Úradný vestník C 37/2008

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/2

Odvolanie podané 2. novembra 2007: SELEX Sistemi Integrati SpA, pôvodne Alenia Marconi Systems SpA proti uzneseniu Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 29. augusta 2007 vo veci T-186/05, SELEX Sistemi Integrati SpA/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-481/07 P)

(2008/C 37/02)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: SELEX Sistemi Integrati SpA, pôvodne Alenia Marconi Systems SpA (v zastúpení: F. Sciaudone, R. Sciaudone a A. Neri, avvocati)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť uznesenie Súdu prvého stupňa vydané 29. augusta 2007 vo veci T-186/05 a vrátiť vec Súdu prvého stupňa na ďalšie konanie vo svetle názoru Súdneho dvora,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov tohto konania a trov konania vo veci T-186/05.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojich návrhov odvolateľ uvádza:

nesprávne vylúčenie nákladov advokáta uvedených v rámci veci T-155/04 z pojmu nenahraditeľnej ujmy. Podľa odvolateľa Súd prvého stupňa:

—	nesprávne pochopil žalobu o náhradu škody ako pokus „zmeniť rozhodnutie o trovách konania, ktoré je súčasťou rozsudku“ vo veci T-155/04,

—	nesprávne vyložil články 87 a nasl. Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa vo vzťahu k zásadám v oblasti náhrady škody,

—	sa nesprávne domnieval, že judikatúra Montorio bola uplatniteľná v predmetnej veci,

nesprávny postup Súdu prvého stupňa, pretože vylúčil z nahraditeľnej ujmy náklady advokáta uvedené v rámci správneho konania pred podaním žaloby. Nesprávny postup spočíva podľa odvolateľa vo výklade a uplatnení článkov 87 a nasl. rokovacieho poriadku vo vzťahu ku konaniu o náhradu škody, ktoré vôbec nepatrí do ich pôsobnosti,

c)	skreslenie dôkazov predložených odvolateľom. Súd prvého stupňa nesprávne analyzoval spis predložený odvolateľom a prílohy, ktoré sa v ňom nachádzajú,

d)	nelogický a rozporný charakter odôvodnenia a porušenie judikatúry Spoločenstva v oblasti náhrady škody. Súd prvého stupňa totiž nesprávne uplatnil zásady uvedené v rozsudkoch Mulder a i./Rada a Komisia (C-104/89 a C-37/90) (1) a Agraz a i./Komisia (C-243/05 P) (2),

porušenie článku 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Podľa názoru odvolateľa nevyplýva zo správneho výkladu tohto ustanovenia, že žaloba musí „povinne“ obsahovať návrhy dôkazov, ale že naopak ustanovenie je založené na pojme „možnosti“ v tom zmysle, že účastník konania je povinný predložiť dôkazy iba vtedy, ak je to možné,

f)	nedostatok odôvodnenia týkajúci sa škody spôsobenej odvolateľovi z dôvodu porušenia zásady primeranej dĺžky správneho konania. Súd prvého stupňa totiž neodôvodnil zamietnutie žiadosti o náhradu škody týkajúcej sa tohto osobitného porušenia, na ktoré poukázal odvolateľ,

skreslenie tvrdení a dôkazov ako aj nelogické odôvodnenie a v rozpore s judikatúrou Spoločenstva v oblasti náhrady nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa nemohol použiť tvrdenia týkajúce sa výlučne vylúčenia alebo nepridelenia zákaziek na dodanie tovaru na zamietnutie žiadosti o náhradu škody týkajúcej sa porušenia zásady primeranej dĺžky správneho konania alebo porušenia úloh dohľadu Komisie.

(1) Rozsudok z 27. januára 2000, Zb. s. I-203.

(2) Rozsudok z 9. novembra 2006, Zb. s. I-10833.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/3

Žaloba podaná 14. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Česká republika

(Vec C-496/07)

(2008/C 37/03)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: G. Rozet a M. Šimerdová, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Česká republika

Návrhy žalobkyne

—	určiť, že Česká republika si tým, že česká vnútroštátna úprava stanovuje požiadavku českej štátnej príslušnosti na vykonávanie funkcie kapitána lode plaviacej sa pod českou vlajkou, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 39 Zmluvy ES,

—	zaviazať Českú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vyššie uvedenú žalobu Komisia odôvodňuje takto:

Česká vnútroštátna právna úprava (zákon č. 61/2000 Sb.) ukladá prevádzkovateľovi lode povinnosť zaistiť, aby bol veliteľom lode plaviacej sa pod českou vlajkou občan Českej republiky.

Táto jasná a ničím nepodmienená požiadavka českej štátnej príslušnosti je podľa názoru Komisie Európskych spoločenstiev v rozpore so závermi, ku ktorým Súdny dvor dospel vo veciach C-405/01 (1) a C-47/02 (2). Komisia odkazuje najmä na závery uvedené v bode 44 rozsudku vo veci C-405/01 a v bode 63 rozsudku vo veci C-47/02. Požiadavka, aby mal veliteľ námornej lode českú štátnu príslušnosť, má absolútnu povahu. Príslušné ustanovenie českého práva nezohľadňuje spôsob a rozsah, v akom veliteľ námornej lode skutočne vykonáva opatrenia zahrnujúce výkon verejnej moci, tak ako to požaduje uvedená judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Samotná skutočnosť, že české právo priznáva veliteľovi lode plaviacej sa pod českou vlajkou právomoci, ktoré spadajú do oblasti výkonu verejnej moci, nie je dostatočné na odôvodnenie výnimky z voľného pohybu pracovníkov uvedenej v článku 39 ods. 4 Zmluvy ES.

Komisia Európskych spoločenstiev sa domnieva, že Česká republika musí uviesť svoju vnútroštátnu úprava do súladu s judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev aj napriek skutočnosti, že v súčasnosti (podľa tvrdenia Českej republiky) sa pod českou vlajkou neplavia žiadne lode.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Colegio de Oficiales de la Marina Mercante Española/Administración del Estado, C-405/01, Zb. s. I-10391, týkajúci sa španielskej právnej úpravy stanovujúcej požiadavku španielskej štátnej príslušnosti na vykonávanie funkcie kapitána a prvého palubného dôstojníka na lodi plaviacej sa pod španielskou vlajkou.

(2) Rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Albert Anker, Klaas Ras a Albertus Snopek/Spolková Republika Nemecko, C-47/02, Zb. s. I-10447, týkajúci sa nemeckej právnej úpravy stanovujúcej požiadavku nemeckej štátnej príslušnosti na vykonávanie funkcie kapitána na lodiach plaviacich sa pod nemeckou vlajkou a pôsobiacich v drobnej námornej plavbe („Kleine Seeschiffahrt“).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/3

Odvolanie podané 19. novembra 2007: Territorio Energia Ambiente SpA (TEA) proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) zo 17. septembra 2007 vo veci T-175/07, Territorio Energia Ambiente SpA/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-500/07 P)

(2008/C 37/04)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Territorio Energia Ambiente SpA (TEA) (v zastúpení: E. Coffrini a C. Tesauro, avvocati)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť alebo zmeniť v celom rozsahu uznesenie Súdu prvého stupňa, ktoré je predmetom tohto odvolania, so všetkými zákonnými a právnymi účinkami, ktoré z toho vyplývajú,

—	vyhovieť návrhom podaným na prvom stupni.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutím Komisie z 5. júna 2002 (1)„o štátnej pomoci … vo forme oslobodení od dane a úverov za zvýhodnených podmienok pre podniky verejných služieb, ktorých väčšinovým akcionárom sú verejné subjekty“, bol systém oslobodení od dane z príjmu podľa článku 3 ods. 70 zákona č. 549/1995 a článku 66 ods. 14 zákonného dekrétu č. 331/1993 v zmenenom a doplnenom znení v prospech akciovej spoločnosti vlastnenej prevažne verejnými subjekty, ktorá poskytovala miestne služby vo verejnom záujme, označený za štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Rozhodnutie Komisie sa netýkalo špecifických spoločností, ale spoločností založených podľa článku 22 zákona č. 241/1990, ktorých väčšinovým akcionárom sú verejné subjekty. Keďže neboli určení žiadni individuálni adresáti, rozhodnutie nebolo oznámené žiadnej spoločnosti (a nebolo oznámené odvolateľovi). Taliansky štát prostredníctvom legislatívneho dekrétu č. 10 z 15. februára 2007 uvedené rozhodnutie vykonal a vymáhaním poveril daňové orgány. V tejto súvislosti daňový orgán v Mantove zaslal odvolateľovej spoločnosti výzvu na zaplatenie istiny vo výške 1 748 289,75 eur zvýšenej o úroky vo výške 912 180,64 eur.

Odvolateľova spoločnosť však nie je spoločnosťou, ktorej väčšinovým akcionárom sú verejné subjekty, ale je plne verejná, z čoho vyplýva, že na ňu nemožno uplatňovať „zistenia Komisie a jej rozhodnutie“.

Odvolateľ je „in-house“ zodpovedný za miestne služby vo verejnom záujme. Riadením týchto služieb predtým obec Mantova poverila spoločnosť vlastnenú obcou (ASM), ktorá bola podľa zákona č. 127/97 premenená na odvolateľovu spoločnosť.

Odvolateľ riadi služby vo verejnom záujme prostredníctvom súkromnoprávnej štruktúry v podstate na miestnej úrovni bez toho, aby mohol ovplyvniť voľnú hospodársku súťaž, ktorá nemôže existovať, pretože tu neexistuje trh.

Spoločnosť, ktorej akcionármi sú výhradne verejné subjekty nie je ničím iným ako nepriamym orgánom spojených obcí, ktoré sú skutočnými príjemcami daňovej pomoci, ktorá je vytýkaná Komisiou.

Na základe objektívnych a subjektívnych dôvodov preto nemožno daňové oslobodenie priznané odvolateľovi kvalifikovať ako neodôvodnenú štátnu pomoc v rozpore s požiadavkami stanovenými v článku 87 ES.

Na základe vyššie uvedených dôvodov bola na Súd prvého stupňa podaná žaloba proti uvedenému rozhodnutiu Komisie. Táto vec bola zapísaná do registra pod číslom T-175/07 a pridelená štvrtej komore. Rozhodnutie vo veci bolo vydané formou uznesenia Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007, ktoré vyhlásilo žalobu za neprípustnú na základe toho, že nebola dodržaná lehota stanovená v článku 230 piatom odseku ES, podľa ktorého má byť žaloba o neplatnosť podaná do dvoch mesiacov od zverejnenia daného opatrenia alebo od jeho oznámenia odvolateľovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom odvolateľ dozvedel, tak ako je stanovené článkom 102 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

Odvolateľ poukazuje na to, že zistenie je nedôvodné, a to vo svetle rozsudkov zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland, 730/79 (2), zo 14. novembra 1984, Intermills (3), 323/82, z 12. decembra 1996, Air France (4), T-358/94 a najmä rozsudku tretej komory Súdneho dvora v spojených veciach z 23. februára 2006, Atzeni a iní (5), C-346/03 a C-529/03, na základe ktorých požaduje, aby bolo uznesenie Súdu prvého stupňa zmenené.

Žaloba bola na Súd prvého stupňa podaná hneď potom, ako sa odvolateľova spoločnosť dozvedela, že bola jedným z adresátov rozhodnutia Komisie, to znamená hneď ako jej bola oznámená výzva na zaplatenie vydaná daňovým úradom.

Uznesenie Súdu prvého stupňa je spochybňované takisto na základe toho, že ním došlo k porušeniu článku 225 ES.

K žalobe o neplatnosť rozhodnutia Komisie treba pristupovať tak, že je neoddeliteľne spojená so žiadosťou, aby sa na odvolateľa toto rozhodnutie nevzťahovalo. Takisto sa požaduje, aby bolo uznesenie vydané v prvom stupni zmenené vzhľadom na zjavný nedostatok právomoci ratione materiae Súdu prvého stupňa.

(1) Ú. v. ES L 77, s. 21.

(2) Zb. 1980, s. 2671.

(3) Zb. 1984, s. 3809.

(4) Zb. 1996, s. II-2109.

(5) Zb. 2006, s. I-1875.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/4

Odvolanie podané 19. novembra 2007: S.A.BA.R. SpA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) zo 17. septembra 2007 vo veci T-176/07, S.A.BA.R. SpA/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-501/07 P)

(2008/C 37/05)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: S.A.BA.R. SpA (v zastúpení: E. Coffrini a S. Tesauro, avvocati)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť a/alebo zmeniť v celosti výrok Súdu prvého stupňa vo veci, voči ktorej bolo podané odvolanie a primerane rozhodnúť,

—	rozhodnúť podľa návrhov predložených na prvom stupni.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutím Komisie z 5. júna 2002 (1)„o štátnej pomoci… vo forme oslobodení od dane a zvýhodnených úveroch v prospech podnikov verejných služieb s väčšinovým verejným vlastníctvom“ [neoficiálny preklad] bola schéma oslobodenia od dane z príjmu stanovená v článku 3 ods. 70 zákona č. 549/1995 a v článku 66 ods. 14 zákonného dekrétu č. 331/1993 v zmenenom a doplnenom znení, v prospech akciových spoločností, ktorých väčšinovým akcionárom sú verejné subjekty, a ktoré uskutočňujú miestne verejnoprospešné služby, stanovená za štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Rozhodnutie Komisie sa nevzťahovalo na konkrétne spoločnosti, ale na spoločnosti založené podľa článku 22 zákona č. 241/1990, ktorých väčšinovým akcionárom sú verejné subjekty. Z tohto dôvodu, keďže neboli identifikované žiadne individuálne adresy, nebolo rozhodnutie oznámené žiadnej spoločnosti (a nebolo oznámené ani odvolateľovi). Talianska republika zákonným dekrétom č. 10 z 15. februára 2007 uplatnila vyššie uvedené rozhodnutie tým, že stanovila úlohu výberu daňovým úradom. Z tohto dôvodu 20. marca 2007 daňový úrad v Guastalla poslal odvolávajúcej sa spoločnosti takéto platobné príkazy: platobný príkaz č. 3796 z 15. marca 2007 na celkovú sumu 1 912 128,47 eur zvýšenú o úroky vo výške 2 192 225 eur; platobný príkaz č. 3799 z 15. marca 2007 na celkovú sumu 815 406,94 eur zvýšenú o úroky vo výške 783 529 eur; a platobný príkaz č. 3800 z 15. marca 2007 na celkovú sumu 439 549,29 na zvýšenú o úroky vo výške 712 588 eur.

Spoločnosť – odvolateľ však nie je spoločnosť, ktorej väčšinovým akcionárom sú verejné subjekty, ale je úplne verejná. Z tohto dôvodu „zistenia Komisie a jej rozhodnutia“ sa na ňu nemôžu vzťahovať.

Odvolateľ je interne zodpovedný za miestne verejnoprospešné služby v ôsmych pridružených obciach a bola založená výlučne za týmto účelom v súlade s právnymi ustanoveniami.

Odvolateľ má na verejnoprospešné služby v miestnom dosahu monopol, bez toho, aby bol schopný ovplyvniť hospodársku súťaž, ktorá nie je, pretože neexistuje trh.

Spoločnosť, ktorej jedinými akcionármi sú verejné subjekty, nie je nič iné ako nepriamy orgán pridružených obcí, ktoré sú skutočnými príjemcami finančnej pomoci napadnutej Komisiou.

Z objektívnych a subjektívnych dôvodov preto nemôže byť daňové oslobodenie poskytnuté odvolateľovi považované za neoprávnenú štátnu pomoc v rozpore s požiadavkami článku 87 ES.

Z uvedených dôvodov bola podaná žaloba na Súd prvého stupňa proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Komisie. Bola zapísaná do registra ako vec T-176/07 a pridelená štvrtej komore. Súd prvého stupňa žalobu odmietol ako neprípustnú 17. septembra 2007 z dôvodu, že bola podaná po lehote stanovenej v piatom odseku článku 230 ES, v ktorom sa stanovuje, že žaloba o zrušenie by sa mala začať do dvoch mesiacov od zverejnenia napadnutého opatrenia, alebo od jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel, a v tom prípade v súlade s článkom 102 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

Tvrdí, že toto zistenie je nepodložené, tiež vo svetle rozsudkov zo 17. septembra 1980 (730/79) (2); zo 14. novembra 1984 (323/82) (3); z 12. decembra 1996 (T-358/94) (4) a najmä rozsudku tretej komory Súdneho dvora z 23. februára 2006 vo veci C-346/03 (5), na základe ktorých sa v tomto odvolaní požaduje, aby uznesenie Súdu prvého stupňa bolo zmenené.

Žaloba bola na Súd prvého stupňa podaná okamžite potom, ako sa odvolávajúca spoločnosť dozvedela, že bola jednou zo spoločností, ktorým bolo rozhodnutie Komisie určené, t. j. keď jej boli doručené platobné príkazy vydané daňovým úradom.

Rozhodnutie Súdu prvého stupňa je spochybnené takisto z dôvodu, že uviedlo do platnosti chybné uplatňovanie článku 225 ES.

