27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/1

—

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie o jej pracovnom programe na rok 2013 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2012 o prioritách Výboru regiónov na rok 2013 na základe legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie (2),

—

so zreteľom na Protokol o spolupráci medzi Európskou komisiou a Výborom regiónov, ktorý bol podpísaný 16. februára 2012,

1.

považuje rok 2014 za prelomový rok pre Európsku úniu, ktorý prinesie voľby do Európskeho parlamentu, vymenovanie novej Komisie, začiatok programovacieho obdobia na roky 2014 – 2020 v rámci nového viacročného finančného rámca, strednodobé preskúmanie stratégie Európa 2020 a pokračujúce úsilie o dokončenie a prehĺbenie hospodárskej a menovej únie;

2.

domnieva sa, že kľúčovými výzvami pre EÚ v roku 2014 budú: vytvoriť rast a pracovné miesta premenou našich ekonomík v záujme udržateľnej budúcnosti s nízkymi emisiami CO2, posilniť občianstvo EÚ, najmä v rozhodujúcom okamihu európskych volieb, a obnoviť dôveru v európsku integráciu s cieľom posilniť „demokratickú legitimitu“ EÚ, čo si vyžaduje trvalé úsilie na obranu základných hodnôt EÚ pred útokmi populistických a antidemokratických síl;

3.

obáva sa, že blížiaci sa koniec funkčného obdobia môže mať vplyv na mieru aktivít Európskej komisie, hoci v mnohých oblastiach je potrebné bezodkladne konať;

4.

pripomína, že pri príležitosti 20. výročia svojho vzniku má VR v úmysle zamyslieť sa nad tým, ako by mohol posilniť svoju inštitucionálnu a politickú úlohu;

5.

žiada Európsku komisiu, aby predložila správu o stave prebiehajúcich diskusií o budúcnosti Európy, vrátane záverov z diskusií s občanmi počas Európskeho roka občanov 2013. V rámci debaty zameranej na „opätovné spojenie s občanmi“ nabáda Európsku komisiu, aby začala s prípravami svojej správy o uplatňovaní nariadenia o európskej iniciatíve občanov už v roku 2014;

6.

vyzýva Komisiu, aby čo najrýchlejšie predložila návrhy na nariadenie, ktorým sa zriadi jednotný mechanizmus na riešenie krízových situácií, a na monitorovanie odporúčaní o štrukturálnej reforme bankového sektora;

7.

žiada Európsku komisiu, aby predložila návrh na revíziu systému trojky s cieľom zabezpečiť demokratickú kontrolu a jej zodpovednosť voči Európskemu parlamentu;

8.

žiada, aby sa opäť otvorili rokovania o smernici o systémoch ochrany vkladov spolu s návrhom smernice, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností;

9.

poukazuje na to, že v rámci prebiehajúcej pilotnej fázy boli na trh úspešne zavedené projektové dlhopisy, a požaduje predĺženie tejto iniciatívy na celé obdobie nasledujúceho viacročného finančného rámca (2014 – 2020) a rozšírenie aj na iné oblasti politiky, než je energetika, doprava a telekomunikačná infraštruktúra. Navrhuje rozšíriť možnosť účasti na malé a stredné podniky (MSP) s cieľom nasmerovať regionálne investičné fondy do MSP a podporiť európsky sektor rizikového kapitálu založený na regiónoch;

10.

nabáda Európsku komisiu, aby vo svojej výročnej správe o verejných financiách v Európskej menovej únii naďalej monitorovala situáciu a vývoj verejných financií na regionálnej a miestnej úrovni;

11.

domnieva sa, že stav stratégie Európa 2020 je doteraz neuspokojivý, a to nielen v dôsledku hospodárskej krízy a chýbajúcich ambícií členských štátov, ale aj v dôsledku nedostatočného zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do vypracúvania a implementácie stratégie a všeobecnejšie aj preto, že tejto stratégii chýba skutočný územný rozmer;

12.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila rámec pre svoje strednodobé preskúmanie stratégie Európa 2020, ktorý by presahoval čisto metodologickú časť, ktorá bol avizovaná;

13.

pripomína, že neustále monitoruje pokrok dosiahnutý vo všetkých hlavných iniciatívach stratégie Európa 2020 a už pracuje na strednodobom hodnotení z miestneho a regionálneho hľadiska;

14.

jednoznačne nesúhlasí s tým, že ani v ročnom prieskume rastu za rok 2013, ani v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa nespomína potreba miestne orientovaného prístupu a viacúrovňového partnerstva pri implementácii stratégie Európa 2020, a požaduje, aby Európska komisia splnila svoje záväzky a zabezpečila, aby členské štáty vytvárali partnerstvá s miestnymi a regionálnymi orgánmi pri vypracúvaní a implementácii národných programov reforiem (NPR);

15.

nabáda Európsku komisiu, aby určila oblasti, v ktorých je pravdepodobnosť vzniku inovácie a vytvorenia kvalitných pracovných miest najväčšia, a zaradila ich medzi priority, pokiaľ ide o fungovanie jednotného trhu;

16.

nabáda Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa európskej priemyselnej politiky ako jedného z pilierov európskej integrácie, ktorý by sa považoval za skutočnú politickú prioritu na rovnakom politickom základe ako súdržnosť, infraštruktúra a poľnohospodárstvo;

17.

podporuje návrh Európskeho parlamentu zriadiť riadiacu skupinu pre priemyselnú politiku s cieľom spojiť európske, národné, regionálne a miestne právomoci a zdroje, ktoré sú v súčasnosti roztrúsené po všetkých úrovniach a sektoroch;

18.

