Úradný vestník C 100/2010

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/2

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 25. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal podal Commissione tributaria provinciale di Roma — Taliansko) — Pontina Ambiente Srl/Regione Lazio

(Vec C-172/08) (1)

(Životné prostredie - Smernica 1999/31/ES - Článok 10 - Osobitný poplatok za ukladanie pevného odpadu na skládku - Uloženie poplatkovej povinnosti prevádzkovateľovi skládky - Náklady na prevádzku skládky - Smernica 2000/35/ES - Úroky z omeškania)

2010/C 100/02

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Commissione tributaria provinciale di Roma

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Pontina Ambiente Srl

Žalovaný: Regione Lazio

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Commissione tributaria provinciale di Roma — Výklad článku 10 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 228), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. ES L 200, s. 35; Mim. vyd. 17/001, s. 226) a článkov 12 ES, 14 ES, 43 ES a 46 ES — Vnútroštátna právna úprava stanovujúca osobitnú daň z uloženia pevného odpadu na skládku a zaväzujúca prevádzkovateľa skládky vopred zaplatiť tento poplatok stanovený na základe množstva uloženého odpadu, ktorý je povinný uhradiť subjekt ukladajúci odpad

Výrok rozsudku

Článok 10 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov, zmenenej a doplnenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003, sa má vykladať v tom zmysle, že mu neodporuje vnútroštátna právna úprava, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá ukladá prevádzkovateľovi skládky povinnosť platiť poplatok, ktorý mu musí uhradiť miestny územno-správny celok ukladajúci odpad na skládku, a ktorá stanovuje voči tomuto prevádzkovateľovi peňažnú pokutu v prípade oneskorenej platby tohto poplatku, avšak za predpokladu, že táto právna úprava je doplnená opatreniami, zabezpečujúcimi, že územno-správny celok hradí riadne a v krátkej lehote uvedený poplatok a že všetky náklady spojené s jeho vymáhaním, a najmä náklady vyplývajúce z oneskorenej platby súm, ktoré z tohto dôvodu dlhuje uvedený miestny územno-správny celok tomuto prevádzkovateľovi, vrátane peňažných pokút prípadne uložených tomuto poslednému menovanému z dôvodu omeškania, sa odrážajú v cene, ktorú tento územno-správny celok platí prevádzkovateľovi. Vnútroštátnemu súdu prislúcha, aby overil, či sú tieto podmienky splnené.

Článok 1, článok 2 bod 1 a článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách sa majú vykladať v tom zmysle, že sumy, ktoré územnosprávny celok ukladajúci odpad na skládku dlhuje prevádzkovateľovi skládky, ako sú sumy dlžné z dôvodu úhrady poplatku, spadajú pod rozsah pôsobnosti uvedenej smernice a že členské štáty podľa jej článku 3 musia zabezpečiť, že v prípade omeškania platby uvedených súm, ktoré možno pripísať tomuto miestnemu územnosprávnemu celku, sa úrok stáva splatným v prospech tohto prevádzkovateľa.

(1) Ú. v. EÚ C 183, 19.7.2008.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/3

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 23. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal — Spojené kráľovstvo) — London Borough of Harrow/Nimco Hassan Ibrahim, Secretary of State for the Home Department

(Vec C-310/08) (1)

(Voľný pohyb osôb - Právo na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho príslušníka členského štátu a ich detí, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členského štátu - Skončenie zamestnania štátneho príslušníka členského štátu, po ktorom nasledoval jeho odchod z hostiteľského členského štátu - Zápis detí do školského zariadenia - Nedostatok prostriedkov na živobytie - Nariadenie (EHS) č. 1612/68 - Článok 12 - Smernica 2004/38/ES)

2010/C 100/03

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: London Borough of Harrow

Odporca: Nimco Hassan Ibrahim, Secretary of State for the Home Department

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Court of Appeal — Výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46) a článku 12 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15) — Manželka, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny a jej deti, samotné štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktorí sa prisťahovali k jej manželovi, štátnemu príslušníkovi tohto členského štátu, do Spojeného kráľovstva, kde vykonával prácu za mzdu — Právo pobytu manželky a detí potom, ako manžel už nebol v postavení pracovníka pracujúceho za mzdu a odišiel zo Spojeného kráľovstva

Výrok rozsudku

Za okolností, o aké ide vo veci samej, deťom štátneho príslušníka členského štátu, ktorý pracuje alebo pracoval v hostiteľskom členskom štáte, a rodičovi, ktorý v skutočnosti má v starostlivosti deti, vznikne v hostiteľskom členskom štáte právo na pobyt na základe samotného článku 12 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 2434/92 z 27. júla 1992, bez toho, aby takéto právo podliehalo podmienke mať k dispozícii dostatočné prostriedky a komplexné zdravotné poistenie v tomto členskom štáte.

(1) Ú. v. EÚ C 247, 27.9.2008.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/3

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 25. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden — Holandsko) — X Holding B.V./Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-337/08) (1)

(Články 43 ES a 48 ES - Daňová právna úprava - Daň z príjmov právnických osôb - Daňová jednotka tvorená materskou spoločnosťou rezidentom a jednou alebo viacerými dcérskymi spoločnosťami rezidentmi - Zdaňovanie ziskov v mieste sídla materskej spoločnosti - Vylúčenie dcérskych spoločností nerezidentov)

2010/C 100/04

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: X Holding B.V.

Žalovaný: Staatssecretaris van Financiën

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Hoge Raad der Nederlanden Den Haag — Výklad článkov 43 ES a 48 ES — Právna úprava, ktorá dovoľuje materským spoločnostiam rezidentom vytvoriť daňovú jednotku s jednou alebo niekoľkými svojimi dcérskymi spoločnosťami rezidentmi, pričom zisky tejto jednotky sa zdania v materskej spoločnosti — Vylúčenie dcérskych spoločností nerezidentov z tohto mechanizmu

Výrok rozsudku

Článkom 43 ES a 48 ES neodporuje právna úprava členského štátu, ktorá umožňuje materskej spoločnosti vytvoriť jednu daňovú jednotku s jej dcérskou spoločnosťou rezidentom, ale neumožňuje vytvorenie takejto daňovej jednotky s dcérskou spoločnosťou nerezidentom, ak zisky tejto dcérskej spoločnosti nepodliehajú daňovým predpisom tohto členského štátu.

(1) Ú. v. EÚ C 272, 25.10.2008.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/4

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 25. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof — Nemecko) — Car Trim GmbH/KeySafety Systems Srl

(Vec C-381/08) (1)

(Súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach - Nariadenie (ES) č. 44/2001 - Článok 5 bod 1 písm. b) - Právomoc v zmluvných veciach - Určenie miesta zmluvného plnenia - Kritériá rozlišujúce „predaj tovaru“ od „poskytnutia služieb“)

2010/C 100/05

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Car Trim GmbH

Žalovaný: KeySafety Systems Srl

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bundesgerichtshof — Výklad článku 5 bodu 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) — Zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má vyhotoviť, obsahujúca taktiež požiadavky objednávateľa týkajúce sa zaobstarania, spracovania a dodania tovaru, ktorý sa má vyhotoviť, vrátane zabezpečenia kvality výroby, spoľahlivosti dodania a bezchybného administratívneho vybavenia zákazky — Rozlišovacie kritériá medzi predajom tovaru a poskytovaním služieb — Určenie miesta plnenia záväzku v prípade predaja tovaru na diaľku

Výrok rozsudku

Článok 5 bod 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvy, ktorých predmetom je dodanie tovaru, ktorý sa má vyhotoviť alebo vyrobiť, sa majú napriek tomu, že si kupujúci stanovil určité požiadavky týkajúce sa zaobstarania, spracovania a dodania tovaru bez toho, aby poskytol materiál, a že dodávateľ je zodpovedný za kvalitu a súlad tovaru so zmluvou, kvalifikovať ako „predaj tovaru“ v zmysle článku 5 bodu 1 písm. b) prvej zarážky nariadenia.

Článok 5 bod 1 písm. b) prvá zarážka nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade zásielkového predaja sa má miesto, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, určiť na základe ustanovení tejto zmluvy. Ak na základe týchto ustanovení nie možné určiť miesto dodania bez odvolania sa na hmotné právo uplatniteľné na zmluvu, je týmto miestom miesto fyzického odovzdania tovaru, ktorým kupujúci získal alebo mal získať právo skutočne nakladať s týmto tovarom v konečnom mieste určenia predaja.

(1) Ú. v. EÚ C 301, 22.11.2008.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/4

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 25. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Hamburg — Nemecko) — Firma Brita GmbH/Hauptzollamt Hamburg-Hafen

(Vec C-386/08) (1)

(Dohoda o pridružení medzi ES a Izraelom - Územná pôsobnosť - Dohoda o pridružení medzi ES a OOP - Odmietnutie uplatnenia preferenčného režimu priznaného v prípade výrobkov s pôvodom v Izraeli na výrobky s pôvodom zo Západného brehu Jordánu - Pochybnosti o pôvode tovaru - Oprávnený vývozca - Kontrola fakturačných vyhlásení a posteriori colnými orgánmi štátu dovozu - Viedenský dohovor o zmluvnom práve - Zásada relatívneho účinku zmlúv)

2010/C 100/06

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht Hamburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Firma Brita GmbH

Žalovaný: Hauptzollamt Hamburg-Hafen

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Finanzgericht Hamburg — Výklad Euro-stredomorskej dohody, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej, podpísanej v Bruseli 20. novembra 1995 (Ú. v. ES L 147, s. 3; Mim. vyd. 11/033, s. 287) a najmä článkov 32 a 33 protokolu 4 tejto dohody, ako aj Európsko-stredomorskej dočasnej dohody o pridružení o obchode a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom, na jednej strane, a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (OOP), v prospech palestínskych orgánov Západného brehu a Pásma Gazy, na druhej strane, podpísanej v Bruseli 24. februára 1997 (Ú. v. ES L 187, s. 3; Mim. vyd. 11/026, s. 124) — Odmietnutie uplatniť preferenčný colný režim priznaný výrobkom pochádzajúcim z Izraela na výrobky pochádzajúce z území izraelských osád na Západnom brehu Jordánu — Právomoc orgánov dovážajúceho štátu kontrolovať a posteriori dôkazy o pôvode, pokiaľ neexistujú iné pochybnosti o pôvode predmetných výrobkov než tie, ktoré vyplývajú z rozdielneho výkladu pojmu „územie štátu Izrael“, zmluvnými stranami dohody o pridružení uzatvorenej medzi EHS a Izraelom, a pokiaľ nebol na účely výkladu tohto pojmu najskôr použitý postup na urovnávanie sporov podľa článku 33 protokolu 4 tejto dohody

Výrok rozsudku

Colné orgány členského štátu dovozu môžu odmietnuť priznať preferenčné zaobchádzanie zriadené Euro-stredomorskou dohodou, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na druhej strane, podpísanou 20. novembra 1995 v Bruseli, v prípade, keď predmetný tovar pochádza zo Západného brehu Jordánu. Okrem toho colné orgány členského štátu dovozu sa nemôžu odvolať na súbeh kvalifikácií s tým, že ponechajú otvorenú otázku, ktorá z dohôd, ktoré prichádzajú do úvahy, teda Euro-stredomorská dohoda, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na druhej strane, a Európska dočasná dohoda o pridružení o obchode a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom, na jednej strane, a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny v prospech palestínskych orgánov Západného brehu a Pásma Gazy, na druhej strane, podpísaná 24. februára 1997 v Bruseli, sa uplatní v predmetnom prípade a či dôkaz pôvodu má pochádzať od izraelských alebo palestínskych orgánov.

V rámci postupu stanoveného v článku 32 protokolu č. 4 pripojeného k Euro-stredomorskej dohode, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na druhej strane, colné orgány štátu dovozu nie sú viazané predloženým dôkazom o pôvode a odpoveďou colných orgánov štátu vývozu, keď táto odpoveď neobsahuje dostatočné informácie v zmysle článku 32 ods. 6 tohto protokolu na účely určenia skutočného pôvodu výrobkov. Okrem toho colné orgány štátu dovozu nemajú povinnosť predložiť Výboru pre colnú spoluprácu zriadenému článkom 39 uvedeného protokolu spor týkajúci sa výkladu územnej pôsobnosti uvedenej dohody.

(1) Ú. v. EÚ C 285, 8.11.2008.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/5

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 25. februára 2010 — Lancôme parfums et beauté & Cie SNC/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), CMS Hasche Sigle

(Vec C-408/08 P) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Článok 55 ods. 1 písm. a) a článok 7 ods. 1 písm. c) - Záujem na podaní návrhu na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky z absolútneho dôvodu neplatnosti - Advokátska kancelária - Slovné označenie „COLOR EDITION“ - Opisný charakter slovnej ochrannej známky zloženej z opisných prvkov)

2010/C 100/07

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Lancôme parfums et beauté & Cie SNC (v zastúpení: A. von Mühlendahl, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca), CMS Hasche Sigle

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (druhej komory) z 8. júla 2008 Lancôme/ÚHVT — CMS Hasche Sigle (T-160/07), ktorým Súd prvého stupňa zamietol žalobu podanú odvolateľkou proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 26. februára 2007, ktorým bol zrušený zápis ochrannej známky COLOR EDITION pre kozmetické výrobky a líčidlá — Porušenie článkov 7 ods. 1 písm. c) a 55 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) — Záujem na podaní návrhu na zrušenie ochrannej známky — Advokátska kancelária — Neexistencia vlastného hospodárskeho záujmu na podanie návrhu na zrušenie kozmetickej ochrannej známky — Vnímateľný rozdiel medzi podobnosťou vytvorenou výrazmi, ktoré boli navrhnuté na zápis ochrannej známky, a bežným jazykom cieľovej skupiny verejnosti pre označenie dotknutých výrobkov alebo služieb alebo ich základných vlastností

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Spoločnosť Lancôme parfums et beauté & Cie SNC je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 6, 10.1.2009.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/6

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 23. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal, Spojené kráľovstvo) — Maria Teixeira/London Borough of Lambeth, Secretary of State for the Home Department

(Vec C-480/08) (1)

(Voľný pohyb osôb - Právo na pobyt - Štátna príslušníčka členského štátu, ktorá pracovala v inom členskom štáte a po skončení zárobkovej činnosti v ňom zostala - Dieťa, ktoré sa odborne vzdeláva v hostiteľskom členskom štáte - Nedostatok vlastných zdrojov obživy - Nariadenie (EHS) č. 1612/68 - Článok 12 - Smernica 2004/38/ES)

2010/C 100/08

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Maria Teixeira

Odporcovia: London Borough of Lambeth, Secretary of State for the Home Department

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Court of Appeal (Spojené kráľovstvo) — Výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (Ú. v. EÚ L 158, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46) a článku 12 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15) — Právo občianky Únie, ktorá už nemá štatút pracovníka a nepožíva právo na pobyt v súlade s ustanoveniami o voľnom pohybe pracovníkov, na pobyt v Spojenom kráľovstve — Právo dieťaťa takejto občianky na pobyt v Spojenom kráľovstvo s cieľom dokončiť odborné vzdelávanie — Právo matky ako osoby starajúcej sa o dieťa bývať s dieťaťom

Výrok rozsudku

Štátny príslušník členského štátu, ktorý bol zamestnaný na území iného členského štátu, v ktorom sa jeho dieťa vzdeláva, sa za takých okolností, aké sú vo veci samej, môže ako rodič starajúci sa o dieťa dovolávať práva na pobyt v hostiteľskom členskom štáte len na základe článku 12 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 2434/92 z 27. júla 1992, bez toho, aby musel spĺňať podmienky stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS.

Právo na pobyt v hostiteľskom členskom štáte, prislúchajúce rodičovi starajúcemu sa o dieťa, ktoré vykonáva svoje právo na vzdelanie v súlade s článkom 12 nariadenia č. 1612/68, nezávisí od splnenia podmienky, podľa ktorej musí mať tento rodič dostatočné zdroje, aby sa počas svojho pobytu nestal záťažou pre systém sociálnej pomoci tohto členského štátu, a komplexné nemocenské poistenie v tomto štáte.

Právo na pobyt v hostiteľskom členskom štáte, prislúchajúce rodičovi starajúcemu sa o dieťa migrujúceho pracovníka, keď sa toto dieťa v tomto štáte vzdeláva, nezávisí od splnenia podmienky, aby niektorý z rodičov dieťaťa vykonával v uvedenom členskom štáte pracovnú činnosť ako migrujúci pracovník v čase, keď sa dieťa začalo vzdelávať.

Právo na pobyt v hostiteľskom členskom štáte, prislúchajúce rodičovi starajúcemu sa o dieťa migrujúceho pracovníka, keď sa toto dieťa v tomto štáte vzdeláva, zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, ibaže by dieťa naďalej potrebovalo prítomnosť a starostlivosť tohto rodiča, aby mohlo pokračovať vo svojom vzdelávaní a dokončiť ho.

(1) Ú. v. EÚ C 32, 7.2.2009.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/7

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 25. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht — Nemecko) — Müller Fleisch GmbH/Spolková krajina Bádensko-Württembersko

(Vec C-562/08) (1)

(Systém monitoringu bovinnej spongiformnej encefalopatie (choroby šialených kráv) - Nariadenie (ES) č. 999/2001 - Hovädzí dobytok starší ako 30 mesiacov - Porážka za normálnych podmienok - Mäso určené na ľudskú výživu - Test povinného preventívneho vyšetrenia - Vnútroštátna úprava - Povinnosť preventívneho vyšetrenia - Rozšírenie - Hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov)

2010/C 100/09

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Müller Fleisch GmbH

Žalovaná: Spolková krajina Bádensko-Württembersko

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Bundesverwaltungsgericht — Výklad článku 6 ods. 1 v spojení s prílohou III kapitolou A časťou I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorou sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. EÚ, L 147, s. 1; Mim. vyd. 03/032, s. 289) v znení zmenenom a doplnenom nariadením Komisie (ES) č. 1248/2001 z 22. júna 2001 (Ú. v. EÚ L 173, s. 12; Mim. vyd. 03/032, s. 450) — Povinnosť monitorovania výskytu BSE v prípade všetkého hovädzieho dobytka vekovo staršieho ako 30 mesiacov, ktorý sa normálnym spôsobom poráža pre ľudskú spotrebu na bitúnkoch — Vnútroštátna právna úprava rozširujúca povinnosť monitorovania na všetok hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov

Výrok rozsudku

Článok 6 ods. 1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií, a príloha III kapitola A časť I tohto nariadenia, zmenená a doplnená nariadením Komisie (ES) č. 1248/2001 z 22. júna 2001, nebránia vnútroštátnej právnej úprave, na základe ktorej všetok hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov musí byť podrobený testom na preventívne vyšetrenie na bovínnu spongiformnú encefalopatiu.

(1) Ú. v. EÚ C 69, 21.3.2009.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/7

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 25. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Bíróság — Maďarská republika) — Sió-Eckes Kft./Mezőgazdasági és Vidékfejlesztési Hivatal Központi Szerve

(Vec C-25/09) (1)

(Spoločná poľnohospodárska politika - Nariadenie (ES) č. 2201/96 - Spoločná organizácia trhu s výrobkami zo spracovaného ovocia a zeleniny - Nariadenie (ES) č. 1535/2003 - Systém pomoci v sektore výrobkov zo spracovaného ovocia a zeleniny - Spracované výrobky - Broskyne v sirupe a/alebo v prírodnej ovocnej šťave - Hotové výrobky)

2010/C 100/10

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Sió-Eckes Kft.

Žalovaný: Mezőgazdasági és Vidékfejlesztési Hivatal Központi Szerve

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Fővárosi Bíróság (Maďarsko) — Výklad článku 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/96 z 28. októbra 1996 o spoločnej organizácii trhu s výrobkami zo spracovaného ovocia a zeleniny (Ú. v. ES L 297, s. 29; Mim. vyd. 3/020, s. 83), článku 2 bodu 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1535/2003 z 29. augusta 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 2201/96 o systéme pomoci pre výrobky z ovocia a zeleniny (Ú. v. ES L 218, s. 14; Mim. vyd. 3/039, s. 555) a článku 3 nariadenia Komisie (EHS) č. 2320/89 z 28. júla 1989 o minimálnych požiadavkách na kvalitu broskýň v náleve a broskýň v prírodnej ovocnej šťave na uplatňovanie programu pestovateľskej pomoci (Ú. v. ES L 220, s. 54; Mim. vyd. 3/009, s. 136) — Dreň z broskýň vyrobená v rámci systému pomoci pre priemysel spracujúci ovocie a zeleninu — Použiteľnosť tohto systému pomoci na výrobky z broskýň vo forme, ktorá nie je uvedená v nariadení Komisie (EHS) č. 2320/89, ako aj na polotovary, ktoré vznikajú v určitej fáze výroby a sú určené na ďalšie spracovanie

Výrok rozsudku

Článok 2 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/96 z 28. októbra 1996 o spoločnej organizácii trhu s výrobkami zo spracovaného ovocia a zeleniny, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 386/2004 z 1. marca 2004, sa má vykladať v tom zmysle, že systém pomoci uvedený v tomto ustanovení sa môže vzťahovať na výrobok, ktorý na jednej strane patrí pod niektorý z číselných znakov KN uvedených v prílohe I tohto nariadenia v znení zmien a doplnení, vrátane číselného znaku KN 2008 70 92, a ktorý na strane druhej zodpovedá definícii „broskyne v sirupe a/alebo v prírodnej ovocnej šťave“ v zmysle uvedeného nariadenia v spojení s nariadením Komisie (ES) č. 1535/2003 z 29. augusta 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 2201/96 o systéme pomoci pre výrobky z ovocia a zeleniny, zmeneným a doplneným nariadením č. 386/2004, a s nariadením Komisie (EHS) č. 2320/89 z 28. júla 1989 o minimálnych požiadavkách na kvalitu broskýň v náleve a broskýň v prírodnej ovocnej šťave na uplatňovanie programu pestovateľskej pomoci, zmeneným a doplneným nariadením Komisie (ES) č. 996/2001 z 22. mája 2001.

2.	Výrobok získaný v rozličných etapách spracovania broskýň môže byť považovaný za hotový výrobok v zmysle nariadení č. 2201/96 a č. 1535/2003 v znení zmien a doplnení pod podmienkou, že má vlastnosti uvedené v článku 2 bode 1 nariadenia č. 1535/2003 v znení zmien a doplnení.

(1) Ú. v. EÚ C 82, 4.4.2009.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/9

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) z 25. februára 2010 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein hallinto-oikeus — Fínsko) — konanie začaté na návrh Lahti Energia Oy

(Vec C-209/09) (1)

(Smernica 2000/76/ES - Spaľovanie odpadu - Zariadenie na spaľovanie - Zariadenie na spoluspaľovanie - Komplex, ktorý pozostáva z plynového generátora a elektrárne - Spaľovanie nevyčisteného plynu pochádzajúceho z tepelného spracovania odpadu v plynovom generátore, v elektrárni)

2010/C 100/12

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein hallinto-oikeus

Účastník konania pred vnútroštátnym súdom

Lahti Energia Oy

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Korkein hallinto oikeus — Výklad článku 3 smernice 2000/76/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov (Ú. v. ES L 332, s. 91; Mim. vyd. 15/005, s. 353) — Komplex, ktorý tvorí generátor na výrobu plynu z odpadu a elektráreň, v parnom kotle ktorej sa spaľuje plyn, ktorý vzniká tepelným spracovaním odpadu v plynovom generátore — Spaľovanie nevyčisteného plynu v parnom kotle elektrárne, namiesto vyčisteného plynu

Výrok rozsudku

Elektráreň, ktorá ako prídavné palivo, popri fosílnych palivách používaných pri jej výrobnej prevádzke v prevažnej miere, používa plyn získaný v generátore tepelným spracovaním odpadov, treba spolu s týmto generátorom považovať za „zariadenie na spoluspaľovanie odpadov“ v zmysle článku 3 bodu 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov, ak tento plyn nie je v uvedenom generátore čistený.

(1) Ú. v. EÚ C 193, 15.8.2009.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/9

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 25. februára 2010 — Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-295/09) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2006/43/ES - Právo obchodných spoločností - Štatutárny audit ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok - Neprebratie v stanovenej lehote)

2010/C 100/13

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Braun a E. Adsera Ribera, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: F. Díez Moreno, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie v stanovenej lehote opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, s. 87)

Výrok rozsudku

Španielske kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedenej smernice.

