	domnieva sa, že vzhľadom na čoraz širšiu ponuku výrobkov rybolovu a akvakultúry je nevyhnutné, aby bolo spotrebiteľom jasným, zrozumiteľným a prijateľným spôsobom poskytnuté nevyhnutné množstvo povinných informácií o základných vlastnostiach výrobkov;

31.

žiada, aby sa pri zavádzaní spoločnej organizácie trhu rešpektovali medzinárodné záväzky Únie, najmä pokiaľ ide o ustanovenia Svetovej obchodnej organizácie, bez toho, aby to narušilo zavádzanie jednotných a homologizovaných hygienických a zdravotných noriem pre produkty, ktoré pochádzajú z tretích krajín, a rozvoj obchodných postupov v oblasti námorného rybolovu, ktoré by prispeli k odstráneniu nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu;

32.	žiada, aby tam, kde je to možné, bola zavedená verejná certifikácia produktov rybolovu Európskej únie s cieľom zabezpečiť, že pochádzajú zo zodpovedne riadeného rybolovu;

Regionalizácia

33.	zasadzuje sa za väčšiu regionalizáciu spoločnej rybárskej politiky, aby sa v nej mohli využiť poznatky a skúsenosti všetkých zainteresovaných strán, najmä miestnych a regionálnych orgánov, a zdôrazňuje význam makroekonomických stratégií;

34.	upozorňuje tiež na čoraz väčšie interakcie medzi rekreačným rybolovom, profesionálnymi rybármi a komunitami spätými s rybolovom;

35.

plne podporuje zavedenie postupu, ktorý zohľadňuje špecifiká a potreby regiónov, vrátane spolupráce s regionálnymi poradnými radami, s cieľom prijať ochranné a technické opatrenia na vykonávanie spoločnej rybárskej politiky, aby táto politika mohla lepšie reagovať na skutočnosti a osobitosti jednotlivých oblastí rybolovu, ako aj na cezhraničné problémy;

36.	okrem toho sa domnieva, že regionálne poradné rady alebo podobné štruktúry partnerstva by sa mali posilniť s cieľom zaistiť, aby miestne spoločenstvá boli zapojené nielen do konzultácií, ale aj do samotného riadenia miestnych rybolovných zdrojov;

37.

žiada, aby sa pri vykonávaní spoločnej rybárskej politiky zohľadňovali vzájomné pôsobenia s inými aspektmi námorného hospodárstva, a uznáva, že všetky záležitosti súvisiace s európskymi oceánmi a morami sú navzájom prepojené vrátane námorného priestorového plánovania, ktoré posilňuje integrovanú námornú politiku;

38.

zdôrazňuje, že vzhľadom na nestabilitu brakických vôd a riečnych a jazerných ekologických koridorov, ako aj príslušné populácie rýb nemožno pri realizácii spoločnej rybárskej politiky prehliadať ochranu zložitých a vzájomne na seba pôsobiacich vodných ekosystémov, pričom treba venovať mimoriadnu pozornosť udržaniu a posilneniu ohrozených cenných druhov, najmä pokiaľ ide o anadrómne a katadrómne druhy;

Európsky fond pre morské činnosti a rybné hospodárstvo

39.	uvedomuje si, že vzhľadom na problémy, ktoré sa vyskytli pri rozvoji odvetvia rybolovu a jeho riadení, a vzhľadom na obmedzené finančné zdroje nebudú môcť členské štáty náležite plniť ciele spoločnej rybárskej politiky bez primeranej finančnej podpory;

40.

vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby sa vyčlenila primeraná viacročná finančná pomoc Únie zameraná na priority spoločnej rybárskej politiky v snahe pomôcť zrealizovať stanovené ciele, najmä zlepšiť hospodársku efektívnosť tohto odvetvia, a najmä rybárskej flotily, vytvárať nové pracovné miesta a presadzovať modernizáciu a inováciu vrátane vývoja bezpečných a ekologických plavidiel;

41.	žiada, aby sa na obdobie rokov 2014 – 2020 znovu zaviedla finančná podpora na obnovu a modernizáciu rybolovnej flotily v najvzdialenejších regiónoch;

42.

domnieva sa, že udelenie finančnej pomoci Únie by malo byť podmienené dodržiavaním ustanovení spoločnej rybárskej politiky, a to tak zo strany členských štátov, ako aj zo strany prevádzkovateľov. V prípade, že členské štáty nedodržiavajú pravidlá spoločnej rybárskej politiky, alebo v prípade, že hospodárske subjekty tieto pravidlá opakovane závažne porušia, poskytovanie finančnej pomoci by sa malo prerušiť, pozastaviť alebo upraviť;

43.

oceňuje, že Európsky fond námorného a rybného hospodárstva bude súčasťou nového spoločného strategického rámca a že bude zosúladený s ostatnými regionálnymi fondmi a fondmi na rozvoj vidieka, aby sa mohli vytvoriť integrované rámce miestneho rozvoja a zjednodušil sa prístup k fondom na miestnej a regionálnej úrovni. Žiada však, aby boli poskytnuté záruky, pokiaľ ide o financovanie, ktoré pomôže rybolovu a akvakultúre, a aby boli regióny zapojené do strategického využívania týchto prostriedkov;

44.	uznáva biologickú, produktívnu a historickú hodnotu zásob rýb a biotopov jazier a riek, a preto sa domnieva, že Európska únia by mala tomuto sektoru poskytnúť finančnú pomoc, najmä v snahe obmedziť morský výlov, znížiť dovoz a posilniť regionálnu konkurencieschopnosť;

Právomoci Európskej komisie

45.

uznáva, že na účel splnenia cieľov spoločnej rybárskej politiky by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy mala delegovať na Komisiu s cieľom doplniť alebo upraviť nepodstatné prvky základného legislatívneho aktu. Odporúča však, aby sa takéto rozsiahle využívanie delegovaných právnych aktov zo strany Komisie starostlivo a dôkladne posúdilo z právneho aj politického hľadiska a so zreteľom na to, že táto právomoc sa musí jasne vymedziť aj v súvislosti s cieľmi, obsahom, dosahom a dĺžkou trvania delegovanej právomoci;

46.	žiada, aby Komisia počas prípravných prác na prijatí delegovaných aktov uskutočňovala náležité konzultácie, vrátane konzultácií na úrovni odborníkov a regionálnych orgánov;

47.	nazdáva sa, že Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť, aby boli príslušné dokumenty súbežne, včas a náležite zaslané Európskemu parlamentu a Rade;

48.

rozhodne podporuje a presadzuje, aby sa „miestny rozvoj riadený spoločenstvom“, stanovený vo všeobecnom nariadení Komisie o spoločnom strategickom rámci, používal ako metóda, prostredníctvom ktorej budú môcť miestne a regionálne orgány čerpať prostriedky z Európskeho fondu námorného a rybného hospodárstva – spolu s prostriedkami zo štrukturálnych fondov a fondov na rozvoj vidieka. Koordinácia fondov by mala prebiehať flexibilne a zlepšiť možnosti využitia týchto fondov. Územné samosprávy by sa mali podieľať na navrhovaní strategického rámca a operačných programov;

49.

zdôrazňuje, že na to, aby bola spoločná rybárska politika úspešná, je potrebný účinný systém kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov, vrátane boja proti nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovným činnostiam. V rámci tohto systému kontrol, inšpekcií a presadzovania predpisov EÚ by sa malo podporovať používanie moderných technológií. Členské štáty alebo Komisia by mali mať možnosť realizovať pilotné projekty v oblasti nových technológii kontroly a systémov spravovania údajov;

50.	domnieva sa, že každých päť rokov by sa malo preskúmať, či sa nariadenie EÚ dodržiava.

II. ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Dokument COM(2011) 425 final

Pozmeňovací návrh 1

Odôvodnenie (5)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(5) Na Svetovom samite o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, sa Únia a jej členské štáty zaviazali, že budú konať tak, aby zabránili neustálemu úpadku mnohých zásob rýb. Únia by preto mala zlepšiť svoju spoločnú rybársku politiku, aby zaistila, že úrovne využívania zásob morských biologických zdrojov sa prioritne obnovia a zachovajú na úrovniach schopných priniesť maximálne udržateľné výnosy z populácií lovených zásob, a to do roku 2015. V prípadoch, keď nie je k dispozícii dostatok vedeckých informácií, si to môže vyžadovať uplatňovanie náhrad za maximálny udržateľný výnos.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 2

Odôvodnenie (6)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(6) Ciele pre rybné hospodárstvo sa stanovili v rozhodnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite o strategickom pláne pre biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020, v rámci spoločnej rybárskej politiky by sa mal zaistiť súlad s cieľmi pre biodiverzitu, ktoré prijala Európska rada, a cieľmi stanovenými v oznámení Komisie s názvom „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“, najmä s cieľom dosiahnuť maximálny udržateľný výnos do roku 2015.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 3

Odôvodnenie (15)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Morské biologické zdroje v okolí Azorských ostrovov, Madeiry a Kanárskych ostrovov by sa mali naďalej zvlášť ochraňovať, keďže prispievajú k zachovaniu miestneho hospodárstva týchto ostrovov, a to vzhľadom na štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu týchto ostrovov. Obmedzenie určitých rybolovných činností v týchto vodách na rybárske plavidlá zaregistrované v prístavoch Azorských ostrovov, Madeiry a Kanárskych ostrovov by sa preto malo zachovať.