žiada Európsku komisiu, aby VR oficiálne požiadala o konzultáciu pri vypracúvaní nových usmernení upravujúcich uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci EÚ;

19.

nabáda Európsku komisiu, aby propagovala vývoj regionálnych systémov inovácií, ktoré by zahŕňali aj priemyselný rozvoj;

20.

žiada Komisiu, aby nadviazala na svoje oznámenie o podnikaní 2020 a ďalej analyzovala skutočné prekážky, ktorým čelia mladí podnikatelia. Rád by podporil ďalšiu cezhraničnú výmenu a možnosti pre týchto podnikateľov;

21.

pripomína svoju požiadavku, aby Európska komisia vypracovala bielu knihu o územnej súdržnosti, v ktorej by sa analyzovalo vzájomné pôsobenie Územnej agendy 2020 a stratégie Európa 2020, ako aj ex-post územný vplyv politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013;

22.

vyzýva Európsku komisiu, aby podala správu o tom, či boli regionálne a miestne orgány zapojené včas a štruktúrovaným spôsobom do vypracúvania návrhov dohôd o partnerstve a operačných programov na roky 2014 – 2020 v súlade so zásadou partnerstva a zásadou viacúrovňového riadenia, ktoré sa stanovujú v nariadení o spoločných ustanoveniach i v Kódexe správania EÚ pre partnerstvo;

23.

žiada Európsku komisiu, aby hneď po prijatí nových nariadení zverejnila praktickú a ľahko použiteľnú príručku pre miestne subjekty o tom, ako využívať nové štrukturálne fondy;

24.

v súvislosti s iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí vyjadruje silné znepokojenie nad absenciou dostatočných finančných prostriedkov počas celého nasledujúceho programového obdobia a ich koncentráciou v období 2014/2015, čo spochybňuje jej udržateľnosť a účinnosť. Vyzýva preto, aby sa zmenil a doplnil najmä článok 9f nariadenia o viacročnom finančnom rámci s cieľom odstrániť výslovné obmedzenie novej rozpočtovej položky Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí na 3 miliardy EUR. Tento krok by bol o to potrebnejší, aby sa zabránilo odsúvaniu programov po roku 2016, ktoré sú rozhodujúce pre súdržnosť, ako sú programy cezhraničnej spolupráce alebo časti nástroja na prepojenie Európy;

25.

bude spolupracovať s Európskou komisiou na začlenení EZÚS do politík EÚ, ako sa uvádza v platnej dohode medzi týmito dvomi inštitúciami, a nabáda Európsku komisiu, aby propagovala využívanie EZÚS v rámci uplatňovania susedskej politiky. VR preskúma možnosti zriadiť EZÚS so susedskými partnerskými krajinami prostredníctvom združení ARLEM a CORLEAP;

26.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala oznámenie na tému „Mobilita v geograficky a demograficky znevýhodnených regiónoch“;

27.

v kontexte vysokej miery nezamestnanosti v mnohých členských štátoch, ktorá vážne zasahuje najmä mladých ľudí, podporuje snahy o poskytnutie záruky pre mladých a nabáda Európsku komisiu, aby túto oblasť ďalej rozvíjala a v priebehu roka 2014 podala správu o dosiahnutom pokroku;

28.

vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla „Pakt o sociálnych investíciách“, ako to požaduje aj Európsky parlament;

29.

domnieva sa, že činnosti v oblasti sociálneho hospodárstva si vyžadujú väčšiu právnu istotu, a preto žiada, aby bol vytvorený štatút európskej vzájomnej spoločnosti;

30.

vzhľadom na potenciál MSP vytvárať pracovné miesta na miestnej a regionálnej úrovni a s cieľom pomôcť týmto podnikom čeliť pretrvávajúcej kríze výbor vyzýva Európsku komisiu, aby ešte intenzívnejšie podnecovala finančné inštitúcie poskytovať pôžičky MSP a investovať do nich, čo je spôsob, ako zabezpečiť prežitie MSP a súčasne podporovať ich rast. Očakáva preto návrhy na nový „investičný plán“, ktorý odsúhlasila Európska rada na stretnutí v júni a podporuje nové investície do otvorených inovácií a do začínajúcich podnikov;

31.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí zjednodušiť a minimalizovať regulačné zaťaženie MSP v rámci nového Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) a v pravidelných konzultáciách s MSP s cieľom určiť európske predpisy a oblasti legislatívy, ktoré považujú za najzaťažujúcejšie (iniciatíva Top Ten);

32.

vyzýva Komisiu, aby rozvinula nový politický prístup zameraný na podnikanie a stratégie v oblasti inteligentnej špecializácie, ako aj oboznamovanie sa s podnikaním na všetkých úrovniach vzdelávania od základných škôl po školy poskytujúce odborné vzdelávanie a univerzity. Dôraz by sa mal klásť na to, ako dokážu Európania – od miestnych a regionálnych lídrov po priemyselné subjekty alebo začínajúcich podnikateľov – spolupracovať so žiakmi základných škôl, aby mali výraznejší podnikateľský prístup vo svojom správaní a každodennej činnosti už od útleho veku;

33.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie, ako je uvedené v uznesení Európskeho parlamentu z 15. januára 2013;

34.