2.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 256, 24.10.2009.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/10

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) z 25. februára 2010 — Európska komisia/Rakúska republika

(Vec C-330/09) (1)

2010/C 100/14

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Braun a M. Adam, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Rakúska republika (v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Nesplnenie povinnosti členským štátom — Neprijatie alebo neoznámenie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, s. 87) v stanovenej lehote

Výrok rozsudku

Rakúska republika si tým, že v stanovenej lehote neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Rakúska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 233, 26.9.2009.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/10

Uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 16. decembra 2009 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podali High Court of Justice (Chancery Division), High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) — Spojené kráľovstvo) — Football Association Premier League Ltd, NetMed Hellas SA, Multichoice Hellas SA/QC Leisure, David Richardson, AV Station plc, Malcolm Chamberlain, Michael Madden, SR Leisure Ltd, Philip George Charles Houghton, Derek Owen (C-403/08), Karen Murphy/Media Protection Services Ltd (C-429/08)

(Spojené veci C-403/08 a C-429/08) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Návrh na účasť na konaní - Zamietnutie)

2010/C 100/15

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátne súdy, ktoré podali návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice (Chancery Division), High Court of Justice (England & Wales), Queen's Bench Division (Administrative Court)

Účastníci konania

Žalobcovia: Football Association Premier League Ltd, NetMed Hellas SA, Multichoice Hellas SA (C-403/08), Karen Murphy (C-429/08)

Žalovaní: QC Leisure, David Richardson, AV Station plc, Malcolm Chamberlain, Michael Madden, SR Leisure Ltd, Philip George Charles Houghton, Derek Owen (C-403/08), Media Protection Services Ltd (C-429/08)

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — High Court of Justice (Chancery Division) — Výklad článkov 28 ES, 30 ES, 49 ES a 81 ES, ako aj článku 2 písm. a) a e), článku 4 písm. a) a článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/84/ES z 20. novembra 1998 o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu (Ú. v. ES L 320, s. 54; Mim. vyd. 06/003, s. 147), článkov 2, 3 a 5 ods.1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 2), článku 1 písm. a) a b) smernice Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (Ú. v. ES L 298, s. 23; Mim. vyd. 06/001, s. 224) a výklad smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Ú. v. ES L 248, s. 15; Mim. vyd. 17/001, s. 134) — Odplatné udelenie výlučných práv na zabezpečovanie satelitnej retransmisie futbalových zápasov — Uvádzanie dekodérov legálne uvedených na trh v inom členskom štáte a umožňujúcich zobrazovať takéto zápasy v rozpore s udelenými výlučnými právami, na trh v Spojenom kráľovstve

Výrok uznesenia

1.	Návrhy Únie európskych futbalových asociácií (UEFA), British Sky Broadcasting Ltd, Setanta Sports Sàrl a The Motion Picture Association na účasť na konaní sa zamietajú.

2.	O trovách konania nie je potrebné rozhodnúť.

(1) Ú. v. EÚ C 301, 22.11.2008.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/12

Uznesenie Súdneho dvora (siedma komora) z 15. januára 2010 — Messer Group GmbH/Air Products and Chemicals Inc., Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec C-579/08 P) (1)

(Odvolanie - Článok 119 rokovacieho poriadku - Ochranná známka Spoločenstva - Nariadenie (ES) č. 40/94 - Článok 8 ods. 1 písm. b) - Slovné ochranné známky Ferromix, Inomix a Alumix - Skoršie ochranné známky FERROMAXX, INOMAXX a ALUMAXX - Námietka majiteľa - Príslušná skupina verejnosti - Miera podobnosti - Slabá rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky - Pravdepodobnosť zámeny)

2010/C 100/18

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Messer Group GmbH (v zastúpení: W. Graf, V. Schwerin a J. Schmidt, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Air Products and Chemicals Inc. (v zastúpení S. Heurung, Rechtsanwältin), Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa (prvá komora) z 15. októbra 2008, Air Products and Chemicals/ÚHVT (T-305/06 až 307/06), ktorým Súd prvého stupňa zrušil rozhodnutia druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT) z 12. septembra 2006, ktorými boli zamietnuté odvolania podané majiteľom slovných ochranných známok Spoločenstva „FERROMAXX“, „INOMAXX“ a „ALUMAXX“ pre tovary zaradené v triede 1 proti rozhodnutiam výmazového oddelenia, ktorými sa čiastočne zamieta námietka podaná proti prihláškam slovných ochranných známok „FERROMIX“, „INOMIX“ a „ALUMIX“ pre tovary zaradené v triedach 1 a 4

Výrok uznesenia

1.	Odvolanie vo veci samej a vzájomné odvolanie sa zamietajú.

2.	Messer Group GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené spoločnosťou Air Products and Chemicals Inc.

3.	Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 55, 7.3.2009.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Innsbruck (Rakúsko) 28. decembra 2009 — Pensionsversicherungsanstalt/Andrea Schwab

(Vec C-547/09)

2010/C 100/22

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Innsbruck

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Andrea Schwab

Žalovaná: Pensionsversicherungsanstalt

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 2 ods. 2 prvá zarážka a článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES (1), ako aj článok 2 ods. 1 písm. a) a b), článok 14 ods. 1 písm. c) smernice 2006/54/ES (2) vykladať v tom zmysle, že priama diskriminácia na základe pohlavia (výpoveď/prepustenie zamestnanej lekárky) verejnoprávnou inštitúciou dôchodkového poistenia môže byt odôvodnená?

Má sa článok 4 ods. 1 smernice 97/80/EHS (3) a článok 19 ods. 1 smernice 2006/54/ES — prípadne článok 2 ods. 2 druhá zarážka smernice 76/207/EHS v znení smernice 2002/73/ES a článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 2006/54/ES alebo článok 2 ods. 2 písm. a) v spojení s článkom 6 ods. 1 smernice 2000/78/ES (4) — vykladať v tom zmysle, že týmto ustanoveniam odporuje taká vnútroštátna právna úprava, ktorá pri žalobách o neplatnosť výpovede/prepustenia z dôvodu diskriminácie okrem iného na základe pohlavia nepripúšťa zváženie sociálnych okolností alebo zváženie záujmov, ale pripúšťa len hodnotenie dôkazov o tom, či táto diskriminácia na základe pohlavia bola prevažujúcim motívom pre výpoveď/prepustenie, alebo či prevažoval iný dôvod, ktorý zamestnávateľ uvádza ako rozhodujúci?

(1) Smernica Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, Ú. v. ES L 39, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 187.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 39, s. 23.

(3) Smernica Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia, Ú. v. ES L 14, 20.1.1998, s. 6; Mim. vyd. 05/003, s. 264.

(4) Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský soud v Brně (Česká republika) 11. januára 2010 — Toshiba Corporation, Areva T&D Holding SA, Areva T&D SA, Areva T&D AG, Mitsubishi Electric Corp., Alstom, Fuji Electric Holdings Co. Ltd, Fuji Electric Systems Co. Ltd, Siemens Transmission & Distribution SA, Siemens AG Österreich, VA TECH Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG, Siemens AG, Hitachi Ltd, Hitachi Europe Ltd, Japan AE Power Systems Corp., Nuova Magrini Galileo SpA./Úřad pro ochranu hospodářské soutěže

(Vec C-17/10)

2010/C 100/23

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Krajský soud v Brně

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Toshiba Corporation, Areva T&D Holding SA, Areva T&D SA, Areva T&D AG, Mitsubishi Electric Corp., Alstom, Fuji Electric Holdings Co. Ltd, Fuji Electric Systems Co. Ltd, Siemens Transmission & Distribution SA, Siemens AG Österreich, VA TECH Transmission & Distribution GmbH & Co. KEG, Siemens AG, Hitachi Ltd, Hitachi Europe Ltd, Japan AE Power Systems Corp., Nuova Magrini Galileo SpA.

Žalovaný: Úřad pro ochranu hospodářské soutěže

Prejudiciálne otázky

Má sa vykladať článok 81 ES (zmenený, teraz článok 101 ZFEÚ) a nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (1) tak, že tieto predpisy je potrebné uplatniť (v konaní začatom po 1. 5. 2004) na celú dobu trvania kartelu, ktorý bol na území Českej republiky vytvorený pred jej vstupom do Európskej únie (teda pred 1. 5. 2004), trval a zanikol po vstupe Českej republiky do Európskej únie?

Má sa článok 11 ods. 6, v spojení s článkom 3 ods. 1, odôvodnením č. 17 nariadenia č. 1/2003, s bodom 51 oznámenia Komisie o spolupráci v rámci siete orgánov pre hospodársku súťaž [neoficiálny preklad] (2), so zásadou ne bis in idem vyplývajúcou z článku 50 Charty základných práv Európskej únie (3) a so všeobecnými zásadami európskeho práva vykladať tak, že ak Komisia začne po 1. 5. 2004 vyšetrovanie vo veci porušenia článku 81 ES a vo veci samej rozhodne:

a)	strácajú orgány pre hospodársku súťaž členských štátov právomoc zaoberať sa tým istým konaním raz a navždy?

b)	strácajú orgány pre hospodársku súťaž členských štátov právomoc uplatniť na to isté konanie predpisy vnútroštátneho práva obsahujúce podobnú právnu úpravu ako článok 81 ES (zmenený, teraz článok 101 ZFEÚ)?

(1) Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205.

(2) Ú. v. ES C 101, s. 43.

(3) Ú. v. EÚ C 303, s. 1.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/15

Žaloba podaná 14. januára 2010 — Európska komisia/Portugalská republika

(Vec C-23/10)

2010/C 100/24

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Caeiros, splnomocnený zástupca)

Žalovaná: Portugalská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Portugalská republika si tým, že neustálym prijímaním colných vyhlásení na uvedenie čerstvých banánov do voľného obehu colnými orgánmi, hoci tieto orgány vedeli alebo mali odôvodnene vedieť o tom, že hmotnosť uvedená v colnom vyhlásení nezodpovedala skutočnej hmotnosti banánov, a tým, že portugalské orgány odmietli odviesť vlastné zdroje zodpovedajúce strate daňových výnosov a úrokom z omeškania, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 68 a nasl. nariadenia (EHS) č. 2913/92 (1), článku 290a a prílohy 38b nariadenia (EHS) č. 2454/93 (2), ako aj z článkov 2, 6, 9, 10 a 11 nariadení (EHS, Euratom) č. 1552/93 (3) a (ES, Euratom) č. 1150/2000 (4),

—	zaviazať Portugalskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Článok 290a nariadenia č. 2454/93 stanovuje, že „colná kontrola banánov patriacich pod číselný znak KN 0803 00 19 na účely overenia ich netto hmotnosti pri dovoze predstavuje najmenej 10 % colných vyhlásení za jeden rok a na jeden colný úrad. Vykonanie colnej kontroly banánov sa uskutoční v čase ich uvoľnenia do voľného obehu, a to v súlade s pravidlami stanovenými v prílohe 38b“.

Príloha 38b uvádza, že „1. Na účely uplatňovania článku 290a colné orgány colného úradu, na ktorom je podané colné vyhlásenie na uvoľnenie čerstvých banánov do colného režimu voľný obeh, určia netto hmotnosť, a to na základe vzorky nákladových kusov za každý druh nákladového kusu a za každé miesto pôvodu…“.

S prihliadnutím na právnu úpravu Spoločenstva a najmä na už citovaný článok 290a a už citovanú prílohu 38a nariadenia č. 2454/93, ktoré predstavujú normy uplatňujúce sa v dotknutom období, sa Komisia domnieva, že tvrdenia portugalských orgánov týkajúce sa odmietnutia odviesť výšku dlžných vlastných zdrojov a príslušných úrokov z omeškania podľa článku 11 nariadenia č. 1150/2000, nemožno prijať a je bez pochyby, že už citovaný článok 290a a už citovaná príloha 38b boli úplne jasné, pokiaľ ide o hmotnosť, ktorá mala byť základom uplatnenia cla.

Už citovaný článok 290a a už citovaná príloha 38b bez pochýb stanovujú, že vo vyhlásení o uvedení do voľného obehu banánov musí byť uvedená „netto hmotnosť“, t. j. „skutočná hmotnosť“ banánov, a že „skutočná hmotnosť“ musí preto slúžiť ako základ uplatnenia cla.

Komisia nie je nijak z právneho hľadiska povinná uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie v sérii C oznámenie pre dovozcov, aby pri podávaní colného vyhlásenia nepoužívali hmotnosť 18,14 kg alebo nižšiu paušálnu hmotnosť.

Keďže už citovaný článok 290a a už citovaná príloha 38b sú jasné, pokiaľ ide o hmotnosť, ktorú treba zohľadniť pri výpočte cla, hospodárske subjekty, ktoré bežne pracujú v odvetví dovozu banánov, a ktorí sú preto informovaní o právnej úprave uplatniteľnej na túto činnosť, sa môžu veľmi ľahko dozvedieť, že colné vyhlásenie, ktoré musia predložiť, musí vychádzať z „netto hmotnosti“, t. j. zo skutočnej hmotnosti banánov a nie z „obchodnej“ hmotnosti, ktorá je, ako to bolo preukázané vo väčšine prípadov, nepresnou hmotnosťou.

Portugalské orgány sa nemôžu odvolávať na omyl, ktorého sa dopustila Komisia, vyplývajúci z nevykonania prípadnej povinnosti upozorniť členské štáty v nadväznosti na informácie, ktoré jej boli predložené talianskymi orgánmi. Portugalské colné orgány nachádzajúce sa na mieste, keď nebolo uložené clo za dovoz banánov, mali totiž bez pochyby možnosť odhaliť, bez upovedomenia zo strany Komisie, že colné vyhlásenia nezodpovedajú skutočnosti, keďže vo väčšine prípadov bola skutočná hmotnosť vyššia od „paušálnej“ hmotnosti uvedenej v colnom vyhlásení. Výlučne teda prislúcha portugalským orgánom preskúmať v rámci ich rozsahu činnosti a kontroly, nesprávnosť vyhlásení.

Článok 13 Colného kódexu Spoločenstva priznáva colným orgánom právomoc „vykonávať všetky kontroly, ktoré považujú za potrebné na zabezpečenie správneho uplatňovania colných predpisov“.

Portugalské orgány vedeli o tom, že bežnou praxou hospodárskych subjektov sa stalo predkladanie colných vyhlásení na uvedenie banánov do voľného obehu, ktorých základnou hmotnosťou bola obchodná hmotnosť, 18,14 kg na balenie.

Za týchto podmienok portugalské orgány nemôžu tvrdiť, že už citovaný článok 290a im ukladá povinnosť preskúmať 10 % z vyhlásení na uvedenie banánov do voľného obehu.

Možnosť priznaná colným orgánom vykonávať dodatočné kontroly, pokiaľ ide o hmotnosť banánov presahujúcu minimálne 10 % podľa už citovaného článku 290a, sa stáva povinnosťou vykonávať dodatočné kontroly, ak sa počas uskutočnenej kontroly preukáže, že vzhľadom na cieľ účinnej ochrany vlastných zdrojov Spoločenstva, existuje nebezpečenstvo prijímania nesprávnych vyhlásení.

Keď colné orgány zistia, že hmotnosť uvedená vo vyhlásení nezodpovedá skutočnej hmotnosti a že existuje nebezpečenstvo prijímania nesprávnych vyhlásení, tieto orgány nemôžu povoliť uvedenie banánov do voľného obehu bez vykonania kontroly hmotnosti, aj keď minimálne 10 % kontroly bolo dosiahnuté colným úradom počas referenčného roka.

Uvedenie „paušálnej“ obchodnej hmotnosti vo vyhlásení, ktoré postačuje na to, aby sa spochybnil charakter skutočnej hmotnosti uvedenej vo vyhlásení, je teda samo osebe dôvodom na kontrolu uskutočnenú colnými orgánmi na účely stanovenia skutočnej hmotnosti.

Členským štátom podľa článku 8 rozhodnutia 94/728/ES (5), Euratom a na základe zodpovednosti, ktorá im vyplýva z povinnosti vyberania vlastných zdrojov Spoločenstva, prislúcha vytvoriť vhodnú infraštruktúru na účely výkonu kontrol potrebných na to, aby sa na banány uvedené do voľného obehu uplatňovalo správne clo, t. j. na základe ich skutočnej hmotnosti.

Prax portugalských orgánov, ktorá spočíva v neustálom prijímaní colných vyhlásení, hoci tieto orgány vedeli alebo mali odôvodnene vedieť, že hmotnosť uvedená v colnom vyhlásení nebola skutočnou hmotnosťou dovážaných banánov bez vykonania akejkoľvek kontroly, ako aj odmietnutie prevziať zodpovednosť, pokiaľ ide o finančné dôsledky na rozpočet Spoločenstva, nerešpektuje ani účinnú ochranu vlastných zdrojov, ani judikatúru Súdneho dvora.

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva — Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307.

(2) Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva — Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3.

(3) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1552/89 z 29. mája 1989, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 88/376/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev [neoficiálny preklad] — Ú. v. ES L 155, s. 1.

(4) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev — Ú. v. ES L 130, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 169.

(5) Rozhodnutie Rady 94/728/ES o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev [neoficiálny preklad] — Ú. v. ES L 293, s. 9.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Varhoven Kasacionen sad (Bulharsko) 20. januára 2010 — Toni Georgiev Semerdžiev/Del-Pi-Krasimira Mančeva

(Vec C-32/10)

2010/C 100/28

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Varhoven Kasacionen sad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca

Toni Georgiev Semerdžiev

Žalovaní

ET Del-Pi-Krasimira Mančeva,

ZAD Bulstrad

Prejudiciálne otázky

1.	Možno v prípade [ktorý je predmetom sporu v konaní vo veci samej] uplatniť ustanovenia smernice Rady 90/314/EHS (1)?

Ako sa má vykladať pojem „iné turistické služby“ v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice 90/314/EHS a zahŕňa tento pojem povinnosť organizátora poistiť spotrebiteľa?

—	Aké riziká musí pokrývať poistná zmluva uzatvorená v prospech spotrebiteľa medzi organizátorom a poisťovňou?

—	Aký druh poistenia má upravovať zmluva uzatvorená v prospech spotrebiteľa medzi organizátorom a poisťovňou, skupinové poistenie všetkých účastníkov zájazdu alebo individuálne poistenie každého účastníka zájazdu?

Má sa povinnosť organizátora poskytnúť spotrebiteľovi pred začiatkom zájazdu informácie o možnosti uzatvorenia poistenia, ktoré by pokrylo náklady na repatriáciu v prípade nehody, ktorú mu ukladá článok 4 ods. 1 písm. b) iv) smernice 90/314/EHS, vykladať v tom zmysle, že zahŕňa povinnosť organizátora uzatvoriť so spotrebiteľom individuálne poistenie, ktoré by pokrylo náklady na repatriáciu v prípade nehody?

4.	Je organizátor v zmysle ustanovení smernice 90/314/EHS povinný odovzdať spotrebiteľovi pred začiatkom zájazdu originál potvrdenia o poistení?

5.	Ako sa má vykladať pojem „škoda“ vyplývajúca spotrebiteľovi z nedostatku pri plnení alebo z neprimeraného plnenia zmluvy, ktorý je upravený v článku 5 ods. 2 smernice 90/314/EHS?

6.	Zahŕňa pojem „škoda“ vyplývajúca spotrebiteľovi z nedostatku pri plnení alebo z neprimeraného plnenia zmluvy, ktorý je upravený v článku 5 ods. 2 smernice 90/314/EHS, aj zodpovednosť za nemajetkovú ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla?

Ako sa má vykladať článok 5 ods. 2 tretí a štvrtý pododsek smernice 90/314/EHS v prípade nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej na základe škôd na živote a zdraví vyplývajúcich z neuskutočnenej alebo neprimeranej realizácie služieb, ktoré sú súčasťou daného balíka služieb, vrátane opomenutia odovzdať spotrebiteľovi originál potvrdenia o poistení, ak v ňom nie je upravené obmedzenie náhrady škody?

(1) Smernica Rady z 13. júna 1990, o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, s. 59; Mim. vyd. 13, 010, s. 132.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 21. januára 2010 — Prof. Dr. Oliver Brüstle/Greenpeace e.V.

(Vec C-34/10)

2010/C 100/29

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Prof. Dr. Oliver Brüstle

Žalovaný: Greenpeace e.V.

Prejudiciálne otázky

Čo sa má rozumieť pod pojmom „ľudské embryá“ uvedeným v článku 6 ods. 2 písm. c) smernice 98/44/ES (1)?

a)	Vzťahuje sa na všetky vývinové štádiá ľudského života od oplodnenia vajíčka alebo musia byť splnené dodatočné podmienky, ako napríklad dosiahnutie určitého vývinového štádia?

Vzťahuje sa aj na tieto organizmy:

1.	neoplodnené ľudské vajíčka, do ktorých bolo transplantované bunkové jadro z dozretej ľudskej bunky;

2.	neoplodnené ľudské vajíčka, ktoré boli pomocou partenogenézy stimulované k deleniu a ďalšiemu vývoju?

c)	Vzťahuje sa aj na kmeňové bunky, ktoré sa získali z ľudských embryí v štádiu blastocysty?

2.	Čo sa má chápať pod pojmom „využívanie ľudských embryí na priemyselné alebo obchodné účely“? Vzťahuje sa aj na obchodné využitie uvedené v článku 6 ods. 1 smernice, predovšetkým na využitie na účely vedeckého výskumu?

Je technická teória na základe článku 6 ods. 2 písm. c) smernice vylúčená z patentovania aj vtedy, ak použitie ľudských embryí nie je súčasťou technickej teórie, ktorá má byť patentovaná, ale je podstatným predpokladom aplikácie tejto teórie,

a)	pretože sa patent týka produktu, ktorého výroba vyžaduje predchádzajúce zničenie ľudských embryí,

b)	alebo preto, že sa patent týka procesu, ktorý si ako východiskový materiál vyžaduje takýto produkt?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov; Ú. v. ES L 213, s. 13; Mim. vyd. 13/020, s. 395.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State (Belgicko) 25. januára 2010 — 1. Vlaamse Dierenartsenvereniging VZW, 2. Marc Janssens/Belgické kráľovstvo, vedľajší účastník konania: Luk Vangheluwe

(Vec C-42/10)

2010/C 100/31

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia

Vlaamse Dierenartsenvereniging VZW

Marc Janssens

Žalovaný

Belgické kráľovstvo

Vedľajší účastník konania

Luk Vangheluwe

Prejudiciálne otázky

Odporuje článku 3 písm. b), článku 4 ods. 2, článku 5 a článku 17 druhému odseku nariadenia (ES) č. 998/2003 (1) Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65/EHS, ako aj článkom a prílohám rozhodnutia Komisie 2003/803/ES (2) z 26. novembra 2003, ktorým sa stanovuje vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vo vnútri Spoločenstva, vnútroštátna právna úprava, ktorá vo veci pasu pre mačky a fretky odkazuje na vzor a dodatočné podmienky stanovené rozhodnutím Komisie z 26. novembra 2003, okrem toho však určuje, že každý pas musí byť označený jednotným 13-ciferným číslom, ktoré musí pozostávať z písmen „BE“, kódu ISO Belgicka, z dvojciferného identifikačného čísla vystavovateľa a 9-ciferného poradového čísla?

Odporuje článku 3 písm. b), článku 4 ods. 2, článku 5 a článku 17 druhému odseku nariadenia (ES) č. 998/2003…, ako aj článkom a prílohám rozhodnutia 2003/803/ES… vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že európsky pas spoločenských zvierat sa má používať aj ako dôkaz o identifikácii a registrácii psov, pričom upravuje, že tretie osoby môžu pomocou samolepiacich etikiet vykonávať v európskych pasoch spoločenských zvierat vystavených oprávnenými veterinárnymi lekármi zmeny identifikačných údajov majiteľa a zvieraťa v častiach I až III tým, že prelepia staršie identifikačné údaje?

(1) Ú. v. EÚ L 146, s. 1; Mim. vyd. 03/039, s. 75.

(2) Ú. v. EÚ L 312, s. 1; Mim. vyd. 03/041, s. 198.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Symvoulio tis Epikrateias (Grécko) 25. januára 2010 — Nomarchiaki Aftodioikisi Aitoloakarnanias a i., Občianska spoločnosť s názvom Elliniki Etaireia gia tin Prostasia tou Perivallontos kai tis Politistikis Klironomias a i., Nadácia s názvom Pankosmio tameio gia tin fysi — WWF Ellas/Minister životného prostredia, územného plánovania a verejných prác a i.