Morské biologické zdroje v okolí by sa mali naďalej zvlášť ochraňovať, keďže prispievajú k zachovaniu miestneho hospodárstva týchto ostrovov, a to vzhľadom na štrukturálnu, sociálnu a hospodársku situáciu týchto ostrovov. Obmedzenie určitých rybolovných činností v týchto vodách na rybárske plavidlá zaregistrované v prístavoch by sa preto malo zachovať.

Zdôvodnenie

Najvzdialenejšie regióny sú v ťažkej situácii, ktorú treba zohľadniť v snahe lepšie im pomôcť v rozvoji, ktorý je veľmi úzko spätý s dobrým stavom morských zdrojov a morského prostredia všeobecne. Tento pozmeňovací návrh teda zohľadňuje všetky najvzdialenejšie regióny Európskej únie.

Pozmeňovací návrh 4

Odôvodnenie (18)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Sú potrebné opatrenia na zníženie a odstránenie súčasných vysokých úrovní neželaných úlovkov a odvrhnutých úlovkov. Neželané úlovky a odvrhnuté úlovky predstavujú naozaj značné plytvanie a majú nepriaznivý vplyv na udržateľné využívanie morský biologických zdrojov a morských ekosystémov, ako aj na finančnú životaschopnosť rybného hospodárstva. Mala by sa zaviesť a postupne vykonávať povinnosť vyložiť všetky úlovky riadených zásob, ktoré sa ulovili počas rybolovných činností vo vodách Únie alebo ktoré ulovili rybárske plavidlá Únie.

Sú potrebné opatrenia na zníženie a odstránenie súčasných vysokých úrovní neželaných úlovkov a odvrhnutých úlovkov. Neželané úlovky a odvrhnuté úlovky predstavujú naozaj značné plytvanie a nepriaznivý vplyv na udržateľné využívanie morský biologických zdrojov a morských ekosystémov, ako aj na finančnú životaschopnosť rybného hospodárstva. by sa zaviesť a postupne vykonávať povinnosť vyložiť všetky úlovky riadených , ktoré sa vo vodách Únie alebo ktoré rybárske plavidlá Únie.

Pozmeňovací návrh 5

Odôvodnenie (29)

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Najneskôr 31. decembra 2013 by sa pre všetky plavidlá s dĺžkou 12 metrov alebo viac a pre všetky ostatné plavidlá loviace vlečným výstrojom mal začať uplatňovať systém prevoditeľných rybolovných povolení, a to vzhľadom na väčšinu zásob riadených na základe spoločnej rybárskej politiky. Členské štáty môžu zo systému prevoditeľných rybolovných povolení vyňať plavidlá s dĺžkou menej ako 12 metrov, s výnimkou plavidiel, ktoré používajú vlečný výstroj. Takýto systém by mal prispieť k zníženiam veľkosti flotily, pričom tieto zníženia by boli podnietené odvetvím, a k zlepšeniu hospodárskej výkonnosti a zároveň by mal vytvoriť právne bezpečné a výlučné prevoditeľné rybolovné povolenie v rámci každoročných rybolovných možností daného členského štátu. Keďže morské biologické zdroje sú spoločným statkom, v rámci prevoditeľných rybolovných povolení by sa mali stanoviť len užívateľské nároky na časť každoročných rybolovných možností pridelenú danému členskému štátu, pričom tieto nároky sa v súlade s platnými pravidlami môžu zas stiahnuť.

všetky plavidlá s dĺžkou 12 metrov alebo viac a všetky ostatné plavidlá loviace začať uplatňovať systém prevoditeľných rybolovných povolení, a to väčšinu zásob riadených na základe spoločnej rybárskej politiky. Takýto systém by mal prispieť k zníženiam veľkosti flotily, pričom tieto zníženia by boli podnietené odvetvím, a k zlepšeniu hospodárskej výkonnosti a zároveň by mal vytvoriť právne bezpečné a výlučné prevoditeľné rybolovné povolenie v rámci každoročných rybolovných možností daného členského štátu. Keďže morské biologické zdroje sú spoločným statkom, v rámci prevoditeľných rybolovných povolení by sa mali stanoviť len užívateľské nároky na časť každoročných rybolovných možností pridelenú danému členskému štátu, pričom tieto nároky sa v súlade s platnými pravidlami môžu zas stiahnuť.

Zdôvodnenie

Zavedenie prevoditeľných rybolovných povolení by malo byť v právomoci členských štátov, a nemalo by byť povinné.

Pozmeňovací návrh 6

Odôvodnenie (31)

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Osobitné charakteristiky a sociálno-hospodárska zraniteľnosť niektorých flotíl zameraných na drobný rybolov sú dôvodom, prečo sa povinný systém prevoditeľných rybolovných povolení obmedzuje na väčšie plavidlá. Systém prevoditeľných rybolovných povolení by sa mal uplatňovať na zásoby, pre ktoré boli pridelené rybolovné možnosti.	Osobitné charakteristiky a sociálno-hospodárska zraniteľnosť niektorých flotíl zameraných na drobný rybolov sú dôvodom, prečo sa systém prevoditeľných rybolovných povolení väčší plavidlá. Systém prevoditeľných rybolovných povolení by sa mal uplatňovať na zásoby, pre ktoré boli pridelené rybolovné možnosti.

Zdôvodnenie

Odôvodnenie je zmenené tak, aby zodpovedalo zneniu článku 27 ods. 1 a zdôrazňovalo dobrovoľnosť systému prevoditeľných rybolovných povolení.

Pozmeňovací návrh 7

Článok 2 ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Všeobecné ciele

1. Spoločnou rybárskou politikou sa zaisťuje, aby rybolovné a akvakultúrne činnosti zabezpečovali dlhodobo udržateľné environmentálne, hospodárske a sociálne podmienky a prispievali k dostupnosti potravinových zásob.

2. V rámci spoločnej rybárskej politiky sa vzhľadom na riadenie rybolovu uplatňuje prístup založený na zásade predchádzania škodám a cieľom tejto politiky je do roku 2015 zaistiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populácie lovených druhov obnovili a zachovali nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos.

3. V rámci spoločnej rybárskej politiky sa vzhľadom na riadenie rybolovu vykonáva ekosystémový prístup s cieľom zaistiť, aby bol vplyv rybolovných činností na morský ekosystém obmedzený.

4. Spoločnou rybárskou politikou sa integrujú požiadavky právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia.

Všeobecné ciele

4. Spoločnou rybárskou politikou sa integrujú požiadavky právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 8

Článok 2 ods. 3

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
V rámci spoločnej rybárskej politiky sa vzhľadom na riadenie rybolovu vykonáva ekosystémový prístup s cieľom zaistiť, aby bol vplyv rybolovných činností na morský ekosystém obmedzený.	V rámci spoločnej rybárskej politiky sa vzhľadom na riadenie rybolovu vykonáva ekosystémový prístup vplyv rybolovných činností na morský ekosystém obmedzený.

Zdôvodnenie

Pozmeňovací návrh 9

Článok 3

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Konkrétne ciele

Na účel dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 2 sa spoločnou rybárskou politikou musí uskutočniť najmä:

(a)	odstránenie neželaných úlovkov komerčných zásob a postupné zaistenie toho, aby sa všetky úlovky takýchto zásob vyložili;

(b)	zabezpečenie podmienok pre účinné rybolovné činnosti v rámci hospodársky životaschopného a konkurencieschopného odvetvia rybolovu;

(c)	podpora rozvoja akvakultúrnych činností Únie s cieľom prispieť k potravinovej bezpečnosti a zamestnanosti v pobrežných a vidieckych oblastiach;

(d)	prispievanie k primeranej životnej úrovni tých, ktorí závisia od rybolovných činností;

(e)	zohľadnenie záujmov spotrebiteľov;

(f)	zaistenie systematického a harmonizovaného zberu údajov a ich správy.

Konkrétne ciele

Na účel dosiahnutia všeobecných cieľov stanovených v článku 2 sa spoločnou rybárskou politikou musí uskutočniť najmä:

(a)	odstránenie neželaných úlovkov komerčných zaistenie toho, aby sa všetky úlovky takýchto vyložili;

(b)	zabezpečenie podmienok pre účinné rybolovné činnosti v rámci hospodársky životaschopného a konkurencieschopného odvetvia rybolovu;

(c)	podpora rozvoja akvakultúrnych činností Únie s cieľom prispieť k potravinovej bezpečnosti a zamestnanosti v pobrežných a vidieckych oblastiach;

()	prispievanie k primeranej životnej úrovni tých, ktorí závisia od rybolovných činností, ;

()	zohľadnenie záujmov spotrebiteľov;

()	zaistenie systematického a harmonizovaného zberu údajov a ich správy

Pozmeňovací návrh 10

Článok 4

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Zásady dobrej správy vecí verejných

Spoločná rybárska politika sa riadi týmito zásadami dobrej správy vecí verejných:

(a)	jasné vymedzenie zodpovedností na úrovni Únie, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

(b)	ustanovenie opatrení v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami;

(c)	dlhodobá perspektíva;

(d)	široká účasť zainteresovaných strán vo všetkých fázach od koncepcie opatrení až po ich vykonávanie;

(e)	primárna zodpovednosť vlajkového štátu;

(f)	súlad s integrovanou námornou politikou a inými politikami Únie.