vyzýva Komisiu, aby podala správu o implementácii smernice o oneskorených platbách na národnej, regionálnej a miestnej úrovni verejnej správy;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej zapájali miestne a regionálne orgány do vypracúvania a implementácie politických opatrení v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, a to najmä pokiaľ ide o prisťahovalectvo a azyl, ale aj pokračujúci boj proti korupcii a organizovanému zločinu a ochranu obetí;

36.

pripomína svoju angažovanosť v strategickom partnerstve, ktoré v roku 2012 ponúkla Európska komisia prostredníctvom revidovanej európskej agendy pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a politického dialógu, ktorý sa uskutočnil v rámci Európskeho fóra pre integráciu. Vyzýva Komisiu, aby trvala na využívaní územných dohôd v tejto oblasti politiky, ako to navrhuje vo svojej revidovanej agende pre integráciu;

37.

vyzýva Európsku komisiu, aby zrevidovala smernicu 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek tak, aby skutočnosť, že ide o miestne vyrobený potravinový výrobok, mohla byť štandardným kritériom výberu vo verejných súťažiach na dodávku potravín, napríklad do škôl, domovov dôchodcov a verejných zariadení (3);

38.

požaduje dôkladné posúdenie územného vplyvu všetkých návrhov na zrušenie mechanizmov trhovej regulácie v poľnohospodárstve, vrátane bilaterálnych obchodných dohôd a dohôd o pridružení, a kontrolu toho, či tieto návrhy nie sú v rozpore s cieľom územnej súdržnosti zakotveným v Lisabonskej zmluve;

39.

žiada Komisiu, aby navrhla európsku stratégiu rozvoja vidieka s cieľom obnoviť rovnováhu zdrojov v prospech vidieckych oblastí, ktorých úroveň rozvoja zaostáva za priemerom Spoločenstva;

40.

zdôrazňuje, že je dôležité riadne uplatňovať nový, regionalizovaný prístup k rozhodovaniu v rámci reformovanej spoločnej rybárskej politiky, na základe ktorého by sa rozhodnutia prijímali na úrovni úmoria namiesto súčasného mikroriadenia zo strany EÚ, a tiež lepšie zapojiť všetky zainteresované strany. Je znepokojený tým, ako Komisia používa delegované akty, pretože by sa to nemalo diať na úkor špecifík jednotlivých rybárskych a morských oblastí;

41.

pripomína kľúčovú úlohu, ktorú musí v európskej politike v oblasti klímy a energetiky zohrávať prechod na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby navrhla právne záväzné zvýšenie cieľa v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov do roku 2030, ako aj medzistupňové ciele na rok 2040 s cieľom dosiahnuť 100 % využívanie energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2050;

42.

žiada Európsku komisiu o spustenie ďalších iniciatív na základe Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (4) v roku 2014, napr. okrem hlavného ukazovateľa produktivity zdrojov na meranie pokroku pri dosahovaní hlavného cieľa – zlepšenia hospodárskeho výkonu pri nižšom tlaku na prírodné zdroje – stanoviť aj doplňujúce ukazovatele efektívneho využívania zdrojov, ako aj nový hlavný ukazovateľ prírodného kapitálu či environmentálnych vplyvov využívania zdrojov, a sledovať cieľ založený na týchto ukazovateľoch, teda môcť nepretržite a s nízkymi nákladmi merať pokrok dosiahnutý v efektívnosti využívania zdrojov. Pripomína svoju výzvu adresovanú Európskej komisii, aby podnikla kroky smerom k záväzným cieľom v oblasti ekologického verejného obstarávania, pričom by mala zohľadniť, že v rámci verejného obstarávania existujú aj ďalšie dôležité faktory (5);

43.

vyzýva Európsku komisiu, aby zaistila, že v roku 2014 pri svojej revízii právnych predpisov o odpade a existujúcich cieľov týkajúcich sa predchádzania vzniku, opätovného využitia, recyklácie, zhodnocovania a neukladania odpadu na skládky primerane zohľadní výhľadové stanovisko výboru, ktoré si k tejto otázke Európska komisia vyžiadala. Revízia by mala naplniť „ambiciózne ciele“ stanovené v Pláne pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, ktorý smeruje k hospodárstvu založenému na opätovnom využívaní a recyklácii a takmer nulovom zvyškovom odpade. Požaduje, aby sa v kontexte revízie v roku 2014 venovala osobitná pozornosť plastovému odpadu;

44.

v nadväznosti na zelenú knihu vyzýva Európsku komisiu, aby predložila ambiciózny nový rámec pre oblasť klimatických zmien a energetiky na obdobie do roku 2030. Tento rámec musí konkrétne stanovovať vyššiu mieru spolufinancovania EÚ v prípade infraštruktúrnych projektov, ktoré podporujú ciele v oblasti zmeny klímy a výrazne súvisia s klímou;

45.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu v oblasti energetickej chudoby, ktorú by sprevádzali vhodné návrhy, vrátane jednotnej európskej definície energetickej chudoby;

46.

vyzýva Európsku komisiu, aby vyvinula všetko potrebné úsilie na podporu energetickej účinnosti a navrhla záväzné národné ciele energetickej účinnosti doplnené podrobným posúdením vplyvu na rozpočet a balík finančných opatrení. Pripomína, že je potrebné implementovať politiku v tejto oblasti tak, aby sa dodržiavala zásada partnerstva a sledoval prístup viacúrovňového riadenia;

47.

vyzýva Európsku komisiu, aby začala a dokončila niekoľko hodnotení, o ktorých sa uvažuje v stratégii lepšej tvorby právnych predpisov EÚ a najmä v rámci REFIT, a opakuje svoju ponuku zapojiť sa do tohto procesu prostredníctvom svojich konzultačných sietí;

48.