(Vec C-43/10)

2010/C 100/32

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Symvoulio tis Epikrateias

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Nomarchiaki Aftodioikisi Aitoloakarnanias (samospráva provincie Etolia-Akarnania) a i., Občianska spoločnosť s názvom Elliniki Etaireia gia tin Prostasia tou Perivallontos kai tis Politistikis Klironomias (grécka spoločnosť pre ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva) a i., Nadácia s názvom Pankosmio tameio gia tin fysi — WWF Ellas (Svetový fond na ochranu prírody — WWF GRÉCKO)

Odporcovia: Minister životného prostredia, územného plánovania a verejných prác a i.

Prejudiciálne otázky

Zavádza ustanovenie článku 13 ods. 6 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275), iba maximálnu časovú lehotu (22. december 2009) na spracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu vodných zdrojov, alebo je tento dátum konkrétnou lehotou na vykonanie príslušných ustanovení článkov 3, 4, 5, 6, 9, 13 a 15 uvedenej smernice?

V prípade, že Súdny dvor Európskej únie rozhodne, že sporné ustanovenie smernice zavádza iba konečnú lehotu na spracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu, bude nevyhnutné položiť aj nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

Je vnútroštátny právny predpis, ktorý umožňuje previesť vodu z jedného určitého povodia do iného povodia bez predchádzajúceho spracovania plánov pre správne územia povodí, v ktorých sa nachádzajú povodia, z ktorých a do ktorých sa uskutoční prevedenie vody, v súlade s ustanoveniami článkov 2, 3, 4, 5, 6, 9, 13 a 15 smernice 2000/60/ES, ak sa vezme do úvahy najmä skutočnosť, že podľa článku 2 ods. 15 uvedenej smernice je hlavnou jednotkou pre vodohospodársky manažment povodia správne územie povodia, do ktorého povodie patrí?

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku bude okrem toho potrebné položiť nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

Je podľa článkov 2, 3, 5, 6, 9, 13 a 15 smernice 2000/60/ES povolené prevedenie vody z jedného správneho územia povodia do susedného správneho územia povodia? V prípade kladnej odpovede, môže byť účelom tohto prevedenia výhradne uspokojenie potreby vody pre občanov, alebo môže byť účelom aj zavlažovanie a výroba energie? V každom prípade je v zmysle vyššie uvedených ustanovení smernice potrebné odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu prijaté na základe nevyhnutnej odbornej štúdie, ktorá potvrdzuje, že správne územie povodia, do ktorého sa voda prevádza, nemôže svojimi vlastnými vodnými zdrojmi zabezpečiť potrebu vody pre občanov, zavlažovanie a ďalšie použitie?

V prípade, že Súdny dvor Európskej únie rozhodne o otázke 1 tak, že vyhlási, že ustanovenie článku 13 ods. 6 smernice 2000/60/ES nezavádza iba maximálnu časovú lehotu (22. december 2009) na vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu vodných zdrojov, ale určuje konkrétnu lehotu na vykonanie relevantných ustanovení článkov 3, 4, 5, 6, 9, 13 a 15 uvedenej smernice, bude potrebné okrem toho položiť nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

Ohrozuje vnútroštátny právny predpis, prijatý vo vyššie uvedenej lehote stanovenej na vykonanie, ktorý umožňuje prevedenie vody z jedného určitého povodia do iného bez predchádzajúceho vypracovania plánov pre správne územia povodí, v ktorých sa nachádzajú povodia, z ktorých a do ktorých sa prevádza voda, potrebný účinok uvedenej smernice, alebo je pri preskúmaní otázky, či je ohrozený potrebný účinok smernice, nevyhnutné brať do úvahy také kritériá, ako rozsah predpokladaných opatrení a rozsah prevádzania vody?

Je právna úprava prijatá vnútroštátnym parlamentom, ktorou sa schvaľujú plány vodohospodárskeho manažmentu povodí, v súlade s článkami 13, 14 a 15 smernice 2000/60/ES, ktoré sa týkajú informovania verejnosti, konzultácií a účasti verejnosti, ak príslušné vnútroštátne predpisy nestanovujú fázu konzultácií s verejnosťou počas konania pred vnútroštátnym parlamentom, a pokiaľ zo skutočnosti zo spisového materiálu nevyplýva, že bol dodržaný postup konzultácií so správnymi orgánmi, ktoré stanovuje smernica?

Spĺňa, v zmysle smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 1985, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248) v znení smernice 97/11/ES z 3. marca 1997 (Ú. v. ES L 73, 1997, s. 5; Mim. vyd. 15/003, s. 151), štúdia vplyvu na životné prostredie, ktorá sa týka výstavby priehrad a prevádzania vody a ktorá bola predložená na schválenie vnútroštátnemu parlamentu po zrušení toho aktu súdom, ktorým už bola schválená a uverejnená bez opakovania tohto postupu, požiadavky týkajúce sa informovanosti a účasti verejnosti podľa článkov 1, 2, 5, 6, 8 a 9 vyššie uvedenej smernice?

Spadá plán na odklonenie rieky, ktorý a) obsahuje výstavbu priehrad a prevedenie vody z jedného správneho územia povodia do druhého; b) spadá do pôsobnosti smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275); c) týka sa diel stanovených v smernici Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, 1985, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248); a d) môže mať vplyv na životné prostredie v oblastiach podľa smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102), do pôsobnosti smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 2001, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157)?

V prípade kladného rozhodnutia o predchádzajúcej otázke bude potrebné položiť ešte nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

Môžu sa akty, ktoré sa týkali sporného projektu a ktoré boli so spätnou platnosťou zrušené súdnymi rozhodnutiami, považovať v zmysle článku 13 ods. 1 smernice 2001/42/ES za formálne prípravné akty prijaté pred 21. júlom 2004 s tým, že neexistuje povinnosť vypracovať strategickú štúdiu o posúdení vplyvu na životné prostredie?

Pokiaľ bude odpoveď na predchádzajúcu prejudiciálnu otázku záporná, bude potrebné položiť ešte nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

Sú štúdie vykonané na základe ustanovení uvedených v smerniciach 2000/60/ES a 85/337/ES dostatočné na dodržanie ustanovenia smernice 2001/42/ES v zmysle článku 11 ods. 2 smernice 2001/42/ES v prípade, že plán spadá zároveň do pôsobnosti prejednávanej smernice a smerníc 2000/60/ES a 85/337/ES, ktoré takisto stanovujú hodnotenie vplyvu projektu na životné prostredie, alebo je nevyhnutné vykonať samostatnú strategickú štúdiu o hodnotení vplyvu na životné prostredie?

10.

Spadali v zmysle článkov 3, 4 a 6 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102) územia, ktoré boli zahrnuté do vnútroštátnych zoznamov území európskeho významu a ktoré boli opäť zahrnuté do zoznamu území európskeho významu, pod ochranu smernice 92/43/EHS pred uverejnením rozhodnutia Komisie 2006/613/ES z 19. júla 2006, ktorým sa prijíma zoznam území európskeho významu pre stredomorskú biogeografickú oblasť?

11.

Je v zmysle článkov 3, 4 a 6 smernice 92/43/EHS možné, aby príslušné vnútroštátne orgány vydali povolenie na realizáciu plánu odklonu vôd, ktorý priamo nesúvisí so zachovaním lokality alebo nie je nevyhnutný pre starostlivosť o lokalitu, ktorá patrí k osobitne chránenému územiu, pokiaľ sa vo všetkých štúdiách priložených k dokumentácii k tomuto projektu zistí, že vôbec neexistujú vierohodné a aktuálne skutočnosti alebo údaje týkajúce sa vtáctva v tejto oblasti?

12.

Môžu v zmysle článkov 3, 4 a 6 smernice 92/43/EHS dôvody, ktoré sú základom realizácie plánu odklonu vôd, ktorý súvisí najmä so zavlažovaním a až druhorado s potrebou vody pre domácnosti, predstavovať naliehavý verejný záujem, ktorý vyžaduje smernica na povolenie realizácie takého projektu, a to bez ohľadu na jeho negatívny vplyv na územia chránené vyššie uvedenou smernicou?

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku bude ešte potrebné položiť nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

13.

Majú sa v zmysle článkov 3, 4 a 6 smernice 92/43/EHS brať do úvahy kritériá ako rozsah odklonu a význam prác, ktoré sú pre odklon nevyhnutné, aby bolo možné určiť, či nevyhnutné vyrovnávacie opatrenia môžu zaručiť ochranu celkovej súdržnosti sústavy Natura 2000, ktorá je poškodená plánom na odklon vody?

14.

Môžu príslušné vnútroštátne orgány v zmysle článkov 3, 4 a 6 smernice 92/43/EHS, vykladaných na základe zásady trvalo udržateľného rozvoja, ako sa uvádza v článku 6 Zmluvy ES, vydať povolenie na realizáciu plánu na odklon vody v rámci sústavy Natura 2000, ktorý s ňou priamo nesúvisí alebo nie je nevyhnutný pre ochranu súdržnosti tejto sústavy, pokiaľ zo štúdie o vplyve na životné prostredie súvisiacej s príslušným plánom vyplýva, že by na jeho základe nastala zmena prirodzeného riečneho ekosystému na antropizovaný riečny a jazerný ekosystém?

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/23

Žaloba podaná 28. januára 2010 — Európska komisia/Portugalská republika

(Vec C-44/10)

2010/C 100/33

Jazyk konania: portugalčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Alcover San Pedro a P. Guerra e Andrade, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Portugalská republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Portugalská republika si tým, že neprijala prostredníctvom vydávania povolení v súlade s článkami 6 a 8 smernice 2008/1/ES (1), ani prostredníctvom prehodnotenia, a ak je to potrebné aktualizovaním povolení pre existujúce prevádzky, potrebné opatrenia, aby tieto prevádzky mohli od 30. októbra 2007 začať svoju činnosť v súlade s článkami 3, 7, 9, 10, 13, článkom14 bodmi a) a b) a článkom 15 ods. 2, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (smernica IPPC).

—	zaviazať Portugalskú republiku na náhradu trov tohto konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zo znenia článku 4 v spojení s článkom 5 ods. 1 smernice PRIP vyplýva, že členské štáty musia zabezpečiť vydávanie povolení pre nové alebo existujúce prevádzky v súlade s článkami 6 a 8 smernice. Členské štáty musia taktiež prehodnotiť a ak je to potrebné, aktualizovať podmienky na udelenie povolení pre existujúce prevádzky pred 31. októbrom 2007.

Na jednej strane podľa informácii poskytnutých v roku 2008 portugalskými úradmi neboli mnohé prevádzky predmetom príslušnej žiadosti o povolenie. Na druhej strane zo všetkých 632 prevádzok bolo 280 v prevádzke bez vydania príslušného povolenia.

Podľa aktualizovaných informácií bolo 480 prevádzkam z 577 vydané povolenie, zatiaľ čo 17 žiadostí o povolenie je predmetom preskúmania.

(1) Ú. v. EÚ L 24, s. 8.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/23

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State (Belgicko) 28. januára 2010 — Vlaamse Dierenartsenvereniging VZW, Marc Janssens/Belgické kráľovstvo

(Vec C-45/10)

2010/C 100/34

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Vlaamse Dierenartsenvereniging VZW, Marc Janssens

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Prejudiciálne otázky

Je článok 3 písm. b), článok 4 ods. 2, článok 5 a článok 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 998/2003 (1) Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65/EHS, ako aj články a prílohy rozhodnutia Komisie 2003/803/ES (2) z 26. novembra 2003, ktorým sa stanovuje vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vo vnútri Spoločenstva, v rozpore s vnútroštátnou úpravou, ktorá umožňuje, aby sa európsky pas spoločenského zvieraťa používal pre psov aj ako identifikačný a registračný dôkaz, pričom stanovuje, že tretie osoby môžu pomocou identifikačných nálepiek vykonávať zmeny údajov týkajúcich sa identifikácie majiteľa a zvieraťa, a to prelepením údajov v I až III časti európskeho pasu spoločenských zvierat, ktorý vystavil úradne oprávnený veterinárny lekár?

Sú vnútroštátne ustanovenia, ktoré prikazujú používať vzor európskeho pasu spoločenských zvierat v zmysle rozhodnutia Komisie 2003/803/ES z 26. novembra 2003, ktorým sa stanovuje vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vo vnútri Spoločenstva aj ako dôkaz slúžiaci na identifikáciu a registráciu psov, pričom stanovujú, aby tretie osoby pomocou identifikačných nálepiek vykonávali zmeny v identifikačných údajoch majiteľa a zvieraťa v I až III časti daného pasu, technickými predpismi v zmysle článku 1 smernice 98/34/ES (3) z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ktoré treba podľa článku 8 smernice oznámiť pred ich prijatím Komisii?

(1) Ú. v. EÚ L 146, s. 1; Mim. vyd. 03/039, s. 75.

(2) Ú. v. EÚ L 312, s. 1; Mim. vyd. 03/041, s. 198.

(3) Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/24

Žaloba podaná 28. januára 2010 — Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-48/10)

2010/C 100/35

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Alcover San Pedro, splnomocnený zástupca)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Španielske kráľovstvo si tým, že neprijalo opatrenia potrebné na to, aby príslušné orgány dohliadali prostredníctvom vydávania povolení v súlade s článkami 6 a 8 alebo, vo vhodnej forme, prostredníctvom prehodnotenia, a ak je to potrebné, aktualizáciou podmienok, aby existujúce prevádzky boli prevádzkované v súlade s požiadavkami článkov 3, 7, 9, 10 a 13, článku 14 písm. a) a b) a článku 15 ods. 2 najneskôr do 30. októbra 2007 bez toho, aby boli dotknuté iné osobitné predpisy Spoločenstva, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES (1) z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (smernica IPPC),

—	zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota, v ktorej mali byť existujúce zariadenia vydaním integrovaných environmentálnych povolení prispôsobené požiadavkám smernice IPPC, uplynula podľa článku 5 ods. 1 smernice 2008/1/ES dňa 30. októbra 2007.

K uvedenému dňu boli v Španielsku ďalej v prevádzke mnohé existujúce zariadenia bez tohto povolenia. Od začatia konania pre toto porušenie sa proces vydávania environmentálnych povolení urýchlil bez toho však, aby toto porušenie bolo ukončené či už v lehote stanovenej v odôvodnenom stanovisku, alebo podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícií, ku dnešnému dňu. Podľa údajov vnútroštátnych orgánov v ich odpovedi na odôvodnené stanovisko bolo v čase uplynutia lehoty poskytnutej v odôvodnenom stanovisku na splnenie povinností vyplývajúcich z článku 5 ods. 1 smernice naďalej v prevádzke 533 existujúcich zariadení bez predpísaného povolenia IPPC.

Za týchto okolností je zrejmé, že Španielske kráľovstvo si naďalej neplní povinnosti vyplývajúce z tohto ustanovenia.

(1) Ú. v. EÚ L 24, s. 8.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/24

Žaloba podaná 29. januára 2010 — Európska komisia/Talianska republika

(Vec C-50/10)

2010/C 100/36

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Alcover San Pedro a C. Zadra, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Talianska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Talianska republika si tým, že neprijala opatrenia potrebné na to, aby príslušné orgány dohliadali prostredníctvom vydávania povolení v súlade s článkami 6 a 8 alebo, vo vhodnej forme, prostredníctvom prehodnotenia, a ak je to potrebné, aktualizácie podmienok, aby existujúce prevádzky uvedené v článku 2 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES (1) z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, boli prevádzkované v súlade s požiadavkami článkov 3, 7, 9, 10 a 13, článku 14 písm. a) a b) a článku 15 ods. 2 tejto smernice, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 ods. 1 tejto smernice,

—	zaviazať Taliansku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Článok 5 ods. 1 tejto smernice stanovuje, že členské štáty príjmu opatrenia potrebné na to, aby príslušné orgány dohliadali prostredníctvom vydávania povolení v súlade s článkami 6 a 8 alebo, vo vhodnej forme, prostredníctvom prehodnotenia, a ak je to potrebné, aktualizácie podmienok, aby existujúce prevádzky uvedené v článku 2 ods. 4 smernice boli prevádzkované v súlade s požiadavkami uvedenej smernice najneskôr do 30. októbra 2007.

V januári 2010 a osobitne v čase podania tejto žaloby však talianska vláda stále nesplnila v plnom rozsahu povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 ods. 1 tejto smernice.

(1) Ú. v. EÚ L 24, s. 8.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/25

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State (Belgicko) 28. januára 2010 — Vlaamse Dierenartsenvereniging VZW/Belgické kráľovstvo

(Vec C-57/10)

2010/C 100/38

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Vlaamse Dierenartsenvereniging VZW

Žalovaný: Belgické kráľovstvo

Prejudiciálne otázky

Odporuje článku 3 písm. b), článku 4 ods. 2, článku 5 a článku 17 ods. 2 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady č. 998/2003/ES z 26. mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65/EHS (1), ako aj článkom a prílohám k rozhodnutiu Komisie 2003/803/ES z 26. novembra 2003, ktorým sa stanovuje vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vo vnútri Spoločenstva (2), vnútroštátna právna úprava, ktorá v súvislosti s pasom pre mačky a fretky odkazuje na vzor a na dodatočné podmienky stanovené uvedeným rozhodnutím Komisie z 26. novembra 2003, navyše však určuje, že každý pas má byť označený trinásťmiestnym kódom, ktorý pozostáva z písmen „BE“, kódu ISO Belgicka, ako aj z dvojciferného identifikačného čísla vystavovateľa a deväťciferného poradového čísla?

Je vnútroštátne ustanovenie, ktoré v súvislosti s pasom pre mačky a fretky odkazuje na vzor pasu a na dodatočné podmienky stanovené v uvedenom rozhodnutí Komisie z 26. novembra 2003 a ktorým sa navyše určuje, že každý pas má byť označený trinásťmiestnym kódom, ktorý pozostáva z písmen „BE“, kódu ISO Belgicka, ako aj z dvojciferného identifikačného čísla vystavovateľa a deväťciferného poradového čísla, technickým predpisom v zmysle článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (3), o ktorých treba v súlade s článkom 8 smernice pred ich prijatím informovať Komisiu?

(1) Ú. v. EÚ L 146, s. 1; Mim. vyd. 03/039, s. 75.

(2) Ú. v. EÚ L 312, s. 1; Mim. vyd. 03/041, s. 198.

(3) Ú. v. ES L 204, s. 1; Mim. vyd. 13/020, s. 337.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/26

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État 3. februára 2010 vo veciach — Monsanto SAS, Monsanto Agriculture France SAS, Monsanto International SARL, Monsanto Technology LLC/Ministre de l’Agriculture et de la Pêche — Monsanto SAS, Monsanto Agriculture France SAS, Monsanto International SARL, Monsanto Europe SA/Ministre de l’Agriculture et de la Pêche — Association générale des producteurs de maïs (AGPM)/Ministre de l’Agriculture et de la Pêche — SCEA de Malaprade, SCEA Coutin, Jérôme Huard, Dominique Richer, EARL de Candelon, Bernard Mir, EARL des Menirs, Marie-Jeanne Darricau, GAEC de Commenian/Ministre de l’Agriculture et de la Pêche — Pioneer Génétique, Pioneer Semences/Ministre de l’Agriculture et de la Pêche — Syndicat des établissements de semences agréés pour les semences de maïs (SEPROMA)/Ministre de l’Agriculture et de la Pêche — Caussade Semences SA/Ministre de l’Agriculture et de la Pêche Société Limagrain Verneuil Holding/Ministre de l’Agriculture et de la Pêche — Société Maïsadour Semences/Ministre de l’Agriculture et de la Pêche — Ragt Semences SA/Ministre de l’Agriculture et de la Pêche — Euralis Semences SAS, Euralis Coop/Ministre de l’Agriculture et de la Pêche

((Vec C-58/10) - (Vec C-59/10) - (Vec C-60/10) - (Vec C-61/10) - (Vec C-62/10) - (Vec C-63/10) - (Vec C-64/10) - (Vec C-65/10) - (Vec C-66/10) - (Vec C-67/10) - (Vec C-68/10))

2010/C 100/39

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Monsanto SAS, Monsanto Agriculture France SAS, Monsanto International SARL, Monsanto Technology LLC (C-58/10), Monsanto SAS, Monsanto Agriculture France SAS, Monsanto International SARL, Monsanto Europe SA (C-59/10), Association générale des producteurs de maïs (AGPM) (C-60/10), SCEA de Malaprade, SCEA Coutin, Jérôme Huard, Dominique Richer, EARL de Candelon, Bernard Mir, EARL des Menirs, Marie-Jeanne Darricau, GAEC de Commenian (C-61/10), Pioneer Génétique, Pioneer Semences (C-62/10), Syndicat des établissements de semences agréés pour les semences de maïs (SEPROMA) (C-63/10), Caussade Semences SA (C-64/10), Société Limagrain Verneuil Holding (C-65/10), Société Maïsadour Semences (C-66/10), Ragt Semences SA (C-67/10), Euralis Semences SAS, Euralis Coop (C-68/10)

Žalovaná: Ministre de l’Agriculture et de la Pêche (Ministerstvo poľnohospodárstva a rybolovu)

Prejudiciálne otázky

Pokiaľ bol geneticky modifikovaný organizmus tvoriaci krmivo uvedený na trh pred uverejnením nariadenia (ES) č. 1829/2003 (1) a toto povolenie ostalo v platnosti na základe ustanovení článku 20 tohto nariadenia, má sa dotknutý výrobok považovať do doby, než sa rozhodne o žiadosti o nové povolenie, ktorá sa musí podať podľa tohto nariadenia, za výrobok patriaci medzi výrobky uvedené v ustanoveniach článku 12 smernice 2001/18/ES (2) (už citovaných v odôvodnení tohto rozhodnutia), a za tohto predpokladu podlieha tento geneticky modifikovaný organizmus, pokiaľ ide o núdzové opatrenia, ktoré možno prijať po vydaní povolenia uvádzať na trh, výlučne článku 34 nariadenia (ES) č. 1829/2003 alebo naopak môže členský štát prijať takéto opatrenia na základe článku 23 smernice a vnútroštátnych ustanovení, ktoré zabezpečujú jej prebratie?

Môžu orgány členského štátu za predpokladu, že by núdzové opatrenia mohli byť prijaté len v rámci ustanovení článku 34 nariadenia (ES) č. 1829/2003, prijať a ak áno, tak za akých podmienok také opatrenie, akým je napadnutý výnos (3) z 5. decembra 2007, z dôvodu odstraňovania rizika na základe článku 53 nariadenia (ES) č. 178/2002 (4), alebo môžu členské štáty prijať dočasné ochranné opatrenia na základe článku 54 tohto nariadenia?

Za predpokladu, že by orgány členského štátu mohli zasiahnuť na základe článku 23 smernice 2001/18/ES alebo na základe článku 34 nariadenia (ES) č. 1829/2003 alebo na základe oboch právnych základov, žaloba vyvoláva otázku, najmä vzhľadom na zásadu obozretnosti, aký stupeň nárokov kladú ustanovenia článku 23 smernice, ktoré podmieňujú prijatie núdzových opatrení, akým je prerušenie používania výrobku, tým, že členský štát má „dôvody sa domnievať, že GMO… predstavuje riziko pre… životné prostredie“, a ustanovenia článku 34 nariadenia, ktoré podmieňujú prijatie takéhoto opatrenia tým, aby bolo „zrejmé, že výrobky… pravdepodobne predstavujú vážne riziko pre… životné prostredie“, v oblasti zisťovania rizika, hodnotenia pravdepodobnosti jeho výskytu a posúdenia povahy jeho účinkov?

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú. v. ES L 268, s. 1; Mim. vyd. 13/032, s. 432).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 77).

(3) Výnos z 5. decembra 2007 vo veci C-58/10; výnos zo 7. februára 2008 zmenený a doplnený výnosom z 13. februára 2008 vo veciach C-59/10 až C-68/10.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/27

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal administratif (Luxembursko) 5. februára 2010 — Brahim Samba Diouf/Ministre du Travail, de l’Emploie et de l’Immigration

(Vec C-69/10)

2010/C 100/40

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal administratif

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Brahim Samba Diouf

Žalovaný: Ministre du Travail, de l’Emploie et de l’Immigration

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 39 smernice 2005/85/ES (1) vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je úprava zavedená v Luxemburskom veľkovojvodstve článkom 20 ods. 5 zmeneného a doplneného zákona z 5. mája 2006 o práve na azyl a doplnkových formách ochrany, na základe ktorej žiadateľ o azyl nedisponuje súdnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu správneho orgánu preskúmať dôvodnosť žiadosti o medzinárodnú ochranu v skrátenom konaní?