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie sa má požadovať za neoddeliteľne spojený so žiadosťou, aby odvolateľ nebol týmto rozhodnutím dotknutý. Takisto sa požaduje, aby uznesenie Súdu prvého stupňa bolo zmenené aj ohľadom zjavnej nepríslušnosti ratione materiae zo strany Súdu prvého stupňa.

(1) Ú. v. EÚ L 77, 2003, s. 21.

(2) Zb. 1980, s. 2671.

(3) Zb. 1984, s. 3809.

(4) Zb. 1996, s. II-2109.

(5) Zb. 2005, s. I-6159.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/5

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 19. novembra 2007 – Compañía Española de Comercialización de Aceite, SA/Asociación Española de la Industria y Comercio Exportador de Aceite de Oliva (ASOLIVA), Asociación Nacional de Industriales Envasadores y Refinadores de Aceites Comestibles (ANIERAC) a Administración del Estado

(Vec C-505/07)

(2008/C 37/06)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Compañía Española de Comercialización de Aceite, SA

Žalovaní: Asociación Española de la Industria y Comercio Exportador de Aceite de Oliva (ASOLIVA), Asociación Nacional de Industriales Envasadores y Refinadores de Aceites Comestibles (ANIERAC) a Administración del Estado

Prejudiciálne otázky

Umožňuje článok 12a nariadenia Rady č. 136/66/EHS (1) z 22. septembra 1966 o vytvorení spoločnej organizácie trhu s olejmi a tukmi, zmenené a doplnené nariadením č. 1638/98 (2), zaradiť akciovú spoločnosť, tvorenú najmä výrobcami, mlynmi na olej, družstvami pestovateľov olív ako aj finančnými inštitúciami, medzi „orgány“, ktoré môžu uzatvárať zmluvy na skladovanie olivového oleja? Je možné považovať spoločnosť takéhoto charakteru za skupiny a združenia výrobcov uznané podľa nariadenia č. 952/97 (3)?

Za predpokladu, že táto spoločnosť by mohla byť zaradená medzi „orgány“, ktoré môžu vykonávať činnosť v oblasti skladovania, mohlo by byť považované za „schválenie zo strany štátu“, ktoré musia tieto orgány získať v súlade s citovaným článkom 12a nariadenia č. 136/66, povolenie získané v rámci osobitnej žiadosti o výnimku („povolenie“) podanej na vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže?

Článok 12a nariadenia č. 136/66 vyžaduje nevyhnutne, aby Komisia v každom prípade povolila súkromné skladovanie olivového oleja, alebo naopak, je tento článok zlúčiteľný s existenciou mechanizmu, na ktorom sa dohodli výrobcovia, na účely výkupu a následného súkromného skladovania olivového oleja, ktorý by sa aktivoval výhradne rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok, za akých sa aktivuje súkromné skladovanie finančne dotované Spoločenstvom s cieľom doplniť a odľahčiť uvedené skladovanie finančne dotované Spoločenstvom bez toho, aby boli prekročené jeho hranice?

Je možné uplatniť judikatúru stanovenú Súdnym dvorom v rozsudku z 9. septembra 2003 (vec C-137/00, Milk Marque) vzťahujúcu sa na uplatňovanie vnútroštátnych pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže vnútroštátnymi orgánmi na dohody výrobcov, na ktoré sa v zásade vzťahuje článok 2 nariadenia Rady č. 26 (4) (uplatňujúceho určité pravidlá hospodárskej súťaže vo výrobe a obchode s poľnohospodárskymi produktmi), na dohody, ktoré vzhľadom na svoje črty a charakteristiku predmetného sektoru, môžu ovplyvniť celý trh Spoločenstva s olivovým olejom?

V prípade, ak vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže môžu uplatňovať vnútroštátne predpisy na uvedené dohody, ktoré môžu ovplyvniť spoločnú organizáciu trhu s tukmi, môžu tieto orgány úplne zakázať spoločnosti, akou je odvolateľka, možnosť použiť mechanizmy v oblasti skladovania olivového oleja, a to dokonca aj v prípadoch „vážnej destabilizácie“ uvedených v článku 12a nariadenia č. 136/66?

(1) Nariadenie Rady č. 136/66/EHS z 22. septembra 1966 o vytvorení spoločnej organizácie trhu s olejmi a tukmi (Ú. v. ES 172, s. 3025; Mim. vyd. 03/001, s. 77).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1638/98 z 20. júla 1998, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 136/66/EHS o vytvorení spoločnej organizácie trhu s olejmi a tukmi (Ú. v. ES L 210, s. 32; Mim. vyd. 03/023, s. 308).

(3) Nariadenie Rady (ES) č. 952/97 z 20. mája 1997 o skupinách výrobcov a ich združeniach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 142, s. 30).

(4) Nariadenie Rady č. 26 uplatňujúce určité pravidlá hospodárskej súťaže vo výrobe a obchode s poľnohospodárskymi produktmi (Ú. v. ES 30, 1962, s. 993; Mim. vyd. 03/001, s. 6).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/6

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Provincial de La Coruña (Španielsko) 20. novembra 2007 – Lubricantes y Carburantes Galaicos, S.L. (Lubricarga)/Petrogal Española S.A., teraz „GALP Energía España SAU“

(Vec C-506/07)

(2008/C 37/07)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Audiencia Provincial de La Coruña

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Lubricantes y Carburantes Galaicos, S. L. (Lubricarga)

Žalovaný: Petrogal S.A., teraz „GALP Energía España SAU“

Prejudiciálne otázky

Za predpokladu, že zmluva uzavretá medzi spoločnosťou Lubricarga S.L. a Petrogal S.A. je de minimis, je v každom prípade vylúčená z pôsobnosti článku [81] Zmluvy alebo bez ohľadu na túto kvalifikáciu sa tento článok na zmluvu vzťahuje v prípade, že majiteľ čerpacej stanice je povinný dodržiavať konečnú predajnú cenu pre spotrebiteľa určenú dodávateľom a/alebo je predajcovi uložená povinnosť výhradného nákupu a záväzok nekonkurovania, na ktoré sa ale nevzťahuje časové obmedzenie stanovené nariadením Komisie (EHS) č. 1984/83 (1) a nariadením Komisie (ES) č. 2790/1999 (2)?

V prípade, že sa uplatňuje nariadenie č. 1984/83 v rozsahu, v akom zakazuje výhradné vertikálne dohody týkajúce sa čerpacích staníc uzavretých na dobu neurčitú alebo na viac ako 10 rokov, na ktoré sa vzťahuje výnimka upravená v článku 12 ods. 2, ktorý stanovuje, že: „ak sa dohoda vzťahuje na čerpaciu stanicu, ktorú dodávateľ prenajal predajcovi alebo ktorej užívanie mu de facto alebo de iure umožnil na inom základe, môže byť predajcovi uložená povinnosť výhradného nákupu a záväzok nekonkurovania, uvedené v tejto hlave, a to počas celého obdobia, v ktorom prevádzkuje čerpaciu stanicu“ [neoficiálny preklad], vzťahuje sa táto výnimka aj na prejednávanú vec, keď na základe súkromnoprávnej zmluvy z 27. júla 1990 a verejnej listiny z 10. októbra 1995 udelila spoločnosť Lubricarga, vlastník pozemku, spoločnosti Galp na obdobie 25 rokov právo stavby a spoločnosť Galp sa zaviazala, že vybuduje čerpaciu stanicu pod podmienkou, že dokončená stavba bude poskytnutá spoločnosti Lubricarga, ktorá ju bude v uvedenom období prevádzkovať a ktorá bude povinná nakupovať pohonné hmoty a palivá výhradne od ropnej spoločnosti?

V prípade, že sa uplatňuje nariadenie č. 2790/1999, ktoré v článku 5 stanovuje, že „časové obmedzenie piatich rokov neplatí, ak sú [zmluvné] tovary alebo služby predávané kupujúcim z budov a pôdy vlastnenej dodávateľom alebo ním prenajatej od tretích strán nespojených s kupujúcim, a to za predpokladu, že doba trvania záväzku nekonkurovania nepresiahne obdobie využívania budov a pôdy kupujúcim“, zahrňuje táto výnimka prípad, o aký ide v prejednávanej veci, keď na základe súkromnoprávnej zmluvy z 27. júla 1990 a verejnej listiny z 10. októbra 1995 udelila spoločnosť Lubricarga, vlastník pozemku, spoločnosti Galp na obdobie 25 rokov právo stavby a spoločnosť Galp sa zaviazala, že vybuduje čerpaciu stanicu pod podmienkou, že dokončená stavba bude poskytnutá spoločnosti Lubricarga, ktorá ju bude v uvedenom období prevádzkovať a ktorá bude povinná nakupovať pohonné hmoty a palivá výhradne od ropnej spoločnosti?

Vzhľadom na to, že článok [81] ods. 1 písm. a) Zmluvy EHS hovorí o zákaze nepriameho určovania nákupných alebo predajných cien a nariadenie č. 1984/83 v odôvodnení č. 8 uvádza, že „na ostatné ustanovenia obmedzujúce hospodársku súťaž, najmä tie, ktoré obmedzujú slobodu predajcu určovať ceny alebo podmienky ďalšieho predaja alebo výberu okruhu zákazníkov, sa nevzťahujú výnimky podľa tohto nariadenia“ [neoficiálny preklad], vzťahuje sa tento zákaz na zmluvu, o akú ide v prejednávanej veci, ktorej článok 10 a príloha I sa vzťahujú na získanie konkurenčných cien a stanovujú, že „zľava poskytnutá vlastníkovi nemôže byť nižšia ako priemerné provízie, ktoré si účtujú prevádzkovatelia troch [vedúcich] podnikov (podľa obratu) pôsobiaci v geografickej oblasti, v ktorej sa nachádza čerpacia stanica“, pretože touto zmluvou môže byť obmedzené právo predajcu na určenie predajnej ceny?

Vzhľadom na to, že článok f81] ods. 1 písm. a) Zmluvy EHS hovorí o zákaze nepriameho určovania nákupných alebo predajných cien a nariadenie č. 2790/99 stanovuje, že zachovávanie ceny ďalšieho predaja predstavuje mimoriadne závažné obmedzenie súťaže, vzťahuje sa tento zákaz na zmluvu, o akú ide v prejednávanej veci, ktorej článok 10 a príloha I upravujú poskytnutie konkurenčných cien a stanovujú, že „zľava poskytnutá vlastníkovi nemôže byť nižšia ako priemerné provízie, ktoré si účtujú prevádzkovatelia troch [vedúcich] podnikov (podľa obratu) pôsobiaci v geografickej oblasti, v ktorej sa nachádza čerpacia stanica“, pretože touto zmluvou môže byť obmedzené právo predajcu na určenie predajnej ceny?

(1) Nariadenie Komisie (EHS) č. 1984/83 z 22. júna 1983 o uplatňovaní článku 85 ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o výhradnom nákupe [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 173, s. 5).

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. ES L 336, s. 21; Mim. vyd. 08/001, s. 364).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/7

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Bergamo (Taliansko) 21. novembra 2007 – Luigi Scarpelli/NEOS Banca SpA

(Vec C-509/07)

(2008/C 37/08)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale di Bergamo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Luigi Scarpelli

Žalovaný: NEOS Banca SpA

Prejudiciálne otázky

„Má sa článok 11 ods. 2 smernice 87/102/EHS (1) vykladať v tom zmysle, že dohoda medzi dodávateľom a poskytovateľom úveru, na základe ktorej je úver poskytnutý výlučne od tohto poskytovateľa úveru zákazníkom tohto dodávateľa, je nevyhnutným predpokladom pre právo spotrebiteľa na vykonanie nápravných prostriedkov voči poskytovateľovi úveru – v prípade neplnenia zo strany dodávateľa – aj keď toto právo pozostáva: a) iba z práva na zrušenie úverovej zmluvy, alebo b) z práva na zrušenie zmluvy a následného vrátenia súm, ktoré spotrebiteľ zaplatil poskytovateľovi úveru?“

(1) Ú. v. ES L 42, s. 48; Mim. vyd. 15/001, s. 326.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/8

Žaloba podaná 22. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Španielske kráľovstvo

(Vec C-516/07)

(2008/C 37/09)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: S. Pardo Quintillán, splnomocnený zástupca)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Španielske kráľovstvo si tým, že neurčilo všetky orgány príslušné na uplatňovanie ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (1) z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 3 ods. 2 a 7 tejto smernice,

—	určiť, že Španielske kráľovstvo si tým, že neinformovalo Komisiu o zozname všetkých príslušných orgánov, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 8 ods. 3 smernice 2000/60/ES,

—	zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba Komisie sa zakladá na článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva.

Podľa odsekov 2, 7 a 8 tohto článku mali členské štáty určiť príslušné orgány na uplatňovanie ustanovení smernice 2000/60/ES a Komisii oznámiť zoznam príslušných orgánov v stanovenej lehote.

(1) Ú. v. ES L 327, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/8

Žaloba podaná 22. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko

(Vec C-518/07)

(2008/C 37/10)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: C. Docksey a C. Ladenburger, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Spolková republika Nemecko si tým, že príslušné dozorné orgány poverené monitorovaním spracovania osobných údajov v neverejnej sfére v spolkových krajinách Bádensko-Württembersko, Bavorsko, Berlín, Brandenbursko, Brémy, Dolné Sasko, Durínsko, Hamburg, Hesensko, Meklenbursko-Predpomoransko, Porýnie-Falcko, Sársko, Sasko, Sasko-Anhaltsko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Šlezvicko-Holštajnsko podriaďuje dozoru štátnych orgánov, a tým nesprávne aplikuje požiadavku „úplnej nezávislosti“ dozorných orgánov pre ochranu osobných údajov, nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 28 ods. 1 druhej vety smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS (1),

—	zaviazať Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Článok 28 ods. 1 prvá veta smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS zaväzuje členské štáty zabezpečiť, aby „jeden a/alebo viac štátnych orgánov“ bolo zodpovedných za monitorovanie „uplatňovania ustanovení v rámci jeho územia, prijatých členskými štátmi v súlade s touto smernicou“, t. j. ustanovení o ochrane údajov. Článok 28 ods. 1 druhá veta smernice vyžaduje konanie poverených dozorných orgánov „s úplnou nezávislosťou“. Zo znenia smernice vyplýva, že dozorné orgány musia byť oslobodené od akýchkoľvek vplyvov zo strany iných štátnych orgánov, ako aj od vplyvov mimo štátnej správy, čo znamená, že ustanovenia prijaté členskými štátmi teda musia vylúčiť vonkajšie vplyvy na rozhodnutia dozorných orgánov a ich výkon. Znenie „úplná“ nezávislosť predpokladá, že nemá existovať závislosť nielen od žiadneho subjektu, ale ani v žiadnom smere.

Je teda v rozpore s článkom 28 ods. 1 druhou vetou smernice podriadiť dozorné orgány poverené monitorovaním spracovania údajov v neverejnej sfére štátnemu odbornému, právnemu alebo služobnému dozoru, ako sa to stalo v 16 spolkových krajinách Spolkovej republiky Nemecko. Tým, že zákon každej z týchto spolkových krajín podriaďuje dozorné orgány dozoru v rôznej kombinácii týchto troch druhov dozoru, zákon každej z týchto krajín zakladá porušenie povinnosti Spolkovej republiky Nemecko vyplývajúcej z článku 28 ods. 1 druhej vety smernice zabezpečiť „úplnú nezávislosť“ dozorných orgánov. Bez ohľadu na rozdiely medzi právnym, odborným a služobným dozorom sú všetky tieto druhy dozoru porušením nezávislosti vyžadovanej touto smernicou.

Z teleologického pohľadu zákonodarca Spoločenstva považoval úplnú nezávislosť za nevyhnutnú pre to, aby mohli byť efektívne plnené funkcie dozorného orgánu stanovené v článku 28 smernice. Koncepcia „úplnej nezávislosti“ dozorných orgánov členských štátov jasne vyplýva aj z procesu prípravy tejto normy. Aj zo systematického hľadiska požiadavka „úplnej nezávislosti“ dozorných orgánov členských štátov zodpovedá súčasnému stavu predpisov Spoločenstva v oblasti ochrany údajov. Článok 8 Charty základných práv Európskej únie navyše tiež vyžaduje, aby dodržiavanie predpisov o ochrane osobných údajov „podliehalo kontrole nezávislého orgánu“.

Koncepcia relatívnej nezávislosti, teda nezávislosť dozorného orgánu len od samotného kontrolovaného, ktorú presadzuje Spolková republika Nemecko, sa nedá dať do súladu s jednoznačným súhrnným znením smernice, ktorá požaduje „úplnú“ nezávislosť. Navyše by takýto výklad úplne pozbavil článok 28 ods. 1 účinku. Treba odmietnuť aj argumentáciu, podľa ktorej článok 95 ES ako rozhodujúci právny základ smernice, ako aj zásada subsidiarity a zásada proporcionality umožňujú obmedzujúci výklad požiadavky „úplnej nezávislosti“. Súdny dvor už rozhodol o tom, že smernica bola prijatá v súlade s kompetenciami, a že nie je prípustné vykladať ju zužujúcim spôsobom pri skutkových okolnostiach, ktoré nemajú hospodársky charakter. Príslušný predpis navyše neprekračuje mieru toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov, ktoré sleduje smernica v súlade s článkom 95 ES a zásadou subsidiarity.

