Žaloba podaná 4. januára 2016 – Poľská republika/Európsky parlament a Rada Európskej únie

(Vec C-5/16)

(2016/C 098/30)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna)

Žalovaní: Európsky parlament a Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Poľská republika požaduje zrušenie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES a uloženie Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie náhrady trov konania.

Deklarovaným cieľom napadnutého rozhodnutia je riešenie štrukturálnych nerovnováh medzi ponukou emisných kvót skleníkových plynov na trhu Únie a dopytom po nich, ktoré zapríčiňujú, že emisné kvóty na trhu nedosahujú cien, ktoré by boli v súlade s očakávaniami normotvorcu Únie. V zásade by sa tento cieľ mal dosiahnuť zavedením mechanizmu trhovej stabilizačnej rezervy (TSR), ktorý spočíva v znížení počtu emisných kvót dostupných na trhu ich uložením do rezervy, pokiaľ je na trhu značný nadbytok emisných kvót, a v splnení stanovených podmienok, naopak v prípade, keď sa počet emisných kvót na trhu zníži pod hranicu 400 miliónov, uvoľní sa objem kvót, ktoré sa majú obchodovať formou aukcie.

Poľská republika uvádza proti napadnutému rozhodnutiu tieto žalobné dôvody:

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 192 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 192 ods. 2 písm. c) ZFEÚ, z dôvodu prijatia napadnutého rozhodnutia riadnym legislatívnym postupom normotvorcu, hoci toto rozhodnutie je opatrením, ktoré má rozhodujúci vplyv na voľbu členského štátu medzi rôznymi energetickými zdrojmi a celkovú štruktúru zásobovania štátu energiou.

Podľa Poľskej republiky napadnuté rozhodnutie má značný vplyv na výber energetických zdrojov a na celkovú štruktúru zásobovania Poľska energiou. Podľa článku 192 ods. 2 písm. c) ZFEÚ takéto rozhodnutie musí prijať jednomyseľne Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady lojálnej spolupráce a porušení právomoci Európskej rady stanovených v článku 15 ZEÚ prijatím opatrení v rozpore so závermi zasadnutia Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014.

V súlade so závermi zasadnutia Európskej rady z roku 2014 mal byť hlavným nástrojom Únie na dosiahnutie cieľa zníženia emisií dobre fungujúci, zreformovaný systém (EU ETS) spolu s nástrojom na stabilizáciu trhu podľa návrhu Komisie, ktorá uvádzala rok 2021 ako dátum nadobudnutia účinnosti mechanizmu trhovej stabilizačnej rezervy. Stanovenie roku 2019 ako dátumu nadobudnutia účinnosti mechanizmu trhovej stabilizačnej rezervy v napadnutom rozhodnutí je v rozpore s ustanoveniami Európskej rady z roku 2014.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty a zásady ochrany legitímnej dôvery tým, že sa prijali opatrenia, ktoré zasahujú do systému obchodovania s emisnými kvótami počas obchodovateľného obdobia, a to najmä v posledných rokoch daného obdobia.

Napadnuté rozhodnutie umiestňuje priamo do stabilizačnej rezervy 900 miliónov kvót stiahnutých z trhu v rokoch 2014 – 2016, ktoré sa na trh mali vrátiť v rokoch 2019 – 2020, čo znamená, že v konečnom dôsledku sa na trh nevrátia. Množstvo kvót sprístupnených účastníkom trhu v terajšom obchodovateľnom období je teda nižšie ako sa očakávalo. Účastníci trhu legitímne očakávali, že kvóty, ktoré sú dočasne stiahnuté, sa opätovne na trh vrátia v rokoch 2019 – 2020, a opierali o túto skutočnosť svoje obchodné plány. Také zásady fungovania systému, akými sú pravidlá vymedzujúce počet dostupných emisných kvót, by nemali podliehať zmene počas obchodovateľného obdobia, ktoré vymedzuje časovú perspektívu plánovania rôznych činností podnikov zúčastnených na systéme. Tieto zásady sú základnými predpokladmi, ktoré sú rozhodujúce pre investičné činnosti podnikov.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality prijatím opatrení, ktoré vedú k splneniu vyšších cieľov zníženia emisií než vyplýva z medzinárodných záväzkov Európskej únie a než vyžaduje cieľ smernice 2003/87/ES.

V dôsledku prijatia napadnutého rozhodnutia dosiahne Únie vyššie ciele než sa zaviazala dosiahnuť na medzinárodnej úrovni v rámci predĺženia Kjótskeho protokolu v Doha.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti potrebnej analýzy vplyvu napadnutého rozhodnutia na jednotlivé členské štáty a porušení povinnosti predložiť riadne posúdenie účinkov tohto rozhodnutia na trh obchodovania s emisnými kvótami.

(1)  Ú. v. EÚ L 264, s. 1.