V prípade zápornej odpovede, má sa všeobecná zásada účinného opravného prostriedku vo vzťahu k právu Spoločenstva, inšpirovaná článkami 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950 vykladať tak, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je úprava zavedená v Luxemburskom veľkovojvodstve článkom 20 ods. 5 zmeneného a doplneného zákona z 5. mája 2006 o práve na azyl a doplnkových formách ochrany, na základe ktorej žiadateľ o azyl nedisponuje súdnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu správneho orgánu preskúmať dôvodnosť žiadosti o medzinárodnú ochranu v skrátenom konaní?

(1) Smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, s. 13).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/28

Žaloba podaná 11. februára 2010 — Európska komisia/Helénska republika

(Vec C-80/10)

2010/C 100/43

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: F. Jimeno Fernández a A. Markouli)

Žalovaná: Helénska republika

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že ministerské nariadenie Helénskej republiky č. 552 z 25. augusta 2004, zmenené a doplnené 8. septembra 2008 a najmä jeho článok 4 ods. 2, 4, 5 a 7, jeho článok 5 ods. 4, 5, 6 a 7 a jeho článok 6 ods. 2 sú v rozpore s ustanoveniami článku 3 ods. 1 a 6, článku 15 ods. 1, článku 16 ods. 1 a 2 a článku 18 nariadenia (ES) č. 882/2004,

—	zaviazať Helénsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia sa domnieva, že dotknuté ministerské nariadenie týkajúce sa úradných kontrol dovozu obilnín pochádzajúcich z tretích krajín, nie je v súlade s niektorými osobitnými ustanoveniami nariadenia (ES) č. 882/2004.

Grécke ministerské nariadenie stanovuje najmä, že všeobecné normy týkajúce sa frekvencie fyzických kontrol balení krmív pre zvieratá a potravín neživočíšneho pôvodu pochádzajúcich z tretích krajín, ktoré fyzickým kontrolám vykonaným príslušným orgánom nepriznávajú určitý stupeň flexibility a diferenciácie potrebný na zavedenie systému podľa článku 16 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 882/2004.

Grécke ministerské nariadenie navyše, pokiaľ ide o ponechanie týchto balení pod úradnou kontrolou, stanovuje všeobecné pravidlá, ktoré predpokladajú úradnú kontrolu balení aj v rámci bežnej kontroly. Toto rozdielne zaradenie balení pod úradnú kontrolu bez existencie podozrenia na nesúlad alebo pochybnosti je v rozpore s článkom 18 nariadenia (ES) č. 882/2004. Okrem toho ministerské nariadenie povoľuje uvoľnenie všetkých balení v okamihu uplynutia siedmych pracovných dní, aj v prípade podozrenia na nesúlad alebo pochybnosti, čo je tiež v rozpore s článkom 18 uvedeného nariadenia.

Ministerské nariadenie stanovuje osobitné pravidlá, pokiaľ ide o kontrolu balení pochádzajúcich z tretích krajín, ktorých cieľom je zistenie prítomnosti nepovolených geneticky modifikovaných organizmov. Tieto kontroly sa musia vykonať v 50 %-nej frekvencii, pokiaľ ide o balenie obilia a v 100 %-nej frekvencii, pokiaľ ide o balenie kukurice. Komisia sa domnieva, že tieto percentá sú nadmieru vysoké a nie sú v súlade so systémom, ktorý stanovuje nariadenie (ES) č. 882/2004, najmä jeho článok 16 ods. 1 a 2, pričom tieto percentá vyplývajú z nesprávneho posúdenia rizík a neexistencie diferenciácie.

Ministerské nariadenie stanovuje, že kontroly balení kukurice pochádzajúcich z Bulharska a Rumunska, ktorých cieľom je zistiť prítomnosť nepovolených geneticky modifikovaných organizmov, sa vykonávajú v 100 %-nej frekvencii. Komisia sa domnieva, že kontroly takejto frekvencie sú v rozpore s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 882/2004, ktoré stanovujú, že kontroly balení pochádzajúcich z členských štátov musia vychádzať z rizík a nemôžu byť diskriminačné alebo neprimerané.

Helénska republika neposkytla dostatočné informácie a údaje odôvodňujúce prijatie citovaných ustanovení ministerského nariadenia týkajúceho sa úradných kontrol dovozu obilnín pochádzajúcich z tretích krajín a iných členských štátov Európskej Únie.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/29

Odvolanie podané 12. februára 2010: Longevity Health Products, Inc. proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 9. decembra 2009 vo veci T-484/08, Longevity Health Products, Inc./Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT: Merck KGaA

(Vec C-84/10 P)

2010/C 100/44

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľ: Longevity Health Products, Inc. (v zastúpení: J. Korab, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Merck KGaA

Návrhy odvolateľa

—	vyhlásiť za prípustné odvolanie spoločnosti Longevity Health Products, Inc.,

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 19. decembra 2009 vo veci T-484/08,

—	zaviazať Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Podané odvolanie smeruje proti rozsudku Všeobecného súdu, ktorým zamietol žalobu odvolateľa na zrušenie rozhodnutia štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 28. augusta 2008 o zamietnutí jeho prihlášky slovnej ochrannej známky „Kids Vits“. Všeobecný súd potvrdil vo svojom rozsudku rozhodnutie odvolacieho senátu, podľa ktorého existuje pravdepodobnosť zámeny so skoršou ochrannou známkou Spoločenstva „VITS4KIDS“.

Ako odvolacie dôvody sú uvedené procesné vady a porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva.

Všeobecný súd sa mal dopustiť procesnej vady tým, že napriek odôvodneným návrhom odvolateľa mu nestanovil lehotu na podanie repliky k tvrdeniam žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe. Tým mal byť žalobca v rozpore s ustanoveniami práva Spoločenstva, ktoré sa uplatňujú na konanie pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom, pozbavený svojho práva byť vypočutý a malo dôjsť k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu.

Všeobecný súd mal porušiť článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 tým, že pri posúdení pravdepodobnosti zámeny nesprávne neuskutočnil rozsiahle celkové hodnotenie všetkých relevantných faktorov. Všeobecný súd mal chybne usúdiť, že zistené spoločné črty navzájom kolidujúcich znení ochranných známok postačujú na preukázanie pravdepodobnosti zámeny v zmysle právnej úpravy ochranných známok.

Všeobecný súd mal najmä nedostatočne zohľadniť to, že pri kolidujúcich ochranných známkach ide prevažne o tovary a služby, ktoré sú v širokom slova zmysle spojené s ľudským zdravím, a preto možno od príslušných skupín verejnosti očakávať zvýšenú pozornosť. Spotrebiteľom je plne známe, že pri názvoch ochranných známok, ktoré sú odvodené z chemického názvoslovia alebo sa oň opierajú, môžu byť smerodajné aj najmenšie rozdiely. Navyše je pozornosť spotrebiteľa zvýšená ešte tým, že so zámenou výrobkov môžu byť spojené veľmi nepríjemné dôsledky. Už len táto okolnosť poukazuje na osobitnú pozornosť.

Všeobecný súd takisto nezohľadnil, že znenia ochranných známok „Kids Vits“ a „VITS4KIDS“ sa navzájom podstatne odlišujú, keďže z fonetického podania názvov ochranných známok vyplývajú zreteľné rozdiely. Práve výslovnosť názvu ochrannej známky je veľmi podstatná pre dojem, ktorý má spotrebiteľ z ochrannej známky, takže už z tohto dôvodu je pravdepodobnosť zámeny vylúčená. Dochádza síce k vizuálnej podobnosti, ale slová „Kids“ a „Vits“ sú pri dotknutých ochranných známkach odlišne zoradené a v prípade ochrannej známky žalovaného sú ešte doplnené o ďalší znak (a to o číslicu 4, ktorá má byť zrejme vyslovovaná ako anglicizmus „for“ v zmysle „určené pre“). Ďalej obidve ochranné známky ako celok sledujú dva odlišné systémy tvorby spojených pojmov, čo samo postačuje na záver o ich rozlíšiteľnosti.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/30

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Palermo (Taliansko) 15. februára 2010 — Assessorato del Lavoro e della Previdenza Sociale/Seasoft Spa

(Vec C-88/10)

2010/C 100/46

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunale di Palermo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Assessorato del Lavoro e della Previdenza Sociale, della Formazione Professionale e dell’emigrazione della Regione Sicilia

Odporca: Seasoft Spa

Prejudiciálne otázky

Keďže schéma pomoci (označená č. NN 91/A/95), zavedená regiónom Sicília v článku 10 regionálneho zákona č. 27 z 15. mája 1991, stanovila mechanizmus poskytnutia príspevkov na určitý počet rokov, minimálne na dva roky a maximálne na päť rokov [na 2 roky pri prijatí pracovníkov na základe zmluvy CFL (contratto di formazione e lavoro — zmluva o vykonaní stáže a práce) plus maximálne 3 roky v prípade zmeny vzťahu založeného na zmluve CFL na zmluvu na dobu neurčitú], mala Európska komisia rozhodnutím 95/C 343/11 zo 14. novembra 1995, ktorým povolila jej uplatnenie, v úmysle:

—	povoliť túto kumulatívnu časovú a finančnú úpravu podpory (2 roky + 3 roky), alebo naopak

—	umožniť, výlučne a alternatívne, poskytnutie príspevkov pre prijatie pracovníkov na základe zmluvy CFL (na 2 roky jej trvania) alebo poskytnutie príspevkov v prípade zmeny zmlúv pracovníkov prijatých na základe zmluvy CFL na zmluvu na dobu neurčitú (na 3 roky od tejto zmeny)?

Má sa lehota na poskytnutie štátnej pomoci, rozpočtový rok 1997, stanovená Európskou komisiou v rozhodnutí 95/C 343/11 zo 14. novembra 1995 v rámci povolenia schémy pomoci zavedenej článkom 10 regionálneho zákona č. 27/91, chápať ako:

—	počiatočný predpoklad výdavkov na pomoci určené na vyplatenie v nasledujúcich rokoch (v závislosti od rôznych možných výkladov vyššie uvedenej povolenej pomoci), alebo skôr ako

—	konečná lehota na materiálne vyplatenie samotných príspevkov zo strany príslušných regionálnych orgánov?

Mohol (a mal) región Sicília konkrétne uplatniť predmetnú schému pomoci pre všetky povolené roky (to znamená 2 + 3) pri prijatí pracovníkov na základe zmluvy CFL v zmysle článku 10 regionálneho zákona č. 27/91, napríklad 1. januára 1996 a teda v lehote na uplatnenie pomoci stanovenej v rozhodnutí 95/C 343/11 zo 14. novembra 1995, a to aj vtedy, keď ako v uvedenom príklade malo uplatnenie povolenej schémy pomoci za následok materiálne vyplatenie príspevku až k 31. decembru 2001 (t. j. 1996 + 5 rokov = 2001)?

Bolo zámerom Európskej komisie, keď v rozhodnutí 2003/195/ES (1) zo 16. októbra 2002 v článku 1 uviedla, že: „schéma štátnej pomoci stanovená v článku 11 ods. 1 regionálneho zákona regiónu Sicília č. 16 z 27. mája 1997, ktorú má Taliansko v úmysle zaviesť, je nezlučiteľná so spoločným trhom. Túto schému preto nemožno zaviesť.“:

—

odoprieť povolenie na „novú“ schému pomoci stanovenú článkom 11 regionálneho zákona č. 16/97, pretože ju považovala za „samostatnú“ schému určenú na predĺženie obdobia na uplatnenie pomoci zavedenej článkom 10 regionálneho zákona č. 27/91 po lehote 31. decembra 1996, zahrnúc do nej aj výdavky z prijatí pracovníkov a/alebo zmien zmlúv uskutočnených v rokoch 1997 a 1998,

—	alebo naopak týmto rozhodnutím skutočne znemožniť danému regiónu doplniť finančné zdroje, a to na účely zabránenia konkrétnemu vyplateniu štátnej pomoci zavedenej článkom 10 regionálneho zákona č. 27/91 aj pre prijatia pracovníkov a/alebo zmeny zmlúv uskutočnené pred 31. decembrom 1996?

Ak by sa rozhodnutie Komisie vykladalo v zmysle prvej hypotézy uvedenej v otázke č. 4, je toto rozhodnutie zlučiteľné s výkladom článku 87 Zmluvy, ktorý vykonala Komisia na základe analogických prípadov týkajúcich sa úľav na odvodoch na pracovníkov CFL v zmysle rozhodnutí 2000/128/ES (2) z 11. mája 1999 (ktorého predmetom sú talianske zákony a na ktoré je výslovný odkaz v zamietavom rozhodnutí z roku 2002) a 2003/739/ES (3) z 13. mája 2003 (ktorého predmetom sú zákony regiónu Sicília)?

Ak by sa rozhodnutie Komisie vykladalo v zmysle druhej hypotézy uvedenej v otázke č. 4, ako treba vykladať predchádzajúce rozhodnutie o povolení pomoci, berúc do úvahy dvojitý význam, ktorý možno priradiť prídavnému menu „dodatočné“: „dodatočné vo vzťahu k rozpočtu určenému v rozhodnutí Komisie“, alebo „dodatočné vo vzťahu k financovaniu stanovenému regiónom iba do rozpočtového roku 1996“?

7.	Napokon, ktoré pomoci sa majú považovať za oprávnené a ktoré za neoprávnené podľa Komisie?

8.	Ktorý z účastníkov tohto konania (podnik alebo Assessorato) má povinnosť preukázať, že rozpočet stanovený samotnou Komisiou nebol prekročený?

9.	Má prípadné uznanie zákonných úrokov z omeškania platieb príspevkov považovaných za oprávnené a prípustné, v prospech podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci, vplyv na možné prekročenie rozpočtu pôvodne povoleného rozhodnutím 95/C 343/11 zo 14. novembra 1995?

10.	V prípade, že má vplyv na toto prekročenie rozpočtu, akú úrokovú mieru je potrebné uplatniť?

(1) Ú. v. ES L 77, s. 57.

(2) Ú. v. ES L 42, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 267, s. 29.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/32

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus Fínsko) 25. februára 2010 — Virallinen syyttäjä/Malik Gataev a Khadizhat Gataeva

(Vec C-105/10)

2010/C 100/48

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein oikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľ: Virallinen syyttäjä

Odporcovia: Malik Gataev a Khadizhat Gataeva

Prejudiciálne otázky

Ako sa má vykladať vzťah medzi ustanoveniami smernice 2005/85/ES (1) (smernica o azylovom konaní) a ustanoveniami rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV (2) v prípade, keď osoba, ktorej vydanie sa požaduje na základe európskeho zatykača a ktorá je občanom tretieho štátu, požiadala o azyl v členskom štáte, ktorý má vykonať zatykač a keď sa žiadosť o azyl preskúmava súbežne s konaním o vykonanie zatykača?

Má sa uprednostniť právo zostať v členskom štáte počas preskúmania žiadosti uvedené v článku 7 ods. 1 smernice alebo treba odsek 2 toho istého článku vykladať v tom zmysle, že vykonanie zatykača je dôvodom, ktorý prevažuje nad právom uvedeným v odseku 1? Umožňuje prebiehajúce preskúmanie žiadosti o azyl odmietnuť vydanie v zmysle rámcového rozhodnutia, hoci sa tento dôvod odmietnutia neuvádza v článkoch 3 a 4 rámcového rozhodnutia?

b)	Má sa článok 7 ods. 2 smernice vykladať v tom zmysle, že priznáva členským štátom diskrečnú právomoc upraviť vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku otázku uvedenú pod písm. a) spôsobom, ktorý im vyhovuje?

c)	Ako sa má vzhľadom na predchádzajúce otázky vykladať článok 7 smernice v konkrétnom prípade, keď osoba, ktorej vydanie sa požaduje na základe zatykača, požiadala o azyl z dôvodov, ktoré sú v podstate rovnaké ako dôvody, pre ktoré sa bráni vydaniu?

d)	Ak je azyl udelený, má to za následok, že štát požiadaný o vykonanie vydania musí toto vydanie odmietnuť? V takom prípade sa okrem toho odkazuje na štvrtú prejudiciálnu otázku [písm. a) až c)].

Má sa rámcové rozhodnutie so zreteľom jednak na zásadu vyplývajúcu z jeho článku 1 ods. 2 a jednak na ustanovenia článku 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a ustanovenia Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že okrem dôvodov odmietnutia vymenovaných v článkoch 3 a 4 uvedeného rozhodnutia môže byť vydanie vzhľadom na jeho odôvodnenia č. 12 a 13 tiež odmietnuté z iných dôvodov, ktorých základ spočíva v okolnostiach uvedených v týchto odôvodneniach?

Ak sa má rámcové rozhodnutie vykladať v tomto zmysle, aké sú dôvody, na ktoré sa vykonávajúci členský štát môže alebo musí odvolávať? Môže sa teda členský štát odvolávať na zásady výkladu stanovené Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) v jeho judikatúre týkajúcej sa vydávania osôb so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach? Môže sa tiež odvolávať na dôvody, ktoré rozširujú dôvody odmietnutia v porovnaní s dôvodmi prijatými ESĽP v jeho judikatúre?

Ak sa má rámcové rozhodnutie vykladať v tom zmysle, že vykonanie zatykača môže byť odmietnuté tiež z iných dôvodov, než sú dôvody uvedené v jeho článkoch 3 a 4, má to ten následok, že rámcové rozhodnutie oprávňuje členský štát odmietnuť vykonanie zatykača vydaného na účely výkonu trestu aj z dôvodov týkajúcich sa obsahu alebo odôvodnenia rozsudku vyhláseného v členskom štáte, ktorý vydal zatykač alebo tiež riadneho priebehu konania, v ktorom bol vyhlásený tento rozsudok, ktoré si vyžadujú preskúmanie výhrad uvedených v týchto súvislostiach v členskom štáte, v ktorom sa vykonanie zatykača požaduje? Za akých podmienok a z akých presne dôvodov je také preskúmanie („meritórne preskúmanie“) možné?

Má sa rámcové rozhodnutie vykladať v tom zmysle, že oprávňuje členský štát odmietnuť vydanie podľa zatykača vydaného na účely výkonu trestu, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že konanie, v rámci ktorého bol trest uložený, nebolo spravodlivé, pretože odsúdená osoba bola predmetom prenasledovania zo strany orgánov štátu, v ktorom uvedené súdne konanie prebiehalo, a toto prenasledovanie sa prejavilo v diskriminačnom obvinení?

Je možné ustanovenia rámcového rozhodnutia vykladať v tom zmysle, že vydanie môže byť s konečnou platnosťou odmietnuté v prípade, keď by mohlo byť dočasne odmietnuté, a to z vážnych humanitárnych dôvodov, napríklad z dôvodov zdravia, ak nemôže byť neprimeraná povaha vydania odstránená odložením vykonania?

Ak sa má rámcové rozhodnutie vykladať v tom zmysle, že je možné odmietnuť vykonanie zatykača z dôvodov, ktoré nie sú výslovne uvedené v rámcovom rozhodnutí, aké sú podmienky, ktoré sa musia pre toto odmietnutie stanoviť, najmä keď bol zatykač vydaný na účely výkonu trestu?

Majú sa teda v takom prípade primerane použiť ustanovenia článku 4 ods. 6 rámcového rozhodnutia? Inak povedané, vyžaduje odmietnutie vykonania zatykača, aby bola osoba, ktorej vydanie sa požaduje, buď občanom vykonávajúceho členského štátu alebo aby tam mala trvalý pobyt a aby sa tento štát zaviazal sám vykonať trest alebo opatrenie podľa svojej vlastnej vnútroštátnej právnej úpravy?

b)	Má sa odmietnutie podmieniť prinajmenšom tým, že štát, ktorý je o vydanie požiadaný, sa zaviaže vykonať trest alebo opatrenie sám podľa svojej vlastnej vnútroštátnej právnej úpravy?

Ak sa má rámcové rozhodnutie vykladať v tom zmysle, že v určitých prípadoch oprávňuje odmietnuť vykonanie zatykača vydaného na účely výkonu trestu z dôvodov týkajúcich sa obsahu alebo odôvodnenia rozsudku vyhláseného v členskom štáte, ktorý vydal zatykač alebo tiež riadneho priebehu konania, v ktorom bol vyhlásený tento rozsudok, je odmietnutie oprávnené bez ohľadu na podmienky uvedených pod písm. a) a b)?

Aký význam má mať alebo môže mať z hľadiska vykonania zatykača skutočnosť, že zadržaná osoba, ktorá je občanom tretieho štátu, sa bráni svojmu vydaniu tvrdením, že jej v štáte, ktorý vydal zatykač hrozí vyhostenie do tretieho štátu?

a)	Aký je význam tohto dôvodu bránenia sa vydaniu vzhľadom na ustanovenia rámcového rozhodnutia, ako aj na povinnosti, ktoré prináležia členskému štátu, ktorý vydal zatykač voči občanom tretích štátov na základe práva Únie, okrem iného, na základe smerníc Rady 2004/83/ES (3) a 2005/85/ES?

Má v tejto súvislosti význam článok 28 ods. 4 rámcového rozhodnutia, podľa ktorého osoba, ktorá bola odovzdaná na základe európskeho zatykača, sa nesmie vydať do tretieho štátu bez súhlasu príslušného orgánu členského štátu, ktorý odovzdal túto osobu? Týka sa predmetný zákaz, okrem vydania v nadväznosti na spáchanie trestného činu, tiež iného opatrenia odsunu zo štátu, ako je napríklad vyhostenie, a za akých podmienok?

Je vnútroštátny súd viazaný povinnosťou vykladať vnútroštátne právo v súlade s rámcovým rozhodnutím, ako Súdny dvor uviedol v bodoch 34 a 42 až 44 svojho rozsudku zo 16. júna 2005 vo veci Pupino, C-105/03, bez ohľadu na to, či tento výklad bude v prospech alebo na úkor dotknutej osoby, pokiaľ nejde o jeden z prípadov uvedených v bodoch 44 a 45 citovaného rozsudku?

(1) Smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, s. 13).

(2) Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34).

(3) Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, s. 12; Mim. vyd. 19/007, s. 96).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/35

Rozsudok Všeobecného súdu z 2. marca 2010 — Arcelor/Parlament a Rada

(Vec T-16/04) (1)

(„Životné prostredie - Smernica 2003/87/ES - Systém obchodu s kvótami emisií skleníkových plynov - Návrh na zrušenie - Neexistencia priamej a osobnej dotknutosti - Návrh na náhradu škody - Prípustnosť - Dostatočne závažné porušenie pravidla vyššej právnej sily poskytujúceho práva jednotlivcom - Právo vlastniť majetok - Sloboda výkonu povolania - Proporcionalita - Rovnosť zaobchádzania - Sloboda usadiť sa - Právna istota“)

2010/C 100/52

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Arcelor SA (Luxemburg, Luxembursko) (v zastúpení: pôvodne W. Deselaers, B. Meyring a B. Schmitt-Rady, neskôr W. Deselaers a B. Meyring, advokáti)

Žalovaní: Európsky parlament (v zastúpení: pôvodne K. Bradley a M. Moore, neskôr L. Visaggio a I. Anagnostopoulou, splnomocnení zástupcovia) a Rada Európskej únie (v zastúpení: pôvodne B. Hoff-Nielsen a M. Bishop, neskôr E. Karlsson a A. Westerhof Löfflerova, nakoniec A. Westerhof Löfflerova a K. Michoel, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovaných: Európska komisia (v zastúpení: U. Wölker, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Na jednej strane návrh na čiastočné zrušenie smernice 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631), a na druhej strane návrh na náhradu škody vzniknutej žalobcovi v dôsledku prijatia uvedenej smernice

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Arcelor SA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie.