(1) Ú. v. ES L 281, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/9

Odvolanie podané 22. novembra 2007: Komisia Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007 vo veci T-348/03, Koninklijke Friesland Foods NV (predtým Friesland Coberco Dairy Foods Holding NV)/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-519/07 P)

(2008/C 37/11)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: H. van Vliet a S. Noë, mandatári)

Ďalší účastník konania: Koninklijke Friesland Foods NV, predtým Friesland Coberco Dairy Foods Holding NV

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie, zamietnuť žalobu o neplatnosť rozhodnutia a zaviazať Koninklijke Friesland Foods NV (KFF) na náhradu trov prvostupňového konania a tohto odvolacieho konania,

—

subsidiárne: zrušiť napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej priznáva niektoré práva iným hospodárskym subjektom na trhu, ako je Koninklijke Friesland Foods NV, ktorý 11. júla 2001 podal holandskej daňovej správe žiadosť o uplatnenie dotknutého režimu pomoci a zamietnuť žalobu o neplatnosť rozhodnutia v časti, v ktorej priznáva práva iným hospodárskym subjektom na trhu ako je KFF, ktorý 11. júla 2001 podal žiadosť o uplatnenie dotknutého režimu pomoci.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia sa domnieva, že Súd prvého stupňa sa dopustil právneho omylu:

i)	keď zaujal právny názor, že KFF malo záujem na konaní, pretože pokiaľ by sa nevyhovelo žalobe, potom by mohlo nechať preskúmať holandskými úradmi svoju žiadosť o režim CFA (napadnutý rozsudok body 58 až 73);

ii)	keď zaujal právny názor, že KFF je priamo a individuálne dotknutý rozhodnutím (napadnutý rozsudok, body 93 až 101);

iii)	keď zrušil rozhodnutie na skutkovom základe, ktorý nebol známy Komisii a ani jej nemal byť v čase, keď prijala svoje rozhodnutie, to znamená konkrétna situácia KFF (napadnutý rozsudok, body 141 až 143);

iv)

prvá časť: domnievajúc sa nesprávne, že je nepochybný – a teda preukázaný – zásadne významný prvok pre úvahu Súdu prvého stupňa (vysloviac nesprávne, že Komisia nespochybnila skutočnosť, že žalobkyňa prijala účtovné opatrenia a finančné a hospodárske opatrenia, ktoré nebolo možné zmeniť v lehote pätnástich mesiacov, napadnutý rozsudok, bod 137);

druhá časť: domnievajúc sa, že podnik, ktorý iba podal žiadosť preto, aby sa mu povolilo čerpanie pomoci sa môže odvolávať na legitímnu dôveru (napadnutý rozsudok, body 125 až 140);

v)	domnievajúc sa, že KFF sa môže oprávnene odvolávať na zásadu rovnosti (napadnutý rozsudok, body 149 a 150);

vi)	subsidiárne: tým, že zrušil napadnuté rozhodnutie v časti, v ktorej priznáva práva iným hospodárskym subjektom na trhu ako je KFF (napadnutý rozsudok, bod 1).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/10

Žaloba podaná 23. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Holandské kráľovstvo

(Vec C-521/07)

(2008/C 37/12)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: P. van Nuffel a R. Lyal, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Holandské kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Holandské kráľovstvo si tým, že neoslobodilo dividendy vyplatené spoločnostiam usadeným v Nórsku alebo na Islande od zrážky dane z dividend za rovnakých podmienok aké sa uplatňujú pri dividendách vyplatených holandským spoločnostiam, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 40 Dohody o EHP,

—	zaviazať Holandské kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa holandskej daňovej právnej úpravy sa daň z dividend nezrazí, keď holandská spoločnosť vyplatí dividendu inej spoločnosti usadenej v Holandsku, ktorá vlastní aspoň 5 % podielov spoločnosti vyplácajúcej dividendu. Naproti tomu sa daň z dividend zrazí, ak je spoločnosť, ktorej sa dividenda vypláca, usadená v Nórsku alebo na Islande, okrem prípadu, ak spoločnosť, ktorej sa dividenda vypláca, vlastní aspoň 25 % (Nórsko) alebo 10 % (Island) podielov holandskej spoločnosti, ktorá dividendu vypláca.

Komisia sa domnieva, že holandská daňová právna úprava tak vytvára rozdielne zaobchádzanie medzi spoločnosťami, ktoré sú usadené v Nórsku alebo na Islande, a tými spoločnosťami, ktoré sú usadené v Holandsku. To predstavuje obmedzenie voľného pohybu kapitálu medzi Holandskom na jednej strane, a Nórskom a Islandom na druhej strane, ktoré je v rozpore s článkom 40 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (1) (Dohoda o EHP) týkajúcim sa voľného pohybu kapitálu, teda ustanovením, ktoré je v podstate totožné s článkom 56 ES. Postavenie nórskych a islandských spoločnosti, ktoré majú podiel na kapitále holandskej spoločnosti je totiž objektívne porovnateľné s postavením holandskej spoločnosti s rovnakým podielom. Holandská právna úprava preto nie je odôvodnená. Členské štáty môžu prijať opatrenia, aby zabránili zneužitiu, avšak tieto musia byť primerané sledovanému cieľu, čo v tomto prípade nebolo splnené.

(1) Ú. v. ES L 1, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Düsseldorf (Nemecko) 22. novembra 2007 – Dinter GmbH/Hauptzollamt Düsseldorf

(Vec C-522/07)

(2008/C 37/13)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht Düsseldorf

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Dinter GmbH

Žalovaný: Hauptzollamt Düsseldorf

Prejudiciálne otázky

Má sa doplnková poznámka 5 b) ku kapitole 20 kombinovanej nomenklatúry (1) vykladať v tom zmysle, že sa pojmom ovocné šťavy s pridaným cukrom rozumejú aj ovocné šťavy, do ktorých síce v skutočnosti nebol pridaný cukor, ale ktorých obsah pridaného cukru bol určený podľa doplnkovej poznámky 5 a) ku kapitole 20 kombinovanej nomenklatúry.

Má sa doplnková poznámka 5 b) ku kapitole 20 kombinovanej nomenklatúry vykladať v tom zmysle, že v nej uvedený pojem „ovocných štiav v prírodnom stave“ je slovným spojením „získaných z ovocia alebo zriedením koncentrovanej šťavy“ len bližšie vysvetlený, ale v skutočnosti sa uplatní na všetky druhy ovocných štiav (nekvasené a neobsahujúce pridaný alkohol) v stave, v akom sa predkladajú na kontrolu.

3.	V prípade kladnej odpovede na obe predchádzajúce otázky: Je doplnková poznámka 5 b) ku kapitole 20 kombinovanej nomenklatúry platná?

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 1810/2004 zo 7. septembra 2004 ktorým sa mení a dopĺňa príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o tarifnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ L 327, s. 1).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/11

Žaloba podaná 26. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Rakúska republika

(Vec C-524/07)

(2008/C 37/14)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: B. Schima, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Rakúska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Rakúska republika tým, že v zásade nezaregistrovala staršie dovážané ojazdené motorové vozidlá, ktoré už boli registrované v inom členskom štáte, avšak nespĺňajú niektoré rakúske predpisy o ochrane pred výfukovými plynmi a hlukom, hoci rovnako konštruované motorové vozidlá už registrované v tuzemsku takéto požiadavky nemusia pri novej registrácii spĺňať, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 28 a 30 ES,

—	zaviazať Rakúsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 28 ES sú množstevné obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom medzi členskými štátmi zakázané. Za opatrenie s rovnocenným účinkom, ako aj za množstevné obmedzenie sa považuje každá právna úprava alebo opatrenie, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu v rámci Spoločenstva.

Podľa predpisov rakúskeho zákona o motorových vozidlách sa v Rakúsku v zásade nezaregistrujú staršie dovážané ojazdené motorové vozidlá, ktoré už boli registrované v inom členskom štáte, ktoré však nespĺňajú niektoré rakúske predpisy o ochrane pred výfukovými plynmi a hlukom, hoci rovnako konštruované motorové vozidlá už registrované v tuzemsku takéto požiadavky nemusia pri novej registrácii spĺňať. Rakúska republika tým porušila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 28 a 30 ES.

Vnútroštátna právna úprava, ktorá vnútroštátnu prvú registráciu motorových vozidiel registrovaných predtým v inom členskom štáte podmieňuje splnením určitých limitných hodnôt hluku a výfukových plynov, ktoré sú prísnejšie ako uplatniteľné predpisy sekundárneho práva Spoločenstva, totiž môže obmedziť obchod v rámci Spoločenstva. Okrem toho toto obmedzenie obchodu diskriminuje zahraničné výrobky, lebo tuzemské ojazdené motorové vozidlá, ktoré sa pri zmene držiteľa opätovne registrujú, nemusia tieto prísnejšie limitné hodnoty spĺňať. Rakúske predpisy taktiež nestanovujú, že registrované motorové vozidlá sa vyradia z prevádzky, ak nespĺňajú ochranné hodnoty výfukových plynov a hluku, ktoré sa uplatňujú pri jednotlivom schvaľovaní dovážaných motorových vozidiel.

Uplatnenie predpisov Zmluvy na oblasť voľného pohybu tovaru nie je vo veci samej vylúčené inými osobitnými predpismi. Po prvé: predpisy smerníc 93/59/EHS a 92/97/EHS, ktoré stanovujú určité emisné štandardy a hodnoty hluku, a rakúske právo v súvislosti s dodržiavanými limitnými hodnotami odkazuje na tieto predpisy, sa neuplatnia na motorové vozidlá, ktoré v členskom štáte už boli uvedené do prevádzky pred stanoveným dátumom uvedeným v smernici. Po druhé: nemožno sa odvolávať na bod 1 prílohy II Dohody o EHP pri posúdení skutkových stavov patriacich výlučne do práva Spoločenstva, akými je dovoz motorového vozidla z iného členského štátu do Rakúska v čase, keď ani Rakúsko, ani iný členský štát neboli súčasťou Spoločenstva.

Obmedzenia pohybu tovaru v rámci Spoločenstva môžu byť odôvodnené dôvodmi výslovne uvedenými v článku 30 ES alebo inými naliehavými dôvodmi verejného záujmu. Právne úpravy pritom musia byť vhodné, potrebné a primerané a obmedzenia nesmú slúžiť na svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie obchodu medzi členskými štátmi.

V rámci obmedzenia obchodu vo veci samej ale chýba takéto odôvodnenie. Nemožno sa totiž odvolávať na dôvody ochrany zdravia a životného prostredia s cieľom zamedziť registrácii dovážaných motorových vozidiel, ak nová registrácia rovnako konštruovaných motorových vozidiel, ktoré už majú vnútroštátnu registráciu, z týchto dôvodov zamietnutá nie je. Podľa názoru Komisie by koniec koncov existovali menej obmedzujúce opatrenia na zabezpečenie prechodu vozidiel s nižšími emisnými hodnotami a hodnotami hluku. Uskutočnenie cieľov ochrany zdravia a životného prostredia výlučne v neprospech dovážaných motorových vozidiel však nie je v súlade so zásadami voľného pohybu tovaru.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/12

Odvolanie podané 27. novembra 2007: Philippe Combescot proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 12. septembra 2007 vo veci T-249/04, Combescot/Komisia

(Vec C-525/07 P)

(2008/C 37/15)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Philippe Combescot (v zastúpení: A. Maritati a V. Messa, avvocati)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

—

Súdny dvor na základe zmeny rozhodnutia Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, vo veci T-249/04, určí že je protiprávne HSP vypracované pánom M. napriek úplnej nezlučiteľnosti vykonávania, hoci v skutočnosti bolo vykonávané, úlohy hierarchicky nadriadeného povereného hodnotením profesijného prístupu pána Combescota. Nezlučiteľnosť vyplýva z podmienky závažného a nenapraviteľného nepriateľstva medzi odvolateľom a jeho hierarchicky nadriadeným, čo nakoniec implicitne priznal aj sám pán. M.; v dôsledku čoho prizná pánovi Combescotovi náhradu škôd, ktoré utrpel, z hľadiska nemajetkovej ujmy a fyzického a psychického zdravia, a tiež z hľadiska profesijného života a služobného postupu, s tým, že určí jej výšku nie nižšiu ako 100 000 eur,

—	zaviazať ďalšieho účastníka konania na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom sporu je to, či je v súlade s právom vypracovanie Hodnotenia služobného postupu za obdobie od 1. júla 2001 do 31. decembra 2002 (ďalej len HSP). Odvolateľ nesúhlasí so závermi, ku ktorým dospel Súd prvého stupňa, pričom odvolateľ zastáva právny názor, že HSP je protiprávne, keďže bolo vypracované osobou, pánom M., ktorý má hlbokú averziu voči Combescotovi, a to z toho dôvodu, že posledne menovaný oznámil závažné nedostatky, ktoré sú v rozpore s pravidlami a ktoré sa týkajú riadenia a ktorých sa dopustil na Delegácii v Guatemale už spomínaný pán M. Na základe týchto oznámení Inštitúcia vyslala do Guatemaly inšpekciu a následne, v dôsledku sťažnosti podanej pánom Combescotom 20. septembra 2004, OLAF rozhodol o začatí vyšetrovania, ktoré sa skončilo na základe konečnej správy (ďalej len Konečná správa OLAF), pripojenej k dokumentom v tomto konaní, spojenej so správou vypracovanou Inšpekčnou komisiou vyslanou v roku 2002. Na základe tohto odvolania právni zástupcovia pána Combescota navrhujú, aby Súdny dvor zmenil rozhodnutie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev v časti, v ktorej vylučuje protiprávnosť HSP a v dôsledku toho nepriznáva odvolateľovi právo na náhradu škody. V odvolaní sa navrhuje, aby Súdny dvor prešetril a určil, že pán Philippe Combescot v dôsledku neobjektívneho, a teda nesprávneho čiže protiprávneho vypracovania HSP za obdobie 2001-2002 utrpel závažnú ujmu na služobnom postupe a okrem toho na profesijnom dobrom mene a povesti; a že teda hodnotenie prostredníctvom HSP sa začleňuje do širšieho sporu vyplývajúceho zo svojvôle a ponižujúceho správania sa a to zo strany hierarchicky nadriadeného, čo spôsobilo ujmu a vnútornú bolesť, ktoré následne zapríčinili závažný stav depresie ako to preukazujú dokumenty a najmä ako to zistila Inštitúcia prostredníctvom svojich odborníkov. Odvolateľ teda navrhuje, aby Súdny dvor komplexne vyhodnotil skutkové okolnosti, ktoré súvisia s právnou vecou, s tým, že zoberie do úvahy všetky dôležité skutočnosti s cieľom určiť protiprávnosť HSP a teda priznať odvolateľovi náhradu škody.

Odvolateľ uvádza rozpornosť rozhodnutia Súdu prvého stupňa, ktorý vymenúva medzi cieľmi nezávislosť a integritu, ktoré sa musia zohľadniť v každej situácii, kedy hierarchicky podriadený, ktorý musí vyjadriť názor o konkrétnom postupe sa nesmie nachádzať v takej osobnej situácii, že nezávisle od toho, že úsudok má byť pokojný a slušný, v ktorej by tretie osoby mohli nadobudnúť dojem, že došlo k strate nezávislosti a objektívnosti; predsa však dospel v prípade pána M. k úplne nepochopiteľným záverom. Odvolateľ namieta nesúlad rozhodnutia, v časti v ktorej uznáva, že kroky, ktoré podnikol pán Combescot, namierené proti poradcovi rezidenta v Guatemale, zhoršili situáciu pána M., ale napriek tomu zaujal právny názor, že takáto situácia nie je dostatočná pre vyvodenie domnienky o tom, že pán M. je v situácii úplne nezlučiteľnej s úlohou hodnotiteľa, na ktorého sa vzťahuje zásada nestrannosti a objektívnosti. Je zjavné, že vypracovanie HSP spočíva vo vyjadrení hodnotiaceho úsudku s charakterom voľnej úvahy tak, že každá úvaha týkajúca sa zásluhy a vzťahujúca sa na tento úsudok nemá žiadnu konkrétnu hodnotu a nemôže potvrdiť a/alebo vyvrátiť skutkovú okolnosť a teda pán M. vypracoval HSP napriek tomu, že bol v zjavnej situácii závažného nepriateľstva voči pánovi Combescotovi. V tejto súvislosti sa javí ako nepochybné, že sa nemožno odvolávať ako na rozhodujúcu okolnosť na prítomnosť osoby, úplne nestrannej z hľadiska osobných vzťahov medzi pánom Combescotom a pánom M., ako spoluhodnotiteľa. Odvolateľ konkrétne napáda obsah HSP. Nakoniec odvolateľ zotrváva na tom, aby sa vyhovelo vyšetrovacím návrhom.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/12

Odvolanie podané 27. novembra 2007: Philippe Combescot proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 12. septembra vo veci T-250/04, Combescot/Komisia

(Vec C-526/07 P)

(2008/C 37/16)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: Philippe Combescot (v zastúpení: A. Maritati a V. Messa, avvocati)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateľa

—

na základe zmeny rozhodnutia Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, vo veci T-249/04 určiť existenciu ujmy v profesijnej oblasti a ujmy na zdraví v dôsledku protiprávneho vylúčenia prihlášky pána Combescota do výberového konania na obsadenie miesta vedúceho delegácie v Kolumbii; a tiež vymedziť nemajetkovú ujmu s následným jasným určením výšky náhrady ujmy; vyhovieť návrhom už vyjadreným v priebehu prvostupňového konania a v tejto súvislosti sa trvá na nasledujúcom návrhu: „určiť, že pán Combescot utrpel ujmu v oblasti svojho dobrého mena a povesti a v profesijnej oblasti so závažnými následkami na jeho psychologickú rovnováhu, ktoré vyplývajú z protiprávneho vylúčenia z výberového konania; zaplatiť do rúk pána Combescota 100 000,00 eur ako náhradu ujmy“,

—	zaviazať ďalšieho účastníka konania na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolaním sa napáda rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 12. septembra 2007 vo veci T-250/04, ktorým sa rozhodlo o žalobe úradníka Philippe Combescota proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobou sa napadlo vylúčenie pána Philippe Combescota, teda poradcu rezidenta v Guatemale, z výberového konania COM/091/03 na obsadenia miesta vedúceho delegácie v Kolumbii (ďalej len rozhodnutie o vylúčení).

Odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd rozhodol, že Súd prvého stupňa rozhodol v rozpore s právom pokiaľ ide o návrh na náhradu ujmy, ktorý uviedol odvolateľ, čím vylúčil existenciu ujmy v profesijnej oblasti a ujmy na zdraví a obmedzil priznanie neupresnenej výšky nemajetkovej ujmy len na 3 000,00 eur ktorá sa zaplatí do rúk úradníka.

Na základe tohto odvolania advokáti pána Combescota navrhujú, aby Súdny dvor zmenil rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev v časti, v ktorej vylúčil existenciu ujmy v profesijnej oblasti a ujmy na zdraví a v dôsledku čoho určil výšku peňažného záväzku len v rozsahu nemajetkovej ujmy; a teda zaujal právny názor, že úradník, následkom protiprávnosti vylúčenia z výberového konania, utrpel zjavne ujmu na služobnom postupe, okrem iného v oblasti svojho dobrého mena a povesti a v profesijnej oblasti; a že teda rozhodnutie o vylúčení spôsobilo ujmu a vnútornú bolesť, ktoré následne zapríčinilo vážny stav depresie, tak ako to preukazujú dokumenty, a najmä ako to zistila Inštitúcia prostredníctvom svojich odborníkov. Odvolateľ teda navrhuje, aby Súdny dvor komplexne vyhodnotil skutkové okolnosti, ktoré súvisia s právnou vecou, s tým, že zoberie do úvahy všetky dôležité skutočnosti za účelom určenia – hoci aj podľa vlastnej úvahy v súlade so zásadou spravodlivého rozhodnutia o veci – nemajetkovej ujmy v rozhodne vyššej výške, priamo úmernej tiež perspektíve služobného postupu, ktorú rozhodnutie o vylúčení spôsobilo úradníkovi, a tiež vzhľadom na závažne dôsledky, ktoré spôsobilo.

Odvolateľ teda trvá na návrhu na náhradu ujmy, ktorá je vymedzená v návrhoch uvedených v žalobe prejednávanej v prvostupňovom konaní.

Odvolateľ nesúhlasí so závermi, ku ktorým dospel Súd prvého stupňa o tom, že ujma v profesijnej oblasti nebola konkretizovaná, pričom však zdôraznil, že nikdy neboli oznámené odvolateľovi, hoci o to odvolateľ žiadal, informácie o kritériách výberu, ktoré použila Komisia preto, aby vybrala vedúceho delegácie v Kolumbii.

Vzhľadom na náhradu ujmy na telesnom zdraví, dôkaz o vplyve uvedenej protiprávnosti na zdravie pána Combescota vychádza z dočasnej súvislosti medzi jednotlivými zložkami zdravotného stavu. Vylúčenie z výberového konania je v konečnom dôsledku posledným zo série postupov rozporných s dobrými mravmi, ktoré použila Komisia voči úradníkovi. Nakoniec pokiaľ ide o určenie nemajetkovej ujmy odvolateľ sa domáha určenia jej primeranej výšky na základe zásad určenia ujmy na základe voľnej úvahy súdu rešpektujúc zásadu spravodlivého rozhodnutia o veci, ktoré zohľadní škodlivé následky stavov úzkosti, stresu ale tiež nepríjemné pocity ktorým bol vystavený úradník v dôsledku vylúčenia z výberového konania.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 28. novembra 2007 – Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli AG/Franz Hauswirth GmbH

(Vec C-529/07)

(2008/C 37/17)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli AG

Žalovaná: Franz Hauswirth GmbH

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 51 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (1) vykladať tak, že prihlasovateľa ochrannej známky Spoločenstva je potrebné považovať za konajúceho v zlej viere, ak v čase podania prihlášky vedel, že konkurenčný podnik používa (minimálne) v jednom členskom štáte zhodné alebo zameniteľne podobné označenie pre zhodné alebo podobné výrobky alebo služby, a podal prihlášku ochrannej známky, aby tak mohol zabrániť konkurenčnému podniku v ďalšom používaní označenia?

V prípade zápornej odpovede na otázku 1:

Má sa prihlasovateľ ochrannej známky považovať za konajúceho v zlej viere v prípade, ak prihlási ochrannú známku, aby tak mohol zabrániť konkurenčnému podniku v ďalšom používaní označenia, hoci v čase podania prihlášky vedel alebo musel vedieť, že tento konkurenčný podnik používaním zhodného alebo podobného označenia pre zhodné alebo zameniteľne podobné výrobky alebo služby už získal „plnohodnotné majetkové práva“?

3.	V prípade kladnej odpovede na otázku 1 alebo na otázku 2: Má byť záver o zlej viere odmietnutý, ak sa už označenie prihlasovateľa v obchodnom styku stalo známym a teda získalo ochranu na základe práva o ochrane proti nekalej hospodárskej súťaži?

(1) Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/14

Žaloba podaná 29. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Portugalská republika

(Vec C-530/07)

(2008/C 37/18)

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: S. Pardo Quintillán a G. Braga da Cruz, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Portugalská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Portugalská republika si tým, že v súlade so znením článku 3 Smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 (1) o čistení komunálnych odpadových vôd nevybavila zbernými systémami aglomerácie Angra do Heroísmo, Bacia do Rio Uima (Fiães de S. Jorge), Costa de Aveiro, Covilhã, Espinho/Feira, Fátima, Ponta Delgada, Ponte de Lima, Póvoa do Varzim/Vila do Conde, Santa Cita, Vila Real de Santo António, Viana do Castelo – Cidade, Vila Real, a

v súlade so znením článku 4 tej istej smernice nepodrobila sekundárnemu čisteniu alebo ekvivalentnému postupu komunálne odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií Alto Nabão, Alverca, Bacia do Rio Uima (Fiães de S. Jorge), Carvoeiro, Costa da Caparica/Trafaria, Costa de Aveiro, Costa Oeste, Covilhã, Espinho/Feira, Fátima, Fundão/Alcaria, Lisboa, Matosinhos, Milfontes, Moledo/Âncora/Afife, Nazaré/Famalicão, Pedrógão Grande, Ponta delgada, Ponte de Lima, Póvoa de Varzim/Vila do Conde, Santa Cita, Vila Nova de Gaia/Douro Nordeste, Vila Real de Santo António, Viana do Castelo – Cidade, Vila Franca de Xira, Vila Real,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 3 a 4 uvedenej smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd,

—	zaviazať Portugalskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Členské štáty mali zabezpečiť, aby najneskôr do 31. decembra 2000 boli všetky aglomerácie s populačným koeficientom (p. k.) viac ako 15 000, a najneskôr do 31. decembra 2005 pre aglomerácie s p. k. od 2 000 do 15 000, vybavené zbernými systémami pre komunálnu odpadovú vodu.

Ďalej článok 4 smernice stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením takto:

—	najneskôr do 31. decembra 2000 pre všetky vypúšťania z aglomerácií s p. k. viac ako 15 000,

—	najneskôr do 31. decembra 2005 pre všetky vypúšťania z aglomerácií s p. k. od 10 000 do 15 000,

—	najneskôr do 31. decembra 2005 pre vypúšťania do sladkých vôd a estuárií z aglomerácií od 2 000 do 10 000 p. k.

…“

(1) Ú. v. ES L 135, s. 40; Mim. vyd. 15/002, s. 26.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 29. novembra 2007 – Fachverband der Buch- und Medienwirtschaft/Libro Handelsgesellschaft mbH

(Vec C-531/07)

(2008/C 37/19)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Fachverband der Buch- und Medienwirtschaft

Žalovaná: Libro Handelsgesellschaft mbH

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 28 ES vykladať tak, že sám o sebe bráni uplatneniu vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré zaväzujú výlučne dovozcov kníh v nemeckom jazyku stanoviť a zverejniť predajnú cenu kníh dovážaných do tuzemska, ktorá je pre konečného predajcu záväzná, pričom dovozca nesmie stanoviť nižšiu cenu, ako je konečná predajná cena stanovená alebo odporúčaná vydavateľom pre štát vydania alebo konečná predajná cena odporúčaná pre tuzemsko vydavateľom so sídlom mimo zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), po odpočítaní dane z obratu, avšak existuje výnimka, podľa ktorej dovozca, ktorý nakupuje v niektorom zmluvnom štáte EHP za nižšiu nákupnú cenu, ako sú bežné nákupné ceny, smie stanoviť nižšiu cenu, ako je cena stanovená alebo odporučená vydavateľom pre štát vydania – v prípade spätného dovozu cena stanovená tuzemským vydavateľom – vo vzťahu k dosiahnutému obchodnému prospechu?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Je možné vnútroštátne zákonné stanovovanie pevných cien kníh vymedzené v prvej otázke, ktoré – v každom prípade tiež v dôsledku spôsobu predaja zasahujúceho do voľného pohybu tovaru – samo osebe odporuje článku 28 ES a ktorého cieľ je úplne všeobecne opísaný prostredníctvom vyžadovaného zohľadnenia „postavenia kníh ako kultúrneho dedičstva, záujmov spotrebiteľov na primeraných cenách kníh a podnikovo-hospodárskych aspektoch obchodu s knihami“, odôvodniť na základe článku 30 ES alebo článku 151 ES, a to napríklad dôvodmi všeobecného záujmu na podpore vydávania kníh, na rozmanitosti knižných titulov v regulovaných cenách a na rozmanitosti kníhkupcov – a to napriek nedostatku empirických údajov, ktorými možno preukázať, že právna regulácia cien kníh je vhodným prostriedkom na dosiahnutie cieľov, ktoré sleduje?

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:

Je vnútroštátne zákonné stanovovanie pevných cien kníh v zmysle prvej otázky zlučiteľné s článkom 3 ods. 1 písm. g), článkom 10 a článkom 81 ES napriek tomu, že časovo a vecne bezprostredne nadväzovalo na predchádzajúcu zmluvnú povinnosť kníhkupcov riadiť sa cenami produktov vydavateľstiev stanovenými vydavateľmi (Sammelreverssystem 1993) a tento zmluvný systém nahradilo?

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 29. novembra 2007 – Falco Privatstiftung, Thomas Rabitsch/Gisela Weller-Lindhorst

(Vec C-533/07)

(2008/C 37/20)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Falco Privatstiftung, Thomas Rabitsch

Žalovaná: Gisela Weller-Lindhorst

Prejudiciálne otázky

Je zmluva, na základe ktorej majiteľ práva duševného vlastníctva prizná svojmu zmluvnému partnerovi oprávnenie užívať toto právo (licenčná zmluva), zmluvou o „poskytnutí služieb“ v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel I) (1)?

V prípade kladnej odpovede na otázku 1:

2.1.	Je miestom poskytovania služby každé miesto v členskom štáte, na ktorom je podľa zmluvy dovolené užívať právo podľa zmluvy, a kde sa aj skutočne užíva?

2.2.	Alebo k poskytovaniu služby dochádza v mieste bydliska alebo v mieste sídla správnych orgánov poskytovateľa licencie?

2.3.	V prípade kladnej odpovede na otázku 2.1. alebo otázku 2.2. je príslušný súd oprávnený rozhodnúť aj o odmenách za licenciu, ktoré vyplývajú z užívania práva v inom členskom štáte alebo treťom štáte?

V prípade zápornej odpovede na otázku 1. alebo na otázky 2.1. a 2.2.: Má sa príslušnosť na zaplatenie odmeny za licenciu podľa článku 5 bodu 1 písm. a) a c) nariadenia Brusel I naďalej posudzovať podľa zásad, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev týkajúcej sa článku 5 bodu 1 Dohovoru o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach z 27. septembra 1968 (Bruselský dohovor)?

(1) Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/16

Odvolanie podané 30. novembra 2007: William Prym GmbH & Co. KG a Prym Consumer GmbH proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 12. septembra 2007 vo veci T-30/05, William Prym GmbH & Co. KG a Prym Consumer GmbH & Co. KG/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-534/07 P)

(2008/C 37/21)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľky: William Prym GmbH & Co. KG a Prym Consumer GmbH (v zastúpení: H.-J. Niemeyer a Ch. Herrmann, advokáti)

Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy odvolateliek

1.	zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 12. septembra 2004 vo veci T–30/05 v rozsahu, v akom postihuje odvolateľky;

2.	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2004) 4221 v konečnom znení z 26. októbra 2004 (vec COMP/F-1/38.338 – PO/Ihly) v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek; subsidiárne zrušiť alebo znížiť pokutu uloženú odvolateľkám v článku 2 tohto rozhodnutia;

3.	subsidiárne k návrhu uvedenému v bode 2 vrátiť vec Súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie;

4.	zaviazať žalovanú v pôvodnom konaní nahradiť trovy celého konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

—

Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že rozdelenie pôvodne jednotného konania „galantérny tovar z tvrdých materiálov“ na (čiastkové) konania „galantérny tovar z tvrdých materiálov: ihly“ a „galantérny tovar z tvrdých materiálov: zipsy a iné výrobky na zatváranie“ bez uvedenia dôvodov tohto rozdelenia porušuje práva odvolateliek na obranu, najmä ich právo byť vypočutý.

—	Tým, že Súd prvého stupňa odmietol preskúmať, či rozdelenie konania „galantérny tovar z tvrdých materiálov“ bolo z dôvodu existencie jednotného a nepretržitého porušenia protiprávne, porušil zákaz odoprieť spravodlivosť a základné právo na účinnú súdnu ochranu.

—	Súd prvého stupňa neprávom odmietol porušenie povinnosti odôvodnenia vyplývajúcu z článku 253 ES. Neúplné konštatovania Komisie o veľkosti predmetných trhov považovaných za relevantné, ako aj o konkrétnych dopadoch na trhy, neoprávnene považoval za právne irelevantné.

—

Súd prvého stupňa porušil usmernenia k metóde stanovovania pokút. Konštatoval závažnosť porušenia len s ohľadom na abstraktnú formu porušenia a považoval najnižšiu základnú čiastku kategórie závažnosti za minimálnu čiastku, ktorú nemožno znížiť. Odmietol tiež zohľadniť dobrovoľné zastavenie porušovania ako poľahčujúcu okolnosť, čím porušil zásadu právneho štátu a zásadu rovnosti zaobchádzania.

—

Súd prvého stupňa nakoniec porušil zásadu proporcionality. Použil usmernenia k metóde stanovovania pokút pri určovaní závažnosti porušenia rovnako formalisticky a jednostranne ako žalovaná v pôvodnom konaní. Navyše nevykonal pre zásadu proporcionality nevyhnutné celkové zváženie, ktoré berie do úvahy kumulatívne všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu, ale skúmal primeranosť pokuty vždy len osobitne vo vzťahu k jednotlivým kritériám.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia (Taliansko) 3. decembra 2007 – Assitur Srl/Camera di Commercio, Industria, Artigianato e Argicoltura di Milano

(Vec C-538/07)

(2008/C 37/22)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Assitur Srl

Žalovaná: Camera di Commercio, Industria, Artigianato e Argicoltura di Milano

Prejudiciálne otázky

Predstavuje článok 29 smernice 92/50/EHS (1), pri stanovení siedmych dôvodov vylúčenia z účasti vo verejnom obstarávaní služieb, určitý „numerus clausus“ prekážok účasti na verejnom obstarávaní, a teda bráni tomu, aby článok 10 ods. 1a zákona č. 109/94 (v súčasnosti nahradený článkom 34 posledným odsekom D.Lgs. č. 136/06) stanovil zákaz účasti na tom istom verejnom obstarávaní pre podniky, medzi ktorými existuje vzťah kontroly?