Zásady dobrej správy vecí verejných

Spoločná rybárska politika sa riadi týmito zásadami dobrej správy vecí verejných:

(a)	jasné vymedzenie zodpovedností na úrovni Únie, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

(b)	ustanovenie opatrení v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými odporúčaniami ;

(c)

dlhodobá perspektíva;

()	široká účasť zainteresovaných strán vo všetkých fázach od koncepcie opatrení až po ich vykonávanie;

()	primárna zodpovednosť vlajkového štátu;

()	súlad s inými politikami Únie.

Zdôvodnenie

Domnievame sa, že politická rozvážnosť Rady a Európskeho parlamentu pri realizácii cieľov a uplatňovaní zásad by sa pri prijímaní rozhodnutí v tejto oblasti mala rešpektovať, aby sa zabezpečila dobrá správa.

Navrhujeme doplniť do zásad dobrej správy vecí verejných nové písmeno c). Spoločná rybárska politika musí rozhodne dbať na kritériá prechodnosti a postupnosti.

Treba zdôrazniť význam regionalizácie spoločnej rybárskej politiky tým, že regionálne poradné rady budú zohrávať väčšiu úlohu.

Písmeno g) nás mätie, pretože sa v ňom integrovaná námorná politika stavia na rovnakú úroveň ako spoločná rybárska politika a ostatné politiky EÚ. Myslíme si, že spoločná rybárska politika je neoddeliteľnou súčasťou integrovanej námornej politiky a že tu ide o vnútorný súlad v rámci tej istej politiky, ktorú majú na starosti tí istí ľudia.

Pozmeňovací návrh 11

Článok 5

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

—	„vody Únie“ znamenajú vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo súdnu právomoc členských štátov, s výnimkou vôd susediacich s územiami uvedenými v prílohe II k zmluve;

—	„morské biologické zdroje“ znamenajú dostupné a prístupné živé morské druhy, vrátane anadrómnych a katadrómnych druhov vo všetkých fázach ich životného cyklu;

—	„sladkovodné biologické zdroje“ znamenajú dostupné a prístupné živé sladkovodné druhy;

—	„rybárske plavidlo“ znamená každé plavidlo vybavené na komerčný lov morských biologických zdrojov;

—	„rybárske plavidlo Únie“ znamená rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;

—	„maximálny udržateľný výnos“ znamená maximálny úlovok, ktorý sa môže nekonečne dlho odnímať zo zásoby rýb;

—

„prístup k riadeniu rybného hospodárstva založený na zásade predchádzania škodám“ znamená prístup, podľa ktorého by sa nedostatok primeraných vedeckých informácií nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie riadiacich opatrení na ochranu cieľového druhu, príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia;

—

„ekosystémový prístup k riadeniu rybného hospodárstva“ znamená prístup, podľa ktorého sa zaisťuje, aby boli výhody pochádzajúce zo živých vodných zdrojov veľké, zatiaľ čo priamy a nepriamy vplyv rybolovu na morské ekosystémy bol malý a nebol škodlivý pre budúcu funkčnosť, rozmanitosť a integritu týchto ekosystémov;

—	„miera úhynu pri rybolove“ znamená úlovky určitej zásoby rýb za určité obdobie v pomere k priemernému množstvu zásob, ktoré sú k dispozícii pre rybné hospodárstvo v danom období;

—	„zásoba“ znamená morský biologický zdroj s charakteristickými znakmi, ktorý sa vyskytuje v danej oblasti riadenia;

—	„limit úlovku“ znamená kvantitatívny limit pre vyloženie zásoby rýb alebo skupiny zásob rýb počas daného obdobia;

—	„ochranný referenčný bod“ znamená hodnoty parametrov zásob populácie rýb (ako sú napríklad biomasa alebo miera úhynu pri rybolove), ktoré sa používajú pri riadení rybolovu, napríklad v súvislosti s prijateľnou úrovňou biologického rizika alebo očakávanou úrovňou výnosu;

—	„zaistenie“ znamená prevenčné opatrenie navrhnuté na ochranu alebo na zabránenie neželaným situáciám;

—

„technické opatrenia“ znamenajú opatrenia, ktorými sa reguluje druhové a veľkostné zloženie úlovkov a vplyvy na zložky ekosystémov, ktoré vyplývajú z rybolovných činností, pričom tieto opatrenia sa vykonávajú prostredníctvom podmienenia využívania a štruktúry rybolovného výstroja a obmedzenia prístupu k rybolovným oblastiam;

—	„rybolovná možnosť“ znamená kvantifikovaný právny nárok na ryby vyjadrený v úlovkoch a/alebo rybolovnom úsilí a podmienky, ktoré sú s týmto nárokom funkčne spojené a ktoré sú potrebné na jeho vyčíslenie na určitej úrovni;

—	„rybolovné úsilie“ znamená výsledok kapacity a činnosti rybárskeho plavidla; v prípade skupiny rybárskych plavidiel je to súčet rybolovného úsilia všetkých rybárskych plavidiel v danej skupine;

—

„prevoditeľné rybolovné povolenia“ znamenajú stiahnuteľné užívateľské nároky na konkrétnu časť rybolovných možností pridelených danému členskému štátu alebo stanovených v plánoch riadenia, ktoré členský štát prijal v súlade s článkom 19 nariadenia (ES) č. 1967/2006 (1), ktoré môže ich držiteľ preniesť na iných oprávnených držiteľov takýchto prevoditeľných rybolovných povolení;

—	„individuálne rybolovné možnosti“ znamenajú ročné rybolovné možnosti pridelené držiteľovi prevoditeľných rybolovných povolení v členskom štáte na základe rozsahu rybolovných možností prislúchajúcich danému členskému štátu;

—	„kapacita rybolovu“ znamená tonáž plavidla v GT (hrubá tonáž) a jeho výkon v kW (kilowatt), ako sú vymedzené v článkoch 4 a 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2930/86 (2);

—

„akvakultúra“ znamená chov alebo kultiváciu vodných organizmov, pričom sa používajú techniky určené na zvýšenie produkcie daných organizmov nad rámec prirodzenej kapacity prostredia a organizmy zostávajú počas fázy chovu a kultivácie majetkom fyzickej alebo právnickej osoby, a to až do okamihu ich lovu/zberu vrátane tohto okamihu;

—	„licencia na rybolov“ znamená licenciu podľa článku 4 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

—	„oprávnenie na rybolov“ znamená oprávnenie podľa článku 4 ods. 10 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

—	„rybolov“ znamená zber alebo lov vodných organizmov žijúcich v ich prirodzenom prostrední alebo zámerné nasadenie akýchkoľvek prostriedkov, ktoré umožňujú takýto zber alebo lov;

—	„produkty rybného hospodárstva“ znamenajú vodné organizmy, ktoré sa získali akoukoľvek rybolovnou činnosťou;

—	„prevádzkovateľ“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prevádzkuje alebo vlastní akýkoľvek podnik vykonávajúci akékoľvek činnosti súvisiace s ktoroukoľvek fázou výroby, spracovania, obchodovania, distribúcie a maloobchodného predaja produktov rybolovu a akvakultúry;

—	„závažné porušenie predpisov“ znamenajú porušenia predpisov vymedzené v článku 42 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 a v článku 90 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009;

—	„koncový používateľ vedeckých údajov“ znamená subjekt so záujmom o vedeckú analýzu údajov z odvetvia rybného hospodárstva z hľadiska výskumu alebo riadenia;

—	„nadbytok povoleného výlovu“ znamená tú časť povoleného výlovu, na ktorej lov nemá pobrežný štát kapacitu;

—	„produkty akvakultúry“ znamenajú vodné organizmy v akejkoľvek fáze ich životného cyklu, ktoré sa získali akoukoľvek akvakultúrnou činnosťou;

—	„biomasa generačných rýb“ znamená odhad masy rýb konkrétneho zdroja, ktoré sa rozmnožujú vo vymedzenom čase vrátane tak samčekov, ako aj samičiek a vrátane rýb, ktoré sa rozmnožujú živorodo;

—	„zmiešané rybného hospodárstvo“ znamená rybné hospodárstvo, v rámci ktorého sa v oblasti rybolovu nachádza viac ako jeden druh, pričom tieto ostané druhy sa môžu chytiť do rybolovného výstroja;

—	„dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve“ znamenajú medzinárodné dohody uzatvorené s iným štátom na účel získania prístupu k zdrojom alebo vodám výmenou za finančnú kompenzáciu z Únie

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

—	„vody Únie“ znamenajú vody, ktoré patria pod zvrchovanosť alebo súdnu právomoc členských štátov, s výnimkou vôd susediacich s územiami uvedenými v prílohe II k zmluve;

—	„morské biologické zdroje“ znamenajú dostupné a prístupné živé morské druhy, vrátane anadrómnych a katadrómnych druhov vo všetkých fázach ich životného cyklu;

—	„sladkovodné biologické zdroje“ znamenajú dostupné a prístupné živé sladkovodné druhy;

—	„rybárske plavidlo“ znamená každé plavidlo vybavené na komerčný lov morských biologických zdrojov;

—	„rybárske plavidlo Únie“ znamená rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a zaregistrované v Únii;

—	„maximálny udržateľný výnos“ znamená maximálny úlovok, ktorý sa môže ;

—

—	„miera úhynu pri rybolove“ znamená ;

—	„zásoba“ znamená ;

—	„limit úlovku“ znamená kvantitatívny limit pre vyloženie zásoby rýb alebo skupiny zásob rýb počas daného obdobia;