3.	Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 71, 20.3.2004.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/35

Rozsudok Všeobecného súdu z 2. marca 2010 — Evropaïki Dynamiki/EMSA

(Vec T-70/05) (1)

(„Verejné zmluvy na poskytnutie služieb - Verejné obstarávania EMSA - Poskytovanie informatických služieb - Zamietnutie ponuky - Žaloba o neplatnosť - Právomoc Všeobecného súdu - Nesúlad ponuky s podmienkami - Rovnosť zaobchádzania - Dodržanie kritérií hodnotenia ponúk určených v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania - Určenie čiastkových kritérií pre kritériá hodnotenia ponúk - Zjavne nesprávne posúdenie - Povinnosť odôvodnenia“)

2010/C 100/53

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Evropaïki Dynamiki — Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE (Atény, Grécko) (v zastúpení: N. Korogiannakis)

Žalovaná: Agence européenne pour la sécurité maritime (EMSA) (v zastúpení: W. de Ruiter a J. Menze, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Stuyck, advokát)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutí EMSA o zamietnutí ponúk predložených žalobkyňou v rámci verejných obstarávaní EMSA C-1/01/04, ktoré sa týka zmluvy nazvanej „Validácia a ďalší vývoj systému SafeSeaNet“, a EMSA C-2/06/04, ktoré sa týka zmluvy nazvanej „Špecifikácia a vývoj databázy, siete a riadiacieho systému v oblasti námorných nehôd“, a o uzavretí uvedených zmlúv s inými uchádzačmi

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA) o uzavretí zmluvy s uchádzačom vybraným v rámci verejného obstarávania „EMSA C-2/06/04“ sa ruší.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 106, 30.4.2005.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/36

Rozsudok Všeobecného súdu z 3. marca 2010 — Bundesverband deutscher Banken/Komisia

(Vec T-163/05) (1)

(„Štátna pomoc - Prevod verejných aktív na Landesbank Hessen-Thüringen Girozentrale - Rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za čiastočne nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďujúce jej vrátenie - Kritérium súkromného investora - Povinnosť odôvodnenia“)

2010/C 100/54

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Bundesverband deutscher Banken eV (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: H.-J. Niemeyer, K.-S. Scholz a J.-O. Lenschow, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: N. Khan a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: M. Lumma a C. Schulze-Bahr, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Witting, advokát); Spolková krajina Hessensko (Nemecko) (v zastúpení: pôvodne H.-J. Freund a M. Holzhäuser, neskôr H.-J. Freund a S. Lehr, advokáti); a Landesbank Hessen-Thüringen Girozentrale (Frankufrt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: H.-J. Freund, advokát)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2006/742/ES z 20. októbra 2004 o pomoci Nemecka v prospech Landesbank Hessen-Thüringen — Girozentrale (Ú. v. EÚ L 307, 2006, s. 159)

Výrok rozsudku

1.	Dokumenty, ktoré predložil Bundesverband deutscher Banken eV v prílohách 9 a 10 repliky, sa vyradia zo spisu.

2.	Žaloba sa zamieta.

3.	Bundesverband deutscher Banken znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie, Spolkovej krajiny Hesensko a Landesbank Hessen-Thüringen Girozentrale.

4.	Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 155, 25.6.2005.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/36

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. marca 2010 — Artegodan/Komisia

(Vec T-429/05) (1)

(„Mimozmluvná zodpovednosť - Humánne lieky - Rozhodnutie o zrušení povolenia na uvádzanie na trh - Zrušenie rozhodnutia rozsudkom Súdu prvého stupňa - Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom“)

2010/C 100/55

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Artegodan GmbH (Lüchow, Nemecko) (v zastúpení: pôvodne U. Doepner, neskôr A. Lensing-Kramer a nakoniec U. Reese a A. Sandrock, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: B. Stromsky a M. Heller, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: M. Lumma a U. Forsthoff, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba o náhradu škody v zmysle článku 235 ES a článku 288 druhého odseku ES smerujúca k priznaniu náhrady ujmy údajne spôsobenej žalobcovi prijatím rozhodnutia Komisie K(2000) 453 z 9. marca 2000 o zrušení povolenia na uvedenie humánnych liekov obsahujúcich amfepramón na trh

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Artegodan GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie.

3.	Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 48, 25.2.2006.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/37

Rozsudok Všeobecného súdu z 3. marca 2010 — Bundesverband deutscher Banken/Komisia

(Vec T-36/06) (1)

(„Štátna pomoc - Prevod verejných aktív na Landesbank Hessen-Thüringen Girozentrale - Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje, že oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc - Kritérium súkromného investora - Povinnosť odôvodnenia - Vážne ťažkosti“)

2010/C 100/56

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Bundesverband deutscher Banken eV (Berlín, Nemecko) (v zastúpení: H.-J. Niemeyer a K.-S. Scholz, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: N. Khan a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Spolková krajina Hesensko (Nemecko) (v zastúpení: pôvodne H.-J. Freund a M. Holzhäuser, neskôr H.-J. Freund a S. Lehr, advokáti); a Landesbank Hessen-Thüringen Girozentrale (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: H.-J. Freund, advokát)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2005) 3232 v konečnom znení zo 6. septembra 2005 týkajúceho sa prevodu Hessischer Investitionsfonds na Landesbank Hessen-Thüringen Girozentrale formou vkladu tichého spoločníka

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Bundesverband deutscher Banken eV znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie, Spolkovej krajiny Hesensko a Landesbank Hessen-Thüringen Girozentrale.

(1) Ú. v. EÚ C 96, 22.4.2006.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/37

Rozsudok Všeobecného súdu z 3. marca 2010 — Spolková krajina Sasko a i./Komisia

(Spojené veci T-102/07 a T-120/07) (1)

(„Štátna pomoc - Podpora poskytovaná Nemeckom vo forme získania podielu a vo forme záruk za úvery - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom - Všeobecná schéma pomoci schválená Komisiou - Pojem podnik v ťažkostiach - Usmernenia pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach - Výška pomoci - Povinnosť odôvodnenia“)

2010/C 100/57

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobcovia: Spolková krajina Sasko (Nemecko) (v zastúpení: C. von Donat a G. Quardt, advokáti) (vec T-102/07); MB Immobilien Verwaltungs GmbH (Neukirch, Nemecko) (v zastúpení: pôvodne G. Brüggen, neskôr A. Seidl, K. Lengert a W. Sommer, advokáti); a MB System GmbH & Co. KG (Nordhausen, Nemecko) (v zastúpení: G. Brüggen, advokát) (vec T-120/07)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: K. Gross a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2007/492/ES z 24. januára 2007 o štátnej pomoci Nemecka C 38/2005 (ex NN 52/2004) v prospech skupiny Biria (Ú. v. EÚ L 183, s. 27)

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie Komisie 2007/492/ES z 24. januára 2007 o štátnej pomoci Nemecka C 38/2005 (ex NN 52/2004) v prospech skupiny Biria sa zrušuje.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia vo veci T-120/07.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 9.6.2007.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/38

Rozsudok Všeobecného súdu z 3. marca 2010 — Lufthansa AirPlus Servicekarten/ÚHVT — Applus Servicios Tecnológicos (A+)

(Vec T-321/07) (1)

(„Ochranná známka Spoločenstva - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločesntva A+ - Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva AirPlus International - Relatívne dôvody zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Neexistencia podobnosti označení - Povinnosť odôvodnenia - Právo na obranu - Článok 8 ods. 1 písm. b), článok 8 ods. 5, články 73, 74 a 79 nariadenia (ES) č. 40/94 [zmenené na článok 8 ods. 1 písm. b), článok 8 ods. 5 a články 75, 76 a 83 nariadenia (ES) č. 207/2009]“)

2010/C 100/58

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Lufthansa AirPlus Servicekarten GmbH (Neu-Isenburg, Nemecko) (v zastúpení: G. Würtenberger, R. Kunze a T. Wittman, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: D. Botis, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Applus Servicios Tecnológicos, SL (Barcelona, Španielsko) (v zastúpení: E. Torner Lasalle, advokát)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT zo 7. júna 2007 (vec R 310/2006-2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Lufthansa AirPlus Servicekarten GmbH a Applus Servicios Tecnológicos, SL

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Lufthansa AirPlus Servicekarten GmbH je povinná naradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 269, 10.11.2007.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/41

Žaloba podaná 11. januára 2010 — Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada

(Vec T-18/10)

2010/C 100/64

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: Inuit Tapiriit Kanatami (Ottawa, Kanada), Nattivak Hunters & Trappers Association (Qikiqtarjuaq, Kanada) Pangnirtung Hunters’ and Trappers’ Organisation (Pangnirtung, Kanada), Jaypootie Moesesie (Qikiqtarjuaq, Kanada), Allen Kooneeliusie (Qikiqtarjuaq, Kanada), Toomasie Newkingnak (Qikiqtarjuaq, Kanada), David Kuptana (Ulukhaktok, Kanada), Karliin Aariak (Iqaluit, Kanada), Efstathios Andreas Agathos (Atény, Grécko), Canadian Seal Marketing Group (Quebec, Kanada), Ta Ma Su Seal Products (Cap-aux-Meules, Kanada), Fur Institute of Canada (Ottawa, Kanada), NuTan Furs, Inc (Catalina, Kanada), Inuit Circumpolar Conference Greenland (ICC) (Nuuk, Kanada), Johannes Egede (Nuuk, Kanada), Kalaallit Nunaanni Aalisartut Piniartullu Kattuffiat (KNAPK) (Nuuk, Kanada) (v zastúpení: J. Bouckaert, M. van der Woude a H. Viaene, advokáti)

Žalovaní: Európsky parlament a Rada Európskej únie

Návrhy žalobcov

—	vyhlásiť žalobu za prípustnú,

—	zrušiť nariadenie č. 1007/2009 podľa článku 263 ZFEÚ,

—	zaviazať žalovaných na náhradu trov konania žalobcov,

—	zaviazať žalovaných na náhradu ich vlastných trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobcovia, inuitskí lovci a traperi tuleňov, jednotlivci vykonávajúci iné činnosti súvisiace s výrobkami z tuleňov, organizácie zastupujúce záujmy Inuitov, ako aj ďalší jednotlivci a organizácie, ktoré pôsobia pri spracúvaní výrobkov z tuleňov, domáhajú zrušenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 zo 16. septembra 2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (1), ktoré upravuje obmedzenia pre uvádzanie výrobkov z tuleňov na trh Európskej únie.

Na podporu svojich návrhov žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody.

Po prvé žalobcovia tvrdia, že Európsky parlament a Rada sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia, keď použili článok 95 ES (teraz článok 114 ZFEÚ) ako právny základ pre prijatie napadnutého nariadenia. V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že ustálená judikatúra Európskeho súdneho dvora potvrdzuje, že opatrenia uvedené v článku 95 ES musia skutočne smerovať k zlepšeniu podmienok pre vytváranie a fungovanie vnútorného trhu a že samotná skutočnosť, že majú vplyv na jeho vytváranie, nestačí na použitie článku 95 ES. Podľa názoru žalobcov napadnuté nariadenie nesmeruje k zlepšeniu, aké vyžaduje judikatúra Európskeho súdneho dvora, ale naopak prakticky vylúči akúkoľvek možnosť vnútorného trhu v rámci tuleních výrobkov upravených nariadením.

Po druhé žalobcovia tvrdia, že žalovaní sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia, keď porušili zásady subsidiarity a proporcionality zakotvené v článku 5 ZEÚ a ďalej rozpracované v Protokole o uplatnení zásad subsidiarity a proporcionality. Tvrdia, že žalovaní nepreukázali, prečo je zásah na úrovni Európskej únie potrebný. Poukazujú na to, že zatiaľ len dva členské štáty zaviedli zákaz výrobkov z tuleňov. Okrem toho tvrdia, že aj keby opatrenie na úrovni Európskej únie spĺňalo požiadavku subsidiarity, na dosiahnutie vymedzených cieľov nariadenia by stačili aj menej intrusívne opatrenia. Žalobcovia namietajú voči skutočnosti, že žalovaní zvolili takmer úplný zákaz výrobkov z tuleňov namiesto prijatia menej reštriktívnych alternatív, napríklad požiadaviek na označovanie.

Po tretie žalobcovia tvrdia, že napadnuté nariadenie neprimerane obmedzuje ich existenčné podmienky, pretože degraduje ich hospodárske činnosti na tradičné metódy lovu a obstarávania obživy. Uvádzajú, že napriek tomu, že nariadenie priamo zasahuje do ich každodenného života, Rada ani Parlament ich nikdy nevypočuli. Okrem toho žalobcovia uvádzajú, že žalovaní neporovnali záujmy inuitskej komunity žijúcej v arktických podmienkach s morálnym presvedčením niektorých občanov Únie, a preto porušili článok 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a článok 8 EDĽP v spojení s článkami 9 a 10 EDĽP a výkladom v judikatúre Súdneho dvora, ako aj ich základné právo byť vypočutí.

(1) Ú. v. EÚ L 286, s. 36.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/42

Žaloba podaná 25. januára 2010 — Nemecko/Komisia

(Vec T-21/10)

2010/C 100/65

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: J. Möller a C. von Donat, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť rozhodnutie Komisie K(2009) 9049 z 13. novembra 2009, oznámené žalobkyni listom zo 16. novembra 2009, o znížení pomoci z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) pre jednotný programový dokument (JPD) v rámci cieľa 2 pre región Sársko (1997 – 1999) v Spolkovej republike Nemecko, ktorá bola poskytnutá rozhodnutiami Komisie K(97) 1123 zo 7. mája 1997 a K(1999) 4928 z 28. decembra 1999,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím Komisia znížila finančnú pomoc z EFRR pre jednotný programový dokument (1997 – 1999) v rámci cieľa 2 pre región Sársko v Spolkovej republike Nemecko.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uplatňuje päť žalobných dôvodov.

Na prvom mieste žalobkyňa vytýka skutočnosť, že pre paušalizáciu a extrapoláciu finančných korektúr v období poskytovania pomoci 1994 — 1999, do pôsobnosti ktorého jednotný programový dokument patrí, neexistuje žiadny právny základ.

Po druhé uplatňuje žalobkyňa porušenie článku 24 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 4253/88 (1), pretože neboli splnené podmienky pre zníženie pomoci. V tejto súvislosti uplatňuje najmä to, že Komisia opomenula pojem „nezrovnalosť“. Okrem toho Komisia síce predpokladala systematické pochybenia, ale nezistila, že by vnútroštátne orgány, ktoré boli poverené správou štrukturálnych fondov, boli porušili svoje povinnosti vyplývajúce z článku 23 nariadenia č. 4253/88. Domnienky systematických pochybení pri správe a kontrole sú podľa názoru žalobkyne ďalej založené na nesprávnych skutkových zisteniach. Žalobkyňa tiež uvádza, že dôležité prvky skutkového stavu boli nesprávne zistené a posúdené.

Žalobkyňa subsidiárne ako tretí žalobný dôvod uvádza, že zníženia vykonané napadnutým rozhodnutím sú neprimerané. V tejto súvislosti uplatňuje, že Komisia nevyužila svoju diskrečnú právomoc, ktorú má podľa článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88. Ďalej šli použité paušálne korektúry nad rámec (potenciálnej) škody pre rozpočet Spoločenstva. Žalobkyňa zastáva tiež názor, že vykonaná extrapolácia pochybení je neprimeraná, pretože špecifické pochybenia nemožno preniesť na nesúrodý celok.

Ako štvrtý žalobný dôvod žalobkyňa uplatňuje porušenie podstatných formálnych náležitostí. V tejto súvislosti vytýka nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a postup žalovanej v konaní týkajúcom sa uzavretia obdobia poskytovania pomoci. Žalobkyňa uplatňuje, že z napadnutého rozhodnutia nemožno vyrozumieť vyvodenie a odôvodnenie použitej paušalizácie. Komisia ďalej zmenila závery kontroly poverenými kontrolórmi na mieste bez toho, aby vykonala ďalšiu kontrolu a nezohľadnila popis skutkového stavu nemeckými orgánmi, alebo ho zohľadnila len nedostatočne.

Na záver žalobkyňa uvádza ako piaty žalobný dôvod, že žalovaná porušila zásadu partnerstva, pretože funkčnosť systémov správy a kontroly najskôr potvrdila, napadnuté rozhodnutia ale zakladá na systematických nedostatkoch systémov správy a kontroly.

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2052/88 na jednej strane o koordinácii intervencií rôznych štrukturálnych fondov navzájom a na druhej strane medzi týmito štrukturálnymi fondmi a intervenciami Európskej investičnej banky a inými finančnými inštrumentmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374, s. 1).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/42

Žaloba podaná 25. januára 2010 — Esprit International/ÚHVT — Marc O’Polo International (Vyobrazenie písmena „e“ naneseného na vrecko na nohaviciach)

(Vec T-22/10)

2010/C 100/66

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Esprit International LP (New York, Spojené štáty americké) (v zastúpení: M. Treis, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Marc O’Polo International GmbH (Stephanskirchen, Nemecko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 19. novembra 2009 vo veci odvolania R 1666/2008-4,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka znázorňujúca písmeno „e“ nanesené na vrecko na nohaviciach pre tovary tried 18 a 25 (prihláška č. 5 089 859).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Marc O’Polo International GmbH.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: predovšetkým nemecká obrazová ochranná známka znázorňujúca písmeno „e“ č. 303 03 672 pre tovary tried 18 a 25.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 (1), keďže medzi kolidujúcimi ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/43

Žaloba podaná 27. januára 2010 — CECA/Komisia

(Vec T-24/10)

2010/C 100/67

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: CECA SA (La Garenne Colombes, Francúzsko) (v zastúpení: J. Joshua, barrister, E. Aliende Rodríguez, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť články 1 ods. 1 a 2 rozhodnutia Komisie K(2009) 8682 z 11. novembra 2009 v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne a v každom prípade zrušiť článok 1 ods. 1 v rozsahu, v akom stanovuje, že žalobkyňa sa zúčastnila porušovania v odvetví cínových stabilizátorov v období od 16. marca 1994 do 31. marca 1996,

—	zrušiť pokuty uložené žalobkyni v článku 2,

—	ak Súdny dvor nezruší pokuty v celom rozsahu, podstatne ich znížiť podľa jeho uváženia,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V tejto žalobe sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie z 11. novembra 2009 vo veci COMP/38.589 — Tepelné stabilizátory, v ktorom sa konštatovalo, že žalobkyňa sa zúčastnila dvoch samostatných porušení článku 81 ES (teraz článok 101 ZFEÚ), jedného v odvetví cínových stabilizátorov a druhého v odvetví stabilizátorov ESBO, a uložila sa jej pokuta za každé z týchto konaní.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody:

Po prvé uvádza, že pri správnom použití článku 25 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1) rozsudok vo veci Akzo (2) nepozastavuje plynutie lehôt a oprávnenie Komisie na uloženie pokuty bolo časovo obmedzené pri oboch porušeniach podľa pravidla „dvojitého obmedzenia“. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že v období konania vo veci Akzo pred Súdnym dvorom bolo plynutie lehôt pozastavené a dospela k nesprávnemu záveru, že desaťročná lehota stanovená v článku 25 ods. 2 uvedeného nariadenia môže byť v tejto veci predĺžená.

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia nepreukázala legitímny záujem na deklaratórnom konštatovaní porušení, pri ktorých nemala žiadne oprávnenie na uloženie pokút. Žalobkyňa totiž tvrdí, že článok 7 nariadenia (ES) č. 1/2003 umožňuje Komisii, aby deklaratórne konštatovala, že došlo k porušeniu, pokiaľ neuloží pokutu, za predpokladu, že sa preukáže legitímny záujem Komisie.

Po tretie, a nezávisle od predchádzajúcich dvoch žalobných dôvodov, sa žalobkyňa domáha, aby Súdny dvor zrušil deklaratórne konštatovanie stanovené v článku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého sa zúčastnila porušenia v odvetví cínových stabilizátorov počas obdobia od 16. marca 1994 do 31. marca 1996 a tvrdí, že Komisia nepreukázala legitímny záujem na tomto konštatovaní.

Po štvrté, a pokiaľ Súdny dvor nezruší pokuty v celom rozsahu, žalobkyňa tvrdí, že Komisia nepreukázala trvanie porušenia po 23. februári 1999, a preto by mala byť pokuta uložená za druhé kartelové obdobie znížená, aby odrážala kratšie trvanie porušenia.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(2) Rozsudok Všeobecného súdu 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, T-125/03 a T-253/03, Zb. s. II-3523.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/44

Žaloba podaná 27. januára 2010 — BASF Specialty Chemicals a BASF Lampertheim/Komisia

(Vec T-25/10)

2010/C 100/68

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyne: BASF Specialty Chemicals Holding GmbH (Bazilej, Švajčiarsko) a BASF Lampertheim GmbH (Lampertheim, Nemecko) (v zastúpení: F. Montag a T. Wilson, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkýň

—

zrušiť článok 1 ods. 1 písm. q) a článok 1 ods. 2 písm. q) rozhodnutia K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 (vec COMP/38589 — Tepelné stabilizátory) vo vzťahu k BASF Specialty Chemicals Holding GmbH, článok 1 ods. 1 písm. r) a článok 1 ods. 2 písm. r) rozhodnutia vo vzťahu k BASF Lampertheim GmbH, ako aj článok 2 body 15 a 36 rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyniam,

—	subsidiárne, primerane znížiť výšku pokuty uloženej žalobkyniam v článku 2 bodoch 15 a 36 rozhodnutia,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne napádajú rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 vo veci COMP/38589 — Tepelné stabilizátory. V napadnutom rozhodnutí boli žalobkyniam a ďalším podnikom uložené pokuty pre porušenie článku 81 ES a — od 1. januára 1994 — článku 53 Dohody EHP. Žalobkyne sa mali podľa názoru Komisie podieľať na rade dohôd a/alebo zosúladených postupov v odvetví cínových stabilizátorov a v odvetví ESBO/esterov v EHP, ktoré mali pozostávať z určovania cien, rozdeľovania trhov s prideľovaním kvót dodávok, rozdeľovania a prideľovania zákazníkov, ako aj z výmeny citlivých informácií obchodnej povahy, najmä o zákazníkoch, výrobných množstvách a množstvách dodávok.

Na podporu svojej žaloby uvádzajú žalobkyne tri žalobné dôvody.

Po prvé sa dovolávajú porušenia článku 25 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1), keďže oprávnenie žalovanej uložiť žalobkyniam pokuty má byť premlčané. Žalobkyne zastávajú v rozpore s postojom Komisie názor, že ustanovenie článku 25 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 o pozastavení plynutia premlčacej lehoty nemožno voči žalobkyniam uplatniť.

Ako druhý žalobný dôvod žalobkyne uvádzajú, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 101 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, keďže protiprávne konania nebolo takmer vôbec pripisovať BASF Specialty Chemicals Holding GmbH, a teda jej za ne nemala byť uložená pokuta. Žalobkyne v tejto súvislosti takisto tvrdia, že Komisia tak pri uložení pokuty pre BASF Lampertheim GmbH porušila článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, keďže pri stanovení 10-percentnej hornej hranice pokuty pre časové obdobia, v ktorých BASF Specialty Chemicals Holding GmbH nepreberala zodpovednosť, mohla zohľadňovať len celkový obrat BASF Lampertheim GmbH.

Napokon žalobkyne v treťom žalobnom dôvode Komisii vytýkajú porušenie článku 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003 v spojení s usmerneniami o pokutách (2), keďže Komisia nedostatočne znížila pokuty žalobkýň. Žalobkyne tvrdia, že Komisia mala výraznejšie zohľadniť neprimerane dlhé trvanie konania a spoluprácu žalobkýň v rámci oznámenia o zhovievavosti (3). Okrem toho mala byť v rámci zníženia pokuty zohľadnená aktívna spolupráca žalobkýň mimo oznámenia o zhovievavosti.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(2) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2).