(1) Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/17

Žaloba podaná 30. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika

(Vec C-539/07)

(2008/C 37/23)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: E. Montaguti a A. Nijenhuis, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť že Talianska republika si tým, že nedala k dispozícii úradom, ktoré majú zasiahnuť v naliehavom prípade, informácie týkajúce sa zistenia polohy volajúceho v hraniciach technických možností a to pre všetky volania na jednotné európske tiesňové volanie „112“ nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 26 ods. 2 smernice 2002/22/ES (1),

—	zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice 2002/22/ES uplynula 24. júla 2003.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/17

Žaloba podaná 30. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika

(Vec C-540/07)

(2008/C 37/24)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: R. Lyal a A. Aresu, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Talianska republika si tým, že zachovala účinnosť daňového režimu, ktorý je nákladnejší pre dividendy distribuované spoločnostiam usadeným v iných členských štátoch a v štátoch ktoré uzavreli Dohovor o Európskom hospodárskom priestore v porovnaní s režimom uplatniteľným na domáce dividendy, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 56 ES a 40 Dohovoru o Európskom hospodárskom priestore, a to vzhľadom na slobodný pohyb kapitálu medzi členskými štátmi a štátmi, ktoré uzavreli predmetný Dohovor, ako aj povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 31 uvedeného Dohovoru a to vzhľadom na slobodu usadenia sa medzi štátmi, ktoré uzavreli takýto Dohovor,

—	zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Európska Komisia sa odvoláva na predmetnú účinnú taliansku právnu úpravu, ako aj na predpisy, ktoré majú zmluvný charakter ktoré upravujú distribúciu dividend spoločnostiam, ktoré nie sú talianske (t. j. dividendy na vývoz) s tým, že z daňového hľadiska zjavne nevýhodnejšie zaobchádza s týmito dividendami ako v prípade distribúcie dividend talianskym spoločnostiam (t. j. domáce dividendy).

Po druhé podľa Európskej komisie takáto právna úprava – bez ohľadu na to že je v procese reformy, ktorú uskutočňuje talianska vláda – sa javí v rozpore so zásadou slobodného pohybu kapitálu, keďže má negatívny účinok na zisky a na investičné rozhodnutia spoločníkov, ktorí nie sú rezidentmi, talianskej spoločnosti, čím sťažuje pre tieto talianske spoločnosti získavanie kapitálu v zahraničí. Preto treba skonštatovať očividné porušenie článku 56 ES, ktorý zakazuje akékoľvek obmedzenie slobodného pohybu kapitálu medzi členskými štátmi a článku 40 Dohovoru o Európskom hospodárskom priestore (Dohovor o EHP) ktorý zakotvuje obdobne tú istú slobodu medzi štátmi, ktoré uzavreli Dohovor.

Okrem toho podľa názoru Európskej komisie takáto právna úprava by mohla byť tiež v rozpore s právom usadiť sa, ktoré zakotvuje článok 31 Dohovoru EHP, keďže by mohla byť uplatniteľná tiež na kontrolnú účasť nad talianskymi spoločnosťami, ktorú vykonávajú spoločnosti usadené v štátoch, ktoré uzavreli ten istý Dohovor, účasť na ktoré sa neuplatňuje daňový režim harmonizovaný smernicou Spoločenstva 90/435/EHS (1).

V priebehu konania o nesplnení povinnosti Európska komisia mala možnosť skúmať tvrdenia uvedené Talianskou republikou na svoju obranu preto, aby odôvodnila predmetnú právnu úpravu, pričom sa Komisia domnievala, že nemôže sa ňou dosiahnuť cieľ. Talianska vláda však oznámila svoj úmysel reformovať uvedenú právnu úpravu preto, aby bola v súlade s právom Spoločenstva: len nedávno podaná žaloba by mohla urýchliť takúto reformu.

(1) Ú. v. ES L 225, s. 6; Mim. vyd. 09/001 s. 147.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/18

Odvolanie podané 30. novembra 2007: Imagination Technologies Ltd proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 20. septembra 2007 vo veci T-461/04, Imagination Technologies Ltd/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

(Vec C-542/07 P)

(2008/C 37/25)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Imagination Technologies Ltd (v zastúpení: M. Edenborough, Barrister)

Ďalší účastník konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa,

—	rozhodnúť o náhrade trov konania súvisiacich s týmto odvolaním podaným na Súdny dvor a jeho odvolaním podaným na Súd prvého stupňa.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ tvrdí, že prihláška ochrannej známky Spoločenstva č. 2396075 pre slovnú ochrannú známku PURE DIGITAL („prihláška“) nie je v rozpore ani s článkom 7 ods. 1 písm. b), ani s článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady č. 40/94, pretože po podaní prihlášky získala ochranná známka rozlišovaciu spôsobilosť. Tvrdí, že Súd prvého stupňa nesprávne analyzoval príslušnú právnu úpravu, a pochybil najmä tým, že pri posudzovaní otázky získania rozlišovacej spôsobilosti neuznal za relevantné používanie po dni podania prihlášky.

Súd prvého stupňa taktiež pochybil, keď zamietol odvolanie, o ktorom rozhodoval. Navrhuje sa teda, aby bolo tomuto odvolaniu proti rozsudku Súdu prvého stupňa vyhovené a rozsudok zrušený. Odvolateľ takisto požaduje náhradu trov tohto odvolacieho konania a konania pred Súdom prvého stupňa.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/18

Žaloba podaná 3. decembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Belgické kráľovstvo

(Vec C-543/07)

(2008/C 37/26)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. Van Beek, splnomocnený zástupca)

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Belgické kráľovstvo si tým, že neprijalo zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES (1) z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky alebo v každom prípade tým, že ich neoznámilo Komisii, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice uplynula 5. októbra 2005.

(1) Ú. v. ES L 269, s. 15; Mim. vyd. 05/004, s. 255.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Poľská republika) 4. decembra 2007 – Uwe Rüffler/Dyrektor Izby Skarbowej we Wrocławiu Ośrodek Zamiejscowy w Wałbrzychu

(Vec C-544/07)

(2008/C 37/27)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (vojvodský správny súd vo Wrocławi)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Uwe Rüffler

Žalovaný: Dyrektor Izby Skarbowej we Wrocławiu Ośrodek Zamiejscowy w Wałbrzychu (riaditeľ daňovej komory vo Wrocławi, pobočka Wałbrzych)

Prejudiciálna otázka

„Majú sa články 12 ods. 1 a 39 ods. 1 a 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva vykladať tak, že im odporuje ustanovenie vnútroštátneho práva obsiahnuté v článku 27b zákona z 26. júla 1991 o dani z príjmov fyzických osôb (ustawa o podatku dochodowym od osób fizycznych), ktorým je právo odpočítať od dane z príjmov sumu príspevkov na zákonné zdravotné poistenie obmedzené výlučne na príspevky zaplatené podľa predpisov vnútroštátneho práva, v prípade, ak rezident, ktorý poberá príjem zdanený v Poľsku, odvádza príspevky na zákonné zdravotné poistenie v inom členskom štáte?“

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/19

Odvolanie podané 8. decembra 2007: Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) zo 17. septembra 2007 vo veci T-253/03, Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec C-550/07 P)

(2008/C 37/28)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: Akzo Nobel Chemicals Ltd, Akcros Chemicals Ltd (v zastúpení: C. Swaak, advocaat, M. Mollica a M. van der Woude, avocats)

Ďalší účastníci konania: Komisia Európskych spoločenstiev, Council of the Bars and Law Societies of the European Union, Algemene Raad van de Nederlandse Orde van Advocaten, Association européenne des juristes d'entreprise (AEJE), American Corporate Counsel Association (ACCA) – European Chapter, International Bar Association

Návrhy odvolateliek

—	zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007 vo veci T-253/03 v rozsahu, v akom zamietol návrh na „LPP“ (ochranu dôvernosti) komunikácie s interným právnikom Akzo Nobel,

—	zrušiť zamietavé rozhodnutie Komisie z 8. mája 2003, v rozsahu, v akom ním bolo zamietnutý návrh na vrátenie e-mailovej korešpondencie s interným právnikom Akzo Nobel (časť dokumentov série B),

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania súvisiacich s týmto odvolaním a trov konania pred Súdom prvého stupňa v rozsahu, v akom sa týkajú tohto odvolania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľky tvrdia, že Súd prvého stupňa zamietnutím ich návrhu porušil právo Spoločenstva. Odvolateľky najmä uvádzajú, že Súd prvého stupňa striktným sledovaním čiastočného a doslovného výkladu niektorých bodov rozsudku Súdneho dvora AM & S Europe Limited/Komisia (1):

1.	nesprávne vyložil zásadu „LPP“ uvedenú v rozsudku Súdneho dvora AM & S Europe Limited/Komisia, čím porušil zásadu rovnosti (časť B);

2.	subsidiárne, odmietnutím opätovného vyloženia zásady „LPP“ vzhľadom na značný pokrok vo vývoji právneho prostredia porušil všeobecné zásady ochrany práv na obhajobu a právnej istoty (časť C), a

3.	ďalej subsidiárne, porušil článok 5 ES (zásadu rozdelenia právomocí) a zásadu vnútroštátnej procesnej autonómnosti (časť D).

(1) Rozsudok z 18. mája 1982, 155/79, Zb. s. 1575.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d'État (Francúzsko) 11. decembra 2007 – Commune de Sausheim/Pierre Azelvandre

(Vec C-552/07)

(2008/C 37/29)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d'État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Commune de Sausheim

Žalovaný: Pierre Azelvandre

Prejudiciálne otázky

Má sa „lokalizáciou kde sa uvoľnenie geneticky modifikovaných organizmov vykoná“, ktorá nemôže byť podľa ustanovení článku 19 smernice Rady 90/220/EHS (1) z 23. apríla 1990 o zámernom uvoľňovaní geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia považovaná za dôvernú, rozumieť parcela v katastri nehnuteľností alebo širšia zodpovedajúca zemepisná oblasť alebo katastrálne územie obce na území ktorej sa uvoľnenie použije či ešte širšia oblasť (kantón, departement)?

Za predpokladu, že lokalizácia musí zodpovedať rozsahu parcely v katastri nehnuteľností, môže výhrada ochrany verejného poriadku alebo iných údajov chránených zákonom brániť sprístupneniu údajov z katastra nehnuteľností o lokalizácii uvoľnenia na základe článku 95 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, neskôr zmeneného na Európske spoločenstvo alebo smernice 2003/4/ES (2) z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, či všeobecných zásad práva Spoločenstva?

(1) Smernica Rady 90/220/EHS z 23. apríla 1990 o zámernom uvoľňovaní geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 117, s. 15).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, s. 26; Mim. vyd. 15/007, s. 375).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/20

Žaloba podaná 13. decembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Francúzska republika

(Vec C-556/07)

(2008/C 37/30)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. Nolin, M. van Heezik, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Francúzska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Francúzska republika si tým, že nekontrolovala, nevykonávala inšpekciu a nedohliadala dostatočným spôsobom na výkon rybolovu, osobitne vzhľadom na zákaz tenatových sietí na lov niektorých druhov a tým, že nezabezpečila, aby sa prijali vhodné opatrenia proti osobám zodpovedným za porušenie právnej úpravy Spoločenstva v oblasti používania tenatových sietí, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 2 a 31 ods. 1 a 2 nariadenia 2847/1993 (1) a článkov 23 ods. 1 a 2, 24 a 25 ods. 1 a 2 nariadenia 2371/2002 (2),

—	zaviazať Francúzsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia vo svojej žalobe vytýka žalovanej, že nesprávne uplatnila právnu úpravu Spoločenstva o rybolove. Toto nesprávne uplatnenie sa týka na jednej strane skutočnosti, že francúzske orgány nepovažujú „thonaille“ za tenatovú sieť, zatiaľ čo z dôvodu jeho technických charakteristík predstavuje „thonaille“ takúto sieť zakázanú právnou úpravou Spoločenstva. Skutočnosť, že „thonaille“ možno stabilizovať za pomoci vlečnej kotvy, nemá v tejto súvislosti význam, keďže táto stabilizácia neznamená, že „thonaille“ nemôže byť odnášaný morskými prúdmi alebo vetrom, ale iba to, že je zachytený plavákmi a záťažami na účely optimalizácie jeho účinnosti a na to, aby sa vyhlo jeho horizontálnemu ľahnutiu pod hladinou.

Nesplnenie povinnosti sa na druhej strane týka neexistencie účinného kontrolného systému na dodržiavanie zákazu tenatových sietí na lov niektorých druhov a nedostatku stíhania zistených porušení. Kontroly sa týkajú iba dodržiavania vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá je miernejšia ako právna úprava Spoločenstva a uložené sankcie v prípade porušenia uvedenej právnej úpravy sú nízke a málo odrádzajúce.

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu (Ú. v. ES L 261, s. 1; Mim. vyd. 04/002, s. 70).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (Ú. v. ES L 358, s. 59; Mim. vyd. 04/005, s. 460).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/21

Žaloba podaná 17. decembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Helénska republika

(Vec C-559/07)

(2008/C 37/31)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: M. Patakia a M. van Beek)

Žalovaná: Helénska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Helénska republika si tým, že ponechala v platnosti ustanovenia týkajúce sa rôzneho dôchodkového veku a rôznych požiadaviek v oblasti minimálneho počtu odpracovaných rokov pre mužov a ženy v helénskom zákonníku súkromných a vojenských dôchodkov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 141 ES,

—	zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

1.	Komisia po preskúmaní platných ustanovení helénskeho zákonníka súkromných a vojenských dôchodkov konštatovala, že tieto ustanovenia stanovujú, že ženy majú právo na dôchodok v inom veku ako muži a za iných podmienok, pokiaľ ide o minimálny vyžadovaný počet odpracovaných rokov.

Vo svetle judikatúry Súdneho dvora sa Komisia domnieva, že tieto dôchodky, ktoré sú vyplácané zamestnávateľom bývalému zamestnancovi ako dôsledok ich pracovnoprávneho vzťahu, predstavujú odmenu v zmysle článku 141 ES. Okrem toho vzhľadom na osobitný charakter dotknutých dôchodkových systémov, podľa ktorých dôchodok závisí od dĺžky vykonanej služby, ako aj mzdy zamestnanca pred odchodom do dôchodku, príjemcovia dôchodku predstavujú podľa Komisie „osobitnú kategóriu pracovníkov“, keďže metóda financovania a riadenia dôchodkového systému nepredstavuje určujúci faktor na uplatnenie článku 141 ES.

Rovnako podľa Komisie podmienky uplatnenia článku 141 ods. 4 ES o predpokladoch osobitných výhod na účely umožnenia profesionálneho uplatnenia menej zastúpenému pohlaviu nie sú splnené.

V predmetnej veci dotknuté ustanovenia neuprednostňujú odstránenie problémov, s ktorými môžu byť ženy konfrontované v rámci svojho profesionálneho postupu, ale naopak uprednostňujú ich odchod z pracovného trhu.

Navyše uvedené odôvodnenie založené na nefungovaní vyvolanom v rámci správy štátu a prechodné ustanovenia, ktoré sa majú z tohto dôvodu prijať, nie je podľa Komisie presvedčivé, keďže na jednej strane finančné dôsledky, ktoré z toho môžu vyplývať pre členský štát, neodôvodňujú ako také časové obmedzenie uplatňovania pravidiel práva Spoločenstva a že na druhej strane Helénska republika v podstate nepreukázala existenciu a obsah uvedeného nefungovania.

V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že Helénska republika si tým, že ponechala v platnosti ustanovenia týkajúce sa rôzneho dôchodkového veku a rôznych požiadaviek v oblasti minimálneho počtu odpracovaných rokov pre mužov a ženy v helénskom zákonníku súkromných a vojenských dôchodkov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 141 ES.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/22

Uznesenie Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2007 – Schering-Plough/Komisia a EMEA

(Vec T-133/03) (1)

(„Žaloba o neplatnosť - Čiastočná neprípustnosť - Záujem na konaní - Žaloba, ktorá sa stala bezpredmetnou - Zastavenie konania“)

(2008/C 37/32)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Schering-Plough Ltd (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: G. Berrisch a P. Bogaert, advokáti)

Žalované: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: H. Støvlbæk a M. Shotter, splnomocnení zástupcovia) a Európska agentúra na hodnotenie liekov (EMEA) (v zastúpení: pôvodne N. Khan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci C. Sherliker, solicitor, neskôr C. Sherliker a T. Eicke, barrister)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalobcu: European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (EFPIA) (Ženeva, Švajčiarsko) (v zastúpení: N. Rampal, U. Zinsmeister a D. Waelbroeck, advokáti)

Predmet veci

Návrh na zrušenie aktu EMEA zo 14. februára 2003, ktorým bola zamietnutá zmena tzv. „typu I“ označenia liekovej formy „lyophilisat oral“„Allex 5 mg oral lyophilisate“ na „Allex Reditabs 5 mg oral lyophilisate“

Výrok uznesenia

1.	Žaloba sa zamieta ako neprípustná v rozsahu, v akom smeruje proti Európskej agentúre na hodnotenie liekov (EMEA).

