16.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 79/30

—

zrušil list Komisie z 21. decembra 2012 vo veci COMP/39.396 — Acetylid vápenatý v rozsahu, v akom:

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Vo svojom prvom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza, že Komisia nedisponovala nijakým právnym základom na uloženie úrokov za obdobie, na ktoré sa vzťahuje predbežné opatrenie vydané ex parte20. októbra 2009 v rozsahu, v akom odložilo výkon článku 2 rozhodnutia Komisie K(2009) 5791, pokiaľ ide o žalobkyňu. Preto sa pokuta nestala „splatnou“ v zmysle článku 79 písm. c) vykonávacích pravidiel (1). Na základe zásady, podľa ktorej vedľajší záväzok sleduje hlavný záväzok, nemôžu úroky súvisiace s pokutou začať bežať skôr, než sa pokuta stane splatnou.

2.

Vo svojom druhom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ ide o obdobie, na ktoré sa vzťahuje predbežné opatrenie, uplatnenie úrokov z omeškania vo výške 4,5 % ohrozilo legitímnu dôveru žalobkyne, lebo predbežné opatrenie z 2. marca 2011 odložilo povinnosť žalobkyne zriadiť bankovú záruku s cieľom zabrániť okamžitému vymáhaniu pokuty, ktorá jej bola uložená na základe článku 2 rozhodnutia K(2009) 5791. Žalobkyňa sa tak dostala do rovnakej situácie, v akej by bola, keby zriadila bankovú záruku. Z tohto dôvodu bola žalobkyňa oprávnená odvolávať sa na svoju legitímnu dôveru, ktorá bola založená na liste Komisie z 24. júla 2009, ktorým bolo oznámené rozhodnutie K(2009) 5791, že úroky z pokuty sa majú zaplatiť na základe úrokovej sadzby stanovenej v článku 86 ods. 5 vykonávacích pravidiel.

3.

Vo svojom treťom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza, že uplatnenie úrokov z omeškania vo výške 4,5 % na obdobia, na ktoré sa vzťahujú predbežné opatrenia, zbavuje predbežné opatrenia potrebného účinku, lebo tieto dve úrokové sadzby uvedené v článku 86 ods. 2 písm. b) a v článku 86 ods. 5 vykonávacích pravidiel majú za cieľ podporiť podniky, aby vytvorili bankové záruky a penalizovať podniky, ktoré odmietnu zaplatiť pokutu, ktorá sa stane splatnou alebo vytvoriť primeranú bankovú záruku. Žalobkyňa by nemala byť penalizovaná uplatnením penalizačnej úrokovej sadzby z dôvodu, že nevytvorila bankovú záruku v situácii, keď Všeobecný súd jednak odložil výkon rozhodnutia o pokute a jednak rozhodol, že bolo objektívne nemožné, aby žalobkyňa vytvorila bankovú záruku.

4.

Vo svojom štvrtom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza, že uplatnenie úrokov z omeškania vo výške 4,5 % na obdobia, na ktoré sa vzťahujú predbežné opatrenia, porušuje zásadu proporcionality. Je neprimerané potrestať žalobkyňu uplatnením úrokov určených na základe úrokových sadzieb uvedených v článku 86 ods. 2 písm. b) vykonávacích pravidiel v situácii, keď pokuta nebola splatná a súd Únie rozhodol, že žalobkyňa nebola schopná zaplatiť pokutu alebo vytvoriť primeranú bankovú záruku.