Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Úvahy o Európe: príspevok miestnych a regionálnych orgánov k úsiliu obnoviť dôveru v Európsku úniu

(2018/C 461/02)

Spravodajcovia Karl-Heinz LAMBERTZ (BE/SES), predseda Európskeho výboru regiónov, poslanec parlamentu po nemecky hovoriaceho spoločenstva, člen Senátu Markku MARKKULA (FI/EĽS), prvý podpredseda Európskeho výboru regiónov a poslanec zastupiteľstva mesta Espoo Referenčný dokument Žiadosť Donalda TUSKA, predsedu Európskej rady, ktorý 6. novembra 2016 požiadal Európsky výbor regiónov, aby vypracoval stanovisko na tému Úvahy o Európe: príspevok miestnych a regionálnych orgánov k úsiliu obnoviť dôveru v Európsku úniu

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Preambula: kontext príspevku miestnych a regionálnych zástupcov k obnoveniu dôvery

1.

So zreteľom na svoje vyhlásenie o poslaní, ktoré prijal 21. apríla 2009 v Bruseli: „Sme politické zhromaždenie zložené z regionálnych a miestnych volených zástupcov v službách európskej integrácie. Naša politická legitímnosť nás oprávňuje, aby sme inštitucionálne zastupovali všetky krajiny, regióny, mestá a obce Európskej únie. Naším poslaním je zapojiť regionálne a miestne orgány do európskeho rozhodovacieho procesu, a tak umožniť občanom, aby sa viac podieľali na európskom projekte. […] Dohliadame na dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality, aby sa európske rozhodnutia prijímali a uplatňovali čo najbližšie k občanovi a na tej najvhodnejšej úrovni. […] s našimi spoluobčanmi vedieme priamy dialóg o výsledkoch, ktoré Európa dosiahla, a o úlohách, ktoré prinesie budúcnosť, a pomáhame vysvetľovať a informovať o praktickom uplatňovaní a územnom dosahu politiky Spoločenstva.“;

2.

so zreteľom na svojich päť politických priorít na roky 2015 – 2020 („Opätovné naštartovanie európskeho hospodárstva“, „Územný rozmer legislatívy EÚ“, „Jednoduchšia a prepojenejšia Európa“, „Stabilita a spolupráca v rámci Európskej únie a mimo nej“, „Európa občanov je Európou budúcnosti“);

3.

so zreteľom na žiadosť predsedu Európskej rady zo 6. novembra 2016, aby vypracoval stanovisko, v ktorom predstaví vnímanie a návrhy miestnych a regionálnych orgánov v súvislosti s budúcnosťou Európy, a to s cieľom pomôcť obnoviť dôveru v európsky projekt (1);

4.

so zreteľom na bielu knihu Európskej komisie o budúcnosti Európy, Úvahy a scenáre pre štáty EÚ-27 k vývoju do roku 2025 z 1. marca 2017 a nasledujúcich päť diskusných dokumentov;

5.

so zreteľom na Rímsku deklaráciu podpísanú 25. marca 2017, v ktorej sa uvádza, že signatári sľubujú, že budú „počúvať [svojich] občanov a […] reagovať na ich obavy“ a „spolupracovať na úrovni, ktorá prinesie skutočnú zmenu, a to tak na úrovni Európskej únie, ako aj na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, a v duchu dôvery a lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi aj medzi nimi a inštitúciami EÚ v súlade so zásadou subsidiarity. Vytvoríme na rôznych úrovniach potrebný manévrovací priestor, aby sme posilnili potenciál Európy v oblasti inovácie a rastu. Chceme, aby Únia zohrávala v zásadných otázkach zásadnú úlohu a v menej dôležitých otázkach menej dôležitú úlohu. Budeme presadzovať demokratický, efektívny a transparentný proces rozhodovania a dosahovanie lepších výsledkov“;

6.

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskej komisie o zámere (2), podľa ktorého sa má v diskusiách k bielej knihe o budúcnosti Európy pokračovať až do júnových volieb v roku 2019 prostredníctvom diskusií, dialógov s občanmi, vzájomnej interakcie s národnými parlamentmi a spolupráce s regiónmi;

7.

so zreteľom na správu Reaching out to EU citizens: a new opportunity (3) (Osloviť občanov EÚ: nová príležitosť), v ktorej sa uvádza, že aj regióny zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu pri zmene prístupu k spôsobu riadenia v Únii a jej členských štátoch. Vzhľadom na svoju pevnú sociálno-ekonomickú základňu a spoločnú kultúrnu identitu predstavujú vhodnú úroveň pre politické smerovanie a primerané dosahovanie výsledkov v mnohých oblastiach politiky, keďže sú dôležitými aktérmi a prostredníkmi v oblasti komunikácie s občanmi; a so zreteľom na Správu o občianstve EÚ na rok 2017 (4), v ktorej sa uznáva, že je zásadne dôležité posilniť pocit príslušnosti občanov k európskemu integračnému projektu, ako aj ich zapojenie doň;

8.

so zreteľom na tri uznesenia Európskeho parlamentu týkajúce sa budúcnosti Európskej únie (5);

9.

so zreteľom na začatie konzultácií s občanmi v členských štátoch EÚ v apríli 2018;

Pochopiť vnímanie a očakávania občanov a zástupcov miestnych a regionálnych samospráv týkajúce sa ich EÚ a podávať o tom správy

a)   Zástupcovia miestnych a regionálnych samospráv sa usilujú, aby bolo hlas občanov počuť

10.

zdôrazňuje, že v rámci iniciatívy „Úvahy o Európe“, ktorá sa začala v marci 2016, sa usiloval budovať dôveru medzi Európskou úniou a jej ľuďmi prostredníctvom dialógov s občanmi a na radniciach a stretnutí so združeniami a zhromaždeniami miestnych a regionálnych politikov, ako aj prostredníctvom viacerých občianskych hnutí (6) a národných a európskych územných združení, ktorých cieľom je načúvať postojom, názorom a obavám ľudí v súvislosti s európskym projektom a podávať tieto informácie ďalej;

11.

konštatuje, že doposiaľ sa do tohto procesu zapojilo viac ako 176 politických zástupcov Európskeho výboru regiónov, a to prostredníctvom iniciovania dialógov s občanmi a účasti na nich v rámci iniciatívy „Úvahy o Európe“. Viac ako 40 000 účastníkov sa osobne alebo elektronicky zúčastnilo na týchto podujatiach v 110 regiónoch vo všetkých členských štátoch. Viac ako 22 000 občanov sa zapojilo prostredníctvom online prieskumu a mobilnej aplikácie, ktoré ako mechanizmus spätnej väzby umožnili účastníkom dialógu a občanom prispieť do diskusie aj na diaľku;