žiada Európsku komisiu, aby v určitých politických oblastiach zaviedla posudzovanie územného vplyvu a označila ho za povinné. Pripomína svoju ochotu úzko spolupracovať v tejto oblasti s Komisiou a navrhuje, aby sa Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku stalo jediným kontaktným miestom pre posudzovanie územného vplyvu;

49.

žiada Komisiu, aby výboru predložila návrhy na spoluprácu, pokiaľ ide o konzultovanie s regiónmi a miestnymi orgánmi v predlegislatívnej fáze (článok 2 protokolu o subsidiarite a proporcionalite) a súlad so zásadou subsidiarity a zásadou proporcionality;

50.

žiada Európsku komisiu, aby zlepšila regulačný rámec EÚ pre kultúrny a kreatívny sektor, pričom by sa mala zamerať na jeho zjednodušenie a prístup k financovaniu. Kultúra a tvorivosť by sa mali lepšie začleniť do stratégie Európa 2020;

51.

v nadväznosti na balík opatrení pre investície do inovácií vyzýva Európsku komisiu, aby jasne definovala a zdôraznila úlohu miestnych a regionálnych orgánov vo verejno-súkromných partnerstvách (PPP) a projektoch. Regióny a mestá sú kľúčovými aktérmi pri vytváraní vhodných rámcových podmienok pre inovatívne prostredie. Ako sprostredkovatelia združujú na svojom území hlavné subjekty inovačného trojuholníka, zmes akademických subjektov, univerzít, výskumníkov, priemyselných subjektov a podnikov;

52.

zdôrazňuje, že je potrebné vydať oznámenie o stratégii pre udržateľný a konkurencieschopný kultúrny cestový ruch ako prostriedok na podporu nových pracovných príležitostí a oživenie miestneho a regionálneho hospodárstva. Takáto stratégia by mohla priniesť spoločný rámec na podporovanie a financovanie architektonického, etnografického a priemyselného dedičstva európskych regiónov;

53.

oceňuje zámer Európskej komisie prehĺbiť spoluprácu s VR pri posilnení miestneho a regionálneho rozmeru v procese rozširovania. Žiada, aby sa táto skutočnosť odrážala vo výročných správach o pokroku pri rozširovaní EÚ;

54.

žiada Komisiu o preskúmanie ďalších možností, ako rozšíriť nástroj pre miestnu správu (LAF) na miestnu verejnú správu v krajinách Východného partnerstva a združenia Euromed;

55.

vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby v novom pláne Východného partnerstva zachovali prístup „viac za viac“, pričom táto iniciatíva by sa mala chápať skôr ako nástroj na rozvinutie transformačnej sily príspevku Európskej únie a na zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do implementácie tejto iniciatívy;

56.

v súvislosti so spoluprácou v rámci združenia Euromed víta skutočnosť, že sa dôraz kladie na regionálny rozvoj, a privítal by aj zapojenie zhromaždenia ARLEM do tzv. pilotných projektov regionálneho rozvoja;

57.

opakovane vyjadruje svoju plnú podporu myšlienke vyhlásiť rok 2015 za Európsky rok rozvoja, aby sa zabezpečilo dosledovanie miléniových rozvojových cieľov, a víta aktuálne úvahy Európskej komisie o budúcom globálnom prístupe k rozvoju. Vyzýva Komisiu, aby obhajovala zastrešujúci rámec pre miléniové rozvojové ciele po roku 2015, ktorý spája tri rozmery udržateľného rozvoja, t. j. hospodársky, sociálny a environmentálny rozmer;

58.

verí, že jeho odporúčania budú náležite zohľadnené pri príprave pracovného programu Komisie na rok 2014, a poveruje predsedu Výboru regiónov, aby toto uznesenie predložil predsedovi Európskej komisie, predsedovi Európskeho parlamentu, predsedovi Európskej rady, litovskému predsedníctvu Rady EÚ, ako aj nadchádzajúcemu gréckemu a talianskemu predsedníctvu.

27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/6

—

so zreteľom na uznesenie VR z 1. februára 2013 o udržateľnej budúcnosti pre hospodársku a menovú úniu (HMÚ) (1),

—

so zreteľom na dve oznámenia Komisie nazvané „Ex ante koordinácia plánov zásadných reforiem hospodárskych politík“ [COM(2013) 166 final] a „Zavedenie nástroja konvergencie a konkurencieschopnosti“ [COM(2013) 165 final], zverejnené 20. marca 2013,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. mája 2013 o budúcich legislatívnych návrhoch týkajúcich sa HMÚ: reakcia na oznámenia Komisie [2013/2609(RSP)],

—

so zreteľom na konečné závery rokovania Európskej rady z 27. a 28. júna 2013,

—

so zreteľom na zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality,

—

pripomína zásady a ciele hospodárskej a menovej únie, ako sú uvedené v článku 3 a článku 120 ZFEÚ,

—

zdôrazňuje, že uplatňovanie už schválených opatrení musí mať prednosť pred akýmikoľvek novými návrhmi a súhlasí s názorom Európskeho parlamentu, že akýkoľvek ďalší legislatívny návrh musí ponúknuť jasnú pridanú hodnotu v súvislosti s jestvujúcimi nástrojmi,

