1.

Článok 3 ods. 2 prvá veta nariadenia Komisie (ES) č. 967/2006 z 29. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné podmienky uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 318/2006 v súvislosti s výrobou mimo kvót v sektore cukru, sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ príslušný orgán členského štátu oznámi dotknutému výrobcovi cukru výšku poplatku za nadbytočné množstvo cukru v rámci lehoty stanovenej v tomto ustanovení, táto lehota sa v zásade uplatní aj na zmenu takéhoto oznámenia, ktorá vyplýva z kontroly vykonanej na základe článku 10 nariadenia Komisie (ES) č. 952/2006 z 29. júna 2006 o spôsoboch uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 318/2006 v súvislosti s riadením vnútorného trhu s cukrom a s režimom kvót, zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 707/2008 z 24. júla 2008. Prekročenie tejto lehoty však možno pripustiť, ak príslušný vnútroštátny orgán, s výnimkou nedbanlivosti z jeho strany, nepoznal podrobnosti o výrobe cukru dotknutého podniku a ak túto neznalosť možno dôvodne pripísať uvedenému podniku, ktorý nekonal v dobrej viere a nedodržal všetky relevantné ustanovenia. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby so zreteľom na všetky okolnosti tejto veci posúdil, či ide o takýto prípad aj vo veci samej.

2.

V prípade neexistencie ustanovení práva Únie týkajúcich sa lehoty, v ktorej musia členské štáty zaslať výrobcom cukru oznámenie o zmene výšky poplatku za nadbytočné množstvo cukru po uplynutí lehoty stanovenej v článku 3 ods. 2 prvej vete nariadenia č. 967/2006, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby v každom konkrétnom prípade a vzhľadom na všetky okolnosti konania vo veci samej overil, či je táto lehota v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity, ako aj so zásadou právnej istoty.