12.

zdôrazňuje, že do týchto aktivít sa zapájajú volení zástupcovia zo všetkých jeho politických skupín a vždy, keď je to možné, používajú spoločnú platformu so zástupcami Európskej rady, poslancami národných parlamentov, poslancami Európskeho parlamentu, Európskou komisiou a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom. Zdôrazňuje, že je potrebná prehĺbená koordinácia, aby sa zlepšilo zviditeľnenie a vplyv týchto aktivít nadväzovania kontaktov, ktoré realizujú rôzne inštitúcie a členské štáty;

13.

kladie dôraz na výsledky prieskumu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami, vrátane svojich členov a náhradníkov, a ich združeniami, ktorého vypracovanie sám zadal (7);

14.

konštatuje, že vo väčšine dialógov vnímajú ľudia problémy v kontexte toho, čo sa deje v ich regióne, meste alebo oblasti. Konštatuje, že politici EÚ z regiónov a miest sú teda v prvej línii, pokiaľ ide o obavy a očakávania občanov;

b)   Čo nám občania povedali: chcú európsky projekt založený na solidarite, súdržnosti a blízkosti k občanom

15.

zdôrazňuje, že medzi hlavné obavy, ktoré boli vyjadrené počas dialógov VR s občanmi (8), patrí pomalá realizácia riešení, najmä v oblasti nezamestnanosti, migrácie a všeobecnej sociálno-ekonomickej situácie;

16.

v tejto súvislosti upozorňuje na skutočnosť, že mnohí občania vyjadrili prianie, aby bolo v EÚ viac solidarity. Ide o dôraznú výzvu začať konať a znížiť existujúcu a často narastajúcu nerovnosť v mnohých oblastiach, a to najmä presadzovaním súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi a regiónmi a v rámci každého z nich. Splnenie tohto všeobecného očakávania si môže vyžadovať presmerovanie a opätovné vyváženie celého radu politík v Európskej únii;

17.

upozorňuje na rozšírený pocit rozčarovania z EÚ, keďže Únia sa často vníma ako príliš vzdialená a nedôveryhodná. Súčasne má však mnoho ľudí ešte stále pocit, že nevedia, čo vlastne EÚ je a čo robí. To vedie k značnému rozdielu medzi očakávaniami ľudí a schopnosťou EÚ plniť tieto očakávania. Prevláda pocit, že pri riešení miestnych problémov nie je dostatočným prínosom, a to aj z dôvodu slabej komunikácie, ako aj zavádzajúceho prezentovania a slovníka, ktoré používa, keď sa obracia na občanov, ako aj nedostatočného zapojenia občanov do rozhodovacieho procesu;

18.

konštatuje, že prieskumy Eurobarometra (9) ukazujú, že viac ako dve tretiny respondentov sú presvedčené, že pre ich krajinu je členstvo v EÚ prospešné;

19.

poukazuje v tejto súvislosti na to, že aj členské štáty nesú zodpovednosť za hľadanie riešení na európskej úrovni a za schopnosť EÚ konať v rámci dôležitých programov, prostredníctvom ktorých môže byť EÚ skutočným prínosom. Súčasne musia realizovať potrebné národné reformy a zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky s cieľom zaručiť dobre fungujúcu miestnu a regionálnu verejnú správu, pri ktorej občania vidia, že problémy sa skutočne riešia;

20.

zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých miestnych diskusiách a aj podľa výsledkov prieskumu je generácia do 30 rokov najviac nadšená EÚ a pripisuje veľký význam slobode pohybu a príležitostiam, ktoré EÚ ponúka v oblasti vzdelávania. Uvedomuje si však aj to, že v mnohých krajinách dlhodobé účinky hospodárskej krízy a nezamestnanosť mladých ľudí zasiahli túto generáciu najviac a že mladí ľudia sú veľmi kritickí, pokiaľ ide o úlohu Európskej únie v tejto súvislosti. Preto trvá na tom, že je potrebné, aby boli politiky EÚ oveľa výraznejšie zamerané na budúcnosť, čo treba zahrnúť do rozhodovacieho systému EÚ a zamerať konkrétne opatrenia a viac cielených zdrojov na riešenie špecifických problémov mladších ľudí;

21.

zdôrazňuje, že obavy občanov, že sa na nich neberie dostatočný ohľad v procese prijímania rozhodnutí, často vedú k rôznym formám nedôvery voči demokratickým inštitúciám vrátane inštitúcií EÚ;

22.

zdôrazňuje, že dôvera v miestnu a regionálnu úroveň riadenia je v priemere vyššia než dôvera v národné vlády, a vo väčšine členských štátov aj vyššia než dôvera v EÚ;

23.

v záujme obnovenia dôvery v EÚ zdôrazňuje, že je dôležité vysvetliť občanom, kto je v konečnom dôsledku zodpovedný za rozhodnutia na úrovni EÚ, a preto požaduje posilnenie demokratickej zodpovednosti;

24.

pripomína, že európska integrácia je projektom politického vyjadrenia súboru univerzálnych hodnôt a práv, avšak mnohí občania sú sklamaní z toho, čo považujú za neschopnosť EÚ napĺňať a presadzovať svoje vlastné hodnoty. Uznáva, že je mimoriadne dôležité neustále opätovne potvrdzovať spoločné hodnoty občanov EÚ, ktoré sú nevyhnutné ako základ vzájomnej dôvery a kompromisu;

25.

sa domnieva, že je tu značný potenciál pre posilnenie „občianskej európskej identity“ medzi občanmi EÚ s významnými právami a povinnosťami, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život. Takáto identita, ktorej základom je bohaté historické a kultúrne dedičstvo Európy, by bola dôležitá na zvýšenie pocitu spolupatričnosti jednotlivých občanov k „európskemu projektu“ a mala by dopĺňať a obohacovať národnú, regionálnu a miestnu totožnosť, ktoré spoločne tvoria identitu jednotlivca. Hoci pocit identity sa nemôže, a ani by sa nemal vnucovať, je možné ho podporovať a podnecovať prostredníctvom občianskej účasti, kultúrnych aktivít a vzdelávania, a mal by sa teda podporovať pomocou primeraných opatrení a zdrojov;

26.

uznáva, že občania žijúci v spoločnostiach zameraných na poznatky a budúcnosť dokážu lepšie rozpoznať potreby svojich miestnych spoločenstiev, a teda majú lepšiu možnosť vyvíjať a skúšať inovatívne riešenia, ktoré majú uspokojiť miestne potreby;