—	„ochranný referenčný bod“ znamená hodnoty parametrov zásob populácie rýb (ako sú napríklad biomasa alebo miera úhynu pri rybolove), ktoré sa používajú pri riadení rybolovu, napríklad v súvislosti s prijateľnou úrovňou biologického rizika alebo očakávanou úrovňou výnosu;

—	„zaistenie“ znamená prevenčné opatrenie navrhnuté na ochranu alebo na zabránenie neželaným situáciám;

—

—	„rybolovná možnosť“ znamená kvantifikovaný právny nárok na ryby vyjadrený v úlovkoch a/alebo rybolovnom úsilí a podmienky, ktoré sú s týmto nárokom funkčne spojené a ktoré sú potrebné na jeho vyčíslenie na určitej úrovni;

—	„rybolovné úsilie“ znamená výsledok kapacity a činnosti rybárskeho plavidla; v prípade skupiny rybárskych plavidiel je to súčet rybolovného úsilia všetkých rybárskych plavidiel v danej skupine;

—

„prevoditeľné rybolovné povolenia“ znamenajú stiahnuteľné užívateľské nároky na konkrétnu časť rybolovných možností pridelených člensk štát alebo stanovených v plánoch riadenia, ktoré člensk štát prijal v súlade s článkom 19 nariadenia (ES) č. 1967/2006 (1), ktoré môže ich držiteľ preniesť na iných oprávnených držiteľov takýchto prevoditeľných rybolovných povolení;

—	„individuálne rybolovné možnosti“ znamenajú ročné rybolovné možnosti pridelené držiteľovi prevoditeľných rybolovných povolení v člensk štát na základe rozsahu rybolovných možností prislúchajúcich člensk štát;

—	„kapacita rybolovu“ znamená tonáž plavidla v GT (hrubá tonáž) a jeho výkon v kW (kilowatt), ako sú vymedzené v článkoch 4 a 5 nariadenia Rady (EHS) č. 2930/86 (2);

—

—	„licencia na rybolov“ znamená licenciu podľa článku 4 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

—	„oprávnenie na rybolov“ znamená oprávnenie podľa článku 4 ods. 10 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

—	„rybolov“ znamená zber alebo lov vodných organizmov žijúcich v ich prirodzenom prostrední alebo zámerné nasadenie akýchkoľvek prostriedkov, ktoré umožňujú takýto zber alebo lov;

—	„produkty rybného hospodárstva“ znamenajú vodné organizmy, ktoré sa získali akoukoľvek rybolovnou činnosťou;

—	„prevádzkovateľ“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá prevádzkuje alebo vlastní akýkoľvek podnik vykonávajúci akékoľvek činnosti súvisiace s ktoroukoľvek fázou výroby, spracovania, obchodovania, distribúcie a maloobchodného predaja produktov rybolovu a akvakultúry;

—	„závažné porušenie predpisov“ znamenajú porušenia predpisov vymedzené v článku 42 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 a v článku 90 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009;

—	„koncový používateľ vedeckých údajov“ znamená subjekt so záujmom o vedeckú analýzu údajov z odvetvia rybného hospodárstva z hľadiska výskumu alebo riadenia;

—	„nadbytok povoleného výlovu“ znamená tú časť povoleného výlovu, na ktorej lov nemá pobrežný štát kapacitu;

—	„produkty akvakultúry“ znamenajú vodné organizmy v akejkoľvek fáze ich životného cyklu, ktoré sa získali akoukoľvek akvakultúrnou činnosťou;

—	„biomasa generačných rýb“ znamená odhad masy rýb konkrétneho zdroja, ktoré sa rozmnožujú vo vymedzenom čase vrátane tak samčekov, ako aj samičiek a vrátane rýb, ktoré sa rozmnožujú živorodo;

—	„zmiešané rybného hospodárstvo“ znamená rybné hospodárstvo, v rámci ktorého sa v oblasti rybolovu nachádza viac ako jeden druh, pričom tieto ostané druhy sa môžu chytiť do rybolovného výstroja;

—	„dohody o udržateľnom rybnom hospodárstve“ znamenajú medzinárodné dohody uzatvorené s iným štátom na účel získania prístupu k zdrojom alebo vodám výmenou za finančnú kompenzáciu z Únie;

—

Zdôvodnenie

Sektor rybolovu sa rozšíril na nové typy činnosti. Už nemá zmysel obmedzovať „prevádzkovateľov“ na právnické alebo fyzické osoby, ktoré prevádzkujú alebo vlastnia podnik. Patria sem aj združenia a iné subjekty. V niektorých oblastiach Európy má napríklad rekreačný rybolov veľký význam, pokiaľ ide o obnovu zásob rýb. Rekreačný rybolov poskytuje ako dôsledok urbanizácie dobré možnosti, ako pomôcť ľuďom lepšie pochopiť prírodu. Rekreačný rybolov láka ľudí do prírody a nabáda ich, aby sa lepšie starali o svoje fyzické a duševné zdravie a svoje blaho. Objem a hospodársky význam rybolovu so sprievodcom a rybárskeho cestovného ruchu vo všeobecnosti narastá. Rybolov zohráva dôležitú úlohu aj pri rozvoji odvetví cestovného ruchu, a preto pomáha udržiavať životaschopnosť pobrežných morských a riečnych komunít. Z toho vyplýva, že pojem „prevádzkovateľ“ by sa mal rozšíriť. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že napríklad rekreačný rybolov už je súčasťou spoločnej rybárskej politiky prostredníctvom kontrolného nariadenia a nových plánov z hľadiska využívania zásob a zachovania druhov rýb.

V snahe zohľadniť rôznorodosť a špecifiká rybolovu v jednotlivých európskych regiónoch, je nevyhnutné, aby európska definícia „maloobjemového pobrežného rybolovu“ bola pružnejšia.

Chovateľské aktivity zohrávajú zásadnú úlohu pri udržiavaní stavov cenných druhov rýb prostredníctvom obnovovania populácií, pričom bojujú proti množeniu exotických druhov, ktoré vypĺňajú dôležité niky biotopov.

Pozmeňovací návrh 12

Článok 6

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Všeobecné pravidlá prístupu k vodám

1. Rybárske plavidlá Únie majú rovnocenný prístup k vodám a k zdrojom vo všetkých vodách Únie iných, ako sú vody uvedené v odseku 2 a odseku 3, na ktoré sa uplatňujú opatrenia prijaté podľa časti III.

2. Vo vodách do 12 námorných míľ od základných čiar, ktoré sú výsostnými vodami alebo vodami spadajúcimi do súdnej právomoci členských štátov, majú členské štáty od 1. januára 2013 do 31. decembra 2022 právo vyhradiť rybolov pre rybárske plavidlá, ktoré už tradične lovia v týchto vodách z prístavov na priľahlom pobreží bez toho, aby to malo vplyv na úpravy pre rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod vlajkou ostatných členských štátov v rámci existujúcich susedských vzťahov medzi členskými štátmi a úpravy uvedené v prílohe I, stanovením geografických oblastí pre každý členský štát v rámci pobrežných pásiem ostatných členských štátov, kde sa vykonávajú rybolovné činnosti, a dotknutých druhov. Členské štáty informujú Komisiu o obmedzeniach stanovených podľa tohto odseku.

3. Vo vodách do 100 námorných míľ od základných čiar Azorských ostrovov, Madeiry a Kanárskych ostrovov môžu dotknuté členské štáty od 1. januára 2013 do 31. decembra 2022 obmedziť rybolov na plavidlá zaregistrované v prístavoch týchto ostrovov. Takéto obmedzenia sa neuplatňujú na plavidlá Únie, ktoré už tradične lovia v týchto vodách, pokiaľ tieto plavidlá neprekročia tradične vyvíjané rybolovné úsilie. Členské štáty informujú Komisiu o obmedzeniach stanovených podľa tohto odseku.

4. Ustanovenia, ktoré sa budú riadiť úpravami stanovenými v odsekoch 2 a 3, sa prijmú do 31. decembra 2022.

Všeobecné pravidlá prístupu k vodám

3. Vo vodách do 100 námorných míľ od základných čiar môžu dotknuté členské štáty od 1. januára 2013 do 31. decembra 2022 obmedziť rybolov na plavidlá zaregistrované v prístavoch týchto ostrovov. Takéto obmedzenia sa neuplatňujú na plavidlá Únie, ktoré už tradične lovia v týchto vodách, pokiaľ tieto plavidlá neprekročia tradične vyvíjané rybolovné úsilie. Členské štáty informujú Komisiu o obmedzeniach stanovených podľa tohto odseku.

4. Ustanovenia, ktoré sa budú riadiť úpravami stanovenými v odsekoch 2 a 3, sa prijmú do 31. decembra 2022.

Zdôvodnenie

Najvzdialenejšie regióny sú v ťažkej situácii a treba ich všetky zohľadniť, aby bolo možné lepšie podporiť ich rozvoj, ktorý je úzko spätý s dobrým stavom morských zdrojov a morského prostredia vo všeobecnosti. Tento pozmeňovací návrh tak zohľadňuje všetky najvzdialenejšie regióny EÚ.

Pozmeňovací návrh 13

Článok 8

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Druhy technických opatrení

i)	úprav alebo dodatočných zariadení na zlepšenie selektivity alebo zníženie vplyvu na bentické pásmo;

Druhy technických opatrení

i)	úprav alebo dodatočných zariadení na zlepšenie selektivity alebo zníženie vplyvu rybolovu na;

Zdôvodnenie

Článok 8 sa neobmedzuje len na bentické pásmo, ale vzťahuje sa aj na pelagiál a rybársky výstroj používaný v tejto oblasti.