—

zdôrazňuje, že vo všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa vývoja HMÚ musí byť plne uznaná a všemožne podporovaná úloha miestnych a regionálnych orgánov pri posilňovaní hospodárstiev a napomáhaní tvorbe pracovných miest a rastu,

—

návrh vytvoriť jednotný mechanizmus dohľadu, v ktorom by centrálnu rolu hrala ECB, a reformu úlohy EBA považuje za krok vpred k väčšej transparentnosti a väčšej demokratickej zodpovednosti,

—

víta výzvu, ktorú Európska rada 27. a 28. júna 2013 adresovala Komisii, aby čo najskôr predložila návrhy týkajúce sa návrhu nariadenia, ktorým sa zavádza jednotný mechanizmus na riešenie krízových situácií, a podporuje úmysel prijať príslušné právne predpisy do konca súčasného legislatívneho obdobia,

—

očakáva, že Európska komisia vo svojom návrhu týkajúcom sa ex ante koordinácie, ktorý má byť zverejnený na jeseň 2013, jasne načrtne rozdiel medzi touto koordináciou a ďalšími nástrojmi a mechanizmami, ktoré už existujú (napr. európsky semester) alebo sú plánované (napr. nástroj konvergencie a konkurencieschopnosti, pozri ďalej v texte),

—

zdôrazňuje, že návrh Európskej komisie týkajúci sa ex ante koordinácie najzásadnejších reforiem v oblasti hospodárskej politiky, do ktorej by bola zapojená len Komisia a Rada ministrov, musí byť sprevádzaný opatreniami na európskej a vnútroštátnej úrovni, ktoré zabezpečia, aby príslušné miestne a regionálne samosprávy boli primerane konzultované a informované,

—

žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby pri realizácii ex ante koordinácie zásadných reforiem hospodárskej politiky v EÚ venovali osobitnú pozornosť regionálnym preneseným účinkom a ich možnému vplyvu na udržateľnosť verejných financií a územnú súdržnosť,

—

zdôrazňuje, že vzhľadom na silné väzby medzi zmluvnými dojednaniami a zamýšľanou ex ante koordináciou by mali byť vytvorené silné prepojenia medzi demokratickou zodpovednosťou a riadením týchto dvoch procesov, a preto navrhuje, aby sa v prípade, že hrozí prenesenie účinkov na ďalšie regióny, zaručilo zapojenie Výboru regiónov a príslušných regionálnych orgánov do procesu hospodárskeho dialógu na úrovni EÚ,

—

súhlasí s tým, že ex ante koordinácia by sa mala týkať len zásadných plánov reforiem hospodárskej politiky na národnej úrovni, a zdôrazňuje, že by sem mali spadať aj reformy systémov sociálneho zabezpečenia, keďže môžu mať významný vplyv na členské štáty,

—

ľutuje, že sa v súvislosti s demokratickou legitímnosťou a prevzatím zodpovednosti, o ktoré sa HMÚ opiera, vykonalo veľmi málo konkrétnych krokov s cieľom zabrániť spochybňovaniu tohto procesu v prípade, že bude vnímaný tak, že Európska komisia a iné členské štáty zasahujú do rozhodnutí, ktoré obvykle v minulosti prijímala celoštátna alebo dokonca regionálna úroveň,

—

opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že na dosiahnutie rozsiahlej a skutočnej HMÚ je potrebná fiškálna kapacita, a súhlasí s názorom, že navrhnutý nástroj by mohol byť užitočným krokom správnym smerom,

—

domnieva sa, že tento nový nástroj by mal dopĺňať nástroje kohéznej politiky, vyjadruje preto výhrady, pokiaľ ide o názov tohto nástroja, keďže pojmy „konvergencia“ a „kohézia“ majú čiastočne rovnaký význam, ktorý by mohol naznačovať, že sa budú prekrývať,

—

víta vytvorenie mechanizmu pre väčšiu koordináciu a presadzovanie štrukturálnych politík na základe zmluvných dojednaní medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ. Zdôrazňuje svoj postoj, že tieto dojednania by mali byť predmetom spoločného rozhodovania a zavádzania do praxe, a preto žiada, aby boli miestne a regionálne orgány zapojené do koncipovania zmluvných dojednaní s náležitým ohľadom na vnútroštátne právne predpisy. Tento nástroj by však mal byť otvorený aj pre všetky členské štáty mimo eurozóny, a to na dobrovoľnom základe,

—

vyjadruje obavy, že zmluvné dojednania v súčasnej podobe, ako ich Komisia navrhla v oznámení, budú znamenať ešte väčšiu záťaž, pokiaľ ide o riadenie, ktoré je už aj tak komplikované v dôsledku novej legislatívy v oblasti ekonomického dohľadu (národné programy reforiem, odporúčania pre jednotlivé krajiny a s tým súvisiace sankcie) a reformovanej politiky súdržnosti (dohody o partnerstve, operačné programy a s tým spojené podmienky ex ante),

—

domnieva sa, že štrukturálne reformy sú dlhodobým procesom, ktorý si vyžaduje tvorbu viacročných programov, a preto pochybuje, či je naozaj potrebné prepojiť spustenie tohto nového mechanizmu s európskym semestrom,

—

žiada, aby boli zmluvné dojednania založené na metóde Spoločenstva a aby do nich boli v plnom rozsahu zapojené národné parlamenty a Európsky parlament,

—

súhlasí s názorom, že EÚ by mala prijať konštruktívny prístup k štrukturálnym reformám na národnej úrovni, a to tým, že sa budú vyvážene využívať stimuly a sankcie,