2.	Konanie sa zastavuje v rozsahu, v akom smeruje proti Komisii.

3.	EMEA znáša svoje vlastné trovy konania.

4.	Schering-Plough Ltd znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 171, 19.7.2003.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/22

Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 22. novembra 2007 – V/Parlament

(Vec T-345/05 R III)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Zbavenie imunity člena Európskeho parlamentu - Návrh na odklad výkonu - Neexistencia fumus boni iuris“)

(2008/C 37/33)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: V (v zastúpení: J. Lofthouse, C. Hayes, barristers, a M. Monan, solicitor)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: H. Krück, D. Moore a M. Windisch, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na preskúmanie jeho prvého a druhého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré zamietol uzneseniami predseda Súdu prvého stupňa zo 16. marca a z 27. júna 2007, V/Parlament T-345/05 R a T-345/05 R II, neuverejnené v Zbierke

Výrok uznesenia

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/23

Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 11. októbra 2007 – MB Immobilien/Komisia

(Vec T-120/07 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Štátna pomoc v nových spolkových krajinách - Povinnosť vymáhania - Návrh na odklad výkonu - Naliehavosť - Zváženie záujmov“)

(2008/C 37/34)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: MB Immobilien Verwaltungs GmbH (Neukirch, Nemecko) (v zastúpení: G. Brüggen, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: K. Gross a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie 2007/492/ES z 24. januára 2007 o štátnej pomoci C 38/2005 (ex NN 52/2004) udelenej Nemeckom v prospech skupiny Biria (Ú. v. EÚ L 183, s. 27)

Výrok uznesenia

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/23

Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 11. decembra 2007 – FMC Chemical a i./Komisia

(Vec T-349/07 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Smernica 91/414/EHS - Návrh na odklad výkonu - Prípustnosť - Nedostatok naliehavosti“)

(2008/C 37/35)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: FMC Chemical SPRL (Brusel, Belgicko); Satec Handelsgesellschaft mbH (Elmshorn, Nemecko); Belchim Crop Protection NV (Londerzeel, Belgicko); FMC Foret SA (Sant Cugat de Valles, Španielsko); F&N Agro Slovensko spol. s.r.o. (Bratislava, Slovensko); F&N Agro Ceská republika spol. s.r.o., (Praha, Česká republika); F&N Agro Polska sp. z o.o. (Varšava, Poľsko); a FMC Corp. (Philadelphia, Pensylvánia, Spojené štáty) (v zastúpení: C. Mereu a K. Van Maldegem, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: L. Parpala a B. Doherty, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie 2007/415/ES z 13. júna 2007 o nezaradení karbosulfánu do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS a odobratí povolení na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce túto látku (Ú. v. EÚ L 156, s. 28) až do vyhlásenia rozsudku vo veci samej

Výrok uznesenia

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/23

Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 11. decembra 2007 – FMC Chemical a i./Komisia

(Vec T-350/07 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Smernica 91/414/EHS - Návrh na odklad výkonu - Prípustnosť - Nedostatok naliehavosti“)

(2008/C 37/36)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: FMC Chemical (Brusel, Belgicko); Arysta Lifescience SAS (Noguères, Francúzsko); Belchim Crop Protection NV (Londerzeel, Belgicko); FMC Foret, SA (Sant Cugat de Valles, Španielsko); F&N Agro Slovensko spol. s.r.o. (Bratislava, Slovensko); F&N Agro Ceská republika spol. s.r.o. (Praha, Česká republika); F&N Agro Polska sp. z o.o. (Varšava, Poľsko); a FMC Corp. (Philadelphia, Pensylvánia, Spojené štáty) (v zastúpení: C. Mereu a K. Van Maldegem, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: L. Parpala a B. Doherty, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie 2007/416/ES z 13. júna 2007 o nezaradení karbofuránu do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS a odobratí povolení na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce túto látku (Ú. v. EÚ L 156, s. 30) až do vyhlásenia rozsudku vo veci samej

Výrok uznesenia

1.	Návrh na odklad výkonu sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/24

Žaloba podaná 27. novembra 2007 – BP Aromatics/Komisia

(Vec T-429/07)

(2008/C 37/37)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: BP Aromatics Ltd (Sunbury on Thames, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: A. Renshaw a G. Bushell, Solicitors)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie,

—	zaviazať žalovanú a každého z vedľajších účastníkov, ktorým bol povolený vstup do konania, na náhradu trov konania, a

—	prijať akékoľvek iné opatrenia, ktoré Súdny dvor považuje za vhodné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca žiada zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 3202 v konečnom znení z 10. júla 2007, ktorým Komisia rozhodla, že štátna pomoc oznámená portugalskými orgánmi a priznaná v prospech Arteniusa (Artenius) na účel výstavby nového závodu na výrobu chemických látok je zlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. a) ES.

Žalobca na podporu svojej žaloby tvrdí, že Komisia porušila články 87 ES a 88 ES, pravidlá vzťahujúce sa k ich použitiu, niektoré základné procesné požiadavky a viacero zásad práva Spoločenstva tým, že:

—	nesprávne interpretovala a nesprávne uplatnila multisektorový rámec na regionálnu pomoc pre veľké investičné projekty 2002 (1), ktorý vyžaduje analýzu založenú na trhu EHP a nie na celosvetovom trhu,

—	dospela k zjavne chybnému záveru, že relevantným trhom pre čistenú kyselinu tereftalovú je celosvetový trh, hoci ním podľa žalobcu je trh EHP, a

—	dospela k zjavne chybnému záveru, že Arteniusa získa relevantný podiel na predaji nižší ako 25 %, hoci v skutočnosti presiahne na trhu EHP 25 %.

Žalobca namieta, že ak by Komisia viedla podrobné a riadne skúmanie trhu EHP s čistenou kyselinou tereftalovou, dospela by pri určení, či je štátna pomoc zlučiteľná so spoločným trhom, k závažným problémom, ktoré by nutne viedli k začatiu formálneho prieskumného konania podľa článku 88 ods. 2 ES.

Podľa žalobcu je skutočnosť, že Komisia mala závažné problémy pri hodnotení štátnej pomoci v priebehu predbežného preskúmania, a že táto skutočnosť preto mala viesť k začatiu formálneho konania podľa článku 88 ods. 2 ES, potvrdená dĺžkou času, ktorý uplynul od oznámenia portugalskými orgánmi do prijatia napadnutého rozhodnutia.

Žalobca ďalej uvádza, že jeho procesné práva boli porušené tým, že Komisia nezačala, hoci začať mala, formálne preskúmanie podľa článku 88 ods. 2 ES.

Nakoniec žalobca tvrdí, že Komisia porušila svoju povinnosť uviesť odôvodnenie podľa článku 253 ES.

(1) Oznámenie Komisie – Multisektorový rámec na regionálnu pomoc pre veľké investičné projekty [neoficiálny preklad] [oznámený v dokumente č. K(2002) 315] (Ú. v. ES C 70, 2002, s. 8).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/24

Žaloba podaná 26. novembra 2007 – Gebr. Heller Maschinenfabrik/ÚHVT – Fernández Martinez (HELLER)

(Vec T-431/07)

(2008/C 37/38)

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Gebr. Heller Maschinenfabrik GmbH (Nürtingen, Nemecko) (v zastúpení: W. Kessler a S. Baur, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Manuel Fernández Martinez (Alicante, Španielsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 11. septembra 2007 vo veci č. R 974/2006-2,

—	zamietnuť námietku, ktorú podal ďalší účastník konania pred druhým odvolacím senátom, Manuel Fernández Martinez,

—	zaviazať ďalšieho účastníka konania, Manuela Fernándeza Martineza na náhradu trov konania pred námietkovým oddelením a odvolacím senátom, a ÚHVT na náhradu trov v tomto konaní.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „HELLER“ pre výrobky a služby zaradené do tried 7, 37 a 40 (prihláška č. 3 306 602).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Manuel Fernández Martinez.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: španielska obrazová ochranná známka „HELLER“ pre výrobky zaradené do triedy 7 (č. 2 520 584).

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke a zamietnutie prihlášky ochrannej známky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 (1), pretože neexistuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/25

Žaloba podaná 28. novembra 2007 – Volvo Trademark Holding/ÚHVT – Grebenshikova (SOLVO)

(Vec T-434/07)

(2008/C 37/39)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Volvo Trademark Holding AB (Göteborg, Švédsko) (v zastúpení: T. Dolde, V. von Bomhard, A. Renck, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Elena Grebenshikova, (Sankt-Petersburg, Rusko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 2. augusta 2007 vo veci R 1240/2006-2, a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Elena Grebenshikova.

Prihlasovaná ochranná známka: obrazová ochranná známka „SOLVO“ pre výrobky a služby zaradené v triedach 9, 39 a 42 – prihláška č. 3 555 422.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobca.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: národná slovná a obrazová ochranná známka a ochranná známka Spoločenstva „VOLVO“ pre, okrem iných, výrobky a služby zaradené v triedach 9 a 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky ako celku.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článkov 8 ods. 1 písm. b) a 8 ods. 5 nariadenia Rady č. 40/94, keďže dotknuté ochranné známky sú z vizuálneho a fonetického hľadiska podobné a keďže odvolací senát nezohľadnil všetky relevantné faktory vrátane totožnosti predmetných výrobkov a dobrého mena VOLVO.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/25

Žaloba podaná 29. novembra 2007 – New Look/ÚHVT (NEW LOOK)

(Vec T-435/07)

(2008/C 37/40)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: New Look Ltd (Weymouth, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: S. Malynicz, Barrister, a M. Blair a K. Gilbert, Solicitors)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu z 3. septembra 2007 vo veci R 670/2007-2,

—	zaviazať Úrad na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „NEW LOOK“ pre výrobky a služby zaradené do tried 3, 9, 14, 16, 18, 25, 26 a 35 – prihláška č. 2 932 606.

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 3 nariadenia Rady č. 40/94, pretože odvolací senát i) pochybil tým, že od žalobcu požadoval preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti v inom členskom štáte než v Spojenom kráľovstve a Írsku; ii) pochybil v závere, že žalobcov dôkaz používania označenia „NEW LOOK“ v štylizovanej forme alebo spoločne s rozlišovacím znakom bol nespôsobilý k vytvoreniu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky; a iii) nezohľadnil primerane celkovú váhu žalobcovho dôkazu o používaní označenia v Spojenom kráľovstve a Írsku.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/26

Žaloba podaná 30. novembra 2007 – Spa Monopole/ÚHVT – De Francesco Import (SpagO)

(Vec T-438/07)

(2008/C 37/41)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Spa Monopole, compagnie fermière de Spa SA/NV (Spa, Belgicko) (v zastúpení: L. de Brouwer, E. Cornu, E. De Gryse a D. Moreau, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: De Francesco Import GmbH (Norimberg, Nemecko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu z 13. septembra 2007 vo veci R 1285/2006-2, a

—	zaviazať Úrad na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: De Francesco Import GmbH.

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „SpagO“ pre tovary zaradené do triedy 33 – prihláška č. 2 320 844.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobkyňa.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: národné a medzinárodné slovné a obrazové ochranné známky a slovné a obrazové ochranné známky Spoločenstva „SPA“, „SPA Citron“ a „SPA Orange“ pre tovary v triede 32.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: námietke sa vyhovelo v plnom rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia a zamietnutie námietky.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia Rady č. 40/94, keďže odvolací senát podcenil povesť SPA v Beneluxe a nevzal dostatočne do úvahy tieto faktory:

—	slovnú a obrazovú podobnosť medzi dotknutými ochrannými známkami,

—	skutočnosť, že používanie ochrannej známky „SpagO“ pre alkoholické nápoje by poškodilo povesť minerálnej vody „SPA“, ktorá si ju vybudovala na svojej vysokej kvalite, čistote a priaznivých účinkoch na zdravie,

—	skutočnosť, že používanie ochrannej známky „SpagO“ pre nápoje by neoprávnene využívalo povesť ochrannej známky „SPA“, a jej obraz kvality a čistoty.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/26

Žaloba podaná 4. decembra 2007 – Coats Holdings/Komisia

(Vec T-439/07)

(2008/C 37/42)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Coats Holdings Ltd (v zastúpení: W. Sibree a C. Jeffs, Solicitors)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť článok 1 ods. 4 a článok 2 ods. 4 rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka podniku Coats,

—	subsidiárne zrušiť alebo znížiť pokutu, ktorá bola uložená Coats článkom 2 ods. 4 tohto rozhodnutia,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie K(2007) 4257 v konečnom znení z 19. septembra 2007 vo veci COMP/E-1/39.168 – PO/tvrdý galantérny tovar: uzávery, ktorým Komisia rozhodla, že žalobca spolu s inými podnikmi porušili článok 81 ES tým, že si okrem iného vymieňali informácie o cenách, určili minimálne ceny a rozdelili si trhy.

Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza, že posúdenie dôkazov uskutočnené Komisiou je ako celok postihnuté zjavne nesprávnym posúdením. Žalobca tvrdí, že Komisia dostatočne nepreukázala, že žalobca bol spolu s podnikom Prym účastníkom dvojstrannej dohody o rozdelení trhu od januára 1977 do júla 1998.

Subsidiárne žalobca tvrdí, že Komisia nepreukázala žiadne porušenie trvajúce aj po 19. septembri 1997 alebo nepreukázala jediné nepretržité porušenie až do 15. júla 1998, ktoré by ju oprávňovalo uložiť žalobcovi pokutu za porušenie trvajúce 21 a pol roka.

Žalobca ďalej subsidiárne tvrdí, že Komisia porušila jeho základné procesné právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe v konaní trestnej povahy podľa článku 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Nakoniec žalobca subsidiárne tvrdí, že Komisia nesprávne automaticky použila násobný koeficient 215 % na základnú čiastku pokuty z dôvodu obdobia trvajúceho 21 a pol roka, namiesto toho, aby vykonala svoju mieru voľnej úvahy podľa platných usmernení k metóde stanovovaniu pokút.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/27

Žaloba podaná 29. novembra 2007 – Ryanair/Komisia

(Vec T-441/07)

(2008/C 37/43)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Ryanair Ltd (Dublin, Írsko) (v zastúpení: E. Vahida, lawyer)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	určiť v súlade s článkom 232 ES, že Komisia nekonala v zmysle svojich povinností podľa Zmluvy ES tým, že sa nevyjadrila k sťažnosti žalobcu doručenej Komisii 3. novembra 2005, po ktorej nasledovala výzva z 2. augusta 2007,

—	zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania, vrátane trov konania žalobcu, a to aj v prípade, že po podaní žaloby Komisia bude konať, čím podľa Súdneho dvora zanikne potreba rozhodnúť alebo v prípade, že Súdny dvor žalobu zamietne ako neprípustnú, a

—	prijať také následné opatrenia, aké Súdny dvor považuje za vhodné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojom hlavnom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že Komisia neuskutočnila dôkladné a nestranné preskúmanie sťažnosti, ktorú podal a v ktorej tvrdí, že bola priznaná nezákonná pomoc vo forme výhod poskytnutých zo strany Talianska spoločnosti Volare prostredníctvom odpustenia dlhu vo výške približne 20 miliónov eur, ktoré spoločnosť Volare dlžila talianskym letiskám, zníženia letiskových poplatkov a cien paliva. Subsidiárne žalobca tvrdí, že Komisia sa nevyjadrila ku sťažnosti žalobcu, podľa ktorej došlo k protisúťažnej diskriminácii a teda k porušeniu článku 82 ES.

Podľa žalobcu opatrenia, ktoré sú predmetom jeho sťažnosti predstavujú štátnu pomoc a spĺňajú podmienky uvedené v článku 87 ods. 1 ES. Okrem toho žalobca tvrdí, že v prípade, že Súdny dvor konštatuje, že niektoré výhody poskytnuté Volare nemožno pripísať štátu, pretože talianske letiská mohli stanoviť svoje poplatky autonómne, by takéto výhody predstavovali protisúťažnú diskrimináciu, ktorú nemožno odôvodniť objektívnymi dôvodmi a preto porušuje článok 82 ES.

Žalobca ďalej tvrdí, že Komisia mala povinnosť v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (1) a nariadenia Komisie (ES) 773/2004 (2) dôkladne preskúmať skutkové a právne dôkazy, ktoré predložil žalobca, aby v primeranom čase rozhodla či má začať konanie o porušení alebo sťažnosť zamietnuť. Komisia po doručení sťažnosti neprijala žiadne rozhodnutie, ktorým by porušenie potvrdila alebo sťažnosť zamietla po informovaní žalobcu podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 773/2004 ani neprijala plne odôvodnené rozhodnutie sťažnosť nevyšetriť z dôvodu nedostatku záujmu Spoločenstva.