27.

podporuje požiadavku občanov, aby existovalo viac možností demokratickej participácie a lepšia komunikácia s európskymi inštitúciami prostredníctvom trvalých a štruktúrovaných nástrojov dialógu; Preto naliehavo žiada, aby sa komunikačná stratégia Európskej komisie prostredníctvom jej informačných sietí posilnila vďaka koordinácii, ktorú by mohli zabezpečovať regionálne orgány vo vzťahu k informačným centrám Europe Direct na svojom území, čím by sa zvýšil dosah činnosti týchto centier;

c)   Silná výzva miestnych a regionálnych zástupcov, aby boli v plnej miere zapojení do vymedzovania a realizácie projektu EÚ (10)

28.

súhlasí so zástupcami miestnej a regionálnej úrovne, že medzi prioritné oblasti, na ktoré by sa EÚ mala zamerať, patrí najmä politika súdržnosti, nasledovaná sociálnou politikou (vrátane vzdelávania a mobility), hospodárskou politikou (zamestnanosť a rast), migráciou a integráciou, environmentálnymi otázkami (vrátane zmeny klímy) a bezpečnosťou;

29.

zdôrazňuje, že tak z dialógov s občanmi, ako aj z prieskumu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami vyplýva veľký záujem o problémy mladých ľudí, o to, ako im poskytnúť správne príležitosti a splniť ich očakávania;

30.

zdôrazňuje, že rovnako ako občania aj zástupcovia miestnych a regionálnych orgánov opakovane poukazujú na solidaritu ako jednu z hlavných základných hodnôt Európskej únie;

31.

zdôrazňuje, že väčšina respondentov z radov miestnych a regionálnych orgánov sa domnieva, že hlavnými prvkami dobrého riadenia sú väčšia decentralizácia a lepšie rozdelenie právomocí, pretože zvyšujú transparentnosť, zodpovednosť a kvalitu tvorby politiky, keďže umožňujú priame zapojenie občanov a kontakt s nimi a miestne orientované riešenia. Konštatuje, že zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do rozhodovacieho procesu EÚ prináša pridanú hodnotu k sledovaným politikám;

32.

konštatuje, že miestne a regionálne orgány si veľmi dobre uvedomujú, že spolupráca nad rámec hraníc krajín je čoraz potrebnejšia na riešenie hlavných výziev našej doby, ako sú zmena klímy a prírodné katastrofy, globalizácia vo všetkých svojich podobách, digitalizácia a jej sociálne dôsledky, nestabilita vo svete, demografické zmeny, chudoba a sociálne vylúčenie a pod. Zohrávajú tiež rozhodujúcu úlohu pri realizácii politiky súdržnosti vrátane iniciatív v oblasti cezhraničnej spolupráce ako početné malé projekty a „projekty ľudia ľuďom“, ktoré majú obrovský význam ako každodenný praktický prejav solidarity;

33.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány si tiež želajú, aby sa Európska únia zameriavala viac na práva vyplývajúce z občianstva EÚ, ako sú právo slobodne žiť, pracovať a študovať. v tomto smere je dôležitá práca, ktorá sa môže vykonať v miestnych a regionálnych samosprávach v spolupráci s európskymi inštitúciami s cieľom oboznámiť občanov s reálnymi možnosťami, ktoré im ponúka voľný pohyb, aby mohli študovať alebo rozvíjať svoju profesionálnu kariéru v inom členskom štáte;

Ukotviť politiky EÚ na miestnej úrovni, aby mali vplyv na život ľudí

a)   Riešiť spoločenské výzvy na miestnej úrovni

34.

zdôrazňuje, že politiky EÚ musia dať ľuďom možnosť reagovať na otázky, ktoré sú pre ich život dôležité a na ktoré musia všetky úrovne riadenia, od európskej po miestnu, priniesť odpovede;

35.

konštatuje, že spoločenské výzvy, ktorým čelíme, sa musia riešiť globálne, ale konkrétne kroky treba podnikať na miestnej úrovni;

36.

pripomína, že regióny a mestá zabezpečujú prepojenie medzi cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a občanmi tým, že reagujú na ich výzvu konať, a to prostredníctvom nástrojov, ktoré im dáva k dispozícii EÚ. Týchto 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa nepodarí dosiahnuť bez zapojenia miestnych a regionálnych orgánov verejnej správy a koordinácie s nimi. Na tento účel by sa mali v plnej miere využívať všetky nástroje na podporu decentralizovanej spolupráce, ucelenosti politík a územného prístupu, pretože mobilizujú potenciál miestnych a regionálnych orgánov a občianskej spoločnosti na podporu partnerstva a synergií medzi všetkými úrovňami riadenia;

b)   Podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť pre európskych občanov

37.

zdôrazňuje, že vyriešenie problému pretrvávajúcich hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov zostáva jednou z hlavných výziev pre EÚ do budúcnosti;

38.

pripomína, že sociálna, hospodárska a územná súdržnosť sú cieľmi zakotvenými v Zmluve o EÚ a ich dosiahnutie si vyžaduje, aby sa riešili štrukturálne i nové výzvy, podporovali odolné spoločnosti a hospodárstva a vyžaduje si rámec, ktorý umožní využiť globalizáciu;

39.

vyzdvihuje siedmu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti „Môj región, moja Európa, naša budúcnosť“, ktorá „ukazuje, ako veľmi je politika súdržnosti dôležitá pre Európu, jej obyvateľov, hospodárstvo, pre jej mestá a regióny, a že zosúladenie udržateľného hospodárskeho rastu so sociálnym pokrokom, k čomu politika súdržnosti napomáha, zostáva rovnako nevyhnutné ako kedykoľvek predtým“ (11);

40.

žiada silnú politiku súdržnosti po roku 2020 pre všetky regióny, založenú na zásade európskych partnerstiev, spoločného hospodárenia a viacúrovňového riadenia, ako sa to požaduje vo vyhlásení #CohesionAlliance;

41.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len málo občanov si uvedomuje pozitívne vplyvy politiky súdržnosti. Žiada preto spoločné úsilie všetkých úrovní verejnej správy s cieľom zlepšiť informovanosť o vplyve rôznych prvkov politík a fondov EÚ;

42.

zdôrazňuje, že mestská agenda EÚ pomáha riešiť rad otázok od mestskej mobility až po kvalitu ovzdušia, od obehového hospodárstva po integráciu migrantov a utečencov. Okrem toho vyzdvihuje význam mestsko-vidieckych partnerstiev, aby sa tieto problémy mohli účinnejšie riešiť. Podporuje tiež mestá a regióny pri rozvoji miestne zameraných inovačných ekosystémov a uplatňovaní stratégií inteligentnej špecializácie;

43.

zdôrazňuje, že služby všeobecného záujmu a služby všeobecného hospodárskeho záujmu sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho sociálneho modelu a sociálneho trhového hospodárstva a zaručujú každému právo a možnosť prístupu k nevyhnutným tovarom a kvalitným verejným službám. Zasadzuje sa za rozšírenie koncepcie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu o nové sociálne služby, ako je prijímanie a integrácia utečencov a migrantov, sociálne bývanie, minimálny príjem alebo digitálna infraštruktúra;

44.