—

konštatuje, že miestne a regionálne samosprávy majú priame kompetencie v oblastiach súvisiacich so štrukturálnymi reformami, a preto by mali byť zapojené do prípravy a zavádzania zmluvných dojednaní do praxe,

—

zdôrazňuje, že už spomínaná príprava viacročných programov a ich uplatňovanie by preto mali byť založené na takom účinnom viacúrovňovom riadení, do ktorého by boli zapojené miestne a regionálne orgány a ktoré rešpektuje kompetencie týchto orgánov,

—

víta, že Európska rada na svojom zasadnutí 27. a 28. júna 2013 uznala potrebu posilniť sociálny rozmer HMÚ, a v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že podporuje výzvu Európskeho parlamentu, aby členské štáty zvážili podpísanie „Paktu sociálnych investícií“, v ktorom by boli stanovené ciele v oblasti sociálnych investícií na vnútroštátnej úrovni, aby sa tak podarilo dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, pokiaľ ide o zamestnanosť, sociálne veci a vzdelanie.

27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/8

—

konštatuje, že máme nedostatok spoľahlivých štatistických údajov o „cezhraničných pracovníkoch“;

—

trvá na tom, že článok 5 smernice o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov [COM(2013) 236] by mal byť upravený s cieľom umožniť členským štátom zriadiť aj nadregionálne štruktúry na propagáciu, analýzu, monitorovanie a podporu rovnakého zaobchádzania so všetkými pracovníkmi a ich rodinnými príslušníkmi;

—

zdôrazňuje, že národné úrady pre koordináciu EURES (musia byť zavedené od roku 2015) by mali systematicky vyvíjať svoju činnosť v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi;

—

okrem toho upozorňuje na zásadnú úlohu nadregionálnych orgánov pre poradenstvo a expertízu;

—

vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýbajúca koordinácia pri regulácii minimálnej mzdy najmä v pohraničných oblastiach môže mať za následok outsourcing v odvetviach náročných na pracovnú silu a v službách, ako aj sociálny damping.

Spravodajca

Karl-Heinz LAMBERTZ (BE/SES), ministerský predseda po nemecky hovoriaceho spoločenstva v Belgicku

1.

pripomína, že stratégia Európa 2020 zviditeľňuje pozitívny vplyv mobility na integráciu európskeho trhu práce i jej vplyv na zlepšenie prispôsobivosti pracovníkov a ich schopnosti zamestnať sa v EÚ;

2.

konštatuje, že paradoxná situácia nedostatku pracovných síl v špecifických oblastiach, kde je vysoká miera nezamestnanosti, najmä čo sa týka nízkokvalifikovaných pracovníkov, si vyžaduje väčšiu flexibilitu a mobilitu v európskych pohraničných oblastiach;

3.

zdôrazňuje, že najmä mladým ľuďom mobilita poskytuje príležitosť zdokonaliť si svoje zručnosti a vedomosti a získať nové skúsenosti. Dôrazne preto podporuje iniciatívy Európskej komisie zamerané na mladých ľudí, napr. európsku iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí zahŕňajúcu európsky systém záruk pre mladých, o ktorom sa rozhodlo v marci 2013, hlavnú iniciatívu „Mládež v pohybe“ alebo pilotný projekt „Tvoje prvé pracovné miesto EURES“;

4.

zdôrazňuje sociálny rozmer mobility pracovnej sily a jej prínos k podpore udržateľného a inkluzívneho rastu;

5.

víta rozhodnutie Európskej komisie modernizovať a zlepšiť sieť mobility uchádzačov o zamestnanie EURES, ktorá môže pomôcť zvýšiť mobilitu pracovníkov vo všetkých členských štátoch. Táto reforma by mala takisto uľahčiť mobilitu v pohraničných oblastiach, kde sú najvyššie toky mobility, a naďalej posilňovať existujúce siete EURES T;

6.

konštatuje, že od schválenia prvého stanoviska Výboru regiónov z 29. septembra 2004 týkajúceho sa cezhraničných pracovníkov vznikli v súvislosti s mobilitou pracovnej sily nové výzvy, ale aj príležitosti;

7.

víta návrh Európskej komisie na smernicu o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov [COM(2013) 236] s cieľom presadiť uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie. Domnieva sa, že z právneho hľadiska nezvyčajné rozhodnutie navrhnúť smernicu na presadzovanie nariadenia, ktoré má v zásade samo osebe priamu účinnosť, poukazuje na intenzitu právneho a administratívneho charakteru problémov pretrvávajúcich na úrovni vnútroštátnych právnych predpisov a verejnej správy v oblasti voľného pohybu pracovníkov. Trvá na tom, že článok 5 smernice by mal byť upravený s cieľom umožniť členským štátom zriadiť aj nadregionálne štruktúry na propagáciu, analýzu, monitorovanie a podporu rovnakého zaobchádzania so všetkými pracovníkmi a ich rodinnými príslušníkmi. Žiada, aby sa správa o vykonávaní tejto smernice (článok 10) poslala aj Výboru regiónov;

8.

víta schválenie nariadenia (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie, ktorým sa kodifikuje nariadenie (EHS) č. 1612/68 a posilňujú práva mobilných pracovníkov, pričom sa presadzujú existujúce právne predpisy;

9.

