13.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 37/16

—

vyhlásiť odvolanie za prípustné a dôvodné,

—

zrušiť napadnutý rozsudok,

—

vyhovieť návrhom predloženým v prvej inštancii a, tak ako bolo subsidiárne žiadané, zrušiť článok 3 sporného rozhodnutia,

—

subsidiárne vrátiť vec na Súd prvého stupňa prvého stupňa a nariadiť, aby Súd prvého stupňa prvého stupňa rozhodol vo veci,

—

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania na obidvoch stupňoch a ďalšieho účastníka konania Comunidad Autónoma de la Rioja zaviazať na náhradu trov konania na prvom stupni.

1.

Rozhodnutie Súdu prvého stupňa, že v danom prípade neexistovali žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali oprávnenú dôveru v súlad sporného daňového opatrenia s právnymi predpismi, a ktoré by boli na prekážku vymáhania pomoci podľa článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 (1) v spojení so zásadou ochrany legitímnej dôvery je nesprávne. Predmet konania na prvom stupni bol deformovaný a bola porušená zásada kontradiktórnosti konania. Došlo k porušeniu podľa judikatúry existujúcej povinnosti uviesť odôvodnenie. Súd prvého stupňa nedodržal procesno-právne predpisy týkajúce sa hodnotenia dôkazných prostriedkov a nezohľadnil obsah dokumentov nachádzajúcich sa v spise. Predmet konania na prvom stupni bol deformovaný a bola porušená zásada kontradiktórnosti konania. Došlo k porušeniu podľa judikatúry existujúcej povinnosti uviesť odôvodnenie.

Ani formálny rozdiel medzi sporným daňovým opatrením a opatrením zakladajúcim sa na rozhodnutí 93/337 (2), ani skutočnosť, že Komisia by mohla odôvodniť selektívnosť opatrenia aj inými kritériami, ako tie, ktoré sú výslovne uvedené v rozhodnutí 93/337, ani oznámenie o nezlučiteľnosti uvedené v rozhodnutí 93/337, nie sú dostatočným dôvodom pre neuznanie existencie mimoriadnej okolnosti Súdom prvého stupňa, ktorá samotná alebo v spojení s inými okolnosťami daného prípadu bráni Komisii nariadiť vymáhanie pomoci, na ktorú sa vzťahuje sporné rozhodnutie.

Tým, že Súd prvého stupňa nepovažoval sporné opatrenia v spojených veciach T-30/01 až T-32/01 a T-86/02 až T-88/02, vzhľadom na ich techniku zdaňovania a na rozsah výhod, za porovnateľné so sporným daňovým opatrením, o ktoré ide v tomto konaní, Súd prvého stupňa deformoval predmet sporu medzi účastníkmi konania, porušil zásadu kontradiktórnosti konania a navyše sa dopustil zjavného porušenia povinnosti vyplývajúcej z judikatúry uvedenej žalobcom, aby súd uviedol odôvodnenie.

Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, že správanie sa Komisie v súvislosti s oslobodením od daní v roku 1993 a s daňovým dobropisom na základe zákona č. 22/1993 nie je mimoriadnou okolnosťou, ktorá odôvodňuje nejakým spôsobom oprávnenú dôveru v súlad sporného daňového opatrenia s právnymi predpismi, ktorá bráni vymáhania pomoci podľa článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 z dôvodu porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery.

2.

Súd prvého stupňa porušil procesno-právne predpisy týkajúce sa dokazovania rozhodnutím, že nenariadi predloženie určitých dokumentov Komisie, ktoré navrhoval odvolateľ ako dôkazy, a ktoré sa vo svetle odôvodnenia zamietnutia žaloby Súdom prvého stupňa ukázali byť podstatnými pre hájenie jeho záujmov. Bolo porušené právo na spravodlivý proces, zásada rovnosti účastníkov v konaní a právo na obranu.

Súd prvého stupňa porušil základné právo odvolateľa na spravodlivé súdne konanie tým, že nezohľadnil navrhovaný dôkaz, keďže odmietol zohľadniť dôkaz, ktorý bol pre odvolateľa podstatný, a tým porušil jeho práva na obranu. Návrhy odvolateľa boli zamietnuté s odôvodnením, že nedokázal práve to, čo chcel dokázať dôkazom, ktorý nebol zohľadnený: výslovné konečné stanovisko Komisie k sťažnosti z roku 1994 týkajúcej sa v podstate rovnakého opatrenia na rok 1993, alebo, ak by sa tento dôkaz mal považovať za nepreukázaný, tak aspoň správanie sa Komisie, ktoré je mimoriadnou okolnosťou, pretože odôvodňuje oprávnenú dôveru v súlad sporného daňového opatrenia roku 1993 s právnymi predpismi, a viedlo to k prijatiu sporného daňového opatrenia v roku 1996.