žiada viac európskych partnerstiev medzi obcami, mestami a regiónmi, a to aj prostredníctvom twinningu, aby mohli pôsobiť ako globálni priekopníci s cieľom uplatňovať osvedčené postupy pri riešení spoločenských výziev a najnovšie vedecké poznatky;

c)   Reagovať na migráciu a zabezpečiť integráciu

45.

upozorňuje, že pokiaľ ide o vnímanie európskych občanov, otázka migrácie je jedným zo základných meradiel toho, ako sa „solidarita“ zavádza do praxe, ale upozorňuje, že je ešte potrebné vytvoriť spoločné chápanie toho, čo v tejto súvislosti znamená solidarita. Zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú majú miestne a regionálne orgány zohrávať pri uľahčovaní prijímania a integrácie migrantov, ako aj pri organizovaní otvorenej, racionálnej a humánnej diskusie o týchto citlivých otázkach;

46.

trvá na tom, že mestá a regióny je potrebné podporovať pri plnení ich úloh tak v oblasti krízového riadenia, ako aj dlhodobej integrácie. EÚ musí poskytnúť koherentný politický rámec pre migráciu, ako aj dostatočnú cielenú finančnú a technickú podporu nad rámec členských štátov, aby sa uľahčila integrácia migrantov na miestnej úrovni;

47.

zdôrazňuje, že politika integrácie migrantov sa musí rozvíjať v partnerstve medzi všetkými úrovňami verejnej správy a byť podporovaná vhodnými finančnými nástrojmi na úrovni EÚ ako súčasť komplexnej migračnej politiky EÚ. Na zabezpečenie čo najlepších možností úspešnej integrácie v záujme tak migrantov ako aj hostiteľskej spoločnosti by sa malo vziať do úvahy viacero faktorov ako sú profesionálne a jazykové zručnosti migrantov, existujúce rodinné väzby, ich preferencie a prípadné kontakty s hostiteľkou krajinou pred príchodom;

48.

konštatuje, že efektívne a humánne riadenie vonkajších hraníc EÚ a rozvoj komplexnej migračnej politiky a spoločného azylového systému EÚ so spoločnými vysokými normami má zásadný význam pre všetky obce, mestá a regióny, najmä pre tie, ktoré prijímajú utečencov a tie, ktoré ležia na hraniciach, ktoré sú osobitne zasiahnuté prudkými nápormi migrácie. Zdôrazňuje tiež, že takáto politika EÚ musí zahŕňať koordinovaný prístup k humanitárnej ochrane, nové cesty pre legálnu migráciu vrátane systémov cirkulujúcej migrácie, ako aj úsilie v boji proti príčinám migrácie a boj proti obchodovaniu s ľuďmi vo všetkých jeho formách, najmä proti obchodovaniu so ženami a deťmi na sexuálne účely, a to si vyžaduje tak nový politický záväzok na všetkých úrovniach, ako aj vhodné prostriedky;

d)   Zabezpečiť sociálne práva a prístup k vzdelaniu a podporovať kultúrne dedičstvo

49.

zdôrazňuje, že občania výrazne pociťujú, že popri všetkých existujúcich národných a regionálnych systémoch rovnosti medzi ženami a mužmi a sociálnej ochrany je potrebné rozvíjať európsky sociálny rozmer všetkých politík a programov EÚ. Článok 8 a článok 9 ZFEÚ na to poskytujú základ, a preto by sa mali riadne presadzovať. Európsky výbor regiónov (VR) podporuje uplatňovanie sociálneho piliera, pokiaľ ide o to, ktoré miestne a regionálne orgány majú zohrávať zásadnú rolu, a vyzýva, aby bol protokol o sociálnom pokroku začlenený do zmlúv EÚ. Chce, aby boli sociálne práva rovnocenné s hospodárskymi právami. Víta skutočnosť, že Európsky pilier sociálnych práv bol zahrnutý do európskeho semestra. VR súhlasí s myšlienkou sociálneho prehľadu v rámci európskeho semestra a domnieva sa tiež, že záväzné sociálne ciele musia byť začlenené do primárnej legislatívy EÚ;

50.

trvá na tom, že sociálne investície nemožno vnímať len ako verejné výdavky. Financovanie sociálnych politík a ochrana sociálnych práv, ako to bolo uvedené počas summitu v Göteborgu v novembri 2017, má zjavnú európsku pridanú hodnotu, ktorá má zásadný význam pri obnovovaní dôvery občanov v proces integrácie;

51.

zdôrazňuje, že kľúčový význam má pomoc občanom dostať sa na miestny a spravodlivý trh práce, aby sa odstránila nezamestnanosť, pričom sú potrebné osobitné opatrenia na podporu skupinám, ktoré sú ňou najviac postihnuté. Chce vypracovať plán týkajúci sa sociálnych cieľov, ktorý by bol súčasťou akčného programu v oblasti sociálnej politiky zameraného na budúcnosť a obsahoval by špecifické opatrenia a konkrétne legislatívne dosledovanie investovania do ľudí, zručností, poznatkov, sociálnej ochrany a začlenenia;

52.