uznáva pozitívny vplyv nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenia (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, naposledy zmeneného a doplneného nariadením (ES) č. 465/2012, ktorým sa zjednodušili a modernizovali právne predpisy Únie;

10.

podporuje iniciatívu Európskej komisie lepšie ochraňovať práva vyslaných pracovníkov, ktorí v niektorých cezhraničných oblastiach predstavujú značne veľkú skupinu. Navrhovaná smernica o presadzovaní smernice 96/71/ES môže pomôcť znížiť existujúce obmedzenia pri presadzovaní a zdokonaliť spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Pripomína však svoje stanovisko z 29. novembra 2012, v ktorom VR

11.

pripomína, že viac než jedna tretina občanov EÚ žije v cezhraničných oblastiach, kde prechádzanie cez hranice za aktivitami voľného času, kultúrnymi podujatiami alebo za prácou je súčasťou ich každodenného života. Právne a praktické prekážky mobility v tejto oblasti sú preto obzvlášť náročné;

12.

konštatuje, že máme nedostatok spoľahlivých štatistických údajov o „cezhraničných pracovníkoch“ podľa vymedzenia v nariadení (EHS) č. 1408/71, kde cezhraničný pracovník „znamená akéhokoľvek zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vykonáva svoje povolanie na území členského štátu a má bydlisko na území iného členského štátu, do ktorého sa vracia spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň“. Podľa „vedeckej správy o mobilite cezhraničných pracovníkov v rámci krajín EÚ-27/EHP/EZVO“ vypracovanej pre Európsku komisiu v roku 2009 bol počet cezhraničných pracovníkov v EÚ (vrátane krajín EHP/EZVO) v rokoch 2006 a 2007 približne 780 000. Pokiaľ ide o krajiny EÚ-15/EHP/EZVO, celkový počet cezhraničných pracovníkov sa v rokoch 2000 – 2006/2007 zvýšil o 26 %;

13.

konštatuje, že väčšina tokov cezhraničného dochádzania do práce sa sústreďuje v severozápadnej Európe a v južnej časti Škandinávie. Takisto aj v niektorých pohraničných oblastiach v okolí nových vnútorných hraníc (napr. medzi Estónskom a Fínskom, Maďarskom a Rakúskom) je značný stupeň cezhraničnej mobility pracovnej sily. Združenie európskych pohraničných regiónov vydalo v roku 2012 podrobnú správu, v ktorej sa analyzuje miera cezhraničnej mobility pracovnej sily v rôznych zemepisných oblastiach a špecifikuje, aké informácie a služby potrebujú cezhraniční pracovníci;

14.

konštatuje, že vplyv rozšírenia EÚ v rokoch 2004 a 2007 na mobilitu pracovnej sily v oblasti „starých“ vonkajších hraníc zostal na nízkej úrovni. Osoby dochádzajúce za prácou z „nových“ členských štátov nepredstavujú viac ako 15 % cezhraničných pracovníkov v EÚ. Žiadosti o informácie o pracovných príležitostiach a pracovných podmienkach v susednej krajine však značne vzrástli v oblasti „starých“ vonkajších hraníc, najmä po odstránení všetkých zvyšných obmedzení trhu práce okrem Bulharska a Rumunska v máji 2011;

15.

súhlasí s názorom Komisie (1), že počet mobilných pracovníkov v Európe je príliš nízky na to, aby sa dosiahol skutočný európsky trh práce. Podľa prieskumu pracovných síl v EÚ žilo v roku 2011 len 3,1 % európskych občanov v produktívnom veku (15 – 64 rokov) v inom členskom štáte EÚ ako vo svojom. Výbor regiónov verí, že počet cezhraničných pracovníkov by mohol byť vyšší, najmä keby sa občanom poskytovali lepšie a spoľahlivejšie informácie a individuálna podpora, ku ktorej by mohli konkrétne prispievať aj odbory, napríklad obranou záujmov pracovníkov v medzinárodnom zamestnaní. Tieto ciele by mali tiež byť predmetom konzultácií o prioritách európskych finančných programov na obdobie 2014 – 2020. Výbor tiež adresuje otvorenú výzvu členským štátom, aby zabezpečili dostatok prostriedkov na financovanie priorít EURES;

16.

víta iniciatívu preskúmať daňové opatrenia pre cezhraničných pracovníkov, ktorú Európska komisia začala v roku 2012. Daňové prekážky ostávajú hlavným zdrojom problémov cezhraničných pracovníkov, ktorí majú ťažkosti so získavaním daňových úľav a odpočtu dane, ktoré by dostali, keby nemali postavenie cezhraničného pracovníka;

17.

vidí zložitosť pravidiel koordinujúcich systémy sociálneho zabezpečenia ako hlavnú výzvu. Je takmer nemožné zredukovať problémy týkajúce sa rozdielov medzi systémami sociálneho zabezpečenia v EÚ, keďže legislatívne a administratívne pravidlá na úrovni jednotlivých členských štátov sa neustále menia a predstavujú stále nové ťažkosti. Preto by sa mal naďalej zlepšovať prístup k spoľahlivým a pravidelne aktualizovaných informáciám a poradenským službám. Keďže situácia cezhraničných pracovníkov sa značne líši od štandardných situácií, cezhraniční pracovníci by mali mať prístup k individuálnym informáciám. Elektronické služby sú síce tiež dôležitým nástrojom, ale nemôžu nahradiť personalizované služby;

18.