(3) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/45

Žaloba podaná 25. januára 2010 — Alibaba Group/ÚHVT — allpay.net (ALIPAY)

(Vec T-26/10)

2010/C 100/69

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Alibaba Group Holding Limited (Grand Cayman, Kajmanské ostrovy) (v zastúpení: M. Graf, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: allpay.net.Limited (Hereford, Spojené kráľovstvo)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 5. novembra 2009 vo veci R 1790/2008-1 v rozsahu, v akom bolo odvolanie zamietnuté,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „ALIPAY“ pre tovary a služby v triedach 9, 35, 36, 38 a 42.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: slovná ochranná známka Spoločenstva „ALLPAY“ pre tovary a služby v triedach 9, 36, 40 a 42; slovná ochranná známka Spojeného kráľovstva „ALLPAY.NET“ pre tovary a služby v triedach 9, 16, 36, 38 a 42; sériové slovné ochranné známky Spojeného kráľovstva obsahujúce slovo „ALLPAY“ pre tovary a služby v triedach 9, 36, 40 a 42; skoršie nezapísané ochranné známky alebo označenia obsahujúce slovo „ALLPAY“ používané v obchodnom styku v Spojenom kráľovstve.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke v súvislosti so všetkými napadnutými tovarmi a službami.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: čiastočné zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 40/94 (teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009), keď odvolací senát nesprávne konštatoval, že medzi dotknutými ochrannými známkami nebola pravdepodobnosť zámeny.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/45

Žaloba podaná 27. januára 2010 — AC-Treuhand/Komisia

(Vec T-27/10)

2010/C 100/70

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: AC-Treuhand AG (Zürich, Švajčiarsko) (v zastúpení: C. Steinle a I. Hermeneit, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 (vec COMP/38589 — Tepelné stabilizátory), v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—	subsidiárne, znížiť pokutu uloženú žalobkyni v článku 2 bode 17 a v bode 38 uvedeného rozhodnutia,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napáda rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 vo veci COMP/38589 — Tepelné stabilizátory. Napadnutým rozhodnutím bola žalobkyni a ďalším podnikom uložená pokuta za porušenie článku 81 ES a — od 1. januára 1994 — proti článku 53 Dohovoru o EHP. Podľa názoru Komisie sa žalobkyňa zúčastnila na rade dohôd a/alebo zosúladených postupov v odvetví stabilizátorov cínu a v odvetví ESBO/Ester v EHP, ktoré pozostávali zo stanovovania cien, rozdelenia si trhov s pridelením dodacích kvót, rozdelenia si a pridelenia zákazníkov, ako aj z výmeny hospodársky citlivých informácií, najmä o zákazníkoch a vyrobených a dodaných množstvách.

Na odôvodnenie svojej žaloby uplatňuje žalobkyňa deväť žalobných dôvodov.

Na prvom mieste žalobkyňa uplatňuje, že Komisia nesprávne vychádza z toho, že kartel v odvetví stabilizátorov cínu existoval až do 21. marca 2000 a v odvetví ESBO/Ester až do 26. septembra 2000. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že kartelová činnosť skončila už v polovici roku 1999.

Ako druhý žalobný dôvod žalobkyňa uvádza, že oprávnenie Komisie uložiť pokutu bolo premlčané. Uplatňuje, že absolútna premlčacia doba v trvaní 10 rokov skončila v polovici roku 1999. Ďalej uvádza, že premlčacia doba počas súdneho konania v spojených veciach T-125/03 a T-253/03, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia nespočívala.

Po tretie sa namieta porušenie článku 81 ES a zásady zákonnosti, pretože žalobkyňa nemôže byť ako podnik poskytujúci poradenské služby podľa článku 81 ES sankcionovaná. Žalobkyňa v tomto ohľade uplatňuje, že text nezahŕňa jej správanie sa, a že takýto výklad každopádne nebol v dobe vykonania skutku predvídateľný.

Subsidiárne žalobkyňa vytýka v rámci štvrtého, piateho a šiesteho žalobného dôvodu pochybenia Komisie pri stanovovaní výšky pokuty. Konkrétne uvádza, že žalobkyni mala byť uložená len symbolická pokuta, pretože taký výklad, že článok 81 ES aj sa týka aj podnikov poskytujúcich poradenské služby nebol v dobe vykonania skutku predvídateľný. Ďalej došlo k porušeniu usmernení k metóde stanovenia pokút (1), pretože pokuta nemala byť stanovená paušálne, ale mala byť vypočítaná na základe honoráru, ktorý žalobkyňa dostala za poskytnutie služieb. Navyše mala z dôvodu existencie len jedného porušenia Komisia porušiť desaťpercentnú hranicu uvedenú v článku 23 ods. 2 druhej vete nariadenia (ES) č. 1/2003 (2). Žalobkyňa uvádza v tejto súvislosti, že uložené pokuty ohrozujú existenciu a nie sú zlučiteľné so zmyslom a účelom tejto hornej hranice.

Tromi žalobnými dôvodmi uplatňuje žalobkyňa vady konania. Vytýka porušenie zásady primeranej dĺžky súdneho konania (siedmy žalobný dôvod), oneskorené informovanie žalobkyne o prebiehajúcom šetrení proti nej (ôsmy žalobný dôvod) a skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nebolo žalobkyni oznámené predpísaným spôsobom (deviaty žalobný dôvod).

(1) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 1.9.2006, s. 2).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/46

Žaloba podaná 26. januára 2010 — Hairdreams/ÚHVT — Bartmann (MAGIC LIGHT)

(Vec T-34/10)

2010/C 100/71

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa:„Hairdreams“ HaarhandelsgmbH (Graz, Rakúsko) (v zastúpení: G. Kresbach, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Rüdiger Bartmann (Gladbeck, Nemecko)

Návrhy žalobkyne

—	zmeniť napadnuté rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 18. novembra 2009 vo veci R 656/2008-4 tak, že sťažnosti žalobkyne z 22. apríla 2008 sa vyhovie v plnom rozsahu a žalovaný bude zaviazaný na náhradu trov konania o námietke, odvolacieho konania a konania o tejto žalobe,

—	subsidiárne zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ÚHVT.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „MAGIC LIGHT“ pre výrobky zaradené do tried 3, 8, 10, 21, 22, 26 a 44 (prihláška č. 5 196 597).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Rüdiger Bartmann.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: nemecká slovná ochranná známka „MAGIC LIFE“ č. 30 415 611 pre výrobky zaradené do triedy 3.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné vyhovenie námietke.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 (1), pretože odvolací senát sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pravdepodobnosti zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/47

Žaloba podaná 29. januára 2010 — Bank Melli Iran/Rada

(Vec T-35/10)

2010/C 100/72

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bank Melli Iran (Teherán, Irán) (v zastúpení: L. Defalque, advokát)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť bod 4 časti B prílohy k nariadeniu Rady (ES) č. 1100/2009 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ako aj rozhodnutie Rady z 18. novembra 2009,

—	zaviazať Radu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobkyňa domáha čiastočného zrušenia nariadenia Rady (ES) č. 1100/2009 zo 17. novembra 2009 (1), ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (2) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2008/475/ES (3), v rozsahu, v akom je žalobkyňa zahrnutá do zoznamu fyzických a právnických osôb, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sú zmrazené v súlade s uvedenými ustanoveniami.

Žalobkyňa sa domáha zrušenia bodu 4 časti B prílohy v rozsahu, v akom sa jej toto ustanovenie týka, a na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody.

Po prvé žalobkyňa tvrdí, že prijatím napadnutého nariadenia a rozhodnutia bolo porušené jej právo na obranu a najmä jej právo na spravodlivý proces, keďže nedostala nijaký dôkaz alebo dokument na podporu tvrdení Rady. Ďalej uvádza, že dodatočné odkazy na rozhodnutie z roku 2008 sú neurčité, nejasné a žalobkyňa na ne nemohla odpovedať, pretože jej bolo upreté právo na to, aby bola vypočutá.

Žalobkyňa tiež tvrdí, že žalovaná porušila svoju povinnosť poskytnúť dostatočné odôvodnenie.

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Rada neuviedla individuálne a špecifické dôvody prijatia napadnutých aktov, čím porušila článok 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007.

Po tretie žalobkyňa tvrdí, že žalovaná sa dopustila chyby pri výklade článku 7 ods. 2 písm. a), b) a c) nariadenia č. 423/2007, keďže Rada podľa názoru žalobkyne nevysvetlila, ako bežné bankové činnosti preukazujú jej účasť alebo priame spojenie s činnosťami Iránu citlivými z hľadiska šírenia jadrových zbraní.

Žalobkyňa okrem toho spochybňuje zákonnosť rozsudku Všeobecného súdu zo 14. októbra 2009 (4), proti ktorému sa žalobkyňa odvolala na Súdny dvor (5) a ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Rady 2008/475/ES z 23. júna 2008 (6). V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že nariadenie č. 423/2007 a rozhodnutie 2008/475/ES boli legálne prijaté kvalifikovanou väčšinou a nie jednomyseľne všetkými členmi. Žalobkyňa sa domnieva, že vzhľadom na to, že nariadenie č. 423/2007 predstavuje právny základ na prijatie nariadenia a rozhodnutia napadnutých touto žalobou, je vyššie uvedené odôvodnenie uplatniteľné na túto žalobu. Žalobkyňa teda tvrdí, že Rada porušila podstatné formálne náležitosti stanovené Zmluvou, právnymi pravidlami prijatými na jej vykonanie a článkom 7 ods. 2 spoločnej pozície 2007/140/SZBP (7).

Žalobkyňa ďalej spochybňuje rozsudok Všeobecného súdu v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že voľná úvaha Rady, založená na článku 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 je autonómna a preto odmietol relevantnosť rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN, čím porušil zásadu proporcionality a právo vlastniť majetok. Žalobkyňa tvrdí, že rovnaké odôvodnenie možno uplatniť aj na nariadenie a rozhodnutie napadnuté touto žalobou, keďže Rada nevzala do úvahy rozhodnutia BR OSN a tým porušila zásadu proporcionality a právo vlastniť majetok.

(1) Ú. v. EÚ L 303, s. 31.

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, Ú. v. EÚ L 103, s. 1.

(3) Rozhodnutie Rady z 23. júna 2008, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (2008/475/ES), Ú. v. EÚ L 163, s. 29.

(4) Rozsudok zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T-390/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke.

(5) Vec C-548/09 P, Bank Melli Iran/Rada.

(6) Ú. v. EÚ L 163, s. 29.

(7) Spoločná Pozícia Rady 2007/140/SZBP z 27. februára 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, Ú. v. EÚ L 61, s. 49.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/48

Žaloba podaná 1. februára 2010 — Internationaler Hilfsfonds/Komisia

(Vec T-36/10)

2010/C 100/73

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Internationaler Hilfsfonds e.V. (Rosbach, Nemecko) (v zastúpení: H. Kaltenecker, Rechtsanwalt)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutia Komisie z 9. októbra 2009 a 1. decembra 2009 v rozsahu, v akom bol žalobcovi zamietnutý prístup k dokumentom, ktoré nie sú voľne prístupné,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania a trov konania žalobcu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca napáda rozhodnutie Komisie z 9. októbra 2009, ktorým sa čiastočne zamietol prístup k dokumentom, ktoré nie sú voľne prístupné, a nachádzajú sa v spisoch týkajúcich sa zmluvy LIEN 97-2011, ako aj list Komisie z 1. decembra 2009, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že nebude možné v stanovenej lehote rozhodnúť o jeho druhej žiadosti o prístup k spisu týkajúcemu sa zmluvy LIEN 97-2011.

V odôvodnení žaloby žalobca v podstate uplatňuje, že Komisia vzhľadom na výnimky uvedené v článku 4 ods. 3 a článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 (1) nebola oprávnená zamietnuť prístup k požadovaným dokumentom. V tejto súvislosti sa uvádza, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení doteraz nesprístupnených dokumentov.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/49

Žaloba podaná 29. januára 2010 — El Corte Inglés/ÚHVT — Pucci International (PUCCI)

(Vec T-39/10)

2010/C 100/74

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: El Corte Inglés, S.A. (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: M. López Camba, J. Rivas Zurdo a E. Seijo Veiguela, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Emilio Pucci International B.V. (Baarn, Holandsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 29. októbra 2009 vo veci R 173/2009-1,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania žalobcu,

—	zaviazať ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom na náhradu trov konania žalobcu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „PUCCI“ pre tovary v triedach 3, 9, 14, 18, 25 a 28.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: žalobca.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: španielska obrazová ochranná známka „Emidio Tucci“ zapísaná pre tovary v triedach 3, 9, 14, 25 a 28; španielska slovná ochranná známka „E. Tucci“ zapísaná pre tovary v triede 25; obrazová ochranná známka Spoločenstva „Emidio Tucci“ zapísaná okrem iného pre tovary v triedach 3, 9, 14, 25 a 28.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky v celom rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady č. 207/2009, keďže odvolací senát nesprávne rozhodol, že medzi predmetnými ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny; porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia Rady č. 207/2009, keďže odvolací senát nerozhodol, že podmienky na uplatnenie tohto ustanovenia sú splnené, pričom skoršie ochranné známky majú v Španielsku dobré meno vo vzťahu k výrobkom týkajúcim sa módy a používanie podobného označenia treťou osobou by bolo na ujmu takému dobrému menu a neoprávnene by z neho ťažilo.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/49

Žaloba podaná 29. januára 2010 — Elf Aquitaine/Komisia

(Vec T-40/10)

2010/C 100/75

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Elf Aquitaine SA (Courbevoie, Francúzsko) (v zastúpení: É. Morgan de Rivery, S. Thibault-Liger a A. Noël-Baron, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	na základe článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) zrušiť rozhodnutie C(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 vo veci COMP/38589 — Tepelné stabilizátory v celom rozsahu, v akom sa vzťahuje na spoločnosť Elf Aquitaine,

—

subsidiárne na základe článku 263 ZFEÚ zrušiť:

—

článok 2 ods. 11, 13, 28 a 30 rozhodnutia Európskej komisie C(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 v rozsahu, v akom ukladá i) dve pokuty vo výške 3 864 000 eur a 7 154 000 eur spoločne a nerozdielne spoločnostiam Arkema France, CECA a Elf Aquitaine, a ii) dve pokuty vo výške 2 704 800 eur a 5 007 800 eur spoločnosti Elf Aquitaine samostatne, a

—

článok 1 ods. 1 písm. h) a článok 1 ods. 2 písm. h) rozhodnutia Európskej komisie C(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 v rozsahu, v akom tieto dva odseky konštatujú, že spoločnosť Elf Aquitaine porušila článok 81 ES a článok 53 EHP i) v oblasti cínových stabilizátorov medzi 16.marcom 1994 a 31. marcom 1996 a medzi 9. septembrom 1997 a 21. marcom 2000, a ii) v oblasti ESBO/esterov medzi 11. septembrom 1991 a 26. septembrom 2000,

—

subsidiárne:

—

na základe článku 263 ZFEÚ zrušiť článok 1 ods. 1 písm. h) rozhodnutia Európskej komisie C(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 v rozsahu, v akom konštatuje, že spoločnosť Elf Aquitaine porušila článok 81 ES a článok 53 EHS v oblasti cínových stabilizátorov medzi 16. marcom 1994 a 31. marcom 1996,

—

na základe článku 261 ZFEÚ znížiť:

—	pokuty vo výške 3 864 000 eur a 7 154 000 eur uložené spoločne a nerozdielne spoločnostiam Arkema France, CECA a Elf Aquitaine v článku 2 ods. 11 a 28 rozhodnutia Európskej komisie C(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009, a

—	dve pokuty vo výške 2 704 800 eur a 5 007 800 eur uložené spoločnosti Elf Aquitaine v článku 2 ods. 13 a 30 rozhodnutia Európskej komisie C(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009,

—	v každom prípade zaviazať Európsku komisiu na náhradu všetkých trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V spore vo veci samej sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia Komisie C(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 týkajúceho sa konania podľa článku 81 Zmluvy o ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.589 — Tepelné stabilizátory), ktoré sa týka kartelov na trhoch s cínovými stabilizátormi a tepelnými stabilizátormi ESBO/estery v celom EHP v oblasti určenia cien, rozdelenia trhov a výmeny citlivých informácií obchodnej povahy, alebo subsidiárne zrušenia alebo zníženia pokuty uloženej žalobcovi.

V žalobe sa uvádzajú dva žalobné dôvody na zrušenie rozhodnutia v celom rozsahu. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práv na obranu žalobcu. V druhom žalobnom dôvode sa žalobca domnieva, že rozhodnutie zahŕňa niekoľko právnych pochybení týkajúcich sa započítania porušení, ktorých sa dopustila žalobcova dcérska spoločnosť Arkema a poddcérska spoločnosť CECA.

Žaloba je rovnako založená na dvoch subsidiárnych dôvodoch a dvoch subsubsidiárnych dôvodoch. V treťom žalobnom dôvode (subsidiárnom) sa žalobca odvoláva na právne pochybenia, ktoré majú viesť v každom prípade k zrušeniu štyroch pokút, ktoré mu boli uložené podľa článku 2 rozhodnutia. Vo štvrtom žalobnom dôvode (subsidiárnom) sa žalobca domnieva, že ak Všeobecný súd prijme tretí žalobný dôvod, musí v tejto súvislosti rovnako zrušiť článok 1 rozhodnutia. V piatom žalobnom dôvode (subsubsidiárnom) žalobca tvrdí, že ak aj Všeobecný súd zamietne prvú časť tretieho dôvodu založenom na porušení pravidiel premlčania, musí v každom prípade zrušiť článok 1 ods. 1 písm. h) rozhodnutia v rozsahu, v akom mal žalobca porušiť články 81 ES a 53 EHS v oblasti cínových stabilizátorov medzi 16. marcom 1994 a 31. marcom 1996. V šiestom žalobnom dôvode (subsubsidiárnom) žalobca tvrdí, že ak aj Všeobecný súd zamietne hlavné dva žalobné dôvody a tretí dôvod uvádzaný ako subsidiárny, porušenie jeho práv na obranu musí v každom prípade viesť k zníženiu štyroch pokút, ktoré mu boli uložené.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/50

Žaloba podaná 2. februára 2010 — SIMS — Ecole de ski internationale/ÚHVT — SNMSF (esf école du ski français)

(Vec T-41/10)

2010/C 100/76

Jazyk žaloby: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Syndicat international des moniteurs de ski — Ecole de ski internationale (SIMS — Ecole de ski internationale) (Albertville, Francúzsko) (v zastúpení: L. Raison-Rebufat, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Syndicat national des moniteurs du ski français (SNMSF) (Meylan, Francúzsko)

Návrhy žalobcu

—

zmeniť a v plnom rozsahu zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu ÚHVT č. R 235/2009-1 z 11. novembra 2009, ktoré sa týka odvolania podaného žalobcom proti rozhodnutiu výmazového oddelenia ÚHVT č. 2557 C, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva č. 4 624 987 z dôvodu porušenia ustanovení článku 7 ods. 1 písm. h) a g) nariadenia (ES) č. 207/2009,

—

vyhlásiť uvedenú ochrannú známku č. 4 624 987 za neplatnú z nasledujúcich dvoch dôvodov:

—	porušenia článku 6b ods. 1 písm. a) a c) Parížskeho dohovoru, na ktorý výslovne odkazuje článok 7 písm. h) nariadenia Rady č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva,

—	porušenia článku 52 nariadenia, ktorý odkazuje na článok 7 ods. 1 písm. g) nariadenia Rady č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva,

—	zrušiť uvedenú ochrannú známku č. 4 624 987 z dôvodu porušenia článku 51 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: obrazová ochranná známka „esf école du ski français“ pre tovary a služby zaradené v triedach 25, 28 a 41 (ochranná známka Spoločenstva č. 4 624 987).

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: Syndicat national des moniteurs du ski français.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: žalobca.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania žalobcu.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. h) a g), ako aj článku 51 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/51

Žaloba podaná 29. januára 2010 — Elementis a i./Komisia

(Vec T-43/10)

2010/C 100/77

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Elementis plc, Elementis Holdings Ltd, Elementis UK Ltd a Elementis Services Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: T. Wessely, A. de Brousse, E. Spinelli, advokáti a A. Woods, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkýň

—	zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 11. novembra 2009 č. K(2009) 8682 vo veci COMP/38589 — Tepelné stabilizátory v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

—	subsidiárne zrušiť alebo podstatne znížiť výšku pokút uložených žalobkyniam na základe rozhodnutia,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania vrátane trov konania, ktoré boli žalobkyniam spôsobené zaplatením celej pokuty alebo jej časti,

—	prijať ďalšie opatrenia, ktoré Všeobecný súd považuje za vhodné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne sa svojou žalobou domáhajú podľa článku 263 ZFEÚ zrušenia rozhodnutia Komisie z 11. novembra 2009 č. K(2009) 8682 vo veci COMP/38589 — Tepelné stabilizátory, v ktorom sa rozhodlo, že viaceré podniky vrátane žalobkýň sa dopustili porušenia článkov 81 ES (teraz 101 ZFEÚ) a 53 EHP tým, že sa zúčastnili dvoch kartelov týkajúcich sa odvetvia cínových stabilizátorov a odvetvia tepelných stabilizátorov ESBO/Esters v rámci EHP.

Žalobkyne uvádzajú tieto žalobné dôvody a hlavné tvrdenia:

Po prvé žalobkyne tvrdia, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď voči žalobkyniam prijala rozhodnutie o uložení pokút v rozpore s ustanoveniami o premlčacích lehotách v článku 25 ods. 5 a článku 25 ods. 6 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (teraz 101 a 102 ZFEÚ) (ďalej len „nariadenie č. 1/2003“) (1). Podľa článku 25 ods. 5 nariadenia č. 1/2003 objektívna premlčacia lehota, po uplynutí ktorej Komisia nesmie uložiť sankcie sa porušenie kartelových predpisov, je desať rokov odo dňa, keď bolo porušenie ukončené. Žalobkyne preto uvádzajú, že rozhodnutie prijaté 11 rokov po ukončení ich porušenia (2. október 1998) bolo prijaté v rozpore s uvedeným ustanovením. Žalobkyne ďalej uvádzajú, že stanovisko Komisie o zákonnosti pokuty napriek uplynutiu desaťročnej lehoty sa zakladá na výklade pozastavenia plynutia premlčacej lehoty erga omnes stanoveného v článku 25 ods. 6 nariadenia č. 1/2003, ktorý je podľa žalobkýň nesprávny.

Po druhé žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila ich práva na obhajobu, pretože neprimeraná dĺžka zisťovania skutkového stavu v rámci vyšetrovania oslabila ich schopnosť účinne uplatňovať práva na obhajobu v tomto konaní.

Po tretie žalobkyne tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavných pochybení pri výpočte pokuty uloženej žalobkyniam, pretože vychádzala z nesprávneho základu pokút uložených a) v súvislosti s obdobím pred spoločným podnikom a b) pokiaľ ide o odstrašujúci účinok pokuty, na obrat dosiahnutý spoločným podnikom Akcros namiesto obratu dosiahnutého žalobkyňami. Pokuty by podľa žalobkýň mali byť znížené o 50 %.

Po štvrté žalobkyne tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavných nesprávnych právnych posúdení a porušila zásady právnej istoty, osobnej zodpovednosti a proporcionality, keď nešpecifikovala výšku pokuty (uloženú spoločne a nerozdielne žalobkyniam), ktorú majú žalobkyne zaplatiť.

(1) Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/52

Žaloba podaná 28. januára 2010 — GEA Group/Komisia

(Vec T-45/10)

2010/C 100/78

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: GEA Group AG (Bochum, Nemecko) (v zastúpení: A. Kallmayer, I. du Mont a G. Schiffers, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť článok 1 ods. 2 rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ (predtým článok 81 ods. 1 ES) a článku 53 ods. 1 Dohody o EHP žalobkyňou,

—	zrušiť článok 2 rozhodnutia v rozsahu, v akom v ňom bola žalobkyni uložená pokuta,

—	subsidiárne, znížiť dĺžku trvania udajného protiprávneho konania žalobkyne stanovenú v článku 1 ods. 2 a pokutu uloženú žalobkyni v článku 2,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napáda rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 vo veci COMP/38589 — Tepelné stabilizátory. V napadnutom rozhodnutí boli žalobkyni a ďalším podnikom uložené pokuty za porušenie článku 81 ES a — od 1. januára 1994 — článku 53 Dohody EHP. Žalobkyňa sa mala podľa názoru Komisie podieľať na rade dohôd a/alebo zosúladených postupov v odvetví ESBO/esterov v EHP, ktoré mali pozostávať z určovania cien, rozdeľovania trhov s prideľovaním kvót dodávok, rozdeľovania a prideľovania zákazníkov, ako aj z výmeny citlivých informácií obchodnej povahy, najmä o zákazníkoch, výrobných množstvách a množstvách dodávok. Žalobkyňa preberá zodpovednosť spoločne a nerozdielne s dvomi ďalšími podnikmi, právnymi nástupcami podniku, ktorý sa mal podieľať na protisúťažných dohodách.

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa tri žalobné dôvody.