žiada, aby sa EÚ plne zasadzovala za podporu rovnosti medzi ženami a mužmi, a najmä za predchádzanie násiliu páchanému na ženách a za jeho odstránenie, ktoré je celosvetovým, štrukturálnym a viacrozmerným problémom s nevyčísliteľnými ľudskými, sociálnymi a ekonomickými dôsledkami;

53.

trvá na tom, že základom je investovať do mladých ľudí a vyzýva EÚ, aby podporovala miestne a regionálne orgány pri pokrývaní potrieb v oblasti zručností a vzdelávania. Žiada novú „alianciu pre zručnosti a vzdelávanie“, ktorej cieľom by bolo podporovať verejné investície do vzdelávania, propagovať mobilitu (Erasmus+), prehlbovať medziregionálnu spoluprácu, a to predovšetkým v cezhraničných oblastiach a podporovať vzájomnú výmenu medzi ľuďmi nielen v odbornom kontexte, ale aj v kultúrnej oblasti;

54.

v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality žiada, aby sa regionálne samosprávy podieľali na riadení nástrojov, ako sú Európsky sociálny fond a fondy na podporu vykonávania záruky pre mladých ľudí, keďže aktívne politiky zamestnanosti, vrátane sociálnej inovácie a politiky rovnosti, sa často vykonávajú práve na regionálnej úrovni;

55.

zdôrazňuje, že v oblasti vzdelávania by bolo vhodné, keby sa do učebných osnov zahrnuli rôzne spoločné prvky, ktoré nás Európanov spájajú, a to v rozličných oblastiach ako história, kultúra, dedičstvo alebo samotný projekt budovania spoločnej Európy. Okrem toho jednoznačne vyzdvihuje význam šírenia osvety o európskom projekte medzi žiakmi, ktoré väčšinou zabezpečujú regionálne a miestne orgány;

56.

pripomína, že rozmanité formy kultúrneho dedičstva sú pre Európu cennou hodnotou, nástrojom s potenciálne veľkým pákovým efektom pre udržateľnejšie a súdržnejšie regióny EÚ, ktorý môže prispieť k posilneniu identity v regióne a v celej Európe a v mimoriadnej miere zosobňuje motto EÚ „Zjednotení v rozmanitosti“;

57.

zdôrazňuje, že cestovný ruch a kreatívny priemysel môžu kultúrne dedičstvo regiónov premeniť na príležitosť vytvárať pracovné miesta a hospodársky vplyv presahujúci do iných oblastí, a to aj prostredníctvom inovácií a stratégií pre inteligentnú špecializáciu;

58.

zdôrazňuje, že Európska únia musí podporovať a vyzdvihovať jazykovú a kultúrnu rozmanitosť, ktorá ju charakterizuje, podnecovať jej lepšie poznanie, podporovať inováciu a medziregionálnu spoluprácu vo všetkých oblastiach kultúry, ako aj nové obchodné modely v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

e)   Podporiť výskum, inovácie a digitálnu transformáciu

59.

domnieva sa, že európske programy financovania založené na výskume, inovácii, výmene, partnerstve a mobilite, ktoré sa poskytujú v inteligentných mestách, môžu umožniť lepšie služby pre občanov, a tým zlepšiť ich kvalitu života. Zdôrazňuje, že politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika dokážu byť dynamické a zamerané na budúcnosť aj prostredníctvom výskumu a inovácie;

60.

žiada zvýšiť rozsah inovácie vo verejnom i v podnikateľskom sektore, a to aj pomocou iniciatív ako „Science meets regions“ (Veda v regiónoch), na ktorých sa schádzajú politici a vedci, aby mohli prediskutovať rozhodovanie založené na dôkazoch, čo by Európanom umožnilo podieľať sa na formovaní svojej budúcnosti;

61.

zdôrazňuje, že digitálna transformácia a elektronická verejná správa podporujú miestnu verejnú správu. Mestá a podnikateľské komunity ocenili európsku pridanú hodnotu týchto investícií, ktoré sú často súčasťou cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce (vrátane širokopásmového pripojenia pre všetkých), pretože posilňujú odolnosť miestneho hospodárstva a pomáhajú zlepšovať kvalitu života na miestnej a regionálnej úrovni;

62.

zdôrazňuje, že práve mestá sú miestom, a to z fyzického aj digitálneho hľadiska, kde sa ľudia môžu stretávať, prísť do styku s novými nápadmi, preskúmať nové možnosti, formovať budúcnosť inovatívnym spôsobom, dozvedieť sa, ako sa spoločnosť mení a aké dôsledky to prináša pre občanov. Mestá preto môžu urýchliť proces digitálneho prepojenia miestnych komunít v celej Európe;

63.

žiada preto, aby digitálna transformácia bola považovaná za nový nástroj súdržnosti a za účinný nástroj na riešenie demografických výziev: odľahlé a vidiecke oblasti, ako aj najvzdialenejšie regióny, musia zostať prepojené a premeniť svoje prírodné znevýhodnenie na výhody v súlade so zásadou územnej súdržnosti. Inovačné centrá, živé laboratóriá, tvorivé dielne (fab-lab), štúdiá dizajnu, knižnice, inkubátory a inovačné tábory podporované EÚ a miestnymi aktérmi dávajú impulz miestnemu hospodárstvu a uľahčujú zainteresovaným stranám prístup k digitálnym technológiám;

f)   Podporiť rozvoj vidieckych oblastí, zaručiť spoločnú poľnohospodársku politiku a podporiť miestnu produkciu

64.

pripomína, že vidiecke a prechodné oblasti tvoria 91 % územia EÚ a sú domovom pre 60 % jej populácie a pripomína, že existujú značné rozdiely vo vývoji medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, kde sa pocit opustenosti pretavuje do rastúceho euroskepticizmu. Domnieva sa preto, že tak spoločná poľnohospodárska politika, ako aj politika súdržnosti musia konať ako nástroj založený na solidarite a podporovať obnovu udržateľného a inovatívneho poľnohospodárskeho a vidieckeho rozvoja a zdôrazňuje, že na vidiecke oblasti by sa malo prihliadať vo všetkých oblastiach politiky EÚ;

65.

medziregionálna spolupráca môže predstavovať kľúčový prvok na optimalizáciu stratégií pre inteligentnú špecializáciu, keďže podporuje synergie a umožňuje čo najlepšie zužitkovať globálne úsilie v oblasti inovácií;

66.

zdôrazňuje, že spôsob, akým vyrábame a konzumujeme potraviny, má obrovský miestny a globálny vplyv nielen na blahobyt občanov, životné prostredie, biodiverzitu a klímu, ale aj na naše zdravie a hospodárstvo. Žiada, aby sa rozvíjali a podporovali miestne trhy a krátke potravinové reťazce ako potravinové systémy so špecifickým miestnym rozmerom, a vyzdvihuje nevyhnutnosť podporovať kvalitnú európsku výrobu;

67.

považuje krátenie rozpočtu v druhom pilieri SPP za neprimerané a obáva sa, či tento krok neuškodí vidieckym oblastiam, nebude brániť posilneniu ochrany prírody a životného prostredia, ktoré plánuje Európska komisia, a či nebude na škodu, pokiaľ ide o prínos týkajúci sa cieľov v oblasti klímy a ochrany zdrojov, ktoré si stanovila EÚ;

g)   Udržateľnosť, ochrana životného prostredia a boj proti zmene klímy

68.