Prvá časť pozmeňovacieho návrhu sa netýka slovenskej verzie [pozn. prekl: v poľskej jazykovej verzii chce autor pozmeňovacieho návrhu nahradiť výraz „zvýšenie selektivity“ výrazom „zlepšenie selektivity].

Pozmeňovací návrh 14

Článok 9

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Viacročné plány

1. Zriadenie viacročných plánov, v ktorých sa stanovujú ochranné opatrenia na zachovanie alebo obnovu zásob rýb nad úrovňami, pri ktorých sú tieto zásoby schopné prinášať maximálny udržateľný výnos, je prioritou.

2. Vo viacročných plánoch sa stanovuje:

(a)	základ pre stanovenie rybolovných možností pre dotknuté zásoby rýb na základe vopred vymedzených ochranných referenčných bodov a

(b)	opatrenia, ktorými sa efektívne dokáže zabrániť tomu, aby sa ochranné referenčné body prekročili.

3. Viacročné plány sa, pokiaľ je to možné, vzťahujú buď na rybné hospodárstvo zamerané na jeden druh zásoby rýb, alebo na rybné hospodárstvo zamerané na zmes rôznych zásob, a berú do úvahy interakcie medzi zásobami rýb a rybným hospodárstvom.

4. Viacročné plány vychádzajú z prístupu k riadeniu rybného hospodárstva založeného na zásade predchádzania škodám a vedecky prijateľným spôsobom zohľadňujú obmedzenia dostupných údajov a metód posudzovania a všetky kvantifikované zdroje neistoty.

Viacročné plány

1. Zriadenie viacročných plánov , v ktorých sa stanovujú ochranné opatrenia na zachovanie alebo obnovu zásob rýb nad úrovňami, pri ktorých sú tieto zásoby schopné prinášať maximálny udržateľný výnos, je prioritou.

2. Vo viacročných plánoch sa stanovuje:

(a)	základ pre stanovenie rybolovných možností pre dotknuté zásoby rýb na základe vopred vymedzených ochranných referenčných bodov;

(b)	opatrenia, ktorý efektívne zabrániť tomu, aby sa ochranné referenčné body prekročili

Zdôvodnenie

Regionálne poradné rady vytvorila Európska únia v roku 2004, aby poskytovali príslušné poradenstvo v súvislosti s regionálnym rozmerom spoločnej rybárskej politiky. Treba ich lepšie zapojiť do rozhodovania prostredníctvom konzultácií o viacročných plánoch. Tieto plány tak budú lepšie akceptované osobami pracujúcimi v tomto odvetví, a tým aj ľahšie uplatňované.

Dohoda uzavretá v Johannesburgu v roku 2002 uznáva, že v prípade určitých druhov a zásob rýb asi nebude možné dosiahnuť do roku 2015 maximálne udržateľné výnosy, a preto vzhľadom na tieto možnosti obsahuje slová „pokiaľ je to možné“. EÚ by sa nemala snažiť ísť nad rámec svojich medzinárodných záväzkov. Vo viacročných plánoch sa stanovili ciele pre postupné znižovanie odvrhnutých úlovkov a používanie opatrení prijatých na regionálnej úrovni. Tieto opatrenia na znižovanie by mali vychádzať z rôznych nástrojov, ktoré by mohli predložiť zúčastnené strany: selektivita, časopriestorové riadenie, zavedenie výlovných kvót pre niektoré zraniteľné druhy v niektorých oblastiach. Zúčastnené strany by mali v danej oblasti prostredníctvom posilnených regionálnych poradných rád zohrávať významnú úlohu. Vo viacročných plánoch sa musia formálne zohľadniť otázky týkajúce sa chránených morských oblastí, pretože v niektorých z týchto oblastí sa vykonávajú priemyselné rybolovné činnosti. Viacročné plány musia tiež obsahovať ekosystémový rozmer ako záruku zachovania zásob rýb.

Je dôležité spresniť, že viacročné plány musia tiež stanovovať opatrenia na obnovu a zachovanie dobrého environmentálneho stavu, ktorý by sa v opačnom prípade mohol ešte viac zhoršiť na úkor prirodzenej produktívnej schopnosti morských ekosystémov.

Dobrá správa chránených morských oblastí je jedným z cieľov dohovoru o biologickej diverzite. Je len prirodzené, aby ju zohľadnila aj spoločná rybárska politika.

Pozmeňovací návrh 15

Článok 10

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Ciele viacročných plánov

1. Viacročnými plánmi sa do roku 2015 zabezpečí prispôsobenie miery úhynu pri rybolove, ktorého výsledkom bude miera úhynu pri rybolove, ktorou sa všetky zásoby obnovia a zachovajú nad úrovňami, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos.

2. V prípadoch, keď nie je možné určiť mieru úhynu pri rybolove, pri ktorej sa zásoby obnovujú a zachovávajú nad úrovňami, ktoré sú schopné poskytovať maximálny udržateľný výnos, sa vo viacročných plánoch ustanovia preventívne opatrenia, ktorými sa zaistí porovnateľný stupeň ochrany príslušných zásob.

Ciele viacročných plánov

Pozmeňovací návrh 16

Článok 11

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Obsah viacročných plánov

Viacročný plán obsahuje:

(a)	rozsah (vyjadrený v zásobách), oblasť rybného hospodárstva a morský ekosystém, na ktorý sa viacročný plán uplatňuje;

(b)	ciele zodpovedajúce cieľom stanoveným v článkoch 2 a 3;

(c)

kvantifikovateľné ciele vyjadrené pomocou:

i)	miery úhynu pri rybolove a/alebo

ii)	biomasy generačný rýb a

ii)	stability úlovkov;

(d)	jasné časové rámce na dosiahnutie kvantifikovateľných cieľov;

(e)	technické opatrenia vrátane opatrení týkajúcich sa odstránenia neželaných úlovkov;

(f)	kvantifikovateľné ukazovatele pre pravidelné monitorovanie a posudzovanie pokroku pri dosahovaní cieľov viacročného plánu;

(g)	konkrétne opatrenia a ciele pre sladkovodnú časť životného cyklu anadrómnych a katadrómnych druhov;

(h)	zníženie vplyvu rybolovu na ekosystém na minimum;

(i)	zaistenia a kritéria aktivácie týchto zaistení;

(j)	akékoľvek iné opatrenia vhodné na dosiahnutie cieľov viacročných plánov.

Obsah viacročných plánov

Viacročný plán obsahuje:

(a)	rozsah (vyjadrený v zásobách), oblasť rybného hospodárstva a morský ekosystém, na ktorý sa viacročný plán uplatňuje;

(b)	ciele zodpovedajúce cieľom stanoveným v článkoch 2 a 3;

(c)

kvantifikovateľné ciele vyjadrené pomocou:

i)	miery úhynu pri rybolove a/alebo

ii)	biomasy generačný rýb a

ii)	stability úlovkov;

(d)	jasné časové rámce na dosiahnutie kvantifikovateľných cieľov;

(e)	technické opatrenia vrátane opatrení týkajúcich sa odstránenia neželaných úlovkov;

(f)	kvantifikovateľné ukazovatele pre pravidelné monitorovanie a posudzovanie pokroku pri dosahovaní cieľov viacročného plánu;

(g)	konkrétne opatrenia a ciele pre sladkovodnú časť životného cyklu anadrómnych a katadrómnych druhov;

zníženie vplyvu rybolovu na ekosystém na minimum;

zaistenia a kritéria aktivácie týchto zaistení;

akékoľvek iné opatrenia vhodné na dosiahnutie cieľov viacročných plánov

(

Zdôvodnenie

Opatrenia zamerané na zásoby migrujúcich rýb sú nevyhnutné na zaistenie prírodnej rozmanitosti a udržateľného rybolovu. Spoločná rybárska politika EÚ by mala diferencovať zásoby anadrómnych rýb, ktoré migrujú proti prúdu riek, aby sa rozmnožovali. Spoločná rybárska politika by mala rozlišovať medzi zásadami zachovania zásob rýb pre zásoby anadrómnych rýb a pre iné typy zásob rýb. Zásady, ktorými sa riadi regulácia rybolovu zásob migrujúcich rýb by sa mali uplatňovať v súlade s článkom 66 oddielu V Dohovoru Organizácie spojených národov o morskom práve, ktorý upravuje zaobchádzanie so zásobami anadrómnych rýb oddelene od ostatných zásob rýb.

Hospodárenie so živými zdrojmi je dynamickým procesom a často vzniká potreba urýchlene prijať rozhodnutie, čo je vzhľadom na veľmi vysokú mieru byrokracie a pomalý postup spolurozhodovania veľmi ťažké, ako to potvrdzujú doterajšie skúsenosti v súvislosti s Baltským resp. Severným morom. Viacročné plány obsahujú klauzuly týkajúce sa zhodnotenia fungovania po 3 až 5 rokoch. Neexistuje iný formálne vypracovaný spôsob rýchlej reakcie na nepredvídané situácie, ktoré si vyžadujú rýchly zásah. Malo by byť úlohou členských štátov stanoviť, v akých prípadoch a akým spôsobom konať v takýchto situáciách.