Ako prvý žalobný dôvod žalobkyňa uvádza, že Komisia nesprávne usúdila, že právny predchodca žalobkyne mal rozhodujúci vplyv na konajúce podniky. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je založené na chybných skutkových zisteniach a nesprávnom uplatnení právnych predpokladov pripísania, najmä predpokladov domnienky o rozhodujúcom vplyve.

Ako druhý žalobný dôvod žalobkyňa uvádza, že oprávnenie Komisie na uloženie pokuty je podľa článku 25 ods. 1 a 5 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1) premlčané. V tomto ohľade tvrdí, že Komisia nepreukázala konajúcim podnikom žiadne porušenia v čase po rokoch 1996/97 a v každom prípade za roky 1999 a 2000. Ďalej uvádza, že prerušenie konania Komisiou z dôvodu súdneho sporu v spojených veciach T-125/03 a T-253/03, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, nemalo viesť k pozastaveniu plynutia premlčacej lehoty voči žalobkyni.

Napokon sa žalobkyňa v rámci tretieho žalobného dôvodu dovoláva porušenia svojho práva na obhajobu. V tejto súvislosti tvrdí, že Komisia bezdôvodne prerušila prešetrovanie na viac ako štyri roky s dôsledkom, že od začiatku prešetrovania uplynulo približne päť rokov, kým boli žalobcovia informovaní, a približne šesť rokov, kým im boli oznámené výhrady. Okrem toho Komisia neuskutočnila prešetrenie voči konajúcim osobám a dotknutej obchodnej jednotke, aby plne objasnila skutkový stav. Žalobkyňa zastáva názor, že Komisia jej týmito pochybeniami znemožnila zabezpečiť si dôkazy vo svoj prospech a účinne sa obhajovať.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/53

Žaloba podaná 28. januára 2010 — Faci/Komisia

(Vec T-46/10)

2010/C 100/79

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Faci SpA (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: S. Piccardo, S. Crosby a S. Santoro, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v ňom konštatovalo, že žalobkyňa sa zúčastnila na tajnej dohode vedúcej k určovaniu cien, rozdeleniu trhov prostredníctvom trhových podielov a rozdeleniu zákazníkov,

—	zrušiť alebo podstatne znížiť pokutu uloženú žalobkyni,

—	zrušiť rozhodnutie v rozsahu, v akom stanovuje zníženie pokuty pôvodne vypočítanej pre spoločnosť Bärlocher alebo podstatne znížiť poskytnuté zníženie,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania žalobkyne.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie z 11. novembra 2009 (vec COMP/38.589 — Tepelné stabilizátory) v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že žalobkyňa bola zodpovedná za porušenie článku 81 ES (teraz článok 101 ZFEÚ) a článku 53 EHP, pretože sa zúčastnila na tajnej dohode vedúcej k určovaniu cien, rozdeleniu trhov prostredníctvom trhových podielov a rozdeleniu zákazníkov v odvetví stabilizátorov ESBO/esters. Subsidiárne sa žalobkyňa domáha podstatného zníženia uloženej pokuty.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila všeobecné právne zásady, dopustila sa zjavne nesprávnych posúdení, porušila zásady riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania, konala bez oprávnenia alebo porušila zásadu nedeformovanej hospodárskej súťaže, porušila povinnosť odôvodnenia a nesprávne uplatnila usmernenia o ukladaní pokút z roku 2006. Žalobkyňa preto uvádza tieto žalobné dôvody:

—

Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď považovala za málo významné dôkazy pred účasťou žalobkyne v karteli, zatiaľ čo ostatné dôkazy považovala za veľmi významné. V dôsledku toho pri stanovení závažnosti porušenia spôsobeného žalobkyňou náležite neposúdila skutočnosť, že naplno fungujúci kartel zahŕňajúci určovanie cien, rozdelenie trhov, rozdelenie zákazníkov, škodlivé cenové postupy a dokonca tajne dohodnuté podplácanie, sa skončil predtým, než sa na porušovaní začala zúčastňovať žalobkyňa,

—

Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keď so žalobkyňou zaobchádzala rovnako ako s ostatnými podnikmi, hoci porovnateľná závažnosť jej porušenia odôvodňovala podstatne odlišné zaobchádzanie. Pri stanovení pokuty Komisia zohľadnila len rozdiel 1 % v obrate, napriek tomu, že žalobkyňa spáchala menej porušení a ani jedno z nich nebolo svojou povahou porušením predstavujúcim kartel, a napriek konštatovaniu o neuplatňovaní kartelu. Komisia okrem toho porušila zákaz diskriminácie, keď žalobkyňu o tom, že je vyšetrovaná v súvislosti s kartelom, informovala až oveľa neskôr ako ostatné podniky, a tým jej spôsobila ujmu,

—

Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných vzhľadom na neprimeranú dĺžku správneho konania a prerušenie konania s dôvodu vyriešenia predbežných otázok. Porušená bola aj zásada rovnosti zaobchádzania, pretože úkony Komisie spôsobili neoprávnenú ujmu žalobkyni, ktorej pokuta mala byť v dôsledku toho znížená omnoho významnejšie ako o 1 %, ktoré jej bolo priznané,

—

žalobkyňa spochybňuje zníženie pokuty (presahujúce 95 %) poskytnuté spoločnosti Bärlocher, ktorá je skutočným alebo potenciálnym konkurentom žalobkyne, z dôvodu nedostatočného oprávnenia, porušenia zásady rovnosti zaobchádzania vo všeobecnosti a povinnosti odôvodnenia. Podľa žalobkyne sa zníženie rovná štátnej pomoci a môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže. Navyše alebo subsidiárne, dôvody pre zníženie Komisia neoznámila v rozhodnutí doručenom žalobkyni, čím sa dopustila porušenia povinnosti odôvodnenia.

—

pokutou uloženou žalobkyni boli porušené usmernenia o ukladaní pokút z roku 2006 a s nimi súvisiace zásady. Pri stanovení pokuty Komisia náležite neprihliadla na skutočnosť, že žalobkyňa sa na rozdiel od ostatných podnikov nezúčastnila porušení, ktoré predstavovali samotný kartel, a že preukázala konkurenčné správanie na celom relevantnom trhu. Závažnosť porušenia žalobkyne bola chybne posúdená na základe toho, že sa jej pripísalo nekonkurenčné správanie. Okrem toho Komisia neposúdila skutočnú úlohu, ktorú spoločnosť Faci zohrávala, neprihliadla na veľkosť žalobkyne, obmedzenú trhovú silu a neschopnosť poškodiť hospodársku súťaž v porovnaní s ostatnými podnikmi a tieto pochybenia nenapravila na základe bodu 37 usmernení o ukladaní pokút z roku 2006, aby ich uplatnila v súlade s právom.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/54

Žaloba podaná 27. januára 2010 — Akzo Nobel a i./Komisia

(Vec T-47/10)

2010/C 100/80

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Akzo Nobel NV (Amsterdam, Holandsko), Akzo Nobel Chemicals GmbH (Düren, Nemecko), Akzo Nobel Chemicals B.V. (Amersfoort, Holandsko), Akcros Chemicals Ltd (Stratford-upon-Avon, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: C. Swaak a Marc van der Woude, lawyers)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkýň

—	zrušiť článok 1 ods. 1 a článok 2 napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu alebo čiastočne a/alebo,

—	znížiť výšku pokút uložených článkom 2 ods. 1 a článkom 2 napadnutého rozhodnutia a/alebo,

—

určiť, že Akzo Nobel Chemicals GmbH a Akzo Nobel Chemicals B.V. nemôžu niesť zodpovednosť za porušenia právnych noriem, ku ktorým došlo pred rokom 1993, že Akzo Nobel NV nemôže niesť zodpovednosť za porušenia právnych noriem, ku ktorým došlo v období od roku 1987 do roku 1998 a to ani individuálne ani spoločne spolu s úlohami patriacimi do skupiny Elementis,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne sa domáhajú zrušenia rozhodnutia Komisie z 11. novembra 2009 (Vec č. COMP/38.589 — Tepelné stabilizátory) z toho dôvodu, že Komisia rozhodla, že žalobkyne sú zodpovedné za porušenie článku 81 ES (teraz článok 101 ZFEÚ) a článku 53 Zmluvy o EHP tým, že dohodli stanovené ceny, rozdelili si trhy prostredníctvom predajných kvót, rozdelili si spotrebiteľov a vymenili si navzájom citlivé obchodné informácie, ktoré sa týkajú najmä spotrebiteľov, výroby a predaja v oblasti cínových stabilizátorov. Alternatívne sa žalobkyne domáhajú podstatného zníženia uloženej pokuty.

Žalobkyne tvrdia, že Komisia tým, že vyvodzuje voči ním zodpovednosť sa dopustila viacerých právnych a skutkových omylov a uvádza tri dôvody na podporu svojich návrhov.

V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyne uvádzajú, že Komisia porušila zásady administratívnej náležitej starostlivosti, konania bez prieťahov a práv na obranu v súvislosti s vyšetrovaním údajných porušení právnych noriem v oblasti cínových stabilizátorov a ESBO/esterov. Odklad vo vyšetrovaní Komisie nie je pozastavením plynutia premlčacej lehoty podľa článku 25 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 (1). Naviac žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila ich právo na obranu, keďže im neumožnila prístup ku všetkým vyviňujúcim a obviňujúcim dokumentom v ich spisovom materiále.

V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že Komisia nepreukázala existenciu porušení právnych noriem a zodpovednosť žalobkýň za ich celkové uvádzané trvanie. Subsidiárne žalobkyne uvádzajú, že Komisia nepreukázala existenciu porušenia právnej normy počas časti uvádzaného obdobia, ktoré malo mať klesajúci účinok na výpočet pokuty. Komisia porušila pravidlo o desaťročnej premlčacej lehote, ktoré zakotvuje článok 25 nariadenia č. 1/2003 a pravidlo podľa ktorého uplynutie času bráni uloženiu akejkoľvek pokuty žalobkyniam.

Podľa tretieho žalobného dôvodu, ktorý je subsidiárny v podstate a iba vtedy, keď sa bude Súdny dvor domnievať, že neuplynul čas, ktorý bráni Komisii, aby konala proti žalobkiniam a/alebo že porušenia vymedzené v prvom žalobnom dôvode by nemali viesť k zrušeniu celého rozhodnutia. Po prvé, Komisia nesprávne vyvodila zodpovednosť voči Pure Chemicals Ltd a Akzo Nobel NV za konanie Akcos J.V. keďže posledne uvádzaná spoločnosť je iba sama zodpovedná za svoje protikonkurenčné správanie. Po druhé, uplynutie času bráni Komisii, aby konala proti Akzo Nobel Chemicals GmbH a Akzo Nobel Chemicals B.V. pre obdobie, ktoré predchádza Akcos J.V. Žalobkyne tvrdia, že Komisia mala vyvodiť samostatne zodpovednosť voči žalobkyniam a (spoločnostiam) skupiny Elemntis pre obdobie Akcos JV. Naviac Komisia nesprávne dvakrát započítala obrat spoločnosti Akcos JV pri výpočte pokuty.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/56

Žaloba podaná 5. februára 2010 — Footwear/ÚHVT — Reno Schuhcentrum (swiss cross FOOTWEAR)

(Vec T-49/10)

2010/C 100/82

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: The Footwear Co. Ltd (Chai Wan, Hong Kong, Čína) (v zastúpení: G. Griss a C. Loidl, Rechtsanwälte)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Reno Schuhcentrum GmbH (Thaleischweiler-Fröschen, Nemecko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu zo 4. decembra 2009 vo veci R 1705/2008-4,

—	zamietnuť v celom rozsahu námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tovary tried 25 a 28,

—	nariadiť Úradu zapísať prihlasovanú ochrannú známku,

—	zaviazať Úrad na náhradu trov konania vrátane trov konania pred námietkovým oddelením a odvolacím senátom.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobca.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: obrazová ochranná známka „swiss cross FOOTWEAR“ pre tovary tried 25 a 28 (prihláška č. 4 686 549).

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Reno Schuhcentrum GmbH.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: nemecká slovná ochranná známka „criss cross“ č. 302 29 875 pre tovary tried 14, 18, 25 a 28.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: zamietnutie námietky.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia a zamietnutie prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 (1), keďže medzi kolidujúcimi ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/56

Žaloba podaná 5. februára 2010 — Reisenthel/ÚHVT — Dynamic Promotion (Debničky a košíky)

(Vec T-53/10)

2010/C 100/83

Jazyk žaloby: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Peter Reisenthel (Gilching, Nemecko) (v zastúpení: E. Aliki Busse, Rechtsanwältin)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Dynamic Promotion Co. Ltd (Bangkok, Thajsko)

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu zo 6. novembra 2009 a 10. decembra 2009 vo veci R 621/2009-3,

—	subsidiárne, priznať žalobcovi navrátenie do predošlého stavu,

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaný dizajn Spoločenstva, ktorý je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: dizajn Spoločenstva č. 217955-0001 pre „debničky a košíky“.

Majiteľ dizajnu Spoločenstva: Dynamic Promotion Co. Ltd.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti dizajnu Spoločenstva: žalobca.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: odmietnutie odvolania pre neprípustnosť.

Dôvody žaloby: porušenie práva byť vypočutý a protiprávny výkon voľnej úvahy zo strany odvolacieho senátu.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/57

Žaloba podaná 9. februára 2010 — Geemarc Telecom/ÚHVT — Audioline (AMPLIDECT)

(Vec T-59/10)

2010/C 100/84

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Geemarc Telecom International Ltd (Wanchai, Hong Kong) (v zastúpení: G. Farrington, solicitor)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Audioline GmbH (Neuss, Nemecko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 20. novembra 2009 vo veci R 913/2009-2 a

—	zaviazať žalovaného a ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom na náhradu ich vlastných trov konania ako aj trov konania žalobkyne.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: slovná ochranná známka „AMPLIDECT“ pre tovary v triedach 9 a 16.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: vyhovenie odvolaniu a v dôsledku toho zrušenie zapísanej ochrannej známky Spoločenstva, ktorá bola predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti.

Dôvody žaloby: porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia Rady č. 207/2009, keď odvolací senát: a) neprihliadol na to, že ďalší účastník konania pred odvolacím senátom nepredložil dôkazy o nedostatočnej rozlišovacej spôsobilosti zapísanej ochrannej známky Spoločenstva, ktorá bola predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti; b) neprihliadol na to, že zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá bola predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti, nadobudla zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť prostredníctvom jej používania; odvolací senát sa neobmedzil len na preskúmanie dôkazov a tvrdení predložených účastníkmi konania v lehote, ktorú určil.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/57

Žaloba podaná 10. februára 2010 — Jackson International/ÚHVT — Royal Shakespeare (ROYAL SHAKESPEARE)

(Vec T-60/10)

2010/C 100/85

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Jackson International Trading Company Kurt D. Brühl Gesellschaft m.b.H. & Co. KG (Graz, Rakúsko) (v zastúpení: S. Di Natale a H.G. Zeiner, advokáti)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: The Royal Shakespeare Company (Stratford-upon-Avon, Spojené kráľovstvo)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 19. novembra 2009 vo veci R 317/2009-1, a

—	zaviazať žalovaného a ďalšieho účastníka konania pred odvolacím senátom na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: slovná ochranná známka „ROYAL SHAKESPEARE“ pre tovary a služby zaradené v triedach 32, 33 a 42.

Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Práva z ochrannej známky účastníka, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: slovná ochranná známka Spoločenstva „RSC-ROYAL SHAKESPEARE COMPANY“ zapísaná pre služby zaradené v triede 41; britská obrazová ochranná známka „RSC ROYAL SHAKESPEARE COMPANY“ zapísaná pre služby zaradené v triede 41; nezapísaná ochranná známka „ROYAL SHAKESPEARE COMPANY“ používaná v obchodnom styku v Spojenom kráľovstve pre rôzne služby.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie rozhodnutia výmazového oddelenia a v dôsledku toho výmaz zápisu ochrannej známky Spoločenstva, ktorá bola predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia rady č. 207/2009 v rozsahu, v akom odvolací senát dospel k nesprávnemu záveru, že podmienky uplatnenia uvedeného ustanovenia sú splnené.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/58

Žaloba podaná 8. februára 2010 — Victoria Sánchez/Parlament a Komisia

(Vec T-61/10)

2010/C 100/86

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Fernando Marcelino Victoria Sánchez (Sevilla, Španielsko) (v zastúpení: N. Domínguez Varela, advokát)

Žalovaní: Európsky parlament a Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	určiť, že tým, že Európsky parlament a Európska komisia neodpovedali na žiadosť podanú listom zo 6. októbra 2009, porušili právo Spoločenstva, a uložiť týmto orgánom povinnosť odstrániť toto porušenie,

—	zaviazať žalovaných na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa v tomto spore podala 28. augusta 2008 v súvislosti s korupčnou sieťou, ktorá existuje v Španielsku v oblastiach sociálneho zabezpečenia a verejného zdravia, petíciu petičnému výboru Parlamentu. Predseda tohto výboru jej 3. mája 2009 oznámil, že petícia bola odložená.

Dňa 6. decembra 2009 žalobkyňa predložila Európskemu parlamentu a Európskej komisii výzvu v zmysle článku 265 ZFEÚ. V tomto liste žiadala, aby

—	Európsky parlament zrušil rozhodnutie predsedu petičného výboru, doručené 3. mája 1999 a nariadil preskúmanie okolností, za ktorých bolo toto rozhodnutie vydané,

—	Európska komisia začala šetrenie, aj pokiaľ ide o súdnu správu v Španielsku.

Keďže žalobkyňa neobdržala v stanovenej lehote žiadnu odpoveď, podala predmetnú žalobu na nečinnosť.

Ako žalobný dôvod žalobkyňa uvádza porušenie svojho základného petičného práva a svojho základného práva na rovnosť pred zákonom, ako aj porušenie zákazu diskriminácie, pričom v predmetnom spore sú splnené podmienky pre konštatovanie nečinnosti žalovaných orgánov.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/59

Žaloba podaná 11. februára 2010 — Španielsko/Komisia

(Vec T-65/10)

2010/C 100/87

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: J. Rodríguez Cárcamo)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—	zrušiť rozhodnutie Komisie K(2009) 9270 v konečnom znení z 30. novembra 2009, ktorým bola obmedzená pomoc z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) operačnému programu Andalúzia cieľ 1 (1994 – 1999) v Španielsku podľa rozhodnutia K(94) 3456 z 9. decembra 1994, EFRR č. 94.11.09.001, a

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Španielske kráľovstvo touto žalobou napáda vyššie uvedené rozhodnutie. Žalujúci štát na podporu svojej žaloby uplatňuje tieto žalobné dôvody:

—

porušenie článku 24 nariedenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988 (1) z dôvodu použitia metódy extrapolácie v napadnutom rozhodnutí, hoci tento článok nestanovuje možnosť extrapolovať nezrovnalosti zistené v konkrétnych akciách na všetky akcie obsiahnuté v operačných programoch financovaných EFRR. Oprava použitá Komisiou v napadnutom rozhodnutí nemá právny základ, keďže usmernenia Komisie z 15. októbra 2007 k čistým finančným opravám v rámci použitia článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 nemôžu podľa rozsudku zo 6. apríla 2000, Španielsko/Komisia, C-443/97 (2), spôsobiť právne účinky v členských štátoch a keďže sa článok 24 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988 týka len obmedzenia pomoci, ktorej preskúmaním bola potvrdená existencia nezrovnalosti, pričom táto zásada je porušená použitím opráv metódou extrapolácie,

—

subsidiárne porušenie článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988 v spojení so súčasným článkom 4 ods. 3 ZEÚ (zásada lojálnej spolupráce) z dôvodu použitia opravy extrapoláciou, hoci nebol zistený žiaden nedostatok v systémoch riadenia, kontroly alebo auditu, pokiaľ ide o upravené zmluvy, keďže riadiace orgány uplatnili španielsku právnu úpravu, ktorú Súdny dvor nevyhlásil za odporujúcu právu Európskej únie. Španielske kráľovstvo zastáva názor, že dodržiavanie vnútroštátneho práva riadiacimi orgánmi, hoci môže viesť ku konštatovaniu zo strany Komisie nezrovnalostí alebo konkrétnych porušení práva Európskej únie, nemôže byť základom extrapolácie pre neúčinnosť systému riadenia, keďže zákon, ktorý tieto orgány uplatňujú, nebol Súdnym dvorom vyhlásený za odporujúci právu Európskej únie a keďže Komisia proti členskému štátu nepodala na Súdny dvor žalobu o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ,

—

subsidiárne porušenie článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988 pre nereprezentatívnosť vzorky použitej pre uplatnenie finančnej opravy extrapoláciou. Komisia vytvorila vzorku pre uplatnenie extrapolácie s veľmi obmedzeným počtom projektov (37 z 5319) bez toho, aby zohľadnila všetky oblasti operačného programu, pričom však zahrnula náklady, ktoré boli predtým odpočítané španielskymi orgánmi, vychádzala z deklarovaných nákladov a nie z priznanej pomoci a použila softvér, ktorý poskytoval spoľahlivosť nižšiu než 85 %. Španielske kráľovstvo teda zastáva názor, že vzorka nespĺňa nevyhnutné podmienky reprezentatívnosti na to, aby mohla slúžiť za základ extrapolácie,

—

premlčanie postihu podľa článku 3 nariadenia Rady č. 2988/95 z 18. decembra 1995 (3). Španielske kráľovstvo napokon zastáva názor, že oznámenie existencie nezrovnalostí španielskym orgánom (ku ktorému došlo v októbri 2004, pričom vo väčšine prípadov išlo o nezrovnalosti z rokov 1997, 1998 a 1999) musí predstavovať východiskový okamih ich premlčacej doby pri uplatnení štvorročnej premlčacej doby stanovenej v článku 3 nariadenia č. 2988/95.

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988 na vykonanie nariadenia (EHS) č. 2052/88 v súvislosti s koordináciou činností rozličných štrukturálnych fondov navzájom a s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi (Ú. v. ES L374, s. 1).

(2) Zb. s. I-2415.

(3) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/60

Žaloba podaná 17. februára 2010 — Španielsko/Komisia

(Vec T-67/10)

2010/C 100/88

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: M. Muñoz Pérez)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobcu

—

zrušiť rozhodnutie Komisie K(2009) 9827 v konečnom znení z 10. decembra 2009, ktorým sa vykonali úpravy financovania v rámci EPUZF v súvislosti s opatrením zlepšenia spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh v rámci operačného programu CCI 2000.ES.16.1.PO.007 (Španielsko, Kastília a León),

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Španielske kráľovstvo uvádza dva žalobné dôvody:

Po prvé, nesprávne uplatnenie článku 39 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 (1), keďže nezrovnalosti, na základe ktorých Komisia vykonala úpravu financovania, neexistovali, keďže španielske orgány pred poskytnutím pomoci systematicky a primeraným spôsobom kontrolovali splnenie podmienok pre štátnu pomoc stanovených v článkoch 26 a 28 nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999 (2). Napokon napriek odlišným záverom Komisie v napadnutom rozhodnutí kontrolný plán, ktorý vydali španielske orgány po inšpekčnej kontrole nemal za cieľ napraviť dodatočne skutočnosť, že kontroly neboli vykonané, ale sledoval iba preskúmanie účinnosti týchto kontrol.

Po druhé, porušenie zásady proporcionality zakotvenej v článku 39 ods. 3 (ES) nariadenia č. 1260/1999 v spojení s usmerneniami k zásadám, kritériám a orientačným pokynom uplatňovaným službami Komisie pri stanovovaní úprav financovania podľa článku 39 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1260/1999 (3), keďže nezrovnalosti predpokladané Komisiou, pokiaľ by existovali, čo žalobca popiera, by odôvodňovali vykonanie úpravy financovania iba vo výške škody, ktorá mohla byť spôsobená štrukturálnym fondom Únie, a teda menej ako predpokladaných 5 %.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, 26. júna 1999, s. 1; Mim. vyd. 04/001, s. 31).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia (Ú. v. ES L 160, 26. júna 1999, s. 80; Mim. vyd. 03/025, s. 391).