poukazuje na to, že občania očakávajú globálne a miestne kroky v oblasti boja proti zmene klímy a podpory energetickej účinnosti. Udržateľnosť by preto mala byť začlenená do všetkých oblastí politiky EÚ s osobitným dôrazom na zníženie emisií skleníkových plynov, ekologickejšiu mobilitu, získavanie energie z obnoviteľných zdrojov, úložiská uhlíka a udržateľnú výrobu a spotrebu. VR vyzýva EÚ, aby poskytla spoľahlivý právny a politický rámec, v rámci ktorého by regióny a mestá mohli rozvíjať vlastné iniciatívy na podporu dosahovania parížskych cieľov;

69.

pripomína, že globálny Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike a miestne realizačné iniciatívy zohrávajú kľúčovú rolu pri dosahovaní cieľov Parížskeho dohovoru a žiada EÚ, aby podporovala rozvoj lokálne stanovených príspevkov k zníženiu emisií CO2. Udržateľnosť a ochrana životného prostredia v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a ďalšími medzinárodnými záväzkami EÚ by preto mali byť súčasťou všetkých oblastí politiky EÚ;

70.

zdôrazňuje, že je potrebná väčšia súčinnosť medzi sieťami, projektmi a dohodami, ktoré sa zaoberajú zmenou klímy, a sieťami zameranými na odolnosť voči katastrofám, ako je sendaiský rámec;

h)   Spolupráca mimo rámca EÚ v záujme podpory stability a rozvoja

71.

pripomína, že úloha, ktorú miestne a regionálne orgány zohrávajú v oblasti cezhraničnej spolupráce a mestskej diplomacie mimo EÚ, a to najmä v rámci predvstupového procesu a susedskej politiky EÚ, má zásadný význam pre podporu miestnej demokracie, udržateľného rozvoja a stability;

72.

pripomína, že miestne orgány majú významnú rolu zaručiť bezpečnosť občanov predchádzaním násilnej radikalizácii a ochranou verejných priestranstiev. Domnieva sa, že vzhľadom na cezhraničnú a nadnárodnú povahu trestnej činnosti a terorizmu je pre občanov a miestne a regionálne orgány zjavné, že musia spolupracovať a kroky EÚ v oblasti spoločných projektov im prinesú európsku pridanú hodnotu;

73.

pripomína postoj VR, že akýmkoľvek návrhom na dohody o liberalizácii obchodu musí predchádzať posúdenie územného vplyvu. Zdôrazňuje tiež, že na národnej aj miestnej úrovni by mali byť zavedené mechanizmy prístupu k príslušným informáciám v oblasti obchodnej politiky. Okrem toho by mal obchodné rokovania prevádzať formálny a participatívny dialóg medzi zodpovednými národnými orgánmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi. To má zásadný význam predovšetkým vtedy, keď rokovania zahŕňajú aj oblasti spoločných právomocí s členskými štátmi, keďže v takýchto prípadoch sú spravidla dotknuté aj právomoci miestnej a regionálnej úrovne;

Zabezpečiť mestám a regiónom potrebný priestor na manévrovanie: európsky rozpočet po roku 2020, ktorý zodpovedá ambíciám a pri prijímaní opatrení a investíciách používa nástroje flexibility

74.

zdôrazňuje, že viacročný finančný rámec (VFR) musí zohľadňovať priority a ambície EÚ naplniť záväzky vyplývajúce zo zmlúv a očakávania občanov. Zasadzuje sa za VFR vo výške 1,3 % hrubého národného dôchodku EÚ-27;

75.

zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by sa nemal chápať ako kompromisná dohoda čistých platcov a čistých príjemcov, ale ako spoločný nástroj na dosiahnutie našich spoločných cieľov vytváraním pridanej hodnoty v celej Európe. Podporuje preto zistenia Komisie, že z VFR máme prospech všetci, pretože pozitívne vplyvy spoločného trhu, bezpečnosti a súdržnosti prevyšujú individuálny finančný príspevok do EÚ;

76.

zdôrazňuje, že budúcnosť EÚ závisí od ambiciózneho a efektívneho rozpočtu EÚ založeného na zásade, že dodatočné úlohy EÚ musia byť sprevádzané dodatočnými zdrojmi a postupným ukončením rabatov na národné príspevky;

77.

zdôrazňuje, že akákoľvek recentralizácia európskeho rozpočtu, najmä oslabovaním programov založených na spoločnom riadení a miestne orientovaných prístupov, by mohla ohroziť súdržnosť v Únii, a preto jej treba zabrániť;

78.

pripomína, že kvalita verejných služieb je kľúčovým prvkom, ktorý rozhoduje o dôvere v inštitúcie, keďže občania posudzujú verejnú správu z hľadiska svojich skúseností s poskytovaním služieb a, keďže viac ako tretina všetkých verejných výdavkov a viac ako polovica verejných investícií sa realizuje na nižšej než celoštátnej úrovni, zdôrazňuje, že úroveň verejných investícií v EÚ zostáva príliš nízka na to, aby sa dala poskytnúť náležitá verejná infraštruktúra a služby. Preto má zásadný význam vyriešenie nedostatku verejných investícií;

79.

poukazuje na to, že desať rokov po finančnej kríze, ktorá závažne poškodila verejné investície miestnych a regionálnych orgánov, je potrebné posilniť investičnú kapacitu týchto orgánov, a to tak, že sa im poskytne potrebný finančný priestor na podporu verejných investícií a presadzovanie miestnych riešení tým, že sa posilnia zásady spoločného riadenia založeného na partnerstve a viacúrovňovom riadení, ako aj tým, že sa z výpočtu deficitu v rámci Paktu stability a rastu vylúči verejné spolufinancovanie programov EÚ;

Budovať našu Úniu zdola: cesta vpred pre demokratické oživenie EÚ je možná prostredníctvom činnosti na miestnej úrovni

a)   Posilniť činnosť EÚ: treba prijať správne kroky na správnej úrovni

80.

je pevne presvedčený, že riadne uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality má zásadný význam, pokiaľ ide o zbližovanie Európskej únie a jej občanov. Pripomína význam toho, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanom a zdôrazňuje, že je potrebný plne zodpovedný a transparentný systém prijímania rozhodnutí v EÚ, kde sú občania schopní jasne rozoznať, kto je politicky zodpovedný za prijaté rozhodnutia (12);

81.