Pozmeňovací návrh 17

Článok 15

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Povinnosť vyložiť všetky úlovky

1. Všetky úlovky ďalej uvedených zásob rýb, na ktoré sa vzťahujú limity úlovkov a ktoré sa ulovili v rámci rybolovných činností vo vodách Únie alebo rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie, sa prinesú a uchovajú na palube rybárskych plavidiel, zaevidujú a vyložia, s výnimkou prípadov, keď sa tieto úlovky používajú ako živá návnada, a to v súlade s týmto časovým rámcom:

(a)

Najneskôr od 1. januára 2014:

—	makrely, slede, stavridy, tresky belasé, ryby druhu Capros aper, sardely európske, striebrice, sardinely, korušky polárne;

—	tuniaky modroplutvé, mečiare veľké, tuniaky dlhoplutvé, tuniaky okaté, ostatné plachetníkovité.

(b)	Najneskôr od 1. januára 2015: tresky, merlúzy európske, soley;

(c)

Najneskôr od 1. januára 2016: tresky jednoškvrné, tresky merlang, ryby druhu Lepidorhombus whiffiagonis, čert morský, platesy veľké, molvy veľké, tresky tmavé, tresky žltkavé, platesy Microstomus kitt, kalkany veľké, kalkany hladké, molvy modré, ryby druhu Aphanopus carbo, dlhochvosty tuponosé, ryby druhu Hoplostethus atlanticus, halibuty tmavé, miene lemované, sebastesy a zásoby rýb, ktoré žijú na alebo pri dne, v Stredozemnom mori.

2. Pre zásoby rýb uvedené v odseku 1 sa stanovia minimálne ochranné referenčné veľkosti vychádzajúce z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní. Predaj úlovkov takýchto zásob rýb nedosahujúcich minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť sa obmedzuje výlučne na účel spracovania na rybiu múčku alebo krmivo pre domáce zvieratá.

3. Obchodné normy pre úlovky rýb ulovených nad rámec stanovených rybolovných možností sa ustanovujú v súlade s článkom 27 [nariadenia o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybného hospodárstva a akvakultúry].

4. Členské štáty zaistia, aby boli rybárske plavidlá Únie plaviace sa pod ich vlajkou vybavené na zaistenie úplného zdokumentovania všetkých rybolovných a spracovateľských činností na účel monitorovania súladu s povinnosťou vyložiť všetky úlovky.

5. Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby tým boli dotknuté medzinárodné povinnosti.

6. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 na vymedzenie opatrení stanovených v odseku 1 na účely dodržiavania medzinárodných povinností Únie.

1. úlovk ďalej uvedených rýb, na ktoré sa vzťahujú limity úlovkov a ktoré sa ulovili v rámci rybolovných činností vo vodách Únie alebo rybárskymi plavidlami Únie mimo vôd Únie

(a)

Najneskôr od 1. januára 2014:

—	makrely, slede, stavridy, tresky belasé, ryby druhu Capros aper, sardely európske, striebrice, sardinely, korušky polárne;

—	tuniaky modroplutvé, mečiare veľké, tuniaky dlhoplutvé, tuniaky okaté, ostatné plachetníkovité.

(b)	Najneskôr od 1. januára 2015: tresky, merlúzy európske, soley;

(c)

5. Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby tým boli dotknuté medzinárodné povinnosti.

6. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 na vymedzenie opatrení stanovených v odseku 1 na účely dodržiavania medzinárodných povinností Únie.

Zdôvodnenie

V pozmeňovacom návrhu sa navrhuje zavedenie viacročných plánov na zníženie odvrhovania úlovkov. Tento zámer však prerokúvané dokumenty neobsahujú. EK navrhuje rozhodnutie o povinnosti vyložiť všetky úlovky so začiatkom od stanoveného dátumu. opatrenia na realizáciu rozhodnutia EK by mali vypracovať buď regionálne poradné rady alebo členské štáty v závislosti od situácie. Je asi nepresné hovoriť o viacročných plánoch, pretože tieto plány musia mať oveľa dlhodobejší charakter.

Odhadzovanie rýb späť do mora je z rozličných dôvodov bežnou praxou. Rozvojom postupov rybolovu a používaním technických riešení v snahe o väčšiu selektívnosť sa množstvo neželaných úlovkov môže znížiť. Myšlienka tohto pozmeňovacieho návrhu je obsiahnutá v politických odporúčaniach na začiatku nášho stanoviska, ktoré vyjadruje postoj VR, a preto by mala byť doplnená aj do odporúčaných zmien a doplnení.

Pozmeňovací návrh 18

Článok 16

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Rybolovné možnosti

1. Rybolovnými možnosťami pridelenými členským štátom sa každému členskému štátu zaisťuje relatívna stabilita rybolovných činností vzhľadom na každú zásob rýb alebo oblasť rybného hospodárstva. Pri prideľovaní nových rybolovných možností sa zohľadňujú záujmy každého členského štátu.

2. Možnosti na vedľajšie úlovky sa môžu vyhradiť v rámci celkových rybolovných možností.

3. V rámci rybolovných možností sa dodržiavajú kvantifikovateľné ciele, časové rámce a rozmedzia stanovené v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 11 písm. b), c) a h).

4. Členské štáty si môžu po oznámení Komisii medzi sebou vymeniť všetky rybolovné možnosti, ktoré im boli pridelené, alebo ich časť.

Rybolovné možnosti

2. Možnosti na vedľajšie úlovky sa môžu vyhradiť v rámci celkových rybolovných možností.

3. V rámci rybolovných možností sa dodržiavajú kvantifikovateľné ciele, časové rámce a rozmedzia stanovené v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 11 písm. b), c) a h).

4. Členské štáty si môžu po oznámení Komisii medzi sebou vymeniť všetky rybolovné možnosti, ktoré im boli pridelené, alebo ich časť.

Zdôvodnenie

Vloženie tohto nového odseku je v súlade s novým nariadením o spoločnej rybárskej politike. O pridelení rybolovných možností by mali naďalej rozhodovať členské štáty, pretože pridelenie rybolovných možností je najdôležitejším dostupným nástrojom na ovplyvňovanie štruktúry a výkonnosti sektora rybolovu. Ide o preferencie, o ktorých by sa malo rozhodovať na úrovni členských štátov na základe ich sociálno-hospodárskych priorít.

Pozmeňovací návrh 19

Článok 17

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Ochranné opatrenia prijaté v súlade s viacročnými plánmi

1. Členské štáty sa môžu oprávniť, aby v rámci viacročných plánov zriadených podľa článkov 9, 10 a 11 prijali opatrenia v súlade s daným viacročným plánom, v ktorých sa špecifikujú ochranné opatrenia pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou, vzťahujúce sa na zásoby vo vodách Únie, pre ktoré im boli pridelené rybolovné možnosti.

2. Členské štáty zaistia, aby ochranné opatrenia prijaté podľa článku 1:

(a)	boli zlučiteľné s cieľmi stanovenými v článkoch 2 a 3;

(b)	boli zlučiteľné s rozsahom a cieľmi viacročného plánu;

(c)	efektívne plnili hlavné ciele a kvantifikovateľné čiastočné ciele stanovené vo viacročnom pláne a

(d)	neboli voľnejšie ako opatrenia existujúce v rámci právnych predpisov Únie.

Ochranné opatrenia prijaté v súlade s viacročnými plánmi

Členské štáty sa môžu oprávniť, aby v rámci viacročných plánov zriadených podľa článkov 9, 10 a 11 prijali opatrenia v súlade s daným viacročným plánom, v ktorých sa špecifikujú ochranné opatrenia pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou, vzťahujúce sa na zásoby vo vodách Únie, pre ktoré im boli pridelené rybolovné možnosti.

Členské štáty zaistia, aby ochranné opatrenia prijaté podľa článku :

(a)	boli zlučiteľné s cieľmi stanovenými v článkoch 2 a 3;

(b)	boli zlučiteľné s rozsahom a cieľmi viacročného plánu;

(c)	efektívne plnili hlavné ciele a kvantifikovateľné čiastočné ciele stanovené vo viacročnom pláne a

(d)	neboli voľnejšie ako opatrenia existujúce v rámci právnych predpisov Únie.

Zdôvodnenie

Regionálne poradné rady vytvorila Európska únia v roku 2004, aby poskytovali príslušné poradenstvo v súvislosti s regionálnym rozmerom spoločnej rybárskej politiky. Treba ich viac zapojiť do prijímania rozhodnutí, a to prostredníctvom žiadostí o vypracovanie stanoviska k viacročným plánom. Plány tak budú lepšie prijaté profesionálmi a ľahšie vykonávané.

Pozmeňovací návrh 20

Článok 21

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Technické opatrenia

V rámci pre technické opatrenia zriadenom podľa článku 14 sa členské štáty môžu oprávniť, aby prijali opatrenia v súlade s daným rámcom, v ktorých sa špecifikujú technické opatrenia pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou vzťahujúce sa na zásoby v ich vodách, pre ktoré im boli pridelené rybolovné možnosti. Členské štáty zaistia, aby takéto technické opatrenia:

(a)	boli zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článkoch 2 a 3;

(b)	boli zlučiteľné s cieľmi stanovenými v opatreniach prijatých v súlade s článkom 14;

(c)	efektívne plnili ciele stanovené v opatreniach prijatých v súlade s článkom 14 a

(d)	neboli voľnejšie ako opatrenia existujúce v rámci právnych predpisov Únie.

