1.

Patrí podmienka verejnej súťaže, podľa ktorej musia dodávatelia preukázať určitú úroveň priemerných ročných prevádzkových príjmov z činností, ktoré súvisia len s konkrétnymi službami (nakladanie so zmiešaným komunálnym odpadom), do pôsobnosti článku 58 ods. 3 alebo 4 smernice 2014/24 (1)?

2.

Závisí spôsob posudzovania spôsobilosti dodávateľa, ktorý Súdny dvor stanovil v rozsudku zo 4. mája 2017, Esaprojekt (C-387/14) (2), od odpovede na prvú otázku?

3.

Patrí podmienka verejnej súťaže, podľa ktorej musia dodávatelia preukázať, že vozidlá potrebné na poskytovanie služieb [odpadového hospodárstva] spĺňajú špecifické technické požiadavky vrátane znečisťujúcich emisií (EURO 5), inštalácie vysielača GPS, primeranej kapacity atď., do pôsobnosti a) článku 58 ods. 4, b) článku 42 v spojení s ustanoveniami prílohy VII, c) článku 70 smernice 2014/24?

4.

Má sa článok 1 ods. 1 tretí pododsek smernice 89/665 (3), ktorý stanovuje zásadu efektivity postupov preskúmavania, článok 1 ods. 3 a 5 tejto smernice, článok 21 smernice 2014/24 a smernica 2016/943 (4), najmä jej odôvodnenie 18 a článok 9 ods. 2 tretí pododsek (spolu alebo zvlášť, pričom tento výpočet nie je taxatívny), vykladať v tom zmysle, že pokiaľ vnútroštátne ustanovenia upravujúce verejné obstarávanie stanovujú povinný postup na urovnanie sporu pred podaním žaloby:

5.

Má sa článok 1 ods. 1 tretí pododsek, článok 1 ods. 3 a 5 a článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 89/665, článok 21 smernice 2014/24 a smernica 2016/943, najmä jej odôvodnenie 18 (spolu alebo zvlášť, pričom tento výpočet nie je taxatívny), vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie verejného obstarávateľa neumožniť dodávateľovi prístup k dôverným podrobnostiam ponuky iného účastníka je rozhodnutím, ktoré je možné osobitne napadnúť na súde?

6.

Má sa v prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku článok 1 ods. 5 smernice 89/665 vykladať v tom zmysle, že dodávateľ musí verejnému obstarávateľovi predložiť námietku voči takému rozhodnutiu a v prípade potreby podať žalobu na súd?

7.

Má sa v prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku článok 1 ods. 1 tretí pododsek a článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 89/665 vykladať v tom zmysle, že v závislosti od rozsahu dostupných informácií o obsahu ponuky iného dodávateľa môže dodávateľ podať na súd žalobu, ktorej predmetom bude výlučne skutočnosť, že mu boli odopreté informácie, pričom nesmie samostatným návrhom napadnúť zákonnosť ďalších rozhodnutí verejného obstarávateľa?

8.

Má sa bez ohľadu na odpoveď na predchádzajúce otázky článok 9 ods. 2 tretí pododsek smernice 2016/943 vykladať v tom zmysle, že súd, na ktorý je doručená žiadosť žalobcu, aby bolo protistrane nariadené predloženie dôkazov a aby súd tieto dôkazy sprístupnil žalobcovi, musí takej žiadosti vyhovieť bez ohľadu na kroky, ktoré podnikne verejný obstarávateľ počas postupu obstarávania alebo preskúmavania?

9.

Má sa článok 9 ods. 2 tretí pododsek smernice 2016/943 vykladať v tom zmysle, že keď súd zamietne žiadosť žalobcu o sprístupnenie dôverných informácií druhého účastníka konania, musí aj bez návrhu posúdiť význam údajov, ktorých strata dôvernosti sa požaduje, a účinky údajov na zákonnosť postupu verejného obstarávania?

10.

Môže sa dôvod na vylúčenie dodávateľov, ktorý je upravený v článku 57 ods. 4 písm. h) smernice 2014/24, vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora z 3. októbra 2019, Delta Antrepriză de Construcții și Montaj 93 (5), uplatniť takým spôsobom, že keď súd prejednáva spor medzi dodávateľom a verejným obstarávateľom, môže bez ohľadu na posúdenie verejného obstarávateľa bez návrhu rozhodnúť, že dotknutý uchádzač úmyselne alebo z nedbanlivosti poskytol verejnému obstarávateľovi zavádzajúce, vecne nepresné informácie, a preto ho treba vylúčiť z postupov verejného obstarávania?

11.

Má sa článok 57 ods. 4 písm. h) smernice 2014/24 v spojení so zásadou proporcionality stanovenou v článku 18 ods. 1 smernice vykladať a uplatňovať v tom zmysle, že ak vnútroštátne právo stanovuje dodatočné sankcie (okrem vylúčenia z postupov obstarávania) za poskytnutie nepravdivých informácií, tieto sankcie sa môžu uplatniť iba na základe osobnej zodpovednosti, najmä pokiaľ vecne nepresné informácie predstavujú len určitý podiel z informácií poskytnutých spoluuchádzačmi v postupe verejného obstarávania (napríklad jedným z viacerých partnerov)?