(3) Dokument K(2001) 476 z 2. marca 2001.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/60

Žaloba podaná 15. februára 2010 — Sphere Time/ÚHVT — Punch (Hodinky)

(Vec T-68/10)

2010/C 100/89

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sphere Time société anonyme (Windhof, Luxembursko) (v zastúpení: C. Jäger, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Punch, société par actions simplifiée (Nice, Francúzsko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 2. decembra 2009 vo veci R 1130/2008-3 a nariadiť žalovanému, aby potvrdil platnosť napadnutého zapísaného dizajnu Spoločenstva a

—	nariadiť žalovanému náhradu trov tohto konania a ďalšiemu účastníkovi konania pred odvolacím senátom uložiť náhradu trov žalobkyne v konaní o neplatnosť a v odvolacom konaní.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaný dizajn Spoločenstva, ktorý je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti: dizajn zapísaný pre „hodinky“.

Majiteľ dizajnu Spoločenstva: žalobkyňa.

Účastník, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Rozhodnutie výmazového oddelenia: vyhlásenie neplatnosti napadnutého dizajnu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článkov 4, 5, a 6 nariadenia Rady č. 6/2002, keďže odvolací senát sa nesprávne domnieval, že napadnutý dizajn nemá individuálny charakter a nie je nový; porušenie článku 61 ods. 2 nariadenia Rady č. 6/2002, keďže odvolací senát nesprávne posúdil tvrdenia žalobkyne a dôkazy predložené v priebehu konania, nesprávne vyložil voľnosť pôvodcu dizajnu a vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho posúdenia, čím zneužil svoju právomoc.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/61

Žaloba podaná 18. februára 2010 — IRO/Komisia

(Vec T-69/10)

2010/C 100/90

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Industrie Riunite Odolesi SpA (IRO) (Brescia, Taliansko) (v zastúpení: A. Giardina a P. Tomassi, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie,

—	subsidiárne zrušiť alebo znížiť pokutu uloženú v napadnutom rozhodnutí,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú podobné ako žalobné dôvody a tvrdenia uplatňované vo veci T-55/10, SP/Komisia.

Žalobkyňa uvádza najmä tieto žalobné dôvody:

—

porušenie právnych predpisov a prekročenie právomoci vzhľadom na to, že Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, v ktorom bola žalobkyňa sankcionovaná za to, že sa účastnila údajného cenového kartelu, bez toho, aby preskúmala všetky dôkazy, keďže v nich nebola zahrnutá príloha obsahujúca cenové tabuľky,

—

porušenie procesných pravidiel zakotvených v nariadení (ES) č. 1/2003 (1), keďže Komisia v nadväznosti na zrušenie rozhodnutia K(2002) 5087 v konečnom znení zo 17. decembra 2002 Všeobecným súdom prijala napadnuté rozhodnutie bez toho, aby uskutočnila procesné postupy, ako je zaslanie oznámenia o výhradách účastníkom konania a/alebo vypočutie účastníkov konania alebo účasť vnútroštátnych orgánov, v dôsledku čoho bolo celé konanie vedené Komisiou neúplné, nesúdržné a protiprávne, pričom boli porušené práva sankcionovaných spoločností na obhajobu,

—	nedostatok vyšetrovania a odôvodnenia, keďže Komisia nesprávne posúdila informácie, ktoré vyšli najavo v priebehu vyšetrovania, týkajúce sa veľkosti relevantného trhu a účinkov údajného kartelu,

Subsidiárne žalobkyňa navrhuje zrušiť alebo znížiť pokutu uloženú v napadnutom rozhodnutí.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/61

Žaloba podaná 19. februára 2010 — Feralpi/Komisia

(Vec T-70/10)

2010/C 100/91

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Feralpi Holding SpA (Brescia, Taliansko) (v zastúpení: G. Roberti, I. Perego, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie,

—	zrušiť alebo znížiť pokutu uloženú v napadnutom rozhodnutí,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Ferapi Holding uvádza tieto žalobné dôvody:

—	porušenie zásady kolegiality tým, že Komisia nepredložila kolégiu komisárov text napadnutého rozhodnutia so všetkými skutkovými a nevyhnutnými právnymi okolnosťami,

—	použitie nesprávneho právneho základu. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že Komisia nemôže napadnuté rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje porušenie článku 65 Zmluvy EZUO, oprieť o nariadenie 1/2003 (1), keďže zmluva prestala byť účinná,

—	porušenie práva na obhajobu. Žalobkyňa k tomuto bodu uvádza, že Komisia jej nezaslala oznámenie výhrad a neumožnila jej uplatniť právo na obhajobu. Komisia navyše stanovila Ferapi Holding neprimerané lehoty a bránila jej v práve na prístup k dokumentom,

—	porušenie kritéria pripísateľnosti protiprávneho konania. Podľa žalobkyne Komisia neprávom pripísala protiprávne konanie spoločnosti Ferapi Holding bez toho, aby zohľadnila štrukturálne zmeny, ku ktorým medzičasom v spoločnosti prišlo,

—	okrem toho žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, že nezohľadnila skutočnosť, že výstužné zvitky do betónu je nahraditeľná inými výrobkami vyrábanými v oceliarstve, ako napr. nosníky a mreže, pochybila pri vymedzení relevantného trhu a neodôvodnene neuznala jeho význam na úrovni Spoločenstva,

—	žalobkyňa súčasne uvádza, že Komisia kvalifikovala analyzované konania v rozhodnutí ako jedno komplexné a kontinuálne protiprávne konanie a tvrdila, že Ferapi Holding sa podieľala na tomto protiprávnom konaní; Komisia zároveň porušila článok 65 EZUO a nesprávne posúdila skutkový stav,

—	na záver žalobkyňa tvrdí, že žalovaná sa dopustila chyby v stanovení výšky pokuty.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/62

Žaloba podaná 18. februára 2010 — Xeda International a Pace International/Komisia

(Vec T-71/10)

2010/C 100/92

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Xeda International (Saint Andiol, Francúzsko) a Pace International LLC (Seattle, Spojené štáty americké) (v zastúpení: C. Mereu a K. Van Maldegem, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkýň

—	vyhlásiť žalobu za prípustnú a dôvodnú,

—	zrušiť napadnuté rozhodnutie,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania,

—	prijať všetky ďalšie potrebné opatrenia.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou sa žalobkyne domáhajú zrušenia rozhodnutia Komisie č. 2009/859/ES z 30. novembra 2009 o nezaradení difenylamínu do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS a odobratí povolení na prípravky na ochranu rastlín obsahujúce túto látku [oznámené pod číslom K(2009) 9262] (Ú. v. EÚ L 314, s. 79).

Žalobkyne tvrdia, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia už nebude môcť prvá zo žalobkýň predávať v Európskej únii difenylamín a prípravky na jeho základe a s účinnosťou od 30. mája 2010 stratí registráciu týchto prípravkov v členských štátoch.

Žalobkyne uvádzajú, že napadnuté rozhodnutie protiprávne, lebo spočíva na posúdení difenylamínu, ktoré je vedecky a právne chybné. Podľa žalobkýň napadnuté rozhodnutie porušuje Zmluvu o fungovaní Európskej únie a sekundárne právne predpisy EÚ.

Celkovo sa žalobkyne domnievajú, že napadnuté rozhodnutie zakazuje používanie difenylamínu v prípravkoch na ochranu rastlín na základe troch vedeckých problémov spomenutých v jeho odôvodnení č. 5, na ktoré žalobkyne buď jednotlivo primerane odpovedali alebo ktoré nepredstavovali problém odôvodňujúci nezaradenie.

Ďalej sa žalobkyne domnievajú, že Komisia porušila ich právo na obranu tým, že im zabránila, aby pri späťvzatí alebo novom podaní žiadosti využili dlhšie prechodné doby, ako to bolo v prípade iných látok podliehajúcich rovnakému regulačnému postupu.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/63

Odvolanie podané 17. februára 2010: Apostolov proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 15. decembra 2009 vo veci F-8/09, Apostolov/Komisia

(Vec T-73/10 P)

2010/C 100/93

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľ: Svetoslav Apostolov (Saarwellingen, Nemecko) (v zastúpení: D. Schneider-Addae-Mensah, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

—	zrušiť uznesenie Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 15. decembra 2009 vo veci F-8/09,

—	zrušiť rozhodnutie Európskej komisie obsiahnuté v liste z 23. októbra 2008,

—	nariadiť Európskej komisii a jej špecializovaným útvarom, najmä Európsky úrad pre výber pracovníkov, aby uznali za správne odpovede žalobcu na otázky na otázky 9, 30 a 32 testu schopností zo 14. decembra 2007,

—	subsidiárne, umožniť žalobcovi opätovne absolvovať test schopností,

—	subsidiárne k druhému, tretiemu a štvrtému vyššie uvedenému návrhu, vrátiť túto vec Súdu pre verejnú službu,

—	zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov tohto konania a konania pred Súdom pre verejnú službu.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Týmto odvolaním sa odvolateľ domáha zrušenia uznesenia Súdu pre verejnú službu Európskej únie (SVSEÚ) z 15. decembra 2009 vo veci F-8/09, Apostolov/Komisia, ktorým SVSEÚ zamietol ako neprípustnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Komisie z 21. októbra 2008, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti rozhodnutiu, ktorým Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) zamietol jeho sťažnosť proti rozhodnutiu z 25. apríla 2008, ktorým mu bolo oznámené, že známky, ktoré získal v rámci otvoreného výberového konania EPSO/CAST27/4/07, neboli dostatočné na to, aby bol zaradený na zoznam spôsobilých uchádzačov.

Na podporu svojho odvolania odvolateľ predovšetkým uvádza, že došlo k nejasnostiam, pokiaľ ide o lehotu na podanie jeho žaloby, a že teda došlo k ospravedlniteľnému omylu, v dôsledku ktorého je žaloba, ktorú odvolateľ podal na SPVSEÚ 9. júla 2009, prípustná.

Odvolateľ tiež tvrdí, že EPSO sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia niektorých odpovedí poskytnutých odvolateľom v rámci výberových testov súvisiacich s otvoreným výberovým konaním EPSO/CAST27/4/07. Odvolateľ ďalej tvrdí, že EPSO zvolil na zabezpečenie riadneho výberového konania úplne nesprávny postup testovania uchádzačov.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/64

Žaloba podaná 16. februára 2010 — Flaco Geräte/ÚHVT — Delgado Sánchez (FLACO)

(Vec T-74/10)

2010/C 100/94

Jazyk žaloby: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Flaco Geräte GmbH (Gütersloh, Nemecko) (v zastúpení: M. Wirtz, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Jesús Delgado Sánchez (Socuellamos, Španielsko)

Návrhy žalobkyne

—	zrušiť rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 23. novembra 2009 vo veci R 86/2009-2, a

—	zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: žalobkyňa.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „FLACO“ pre tovary zaradené v triedach 7, 8, 9 a 11.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: španielska ochranná známka „FLACO“ zapísaná pre tovary zaradené v triede 7.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: čiastočné zamietnutie prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zamietnutie odvolania.

Dôvody žaloby: porušenie článku 8 ods. 1 nariadenia Rady č. 207/2009, keďže odvolací senát nesprávne zohľadnil chybný preklad tovarov, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, ktorá je základom námietky; porušenie článkov 42 ods. 2 a 3 nariadenia Rady č. 207/2009, keďže odvolací senát nezohľadnil námietku žalobkyne týkajúcu sa nepoužívania ochrannej známky.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/64

Žaloba podaná 24. februára 2010 — Tempus Vade/ÚHVT — Palacios Serrano (AIR FORCE)

(Vec T-81/10)

2010/C 100/95

Jazyk žaloby: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Tempus Vade, S.L. (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: A. Gómez López, advokát)

Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Palacios Serrano (Alcobendas, Španielsko)

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT zo 7. januára 2010 vo veci R 944/2006-1 je v rozpore s nariadením Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva v rozsahu, v akom zrušuje rozhodnutie námietkového oddelenia ÚHVT z 28. mája 2008 o námietke č. B 1009607 a vykonáva zápis ochrannej známky Spoločenstva č. 5 016 704 AIR FORCE pre tovary zaradené do triedy 14,

—	určiť, že zápis ochrannej známky Spoločenstva č. 5 016 704 AIR FORCE pre tovary zaradené do triedy 14 sa zamieta na základe zákazu zápisu stanoveného v článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009,

—	zaviazať žalovaného a prípadne vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva: Juan Palacios Serrano.

Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva: slovná ochranná známka „AIR FORCE“ (prihláška č. 5 016 704) pre tovary zaradené do triedy 14.

Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, ktoré je základom námietky: Tempus Vade, S.L.

Ochranná známka alebo označenie, ktoré je základom námietky: slovná ochranná známka Spoločenstva „TIME FORCE“ (prihláška č. 395 657) pre tovary zaradené do tried 14, 18 a 25; a štyri ďalšie obrazové ochranné známky Spoločenstva, ktoré obsahujú slovný prvok „TIME FORCE“: prihláška č. 398 776 pre tovary zaradené do tried 14,18 a 25; prihláška č. 3 112 133 pre tovary zaradené do tried 3, 8, 9, 14, 18, 25, 34, 35 a 37, a prihlášky č. 1 998 375 a 2 533 667 pre tovary zaradené do triedy 14.

Rozhodnutie námietkového oddelenia: vyhovenie námietke v celom rozsahu.

Rozhodnutie odvolacieho senátu: zrušenie napadnutého rozhodnutia a zamietnutie námietky ako celku.

Dôvody žaloby: Nesprávne uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/65

Žaloba podaná 19. februára 2010 — Riva Fire/Komisia

(Vec T-83/10)

2010/C 100/96

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Riva Fire SpA (Milano, Taliansko) (v zastúpení: M. Merola, M. Pappalardo, T. Ubaldi, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

V prvom rade:

—	zrušiť rozhodnutie v celom rozsahu, pokiaľ vyšetrovanie preukáže, že všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré podporujú uvedené rozhodnutie, neboli pri prijímaní toho istého rozhodnutia predložené kolégiu komisárov,

—

v každom prípade zrušiť článok 1 rozhodnutia v rozsahu, v akom uvádza, že žalobkyňa sa účastnila stálej dohody a/alebo zosúladených postupov v súvislosti s kruhovou oceľou na výstuž do betónu vo forme tyčí alebo valcov, ktorých účelom alebo účinkom bolo stanovenie cien a obmedzení alebo kontroly výroby a predaja na spoločnom trhu,

—	v dôsledku toho zrušiť článok 2 rozhodnutia Komisie v rozsahu, v akom ukladá žalobkyni pokutu vo výške 26,9 milióna eur.

Subsidiárne:

—	znížiť výšku pokuty 26,9 milióna eur uloženej žalobkyni v článku 2 napadnutého rozhodnutia prostredníctvom nového určenia výšky tejto pokuty.

V každom prípade:

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev K(2009) 7492 v končenom znení z 30. septembra 2009 týkajúceho sa konania podľa článku 65 ESUO (COMP/38.956 — Výstuž do betónu, opätovné prijatie), ktoré bolo zmenené a doplnené rozhodnutím Európskej komisie K(2009) 9912 v konečnom znení z 8. decembra 2009. Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza osem žalobných dôvodov na zrušenie.

V žalobkyňa tvrdí, že Komisia nemá právomoc rozhodovať o porušení článku 65 ods. 1 ESUO z dôvodu skutočností, ktoré spadajú do pôsobnosti tohto ustanovenia aj po tom, čo skončila platnosť Zmluvy ESUO, a ukladať jej sankcie na základe článku 7 ods. 1 a článku 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1), hoci sa tieto ustanovenia vzťahujú výlučne na porušenia článkov 81 a 82 ES (teraz články 101 a 102 ZFEÚ).

V žalobkyňa tvrdí, že sporné rozhodnutie porušuje článok 10 ods. 3 a 5 nariadenia (EHS) č. 17/62 (2) a článok 14 ods. 1 a 3 nariadenia č. 1/2003 z dôvodu, že z rozhodnutia nevyplýva, že by sa Komisia riadne poradila s poradným výborom podľa vyššie uvedených článkov a že by tento výbor obdržal všetky informácie potrebné pre celkové vecné posúdenie protiprávneho konania vytýkaného podnikom, ktorým bolo toto rozhodnutie určené.

V žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila článok 36 prvý odsek ESUO, keďže tým, že odmietla zverejniť kritéria, ktoré uplatnila na účel stanovenia výšky pokút, ktoré mali byť uložené, obmedzila možnosť adresátov výhrad predložiť ich vyjadrenia.

V žalobkyňa poukazuje na to, že sporné rozhodnutie porušuje články 10 a 11 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 (3) v znení, ktoré bolo v celom rozsahu zmenené Komisiou, ako aj práva dotknutých podnikov na obhajobu, pretože po tom, ako Všeobecný súd zrušil pôvodné rozhodnutie Komisie, prijala Komisia opätovne napadnuté rozhodnutie bez toho, aby zaslala podnikom nové oznámenie o výhradách.

V žalobkyňa poukazuje na nedostatok a rozpornosť odôvodnení rozhodnutia v rozsahu, v akom na jednej strane Komisia obmedzuje na území Talianskej republiky relevantný geografický trh a na druhej strane tvrdí, že údajný kartel môže mať dopad na obchod v rámci Spoločenstva s cieľom uplatnenia zásady lex mitior.

V žalobkyňa poukazuje na to, že analýza Komisie, ktorá bola uvedená v rozhodnutí, vychádza z nesprávnych skutkových posúdení, ktoré viedli k nesprávnemu uplatneniu článku 65 ESUO, pokiaľ ide o rôzne aspekty vytýkaného protiprávneho konania, a to najmä účastníkov kartelu týkajúceho sa stanovenia základných cien kruhovej ocele na výstuž do betónu, stanovenia cenovej prirážky v súvislosti s priemerom, ako aj obmedzenia alebo kontroly výroby alebo predaja.

V žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nedostatočne odôvodnené (z dôvodu nedostatočného vyšetrovania), keďže jej bolo pripísané protiprávne konanie.

V žalobkyňa poukazuje na porušenie článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, oznámenia o zhovievavosti vydaného Komisiou z roku 1996, usmernení Komisie pre výpočet pokút z roku 1998.

(2) Nariadenie Rady (EHS) č. 17 Prvé nariadenie implementujúce články 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 13, 21.2.1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3)

(3) Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81).

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/66

Žaloba podaná 18. februára 2010 — Alfa Acciai/Komisia

(Vec T-85/10)

2010/C 100/97

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Alfa Acciai SpA (Brescia, Taliansko) (v zastúpení: D. Fosselard, S. Amoruso, L. Vitolo, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

Zrušiť rozhodnutie Komisie K(2009) 7492 v konečnom znení z 30. septembra 2009 (vec COMP/37.956 — Kruhová oceľ na výstuž do betónu) prijaté v nadväznosti na zrušenie pôvodného rozhodnutia („rozhodnutie“) v znení zmien a doplnení rozhodnutím Komisie K(2009) 9912 v konečnom znení z 8. decembra 2009 („doplňujúce rozhodnutie“) v časti, v ktorej konštatuje porušenie článku 65 Zmluvy ESUO spoločnosťou Alfa Acciai SpA a ukladá tejto spoločnosti pokutu vo výške 7,175 milióna eur,

subsidiárne:

—	zrušiť článok 2 rozhodnutia, ktorým sa žalobkyni ukladá sankcia,

ďalej subsidiárne:

—	znížiť výšku pokuty,

—	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia sú rovnaké ako žalobné dôvody a tvrdenia uplatňované vo veciach T-70/10, Feralpi Holding Spa/Komisia a T-83/10, Riva Fire Spa/Komisia.

Žalobkyňa poukazuje najmä na:

Nedostatok právomoci Komisie ukladať sankcie za porušenie článku 65 Zmluvy ESUO po uplynutí jej platnosti a v každom prípade uplatniť ako právny základ článok 7 ods. 1 a článok 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1).

Porušenie práv žalobkyne na obhajobu v priebehu správneho konania tým, že Komisia nezaslala nové oznámenie o výhradách a obmedzila sa len na oznámenie svojho zámeru opätovne prijať rozhodnutie prostredníctvom pošty. Členské štáty neboli vypočúvané a ani sa nezúčastnili na záverečnom pojednávaní; navyše, žalobkyňa nemohla fakticky oznámiť svoj postoj k opätovnému prijatiu rozhodnutia.

Porušenie článku 65 ods. 1 Zmluvy ESUO, keďže skutkový stav opísaný v rozhodnutí nepredstavuje jediný a stály kartel.

Porušenie usmernení k metóde stanovenia pokút ukladaných na základe článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003, ako aj porušenie zásad rovnosti a proporcionality v rámci preskúmania konania žalobkyne a stanovenia výšky pokuty.

17.4.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 100/67

Žaloba podaná 24. februára 2010 — Maďarsko/Komisia

(Vec T-89/10)

2010/C 100/99

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Maďarská republika (v zastúpení: J. Fazekas, M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

—

zrušiť článok 1 ods. 3 a 4, prílohu I bod 3.3, ako aj prílohu II rozhodnutia Komisie K(2009) 10151 zo 14. decembra 2009 o veľkom projekte „Úsek diaľnice M43 medzi Szeged a Makó“, ktorý je súčasťou operačného programu „Doprava“, ktorý je zahrnutý do štrukturálnej podpory Únie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu v rámci konvergenčného cieľa v rozsahu, v akom tieto ustanovenia vylučujú platby dane z pridanej hodnoty z oprávnených výdavkov,

—	zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa čiastočne napáda rozhodnutie Komisie zo 14. decembra 2009 o veľkom projekte „Úsek diaľnice M43 medzi Szeged a Makó“, ktorý je súčasťou operačného programu „Doprava“, ktorý je zahrnutý do štrukturálnej podpory Únie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu v rámci konvergenčného cieľa. Týmto rozhodnutím Komisia schválila poskytnutie príspevku z kohézneho fondu na tento veľký projekt. Navyše Komisia v prílohe I („Neoprávnené výdavky“) napadnutého rozhodnutia zamieta návrh maďarskej správy týkajúci sa zaradenia platieb dane z pridanej hodnoty medzi oprávnené výdavky.

Žalobkyňa uvádza, že Komisia napadnutým rozhodnutím porušila právo Únie, najmä článok 56 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1083/2006 (1) a článok 3 nariadenia (ES) č. 1084/2006 (2).

Článok 3 písm. e) nariadenia č. 1084/2006 jednoznačne stanovuje, že na vratnú daň z pridanej hodnoty nemožno poskytnúť príspevok z Kohézneho fondu. Z tohto ustanovenia nesporne vyplýva, že daň z pridanej hodnoty, ktorú nemožno odpočítať, je oprávneným výdavkom. Komisia teda z poskytnutia príspevku nemohla vylúčiť daň z pridanej hodnoty, pretože príjemca veľkého projektu, na ktorého sa napadnuté rozhodnutie vzťahuje, nie je zdaniteľnou osobou v predpisoch Únie a vnútroštátnych predpisov o dani z pridanej hodnoty.

Komisia napadnutým rozhodnutím zasiahla do právomoci členských štátov podľa článku 56 ods. 4 nariadenia č. 1084/2006, keďže považovala za neoprávnené výdavky tie výdavky, ktoré boli zaradené v nariadení č. 1084/2006 k neoprávneným výdavkom, ale v príslušných vnútroštátnych predpisoch výslovne patrili k oprávneným.

Názor Komisie, že príjemca podpory pri dani z pridanej hodnoty má „nárok na odpočet“ prostredníctvom dane z pridanej hodnoty vyrubenej spoločne s mýtom prevádzkovateľom príjemcu vybudovanej infraštruktúry, je extenzívnym výkladom pojmu „vratná daň z pridanej hodnoty“ uvedeného v článku 3 písm. e) nariadenia č. 1084/2006, ktorý odporuje zneniu tohto ustanovenia a je v rozpore aj s právom Únie.

Napokon ani znenie nariadenia č. 1083/2006 a ani znenie nariadenia č. 1084/2006 neumožňujú výklad, podľa ktorého by sa Komisia pri rozhodovaní o oprávnenosti výdavkov vrátane dane z pridanej hodnoty mohla opierať o skutočnosť, že sa členský štát pri vypracovaní projektu a prevádzke infraštruktúry mohol rozhodnúť pre iné právne riešenie. Organizácia správy vnútroštátnych infraštruktúr a s nimi súvisiacich verejných služieb je vecou členských štátov. Z tohto dôvodu Komisie pri dodržaní požiadaviek práva Únie musí akceptovať voľbu členského štátu, aj keď podľa toho, či príjemca je alebo nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, to ovplyvňuje posúdenie oprávnenosti výdavkov.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, s. 25).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/94.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2010.100.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 100

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 53 17. apríla 2010

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor
2010/C 100/01	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 80, 27.3.2010	1