Technické opatrenia

V rámci technick opatren podľa článku 14 členské štáty oprávn, aby prijali opatrenia v súlade s daným rámcom, v ktorých sa špecifikujú technické opatrenia pre plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou vzťahujúce sa na zásoby v ich vodách, pre ktoré im boli pridelené rybolovné možnosti. Členské štáty zaistia, aby takéto technické opatrenia:

(a)	boli zlučiteľné s cieľmi stanoveným v článkoch 2 a 3;

(b)	boli zlučiteľné s cieľmi stanovenými v opatreniach prijatých v súlade s článkom 14;

(c)	efektívne plnili ciele stanovené v opatreniach prijatých v súlade s článkom 14 a

(d)	neboli voľnejšie ako opatrenia existujúce v rámci právnych predpisov Únie.

Zdôvodnenie

Regionálne poradné rady vytvorila Európska únia v roku 2004, aby poskytovali príslušné poradenstvo v súvislosti s regionálnym rozmerom spoločnej rybárskej politiky. Treba ich viac zapojiť do prijímania rozhodnutí, a to prostredníctvom žiadostí o vypracovanie stanoviska k viacročným plánom. Plány tak budú lepšie prijaté profesionálmi a ľahšie vykonávané.

Pozmeňovací návrh 21

Článok 27 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1. Každý členský štát zriadi najneskôr 31. decembra 2013 systém prevoditeľných rybolovných povolení vzťahujúcich sa na

(a)	všetky rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac a

(b)	všetky rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré lovia vlečným výstrojom.

1. Každý členský štát systém prevoditeľných rybolovných povolení vzťahujúcich sa na

(a)	všetky rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou 12 metrov alebo viac a

(b)	všetky rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré lovia .

Zdôvodnenie

Zavedenie prevoditeľných rybolovných povolení by sa malo podporiť, avšak malo by byť v právomoci členského štátu a prebiehať podľa jeho časového plánu. Takéto prevoditeľné rybolovné povolenia by sa uplatňovali na regulované zásoby a, ako už bolo uvedené, veľkosť plavidla nie je pre mieru využívania takýchto zásob relevantná.

Pozmeňovací návrh 22

Článok 27 ods. 2

Text návrhu Komisie	Navrhovaná zmena
Členské štáty môžu systém prevoditeľných rybolovných povolení rozšíriť na rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov a plavidlá nasadzujúce iný druh výstroja ako vlečný výstroj a túto skutočnosť oznámia Komisii.	Členské štáty môžu systém prevoditeľných rybolovných povolení rozšíriť na rybárske plavidlá s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov a plavidlá iný druh výstroja ako vlečný výstroj a túto skutočnosť oznámia Komisii.

Pozmeňovací návrh 23

Článok 28 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Prideľovanie prevoditeľných rybolovných povolení

1. Prevoditeľným rybolovným povolením sa ustanovuje nárok užívať individuálne rybolovné možnosti pridelené v súlade s článkom 29 ods. 1.

Prideľovanie prevoditeľných rybolovných povolení

1. revoditeľným rybolovným povolením sa ustanovuje nárok užívať individuálne rybolovné možnosti pridelené v súlade s článkom 29 ods. 1.

Zdôvodnenie

Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa, či zavedú systém prevoditeľných rybolovných povolení. Ak sa v tejto otázke dosiahne dohoda, je vhodné zmeniť text ďalších článkov tak, aby sa rámec riadenia prevoditeľných rybolovných povolení uplatňoval iba v tom členskom štáte, ktorý sa pre túto možnosť rozhodol.

Pozmeňovací návrh 24

Článok 28 ods. 2

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
Každý členský štát prideľuje prevoditeľné rybolovné povolenia na základe transparentných kritérií, a to pre každú zásobu alebo skupinu zásob, pre ktorú sa udeľujú rybolovné možnosti v súlade s článkom 16 s výnimkou rybolovných možností získaných na základe dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve.	povolenia na základe transparentných kritérií, a to pre každú zásobu alebo skupinu zásob, pre ktorú sa udeľujú rybolovné možnosti v súlade s článkom 16 s výnimkou rybolovných možností získaných na základe dohôd o udržateľnom rybnom hospodárstve.

Pozmeňovací návrh 25

Článok 28 ods. 5

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Prideľovanie prevoditeľných rybolovných povolení

5. Členské štáty môžu na účel prerozdelenia prevoditeľných rybolovných povolení obmedziť platnosť takýchto povolení na obdobie najmenej 15 rokov. Ak členské štáty neobmedzili platnosť prevoditeľných rybolovných povolení, môžu tieto povolenia stiahnuť, pričom výpovedná lehota tvorí najmenej 15 rokov.

Prideľovanie prevoditeľných rybolovných povolení

5. Členské štáty môžu na účel prerozdelenia prevoditeľných rybolovných povolení obmedziť platnosť takýchto povolení.

Zdôvodnenie

Prideľovanie prevoditeľných rybolovných povolení by malo ostať v právomoci jednotlivých členských štátov. Lotyšsko, ako aj viaceré iné členské štáty EÚ už majú legislatívu týkajúcu sa rybolovných povolení, ktorá funguje efektívne. Zavedenie nového systému by prinieslo väčšie byrokratické prekážky, vyžiadalo by si ďalšie finančné prostriedky a nezabezpečilo by automaticky, že nový systém bude efektívnejší ako ten existujúci.

Pozmeňovací návrh 26

Článok 28 ods. 6

Text návrhu Komisie	Navrhovaná zmena
Členské štáty môžu prevoditeľné rybolovné povolenia stiahnuť s kratšou výpovednou lehotou v prípade, ak sa držiteľ povolenia preukázane dopustil závažného porušenia predpisov. Takéto stiahnutia sa vykonávajú v úplnom súlade so spoločnou rybárskou politikou a zásadou proporcionality a v prípade potreby s okamžitou účinnosťou.	Členské štáty môžu prevoditeľné rybolovné povolenia stiahnuť s kratšou výpovednou lehotou v prípade, ak sa držiteľ povolenia preukázane dopustil závažného porušenia . Takéto stiahnutia sa vykonávajú v úplnom súlade so spoločnou rybárskou politikou a zásadou proporcionality a v prípade potreby s okamžitou účinnosťou.

Pozmeňovací návrh 27

Článok 28 ods. 7

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
7. Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 5 a odsek 6, členské štáty môžu stiahnuť prevoditeľné rybolovné povolenia, ktoré rybárske plavidlo nevyužilo počas neprerušeného obdobia troch rokov.	7. Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 5 a odsek 6, členské štáty môžu stiahnuť prevoditeľné rybolovné povolenia, ktoré rybárske plavidlo nevyužilo počas neprerušeného obdobia rokov.

Zdôvodnenie

Navrhované obdobie troch rokov je príliš dlhé a mohlo by viesť k špekuláciám. Je potrebné ponechať určitú pružnosť, pokiaľ ide o dĺžku obdobia, aby sa neohrozilo prežitie podnikov, ktoré sa nachádzajú v mimoriadnej situácii.

Pozmeňovací návrh 28

Článok 28 ods. 8

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Vložiť nový bod

Pozmeňovací návrh 29

Článok 29

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Prideľovanie individuálnych rybolovných možností

1. Členské štáty prideľujú individuálne rybolovné možnosti držiteľom prevoditeľných rybolovných povolení podľa článku 28 na základe rybolovných možností pridelených členským štátom alebo stanovených v plánoch riadenia, ktoré členské štáty prijali v súlade s článkom 19 nariadenia (ES) č. 1967/2006.

2. Členské štáty určia rybolovné možnosti, ktoré sa na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní pridelia rybárskym plavidlám plaviacim sa pod ich vlajkou, pre druhy, pre ktoré Rada nestanovila rybolovné možnosti.

3. Rybárske plavidlá vykonávajú rybolovné činnosti, iba ak majú dostatočné individuálne rybolovné možnosti na pokrytie všetkých svojich možných úlovkov.

4. Členské štáty môžu vyhradiť až 5 % rybolovných možností. Pokiaľ ide o prideľovanie takýchto vyhradených rybolovných možností, stanovia ciele a transparentné kritériá. Takéto rybolovné možnosti sa môžu prideliť len oprávneným držiteľom prevoditeľných rybolovných povolení v súlade s článkom 28 ods. 4.

5. Členský štát môže pri prideľovaní prevoditeľných rybolovných povolení v súlade s článkom 28 a pri prideľovaní rybolovných možností v súlade s odsekom 1 tohto článku poskytnúť stimuly pre rybárske plavidlá nasadzujúce selektívny rybársky výstroj, ktorým sa odstraňujú neželané vedľajšie úlovky, a to v rámci rybolovných možností pridelených danému členskému štátu.

Členské štáty môžu za využívanie individuálnych rybolovných možností stanoviť poplatky, ktorými sa prispeje k pokrytiu nákladov spojených s riadením rybného hospodárstva.

Prideľovanie individuálnych rybolovných možností

Členský štát môže pri prideľovaní prevoditeľných rybolovných povolení v súlade s článkom 28 a pri prideľovaní rybolovných možností v súlade s odsekom 1 tohto článku poskytnúť stimuly pre rybárske plavidlá nasadzujúce selektívny rybársky výstroj, ktorým sa odstraňujú neželané vedľajšie úlovky, a to v rámci rybolovných možností pridelených danému členskému štátu.

. Členské štáty môžu za využívanie individuálnych rybolovných možností stanoviť poplatky, ktorými sa prispeje k pokrytiu nákladov spojených s riadením rybného hospodárstva.

Zdôvodnenie

Prideľovanie rybolovných možností by malo zostať v rozhodovacej právomoci členských štátov.