Žalobca preto tvrdí, že existuje prima facie porušenie práva hospodárskej súťaže a že Komisia mala k tomuto záveru dospieť v kratšom čase ako 21 mesiacov a začať konanie. Trvanie nečinnosti Komisie teda prekračuje primerané medze.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Text s významom pre EHP) (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003 s. 81).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/28

Žaloba podaná 30. novembra 2007 – Ryanair/Komisia

(Vec T-442/07)

(2008/C 37/44)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Ryanair Ltd (Dublin, Írsko) (v zastúpení: E. Vahida, lawyer)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	určiť, že Komisia sa v zmysle svojich povinností podľa Zmluvy ES, vrátane predovšetkým článku 232 ES, nevyjadrila k sťažnostiam žalobcu z 3. novembra a 13. decembra 2005, 16. júna a 10. novembra 2006 a k výzve z 2. augusta 2007,

—	zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania, vrátane trov konania žalobcu, a to aj v prípade, že po podaní žaloby Komisia bude konať, čím podľa Súdneho dvora zanikne potreba rozhodnúť alebo v prípade, že Súdny dvor žalobu zamietne ako neprípustnú, a

—	prijať také následné opatrenia, aké Súdny dvor považuje za vhodné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojej žalobe podľa článku 232 ES žalobca tvrdí, že Komisia sa nevyjadrila v súvislosti so sťažnosťami podanými 3. novembra 2005, 13. decembra 2005, 16. júna 2006 a 10. novembra 2006, po ktorých nasledovala výzva z 2. augusta 2007.

Vo svojom hlavnom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že Komisia neuskutočnila dôkladné a nestranné preskúmanie sťažností, ktoré podal a v ktorých sa uvádza, že bola priznaná nezákonná pomoc vo forme výhod poskytnutých zo strany Talianska leteckým spoločnostiam Alitalia, Air One a Meridiana. Subsidiárne žalobca tvrdí, že Komisia sa nevyjadrila ku sťažnostiam žalobcu, v ktorých sa uvádza, že došlo k protisúťažnej diskriminácii, a teda k porušeniu článku 82 ES.

Žalobca tvrdí, že opatrenia, ktorých sa týka jeho sťažnosť, a to i) platba pomoci ako „kompenzácie za 9/11“ v prospech Alitalia; ii) priaznivé podmienky v súvislosti s prevodom Alitalia Servizi na Fintecna; iii) nevymáhanie pohľadávky talianskych letísk voči Alitalia zo strany Talianska; iv) verejné financovanie odstupného v spoločnosti Alitalia, v) zľavy z cien paliva; vi) zníženie letiskových poplatkov v prípade talianskych leteckých dopravných uzlov; vii) prevedenie viac ako 100 zamestnancov Alitalia do Meridiana a Air One a viii) diskriminačné obmedzenia v súvislosti s operáciami žalobcu na regionálnych letiskách vrátane letiska Ciampino, možno pripísať Taliansku, predstavujú pre žalobcu stratu zisku a pre Alitalia predovšetkým a v prípade niektorých opatrení tiež pre Air One a Meridiana, zvýhodnenie. Podľa žalobcu tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc a spĺňajú podmienky uvedené v článku 87 ods. 1 ES.

Subsidiárne žalobca uvádza, že nevymáhanie dlhov spoločnosti Alitalia zo strany talianskych letísk, zníženie letiskových poplatkov v prípade talianskych leteckých dopravných uzlov a diskriminačné obmedzenia v súvislosti s operáciami žalobcu na regionálnych letiskách, predstavuje porušenie práva hospodárskej súťaže. Žalobca preto tvrdí, že v prípade, že Súdny dvor konštatuje, že niektoré výhody poskytnuté Alitalia, Air One a Meridiana nemožno pripísať štátu, pretože talianske letiská a poskytovatelia paliva, ktorí vyššie uvedené výhody poskytli konali autonómne, by takéto výhody predstavovali protisúťažnú diskrimináciu, ktorú nemožno odôvodniť objektívnymi dôvodmi a preto porušuje článok 82 ES.

Okrem toho žalobca tvrdí, že má legitímny záujem na podaní sťažnosti jednak ako zákazník vo vzťahu k službám letiska a vo vzťahu k leteckým pohonným látkam a jednak ako konkurent Alitalia, Air One a Meridiana.

Žalobca ďalej tvrdí, že Komisia bola povinná konať podľa nariadenia Rady (ES) 659/1999 (1), nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (2) a nariadenia Komisie (ES) 773/2004 (3). Komisia však po doručení sťažností nekonala a ani sa nevyjadrila po doručení svojej výzvy.

Žalobca preto tvrdí, že existuje prima facie porušenie práva hospodárskej súťaže a že neprimerane dlhá doba 9 až 21 mesiacov, ktorá, v závislosti od premetu sťažnosti, uplynula medzi doručením výzvy a pasivitou Komisie, predstavuje nečinnosť podľa článku 232.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy. (Text s významom pre EHP.) (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(3) Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003 s. 81).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/29

Žaloba podaná 5. decembra 2007 – Centre de Promotion de l'Emploi par la Micro-Entreprise/Komisia

(Vec T-444/07)

(2008/C 37/45)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Centre de Promotion de l'Emploi par la Micro-Entreprise (CPEM) (Marseille, Francúzsko) (v zastúpení: C. Bonnefoi, avocate)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie č. K(2007) 4645 zo 4. októbra 2007, ktorým sa ruší podpora udelená Európskym sociálnym fondom na financovanie grantu ESF vo Francúzsku (CPEM) podľa rozhodnutia č. K(1999) 2645 zo 17. augusta 1999,

—	priznať nárok na náhradu spôsobenej ujmy za zásah do dobrej povesti inštitúcie pôsobiacej v rámci poverenia vo verejnom záujme (odhadnutú na 100 000 eur),

—	priznať zamestnancom CPEM samostatný nárok na náhradu spôsobenej ujmy v symbolickej výške 1 euro za zásah do ich psychickej integrity v rámci výkonu zamestnania (ohrozenie ich pracovných miest do budúcna, a teda ich zamestnania, pretože zaplatenie sumy milión eur znamená uzatvorenie CPEM a MSD),

—	nahradiť výdavky nevyhnutne vynaložené na advokáta a právnu pomoc a trovy konania, ktoré budú preukázateľne vynaložené.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na základe tejto žaloby žalobca žiada zrušenie rozhodnutia Komisie č. K(2007) 4645 zo 4. októbra 2007, ktorým bola v nadväznosti na správu OLAF-u zrušená podpora udelená formou globálneho grantu Európskym sociálnym fondom (1) na financovanie pilotného projektu uskutočňovaného žalobcom.

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dve skupiny žalobných dôvodov – prvú, vzťahujúcu sa na spôsob, ktorým OLAF viedol postup vo vyšetrovaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu, a ktorý mal za následok porušenie práva na obhajobu; druhá skupina žalobných dôvodov sa vzťahuje na podstatu napadnutého rozhodnutia.

Žalobca na jednej strane tvrdí, že forma, ktorou viedol OLAF vyšetrovanie, porušila viacero zásad práva Spoločenstva a nestrannosti konania, ako napr. zásadu prezumpcie neviny a právo poznať skutočný a presný obsah obvinenia, v ktorom má konanie svoj základ. Tvrdí okrem toho, že OLAF zamenil postupy predpokladané nariadením č. 2185/96 (2) s tými, ktoré sa týkajú vyšetrovania vedeného podľa nariadenia č. 2988/95 (3). Na strane druhej žalobca OLAF-u vytýka, že dospel ku záverom svojho obvinenia na základe rôznych a vyvíjajúcich sa vydaní „Guide du promoteur“.

Vo vzťahu k veci samej žalobca vytýka Komisii, že odôvodnila svoje rozhodnutie správou OLAF-u, ktorý závažne nerešpektoval vymedzenie vo francúzskom práve pojmov neziskovej organizácie („organisme à but non lucratif“) a poskytnutia („mise à disposition“). Okrem toho uviedol, že OLAF uplatnil voči žalobcovi nadriadenosť „Guide du promoteur“ vo vzťahu k obsahu nariadenia Spoločenstva. Rovnako tvrdí, že Komisia vedela a sama povolila postup, ktorý je žalobcovi namietaný OLAF-om a v napadnutom rozhodnutí. Nakoniec žalobca uvádza žalobný dôvod založený na neuplatniteľnosti a následnej nepoužiteľnosti nariadenia č. 1605/2002 (4), o ktoré sa opiera časť úvah OLAF-u a napadnuté rozhodnutie.

(1) Rozhodnutie Komisie č. K(1999) 2645 zo 17. augusta 1999, zmenené rozhodnutím č. K(2001) 2144 z 18. septembra 2001.

(2) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, s. 2; Mim. vyd. 09/001, s. 303).

(3) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340).

(4) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/30

Žaloba podaná 7. decembra 2007 – Berning & Söhne/Komisia

(Vec T-445/07)

(2008/C 37/46)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Berning & Söhne GmbH & Co. KG (Wuppertal, Nemecko) (v zastúpení: P. Niggemann a K. Gaßner, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie z 19. septembra 2007 [vec COMP/E–1/39.168 – Galantérny tovar z tvrdých materiálov: zipsy a iné výrobky na zatváranie K(2007) 4257],

—	subsidiárne znížiť pokutu, ktorá bola napadnutým rozhodnutím uložená žalobkyni na symbolickú výšku alebo ju v každom prípade primerane znížiť,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napadá rozhodnutie Komisie z 19. septembra 2007 K(2007) 4257 v konečnom znení vo veci COMP/E–1/39.168 – Galantérny tovar z tvrdých materiálov: zipsy a iné výrobky na zatváranie. Napadnutým rozhodnutím bola žalobkyni a ďalším podnikom uložená pokuta za porušenie článku 81 ES. Podľa Komisie sa žalobkyňa zúčastnila na koordinácii zvýšení cien, ako aj na výmene dôverných informácií o cenách a vykonávaní zvýšení cien na trhoch s inými výrobkami na zatváranie a so strojmi na ich pripevňovanie.

Žalobkyňa uvádza na odôvodnenie svojej žaloby štyri žalobné dôvody.

Na prvom mieste uvádza, že napadnuté rozhodnutie porušuje právo žalobkyne byť vypočutá, pretože nemala možnosť zaujať stanovisko k viacerým stretnutiam v rámci takzvaného „bazilejského krúžku“ a „wuppertálskeho krúžku“, na ktorých Komisia zakladá výčitku koordinácie zvýšení cien a výmeny dôverných informácií o cenách a vykonávania zvýšení cien.

Po druhé uvádza, že vyčítané porušenia kartelového práva sú premlčané, pretože žalobkyňa svoju účasť na „bazilejskom krúžku“ a na „wuppertálskom krúžku“ ukončila už na jar roku 1997.

Žalobkyňa ďalej uvádza, že neexistuje porušenie článku 81 ods. 1 ES, pretože Komisia nepredložila potrebný dôkaz o účasti žalobkyne na prípadných dohodách.

Na poslednom mieste žalobkyňa uvádza, že výpočet pokuty je vecne nesprávny. V tomto smere namieta najmä chybné zistenia žalovanej o trvaní údajného porušovania žalobkyňou a o závažnosti týchto porušení, ako aj neprimeranosť výšky pokuty.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/30

Žaloba podaná 7. decembra 2007 – Royal Appliance International/ÚHVT – BSH Bosch und Siemens Hausgeräte (Centrixx)

(Vec T-446/07)

(2008/C 37/47)

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Royal Appliance International GmbH (Hilden, Nemecko) (v zastúpení: K.-J. Michaeli a M. Schork, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: BSH Bosch und Siemens Hausgeräte GmbH (Mníchov, Nemecko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 3. októbra 2007 vo veci odvolania R 572/2006-4,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov žalobkyne a náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „Centrixx“ pre tovary zaradené do triedy 7 (prihláška č. 3 016 227).

Majiteľka ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: BSH Bosch und Siemens Hausgeräte GmbH.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: nemecká slovná ochranná známka „sensixx“ pre tovary zaradené do triedy 7 (č. 30 244 090).

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia a zamietnutie prihlášky.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 (1), pretože odvolací senát nepoužil správne zásady vytvorené judikatúrou súdov Spoločenstva ohľadom prieskumu nebezpečenstva zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/31

Žaloba podaná 5. decembra 2007 – Scovill Fasteners/Komisia

(Vec T-447/07)

(2008/C 37/48)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Scovill Fasteners, Inc. (Clarkesville, Spojené štáty) (v zastúpení: O. Dugardyn, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie z 19. septembra 2007 o konaní podľa článku 81 Zmluvy ES (prípad COMP/E 1/39.168 – PO/tvrdý galantérny tovar: uzávery, Hard Haberdashery: Fasteners),

—	subsidiárne zrušiť alebo znížiť pokutu uloženú žalobcovi,

—	zaviazať Komisiu na znášanie svojich vlastných trov konania a trov konania, ktoré vznikli žalobcovi.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie K(2007) 4257 v konečnom znení z 19. septembra 2007 v prípade COMP/E 1/39.168 – PO/ Tvrdý galantérny tovar: Sponky, ktorým Komisia rozhodla, že dcérska spoločnosť žalobcu spoločne s inými podnikmi porušila článok 81 ES tým, že sa dohodla na koordinovaní zvýšení cien a výmene dôverných informácií o cenách a na zvýšení cien.

Na podporu svojej žaloby žalobca tvrdí, že Komisia sa nesprávne domnievala, že žalobca a jeho dcérska spoločnosť tvoria jeden hospodársky subjekt a že žalobca by nemal byť solidárne zodpovedný za zaplatenie pokuty uloženej jeho dcérskej spoločnosti v súvislosti s porušeniami práva, ktorých sa dcérska spoločnosť údajne dopustila.

Ďalej žalobca tvrdí, že Komisia dostatočne nepreukázala, že dcérska spoločnosť žalobcu sa po roku 1997 podieľala na karteli.

Subsidiárne žalobca tvrdí, že Komisia:

—	sa pri výpočte pokuty dopustila zjavných omylov,

—	pri posudzovaní trvania a závažnosti porušení práva nezohľadnila všetky relevantné okolnosti, a

—	neposúdila poľahčujúce okolnosti, akou je napríklad nevýznamná úloha, ktorú zohrávala dcérska spoločnosť žalobcu.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/31

Žaloba podaná 3. decembra 2007 – Rotter/ÚHVT (EU-BRUZZEL)

(Vec T-449/07)

(2008/C 37/49)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Thomas Rotter (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: M. Müller, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 27. septembra 2007, R 1415/2006-4,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania vrátane náhrady trov konania o odvolaní.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka: trojrozmerná ochranná známka „EU-BRUZZEL“ pre tovary a služby tried 29, 30 a 43 (prihláška č. 4 346 158).

Rozhodnutie prieskumového pracovníka: čiastočné zamietnutie prihlášky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 (1), keďže prihlásená ochranná známka má v súvislosti so spornými údeninami rozlišovaciu spôsobilosť.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/32

Žaloba podaná 3. decembra 2007 – Harwin International/ÚHVT – Cuadrado (Pickwick)

(Vec T-450/07)

(2008/C 37/50)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Harwin International LLC (Albany, Spojené štáty) (v zastúpení: D. Przedborski, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Cuadrado SA (Paterna, Španielsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušenie rozhodnutia druhého odvolacieho senátu ÚHVT vo veci R 1245/2006-2 z 10. septembra 2007,

—	zaviazať žalovaného a spoločnosť Cuadrado SA na znášanie svojich vlastných trov konania, ako aj trov konania, ktoré vznikli žalobcovi.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: obrazová ochranná známka obsahujúca slovné prvky „PICKWICK COLOUR GROUP“ pre tovary zaradené do triedy 25 – prihláška č. 826669.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: Harwin International LLC.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: Cuadrado SA.

Práva z ochrannej známky účastníka, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: skoršia národná slovná ochranná známka „PICK OUIC, CUADRADO SA, VALENCIA“ a obrazová ochranná známka obsahujúca slovné prvky „Pick Ouic“ pre tovary v triede 25.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: vyhlásenie neplatnosti prihlasovanej ochrannej známky v plnom rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článkov 8 ods. 1 písm. b) a 56 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 40/94.

