1.

Bráni súdny výklad článku 251, článku 394 ods. 3 a článku 411 Ley de Enjuiciamiento Civil (zákon o občianskom súdnom konaní), ktorým sa riadi uznesenie z 1. októbra 2019, a podľa ktorého sa trovy konania stotožňujú s ekonomickým záujmom sporu, a ktorý vedie k zníženiu odmeny, ktorú spotrebiteľ zaplatil svojmu advokátovi, pričom za základ sa považuje pevná suma (18 000 eur) stanovená z právneho hľadiska výlučne v prípade neoceniteľnej sumy, a nie v prípade neurčitej sumy, článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice (1), keďže nie je možné navrátenie právnej a skutkovej situácie spotrebiteľa, v ktorej by sa nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala, napriek určeniu nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím v jeho prospech, a keďže nedošlo k odstráneniu neprimeranej procesnej požiadavky týkajúcej sa obmedzenia trov, teda k odstráneniu, ktoré by spotrebiteľovi zabezpečilo primerané a účinné prostriedky na legitímne uplatňovanie jeho práv?

2.

Bráni článok 394 ods. 3 Ley de Enjuiciamiento Civil (zákon o občianskom súdnom konaní) sám osebe článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 uvedenej smernice a znemožňuje alebo nadmerne sťažuje súdne vymáhanie práv, ktoré táto smernica priznáva spotrebiteľom, keďže predpokladá obmedzenie, ktoré uvedený článok ukladá spotrebiteľovi v tom zmysle, že spotrebiteľ musí znášať časť svojich vlastných trov konania, keďže nie je možné navrátenie právnej a skutkovej situácie spotrebiteľa, v ktorej by sa nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala, napriek určeniu nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím v jeho prospech, a keďže nedošlo k odstráneniu neprimeranej procesnej požiadavky týkajúcej sa obmedzenia trov, teda k odstráneniu, ktoré by spotrebiteľovi zabezpečilo primerané a účinné prostriedky na legitímne uplatňovanie jeho práv?