Pozmeňovací návrh 30

Článok 31 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Prevod prevoditeľných rybolovných povolení

1. Prevoditeľné rybolovné povolenia sú úplne alebo čiastočne prevoditeľné v rámci členského štátu medzi oprávnenými držiteľmi takýchto povolení.

2. Členský štát môže povoliť prevod prevoditeľných rybolovných povolení s inými členskými štátmi.

3. Členské štáty môžu regulovať prevod prevoditeľných rybolovných povolení stanovením podmienok ich prevodu na základe transparentných a objektívnych kritérií.

Prevod prevoditeľných rybolovných povolení

povolenia sú úplne alebo čiastočne prevoditeľné v rámci členského štátu medzi oprávnenými držiteľmi takýchto povolení.

Členské štáty môžu regulovať prevod prevoditeľných rybolovných povolení stanovením podmienok ich prevodu na základe transparentných a objektívnych kritérií.

Zdôvodnenie

Systém prevoditeľných rybolovných povolení by mal byť pre členské štáty nepovinný. Rámec spravovania týchto povolení sa uplatňuje iba vtedy, keď si členský štát tento systém zvolil.

Prevoditeľné rybolovné povolenia sa v členských štátoch prevádzajú s cieľom zachovať relatívnu stabilitu, ako to stanovuje článok 16 ods. 1. Nezdá sa byť vhodné povoliť prevod povolení, ktorý by mohol ohroziť základné a nezvratné zásady zachovania relatívnej stability.

Pozmeňovací návrh 31

Článok 32 ods. 2

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Prenájom individuálnych rybolovných možností

1. Individuálne rybolovné možnosti sa môžu v rámci členského štátu úplne alebo čiastočne prenajímať.

2. Členský štát môže povoliť prenájom individuálnych rybolovných možností s inými členskými štátmi.

Prenájom individuálnych rybolovných možností

1. Individuálne rybolovné možnosti sa môžu v rámci členského štátu úplne alebo čiastočne prenajímať.

Zdôvodnenie

Prevoditeľné rybolovné povolenia sa v členských štátoch prenajímajú s cieľom zachovať relatívnu stabilitu, ako to stanovuje článok 16 ods. 1. Nezdá sa byť vhodné povoliť prenajímanie povolení, ktoré by ohrozilo základné a nezvratné zásady zachovania relatívnej stability.

Pozmeňovací návrh 32

Článok 35

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

1. Flotila každého členského štátu sa riadi stropmi kapacity rybolovu stanovenými v prílohe II.

2. stanovených v súlade s odsekom 1 vyňala rybárske plavidlá, na ktoré sa vzťahuje systém prevoditeľných rybolovných povolení zriadený v súlade s článkom 27. V takomto prípade sa stropy kapacity rybolovu prepočítajú, aby sa zohľadnili rybárske plavidlá, na ktoré sa nevzťahuje systém prevoditeľných rybolovných povolení.

3. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 týkajúce sa prepočítania stropov kapacity rybolovu uvedených v odseku 1 a odseku 2.

1. Flotila každého členského štátu sa riadi stropmi kapacity rybolovu stanovenými v prílohe II.

3. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 týkajúce sa prepočítania stropov kapacity rybolovu uvedených v odseku 1 a odseku 2.

Zdôvodnenie

Štruktúru flotily najvzdialenejších regiónov tvoria najmä malé plavidlá využívané hlavne na pobrežný rybolov a charakterizuje ju remeselná povaha tejto činnosti a neisté príjmy. Nové navrhované referenčné hodnoty, ktoré vychádzajú zo stavu flotily k 31. 12. 2010, výrazne narušia životaschopnosť rybolovu v najvzdialenejších regiónoch.

Pozmeňovací návrh 33

Článok 53

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Úlohy poradných rád

1. Poradné rady môžu:

(a)	predkladať Komisii alebo dotknutému členskému štátu odporúčania a návrhy k záležitostiam týkajúcim sa riadenia rybného hospodárstva;

(b)	informovať Komisiu a členské štáty o problémoch týkajúcich sa riadenia rybného hospodárstva a akvakultúry v ich oblasti pôsobnosti;

(c)	v úzkej spolupráci s vedcami prispievať k zberu, poskytovaniu a analýze údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie ochranných opatrení.

2. Komisia a v prípade potreby dotknutý členský štát reagujú na každé odporúčanie, návrh alebo informácie získané podľa odseku 1 v rámci primeranej časovej lehoty.

Úlohy poradných rád

1. Poradné rady:

()	predklada Komisii alebo dotknutému členskému štátu odporúčania a návrhy k záležitostiam týkajúcim sa riadenia rybného hospodárstva;

()	inform Komisiu a členské štáty o problémoch týkajúcich sa riadenia rybného hospodárstva a akvakultúry v ich oblasti pôsobnosti;

()	v úzkej spolupráci s vedcami prispieva k zberu, poskytovaniu a analýze údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie ochranných opatrení.

2. Komisia a v prípade potreby dotknutý členský štát reagujú na každé odporúčanie, návrh alebo informácie získané podľa odseku 1 v rámci primeranej časovej lehoty.

Zdôvodnenie

Treba podporiť vytvorenie decentralizovanej správy, ktorá by mala byť zavedená pri vypracúvaní pravidiel spoločnej rybárskej politiky, a to posilnením regionálnej úrovne pri navrhovaní predpisov, a najmä v realizačnej fáze. Regionálne poradné rady by v tejto decentralizovanej správe mali zohrávať ústrednú úlohu (posilnená schopnosť predkladať návrhy, lepšie zohľadnenie ich názorov), pričom by do ich prác mali byť do väčšej miery zapojené členské štáty a rôzne zainteresované strany. Regionálne poradné rady budú mať takto väčšiu legitímnosť, stanú sa vhodným rámcom na diskusie o jednotlivých sektoroch rybného hospodárstva a budú môcť zabezpečiť vedecké monitorovanie v závislosti od regionálnych výziev. Bude im poskytnutá finančná pomoc stanovená v nariadení o Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva a ich zloženie bude rozšírené o zástupcov členských štátov a dôležitých vedeckých inštitútov. V rámci tohto nového zloženia bude stanovisko týchto rád, „rozšírených“ o zástupcov členských štátov a všetkých zainteresovaných strán, prijímané na základe konsenzu. Komisia by tak konečne predložila zákonodarcovi nový návrh, ktorý by zohľadňoval vyslovené názory. Regionálne poradné rady budú môcť v prípade potreby predkladať Komisii aj návrhy predpisov.

Pozmeňovací návrh 34

Článok 54

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Zloženie, fungovanie a financovanie poradných rád

1. Poradné rady sa skladajú zo zástupcov organizácií zastupujúcich prevádzkovateľov rybného hospodárstva a ostatných záujmových skupín, na ktoré má spoločná rybárska politika vplyv.

2. Každá poradná rada pozostáva z valného zhromaždenia a výkonného výboru a prijíma opatrenia potrebné na svoju organizáciu a na zaistenie transparentnosti a zohľadnenia všetkých vyjadrených názorov.

3. Poradné rady môžu ako orgány, ktoré sledujú cieľ vo všeobecnom európskom záujme, žiadať o finančnú pomoc Únie.

4. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 týkajúce sa zloženia a fungovania poradných rád.

Zloženie, fungovanie a financovanie poradných rád

3. Poradné rady môžu ako orgány, ktoré sledujú cieľ vo všeobecnom európskom záujme, žiadať o finančnú pomoc Únie.

4. Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty v súlade s článkom 55 týkajúce sa zloženia a fungovania poradných rád.

Zdôvodnenie

Aby boli poradné rady účinnejšie a mali väčšiu legitímnosť, musia v nich byť zastúpené aj členské štáty a dôležité vedecké inštitúty, vďaka čomu budú diskusie o regionálnych výzvach rybného hospodárstva plodnejšie a efektívnejšie.

Dokument COM(2011) 416 final

Pozmeňovací návrh 35

Článok 8

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

(b)

čo najlepšie využívanie odvrhnutých úlovkov komerčných populácií, konkrétne:

—	zbavením sa vyložených výrobkov, ktoré nedosahujú minimálnu predajnú veľkosť podľa článku 39 ods. 2 písm. a) na účely iné než je ľudská spotreba;

—	uvedením vyložených výrobkov, ktoré nedosahujú minimálnu predajnú veľkosť podľa článku 39 ods. 2 písm. a), na trh;

—	bezplatná distribúcia vyložených výrobkov na filantropické alebo charitatívne účely;

čo najlepšie využívanie odvrhnutých úlovkov komerčných populácií, konkrétne:

—	zbavením sa vyložených výrobkov, ktoré nedosahujú minimálnu predajnú veľkosť podľa článku 39 ods. 2 písm. a) na účely iné než je ľudská spotreba;

—	uvedením vyložených výrobkov, ktoré nedosahujú minimálnu predajnú veľkosť podľa článku 39 ods. 2 písm. a), na trh;

—	bezplatn vyložených výrobkov na filantropické alebo charitatívne účely;

Zdôvodnenie

Existuje zásadný rozdiel medzi bezplatnou distribúciou (náklady na ňu znáša organizácia výrobcov) a bezplatným poskytnutím (náklady môže znášať organizácia výrobcov alebo odberateľ).

V Bruseli 4. mája 2012

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11.

(2) Ú. v. ES L 274, 25.9.1986, s. 1.

Top

Choose the experimental features you want to try