zdôrazňuje, že spoločná zodpovednosť a úzke prepojenie medzi zásadou viacúrovňového riadenia a zásadou subsidiarity je kľúčovým prvkom skutočne demokratickej Európskej únie;

82.

zdôrazňuje, že v budúcnosti musí byť pre EÚ zárukou dôsledné uplatňovanie zásady subsidiarity. To znamená „viac Európy tam, kde je jej potrebné viac“, a „menej Európy tam, kde je jej potrebné menej“, čo povedie k efektívnejšej a výkonnejšej Európskej únii. Len samotná logika ochrany záujmov členských štátov proti zasahovaniu EÚ v diskusiách o budúcnosti Európy je kontraproduktívna. Uvedomuje si svoju vlastnú úlohu ako jedného zo „strážcov“ zásady subsidiarity a domnieva sa, že zásada subsidiarity by sa pri tvorbe a uplatňovaní politiky mala považovať za dynamickú politickú a právnu koncepciu, aby sa na najvhodnejšej úrovni, v správnom čase a v najlepšom záujme občanov prijali vhodné opatrenia. Utvrdzuje ho v tom aj záverečná správa osobitnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu, v ktorej sa zdôrazňuje nové chápanie „aktívnej subsidiarity“. Bude sa usilovať uplatňovať odporúčania osobitnej skupiny, v úzkej spolupráci s ostatnými inštitúciami EÚ, národnými parlamentmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi v Európskej únii;

83.

pripomína svoju výzvu, aby sa zásada viacúrovňového riadenia a zásada partnerstva zakotvili a uplatňovali v medziinštitucionálnom kódexe správania sa a žiada, aby sa tieto zásady zohľadnili v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva. Viacúrovňové riadenie by popri politike súdržnosti malo byť začlenené do všetkých legislatívnych a regulačných ustanovení politických opatrení, ktoré majú regionálny vplyv (13);

84.

považuje za rozhodujúce, aby sa zabránilo akýmkoľvek snahám o centralizáciu a aby sa podporili vhodné, lokálne zamerané a efektívne riešenia na miestnej úrovni, najmä v budúcej politike súdržnosti, čo by poslúžilo ako model riadenia aj pre iné oblasti politiky;

85.

odporúča ďalej rozvíjať existujúce posúdenie územného vplyvu, aby sa vytvoril účinný reťazec spätnej väzby, ktorý by zohľadňoval rôznorodosť regiónov EÚ a veľmi rozdielne dôsledky politík EÚ pre jednotlivé miestne a regionálne orgány;

b)   Zapojiť regióny a mestá: obnoviť európsku demokraciu prostredníctvom stotožnenia sa a efektívnosti

86.

zdôrazňuje, že politiky EÚ musia byť vo vzťahu k ľuďom proaktívne a zaoberať sa otázkami, ktoré sú dôležité pre ich každodenný život. Ľudia hľadajú riešenia na miestnej úrovni, lepšie zapojenie do vymedzenia problémov a pomoc pri ich riešení. Takýto prístup zameraný na ľudí a podporovaný občanmi môže vyriešiť mnohé miestne výzvy a ukázať, že EÚ je pre občanov dôležitá. Znamená to tiež zamerať politiku EÚ na posilnenie úlohy miest a regiónov, pričom občania budú zapojení prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev s účasťou občanov;

87.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány predstavujú pridanú hodnotu pre politiky EÚ, keďže pôsobia ako laboratóriá na vývoj a zavádzanie nových foriem sociálnych inovácií, solidarity a politík začlenenia, ktoré občania očakávajú od Európskej únie;

88.

poznamenáva, že okrem toho to znamená, že nie všetky problémy občanov sa dajú riešiť prostredníctvom podrobných právnych predpisov EÚ. Pri zásade subsidiarity nejde len o to, kam až siahajú právne možnosti EÚ prijímať právne predpisy, ale aj o to, či občania považujú jej riešenia za zmysluplné. Odpor ľudí voči EÚ bude len rásť, ak im bude ponúkať rozhodnutia, ktoré sa v ich každodennom živote neosvedčia;

89.

je presvedčený, že v záujme dosiahnutia inkluzívneho, transparentného, demokratického a účinného rozhodovania sa inštitucionálny systém EÚ bude musieť ďalej vyvíjať a prispôsobovať novým výzvam. Zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere uznať úlohu miestnych a regionálnych orgánov, ako ich zastupuje VR, a to tak pri každodennom riadení záležitostí EÚ, ako aj v budúcich úpravách zmlúv EÚ, v ktorých by VR mal byť zastúpený v plnom rozsahu v akomkoľvek budúcom dohovore;

90.

je pevne presvedčený, že územný rozmer musí byť uznaný v európskom semestri a že miestne a regionálne orgány by teda mali byť od začiatku zapojené do prípravy ročného prieskumu rastu a vypracúvania správ pre jednotlivé krajiny a do prípravy národných reformných programov. Je presvedčený, že hodnotiaca tabuľka pre postup pri makroekonomickej nerovnováhe by sa preto mala doplniť o regionálne ukazovatele, ktoré by pomohli podporiť a udržať regionálny rozmer procesu európskeho semestra;

91.

sa domnieva, že je potrebné posilniť demokratickú legitimitu EÚ a najmä hospodárskej a menovej únie tým, že základom rozhodovacieho procesu EÚ budú zásady sociálneho pokroku a rovnosti príležitostí a zamestnanosť a sociálne normy sa nebudú považovať za okrajové aspekty procesu makroekonomickej zmeny;

92.

sa domnieva, že lepšie zapojenie regiónov a regionálnych parlamentov do rozhodovacieho procesu v EÚ by zvýšilo demokratickú kontrolu a zodpovednosť;

c)   Uľahčiť zapojenie občanov do politík EÚ a spoluvytvárať trvalý dialóg s občanmi aj po roku 2019

93.

pripomína, že EÚ získa na dôvere a dôveryhodnosti jedine vtedy, keď dosiahne konkrétne výsledky a ak sa občanom jasnejšie vysvetlí európska pridaná hodnota, dôvody a nevyhnutné kompromisy, ktoré sú v pozadí rozhodnutí EÚ. v tomto zmysle žiada, aby sa vyvíjalo oveľa väčšie úsilie v oblasti podpory viacjazyčných európskych médií a informačných formátov, vrátane ľahko pochopiteľnej komunikácie, vývoja a používania modulov európskej občianskej náuky pre rôzne stupne vzdelávania, ako aj podstatného nárastu podpory pre stretnutia medzi ľuďmi z rôznych krajín Európy (výmenné programy na úrovni vzdelávania a odbornej prípravy, twinningové programy a pod.);