Žalobca tvrdí, že zistenie odvolacieho senátu týkajúce sa skutočnosti, že výmazové oddelenie nepreskúmalo dôkazy predložené spoločnosťou Cuadrado, je nekonzistentné a protiprávne. Ďalej žalobca tvrdí, že medzi dotknutými ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/32

Žaloba podaná 10. decembra 2007 – WellBiz/ÚHVT – Wild (WELLBIZ)

(Vec T-451/07)

(2008/C 37/51)

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: WellBiz Verein, WellBiz Association (Eschen, Lichtenštajnsko) (v zastúpení: M. Schnetzer, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Rudolf Wild GmbH & Co. KG (Eppelhein, Nemecko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu z 2. októbra 2007 vo veci odvolania R 1575/2006-1,

—	zamietnuť námietku namietateľky z 9. marca 2005 č. 809 394,

—	zaviazať žalovaného a namietateľku na náhradu trov tohto konania, ako aj konania o námietke a odvolacieho konania na ÚHVT.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka: slovná ochranná známka „WELLBIZ“ pre služby zaradené do tried 35 a 41 (prihláška č. 3 844 479).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Rudolf Wild GmbH & Co. KG.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: slovná ochranná známka „WILD.BIZ“ pre služby zaradené do tried 38, 41 a 42 (ochranná známka Spoločenstva č. 2 225 175), pričom námietka sa týka len jednej časti služieb triedy 41.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke vo vzťahu k celku napadnutých služieb zaradených do triedy 41.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 (1), pretože kolidujúce ochranné známky sa odlišujú z hľadiska znenia, písomnej podoby a z hľadiska pojmového a preto, lebo ochranná známka, ktorá je základom námietky, nie je príliš známa a nemá teda veľkú rozlišovaciu spôsobilosť.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/33

Žaloba podaná 11. decembra 2007 – Dylog Italia/ÚHVT – GSI Office Management (IP Manager)

(Vec T-453/07)

(2008/C 37/52)

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Dylog Italia SpA (Turín, Taliansko) (v zastúpení: A. Ruo, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: GSI Office Management GmbH (Planegg, Nemecko)

Návrhy žalobcu

—

zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu R982/2005-4 z 27. septembra 2007 v rozsahu, v akom odvolací senát stanovil, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny pokiaľ ide o všetky služby patriace do tried 35, 38 a služby patriace do triedy 42, ktoré boli označené za zhodné s výrobkami uvedenými v skoršej talianskej ochrannej známke a subsidiárne,

—	zrušiť sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom odvolací senát stanovil, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny pokiaľ ide o všetky služby patriace do triedy 38 a služby patriace do triedy 42, ktoré boli označené za zhodné s tovarmi uvedenými v skoršej talianskej ochrannej známke,

—	zaviazať Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) na náhradu trov konania, ktoré vznikli žalobcovi, v súlade s článkom 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: GSI Office Management GmbH.

Prihlasovaná ochranná známka: ochranná známka Spoločenstva „IP MANAGER“ pre služby patriace do tried 35, 36, 38, 41 a 42 – prihláška č. 2 177 277.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobca.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: skoršia národná a medzinárodná slovná ochranná známka „MANAGER“ pre tovary patriace do tried 9, 16, 35, 37, 39, 41 a 42 a národná ochranná známka „HOTEL MANAGER“ pre tovary a služby patriace do tried 9 a 42.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky v plnom rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolanie.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 nariadenia Rady (ES) č. 40/94.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/34

Rozsudok Súdu pre verejnú službu (tretia komora) zo 7. novembra 2007 – Hinderyckx/Rada

(Vec F-57/06) (1)

(Zamestnanecká žaloba - Povýšenie - Hodnotiace obdobie 2005 - Nezaradenie do zoznam povýšených úradníkov - Porušenie článku 45 Služobného poriadku - Porovnávacie hodnotenie zásluh - Hodnotiace správy vydané rôznymi inštitúciami)

(2008/C 37/55)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Jacques Hinderyckx (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: J. Martin, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Simm a M. Bauer, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Na jednej strane zrušenie rozhodnutia o nepovýšení žalobcu do platovej triedy B*8 v hodnotenom období 2005a na druhej strane návrh na náhradu škody

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Rada Európskej únie je okrem svojich vlastných trov konania povinná nahradiť aj jednu tretinu trov konania pána Hinderyckx.

3.	Pán Hinderyckx znáša dve tretiny svojich trov konania.

(1) Ú. v. EÚ C 178, 29.7.2006, s. 34.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/34

Žaloba podaná 29. augusta 2007 – Domínguez González/Komisia

(Vec F-88/07)

(2008/C 37/56)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Juan Luís Domínguez González (Girona, Španielsko) (v zastúpení: R. Nicolazzi Angelats, abogado)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

—	zaviazať žalovanú, aby žalobcovi zaplatila náhradu spôsobenej ujmy vo výške 20 310,68 EUR bez toho, aby v tejto sume boli zahrnuté majetková a osobná ujma, ako aj náklady spojené so žalobou,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Cieľom tejto žaloby je náhrada ujmy žalobcovi, ktorá mu podľa jeho názoru bola spôsobená rozhodnutím Komisie z 20. júla 1999, ktorým sa zrušila jeho zmluva s Úradom Európskeho spoločenstva pre humanitárnu pomoc (ECHO), ktorú žalobca podpísal 1. júla 1999 po tom, ako podstúpil lekársku prehliadku stanovenú v tejto zmluve

Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza najmä, že:

—	zrušenie zmluvy bolo založené na posúdení jeho zdravotných problémov bez použitia aktualizovaných vyšetrení, a teda bez zohľadnenia jeho zdravotného stavu,

—	nedostal žiadnu odpoveď na za sebou nasledujúce odkazy, ktoré zaslal zodpovedným osobám v ECHO s cieľom napraviť predchádzajúcu chybu,

—	Komisia porušila zmluvné ustanovenia, v ktorých je stanovené, že zmluva môže nadobudnúť účinnosť len potom, ako bude pozitívne posúdený zdravotný stav zamestnanca,

—	bolo porušené jeho právo na obranu.

9.2.2008

Úradný vestník Európskej únie

C 37/35

Žaloba podaná 30. októbra 2007 – Daniele Smadja/Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec F-135/07)

(2008/C 37/57)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Daniele Smadja (Dillí, India) (v zastúpení: E. Boigelot, advokát)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Predmet a opis sporu

Zrušenie rozhodnutia Komisie o vymenovaní žalobkyne, úradníčky pôvodne zaradenej do platovej triedy A*15 platový stupeň 1 v dôsledku jej opätovného vymenovania na miesto riaditeľa Riaditeľstva RELEX.B, po zrušení jej prvého vymenovania. Návrh na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy

Návrhy účastníka konania

—

zrušenie aktu o vymenovaní žalobkyne z 21. decembra 2006 v časti týkajúcej sa jej zaradenia ako riaditeľa do platovej triedy A*15 platový stupeň 1 a stanovenia jej odpracovaných rokov platového stupňa k 1. novembru 2005 v dôsledku jej opätovného vymenovania 15. novembra 2005 na miesto riaditeľa Riaditeľstva „Viacstranné vzťahy a ľudské práva“ RELEX.B, pričom opätovné vymenovanie nasledovalo po zrušení jej prvého vymenovania na rovnaké miesto na základe rozsudku Súdu prvého stupňa z 29. septembra 2005, Napoli Buzzanca/Komisia, T-218/02,

—	zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 25 000 euro ako náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy a zásahu do služobného postupu žalobkyne,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 37

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 51 9. februára 2008

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor
2008/C 037/01	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únie Ú. v. EÚ C 22, 26.1.2008	1

	V Oznamy
	SÚDNE KONANIA
	Súdny dvor
2008/C 037/02	Vec C-481/07 P: Odvolanie podané 2. novembra 2007: SELEX Sistemi Integrati SpA, pôvodne Alenia Marconi Systems SpA proti uzneseniu Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 29. augusta 2007 vo veci T-186/05, SELEX Sistemi Integrati SpA/Komisia Európskych spoločenstiev	2

2008/C 037/03	Vec C-496/07: Žaloba podaná 14. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Česká republika	3

2008/C 037/04	Vec C-500/07 P: Odvolanie podané 19. novembra 2007: Territorio Energia Ambiente SpA (TEA) proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) zo 17. septembra 2007 vo veci T-175/07, Territorio Energia Ambiente SpA/Komisia Európskych spoločenstiev	3

2008/C 037/05	Vec C-501/07 P: Odvolanie podané 19. novembra 2007: S.A.BA.R. SpA proti rozsudku Súdu prvého stupňa (štvrtá komora) zo 17. septembra 2007 vo veci T-176/07, S.A.BA.R. SpA/Komisia Európskych spoločenstiev	4

2008/C 037/06	Vec C-505/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 19. novembra 2007 – Compañía Española de Comercialización de Aceite, SA/Asociación Española de la Industria y Comercio Exportador de Aceite de Oliva (ASOLIVA), Asociación Nacional de Industriales Envasadores y Refinadores de Aceites Comestibles (ANIERAC) a Administración del Estado	5

2008/C 037/07	Vec C-506/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Provincial de La Coruña (Španielsko) 20. novembra 2007 – Lubricantes y Carburantes Galaicos, S.L. (Lubricarga)/Petrogal Española S.A., teraz GALP Energía España SAU	6

2008/C 037/08	Vec C-509/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Bergamo (Taliansko) 21. novembra 2007 – Luigi Scarpelli/NEOS Banca SpA	7

2008/C 037/09	Vec C-516/07: Žaloba podaná 22. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Španielske kráľovstvo	8

2008/C 037/10	Vec C-518/07: Žaloba podaná 22. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko	8

2008/C 037/11	Vec C-519/07 P: Odvolanie podané 22. novembra 2007: Komisia Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007 vo veci T-348/03, Koninklijke Friesland Foods NV (predtým Friesland Coberco Dairy Foods Holding NV)/Komisia Európskych spoločenstiev	9

2008/C 037/12	Vec C-521/07: Žaloba podaná 23. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Holandské kráľovstvo	10

2008/C 037/13	Vec C-522/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Düsseldorf (Nemecko) 22. novembra 2007 – Dinter GmbH/Hauptzollamt Düsseldorf	10

2008/C 037/14	Vec C-524/07: Žaloba podaná 26. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Rakúska republika	11

2008/C 037/15	Vec C-525/07 P: Odvolanie podané 27. novembra 2007: Philippe Combescot proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 12. septembra 2007 vo veci T-249/04, Combescot/Komisia	12

2008/C 037/16	Vec C-526/07 P: Odvolanie podané 27. novembra 2007: Philippe Combescot proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 12. septembra vo veci T-250/04, Combescot/Komisia	12

2008/C 037/17	Vec C-529/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 28. novembra 2007 – Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli AG/Franz Hauswirth GmbH	13

2008/C 037/18	Vec C-530/07: Žaloba podaná 29. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Portugalská republika	14

2008/C 037/19	Vec C-531/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 29. novembra 2007 – Fachverband der Buch- und Medienwirtschaft/Libro Handelsgesellschaft mbH	14

2008/C 037/20	Vec C-533/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 29. novembra 2007 – Falco Privatstiftung, Thomas Rabitsch/Gisela Weller-Lindhorst	15

2008/C 037/21	Vec C-534/07 P: Odvolanie podané 30. novembra 2007: William Prym GmbH & Co. KG a Prym Consumer GmbH proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhá komora) z 12. septembra 2007 vo veci T-30/05, William Prym GmbH & Co. KG a Prym Consumer GmbH & Co. KG/Komisia Európskych spoločenstiev	16

2008/C 037/22	Vec C-538/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia (Taliansko) 3. decembra 2007 – Assitur Srl/Camera di Commercio, Industria, Artigianato e Argicoltura di Milano	16

2008/C 037/23	Vec C-539/07: Žaloba podaná 30. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika	17

2008/C 037/24	Vec C-540/07: Žaloba podaná 30. novembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Talianska republika	17

2008/C 037/25	Vec C-542/07 P: Odvolanie podané 30. novembra 2007: Imagination Technologies Ltd proti rozsudku Súdu prvého stupňa (tretia komora) z 20. septembra 2007 vo veci T-461/04, Imagination Technologies Ltd/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)	18

2008/C 037/26	Vec C-543/07: Žaloba podaná 3. decembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Belgické kráľovstvo	18

2008/C 037/27	Vec C-544/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Wojewódzki Sąd Administracyjny we Wrocławiu (Poľská republika) 4. decembra 2007 – Uwe Rüffler/Dyrektor Izby Skarbowej we Wrocławiu Ośrodek Zamiejscowy w Wałbrzychu	19

2008/C 037/28	Vec C-550/07 P: Odvolanie podané 8. decembra 2007: Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) zo 17. septembra 2007 vo veci T-253/03, Akzo Nobel Chemicals Ltd a Akcros Chemicals Ltd/Komisia Európskych spoločenstiev	19

2008/C 037/29	Vec C-552/07: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d'État (Francúzsko) 11. decembra 2007 – Commune de Sausheim/Pierre Azelvandre	20

2008/C 037/30	Vec C-556/07: Žaloba podaná 13. decembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Francúzska republika	20

2008/C 037/31	Vec C-559/07: Žaloba podaná 17. decembra 2007 – Komisia Európskych spoločenstiev/Helénska republika	21

	Súd prvého stupňa
2008/C 037/32	Vec T-133/03: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2007 – Schering-Plough/Komisia a EMEA (Žaloba o neplatnosť — Čiastočná neprípustnosť — Záujem na konaní — Žaloba, ktorá sa stala bezpredmetnou — Zastavenie konania)	22

2008/C 037/33	Vec T-345/05 R III: Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 22. novembra 2007 – V/Parlament (Konanie o nariadení predbežného opatrenia — Zbavenie imunity člena Európskeho parlamentu — Návrh na odklad výkonu — Neexistencia fumus boni iuris)	22

2008/C 037/34	Vec T-120/07 R: Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 11. októbra 2007 – MB Immobilien/Komisia (Konanie o nariadení predbežného opatrenia — Štátna pomoc v nových spolkových krajinách — Povinnosť vymáhania — Návrh na odklad výkonu — Naliehavosť — Zváženie záujmov)	23

2008/C 037/35	Vec T-349/07 R: Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 11. decembra 2007 – FMC Chemical a i./Komisia (Konanie o nariadení predbežného opatrenia — Smernica 91/414/EHS — Návrh na odklad výkonu — Prípustnosť — Nedostatok naliehavosti)	23

2008/C 037/36	Vec T-350/07 R: Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 11. decembra 2007 – FMC Chemical a i./Komisia (Konanie o nariadení predbežného opatrenia — Smernica 91/414/EHS — Návrh na odklad výkonu — Prípustnosť — Nedostatok naliehavosti)	23

2008/C 037/37	Vec T-429/07: Žaloba podaná 27. novembra 2007 – BP Aromatics/Komisia	24

2008/C 037/38	Vec T-431/07: Žaloba podaná 26. novembra 2007 – Gebr. Heller Maschinenfabrik/ÚHVT – Fernández Martinez (HELLER)	24

2008/C 037/39	Vec T-434/07: Žaloba podaná 28. novembra 2007 – Volvo Trademark Holding/ÚHVT – Grebenshikova (SOLVO)	25

2008/C 037/40	Vec T-435/07: Žaloba podaná 29. novembra 2007 – New Look/ÚHVT (NEW LOOK)	25

2008/C 037/41	Vec T-438/07: Žaloba podaná 30. novembra 2007 – Spa Monopole/ÚHVT – De Francesco Import (SpagO)	26

2008/C 037/42	Vec T-439/07: Žaloba podaná 4. decembra 2007 – Coats Holdings/Komisia	26

2008/C 037/43	Vec T-441/07: Žaloba podaná 29. novembra 2007 – Ryanair/Komisia	27

2008/C 037/44	Vec T-442/07: Žaloba podaná 30. novembra 2007 – Ryanair/Komisia	28

2008/C 037/45	Vec T-444/07: Žaloba podaná 5. decembra 2007 – Centre de Promotion de l'Emploi par la Micro-Entreprise/Komisia	29

2008/C 037/46	Vec T-445/07: Žaloba podaná 7. decembra 2007 – Berning & Söhne/Komisia	30

2008/C 037/47	Vec T-446/07: Žaloba podaná 7. decembra 2007 – Royal Appliance International/ÚHVT – BSH Bosch und Siemens Hausgeräte (Centrixx)	30

2008/C 037/48	Vec T-447/07: Žaloba podaná 5. decembra 2007 – Scovill Fasteners/Komisia	31

2008/C 037/49	Vec T-449/07: Žaloba podaná 3. decembra 2007 – Rotter/ÚHVT (EU-BRUZZEL)	31

2008/C 037/50	Vec T-450/07: Žaloba podaná 3. decembra 2007 – Harwin International/ÚHVT – Cuadrado (Pickwick)	32

2008/C 037/51	Vec T-451/07: Žaloba podaná 10. decembra 2007 – WellBiz/ÚHVT – Wild (WELLBIZ)	32

2008/C 037/52	Vec T-453/07: Žaloba podaná 11. decembra 2007 – Dylog Italia/ÚHVT – GSI Office Management (IP Manager)	33

2008/C 037/53	Vec T-105/04: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007 – Sandoz/Komisia	33

2008/C 037/54	Vec T-329/07: Uznesenie Súdu prvého stupňa z 11. decembra 2007 – UPS Europe a UPS Deutschland/Komisia	33

	Súd pre verejnú službu Európskej únie
2008/C 037/55	Vec F-57/06: Rozsudok Súdu pre verejnú službu (tretia komora) zo 7. novembra 2007 – Hinderyckx/Rada (Zamestnanecká žaloba — Povýšenie — Hodnotiace obdobie 2005 — Nezaradenie do zoznam povýšených úradníkov — Porušenie článku 45 Služobného poriadku — Porovnávacie hodnotenie zásluh — Hodnotiace správy vydané rôznymi inštitúciami)	34

2008/C 037/56	Vec F-88/07: Žaloba podaná 29. augusta 2007 – Domínguez González/Komisia	34

2008/C 037/57	Vec F-135/07: Žaloba podaná 30. októbra 2007 – Daniele Smadja/Komisia Európskych spoločenstiev	35