94.

zdôrazňuje, že by sa mali posilniť participatívne nástroje ako je európska iniciatíva občanov (14). Ako doplnkový nástroj k existujúcim štruktúram zastupiteľskej demokracie na úrovni EÚ a k inovatívnym dodatočným prvkom vytvárania participatívneho rozhodovacieho procesu a trvalého dialógu môže európska iniciatíva občanov pomôcť mobilizovať občanov za spoločnú vec, zdôrazniť európsky rozmer kľúčových politických otázok a podnecovať celoeurópske diskusie a vytváranie zodpovedajúcej verejnej mienky;

95.

vyzýva svojich členov, aby aj naďalej pokračovali v dialógu s občanmi a prostredníctvom miestnych podujatí, stretnutí na zastupiteľstvách a občianskych dialógov načúvali ich názorom, aby sa dostali do každého regiónu v EÚ-27 a žiada ostatné inštitúcie, aby sa pridali k tomuto úsiliu. Zdôrazňuje v tejto súvislosti snahu zorganizovať dialógy s občanmi vo všetkých regiónoch EÚ do začiatku volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019 a vyzýva svojich členov, aby s miestnymi občanmi a ich združeniami usporadúvali osobitné schôdze v rámci zasadnutí miestnych alebo regionálnych zastupiteľstiev, počas ktorých by zozbierali ich odpovede na otázky o budúcnosti Európy uvedené v dotazníku VR i Európskej komisie. Zdôrazňuje rozhodujúci význam decentralizovanej komunikácie o politikách EÚ a o príslušných politických rozhodnutiach v ich pozadí, ako aj nevyhnutnosť, aby inštitúcie EÚ podporovali miestne a regionálne úsilie a iniciatívy v tomto smere;

96.

zdôrazňuje, že pri konzultáciách s občanmi by sa mali osloviť aj tí občania, ktorí sú často ignorovaní alebo nejavia záujem o konzultačný proces. To je dôležité s cieľom zaručiť skutočne inkluzívny a reprezentatívny dialóg s občanmi a zabrániť tomu, aby si diskusiu monopolizovali tí, ktorí sú už najviac zmobilizovaní, či už za EÚ, resp. nejakú konkrétnu politickú otázku, alebo naopak proti;

97.

zdôrazňuje, že komunikácia a stály dialóg s občanmi sú neoddeliteľnou súčasťou každého politického systému a teda dôležité pre zvýšenie demokratickej legitímnosti EÚ a priblíženie Európy k jej občanom;

98.

v tejto súvislosti pripomína, že kontakty s občanmi sa nesmú obmedzovať len na obdobia bezprostredne pred voľbami do Európskeho parlamentu;

99.

zaväzuje sa navrhnúť metodiku pre stály a štruktúrovaný systém dialógu medzi občanmi a politikmi a inštitúciami EÚ, ktorý by zapájal miestne a regionálne orgány prostredníctvom VR a bol založený na transparentnom procese so snahou získavať príspevky od občanov a poskytovať im priestor a informácie na stanovenie a prediskutovanie otázok, ktoré sú z ich pohľadu najzávažnejšie, začleňovať výsledky do tvorby politiky EÚ a poskytovať náležitú spätnú väzbu o vplyve príspevkov občanov;

100.

je presvedčený, že prostredníctvom spätnej väzby pre občanov môže politická práca členov VR posilniť prepojenie s miestnou úrovňou a posilniť dôveru ľudí v politiku EÚ.

---

(1)  List predsedu Európskej rady predsedovi Európskeho výboru regiónov, 8. novembra 2016, http://www.cor.europa.eu/en/events/Documents/Letter%20Tusk%20Markkula_Reflecting%20on%20the%20EU_081116.pdf.

(2)  Vyhlásenie o zámere adresované predsedovi Antoniovi Tajanimu a predsedovi vlády Jürimu Ratasovi z 13. septembra 2017, https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/letter-of-intent-2017_en.pdf.

(3)  Luc Van den Brande – osobitný poradca predsedu Junckera, Reaching out to EU citizens: a new opportunity, október 2017.

(4)  Stanovisko VR na tému Správa o občianstve EÚ na rok 2017 (COR-2017-01319), spravodajca: Guillermo Martínez Suárez.

(5)  Zlepšenie fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy, P8_TA (2017)0049,Možný vývoj a úpravy súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie, P8_TA (2017)0048, Rozpočtová kapacita pre eurozónu, P8_TA(2017)0050, všetko Európsky parlament, 2017.

(6)  Napríklad Why Europe, Pulse of Europe, Stand up for Europe, Committee for the Defence of Democracy, 1989 Generation Initiative.

(7)  Reflecting on the future of the European Union (Úvahy o budúcnosti Európskej únie), London School of Economics, marec 2018, https://cor.europa.eu/en/engage/studies/Documents/Future-EU.pdf.

(8)  Reflecting on Europe: how Europe is perceived by people in regions and cities (Úvahy o Európe: ako Európu vnímajú ľudia v regiónoch a mestách), VR, apríl 2018, https://cor.europa.eu/en/events/Documents/COR-17-070_report_EN-web.pdf.

(9)  Public opinion in the European Union (Verejná mienka v Európskej únii), Eurobarometer č. 88, príloha, november 2017 http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/81142; Future of Europe (Budúcnosť Európy), Eurobarometer č. 467, september – október 2017 http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/survey/getsurveydetail/instruments/special/surveyky/2179; Democracy on the move one year ahead of European election (Demokracia v pohybe rok pred európskymi voľbami), prieskum zadaný Európskym parlamentom, Eurobarometer č. 89.2, máj 2018, http://www.europarl.europa.eu/pdf/eurobarometre/2018/oneyearbefore2019/eb89_one_year_before_2019_eurobarometer_en_opt.pdf.

(10)  Reflecting on the future of the European Union (Úvahy o budúcnosti Európskej únie), London School of Economics, marec 2018.

(11)  Siedma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: Môj región, moja Európa, naša budúcnosť, Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku, september 2017.

(12)  Uznesenie VR k Bielej knihe Európskej komisie o budúcnosti Európy – Úvahy a scenáre pre štáty EÚ-27 k vývoju do roku 2025 (2017/C 306/01).

(13)  Stanovisko VR na tému Diskusný dokument Komisie o budúcnosti financií EÚ, COR-2017-03718, spravodajca: Marek Woźniak.

(14)  Stanovisku VR na tému Európska iniciatíva občanov, COR-2017-04989, spravodajca: Luc van den Brande.