upozorňuje na časté neistoty v súvislosti s otázkou, ako interpretovať a uplatniť existujúce právne základy. V dôsledku toho často nastávajú určité problémy len preto, lebo neexistuje všeobecná dohoda s verejnými orgánmi o tom, ako uplatniť zodpovedajúce právne predpisy;

19.

je si vedomý toho, že kultúrne prekážky, ako sú nedostatočné jazykové znalosti, nie je možné prekonať v krátkodobom horizonte. Prístup k mobilite pracovnej sily by však mohlo pomôcť zmeniť cielenejšie jazykové vzdelávanie. Okrem toho zavedenie nástrojov na podporu stáží a učňovskej prípravy v rámci odborného vzdelávania tak pre študentov, ako aj pracovníkov má kľúčový význam pre podporu flexibility a mobility v európskych hraničných regiónoch;

20.

konštatuje, že prekážkou voľného pohybu pracovníkov stále ostáva nedostatočné uznávanie odborných kvalifikácií. Na uľahčenie mobility pracovnej sily Európska komisia prijala v decembri 2011 návrh na modernizáciu smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorou sa zavádza európsky profesijný preukaz a uľahčuje prístup k informáciám. Problémom však ostávajú najmä regulované povolania, keďže tie vyžadujú doklad o špecifických odborných kvalifikáciách podľa vnútroštátnych právnych predpisov. V takých prípadoch môžu byť postupy uznávania komplexné a môžu sa v jednotlivých členských štátoch značne líšiť;

21.

obáva sa, že sa poskytovanie poradenstva pracovníkom a uchádzačom o zamestnanie stane od roku 2015 pre EURES menšou prioritou, pretože do centra pozornosti sa dostane skôr zosúladenie dopytu a ponuky na trhu práce a poskytovania služieb pre zamestnávateľov než poradenstvo týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní a miezd a pracovných podmienok. Výbor by rád zdôraznil, že by sa mala naopak posilniť úloha poskytovania poradenstva pracovníkom a uchádzačom o zamestnanie, napríklad posilnením hraničných informačných stredísk pre pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie, a tým, že sociálni partneri budú disponovať viacerými možnosťami, pokiaľ ide o ponuku poradenstva cezhraničným pracovníkom;

22.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýbajúca koordinácia pri regulácii minimálnej mzdy najmä v pohraničných oblastiach môže mať za následok outsourcing v odvetviach náročných na pracovnú silu a v službách, ako aj sociálny damping. Výbor preto vyzýva na koordináciu minimálnych miezd v EÚ, ktorá by sa mala vytvoriť s patričným prihliadnutím na príslušné podmienky na trhu práce a úlohu sociálnych partnerov;

23.

konštatuje, že rozdiely vo výške miezd a/alebo daní môžu byť pre podniky v pohraničných oblastiach podnetom na odsťahovanie sa do susednej krajiny. Pre zamestnancov z toho vyplýva, že sa nedobrovoľne stanú cezhraničnými pracovníkmi;

24.

očakáva, že sa reformy zamerané na vytvorenie bankovej únie EÚ budú zaoberať otázkou roztrieštenosti kapitálových trhov, ktorá predstavuje hlavnú prekážku pre zaručenie rovnakých podmienok pre prístup malých a stredných podnikov ku kapitálu v pohraničných regiónoch;

25.

konštatuje, že rozdiely vo výške miezd medzi „novými“ a „starými“ členskými štátmi EÚ niekedy vedú k zavedeniu dampingovým miezd a nevhodných pracovných podmienok. Pre existujúce poradenské služby na starých vonkajších hraniciach to vytvára osobitnú situáciu. Výbor odporúča Európskej komisii dohliadať na to, aby pracovníci z krajín s nižšou úrovňou miezd neboli predmetom diskriminácie v krajinách s vyššou úrovňou miezd;

26.

pripomína, že miera cezhraničnej mobility pracovnej sily závisí od rôznych faktorov. Mzdové rozdiely a lepšie pracovné príležitosti sú dôležitými činiteľmi. Dobre rozvinuté siete regionálnej a cezhraničnej verejnej dopravy a dobrá znalosť jazyka susednej krajiny sú takisto dôležitými faktormi, ktoré uľahčujú cezhraničnú mobilitu pracovnej sily;

27.

zdôrazňuje, že národné úrady pre koordináciu EURES (musia byť zavedené od roku 2015) by mali systematicky vyvíjať svoju činnosť v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi;

28.

verí, že systematická cezhraničná spolupráca medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi je dôležitou podmienkou na to, aby vnútroštátne orgány venovali pozornosť problému prekážok mobility a snažili sa ich prekonať;

29.

zdôrazňuje pridanú hodnotu informačných a poradenských služieb, ktoré sú dostupné pre cezhraničných pracovníkov v európskych pohraničných a cezhraničných regiónoch. Viac než 35 informačných centier na regionálnej/miestnej úrovni poskytuje cezhraničným pracovníkom individuálne poradenstvo a informácie. Ich odborné znalosti a skúsenosti by sa mali využívať na európskej a národnej úrovni pri riešení problémových situácií;

30.

uznáva snahy európskych pohraničných oblastí uľahčiť cezhraničnú mobilitu pracovnej sily a zároveň hľadať riešenia na prekonanie prekážok mobility. Boli zverejnené viaceré správy, v ktorých sa podrobne analyzujú problémy a výzvy cezhraničných pracovníkov v špecifických cezhraničných regiónoch (napr. správa o prekážkach mobility v regiónoch Galícia/severné Portugalsko alebo v regióne Sønderjylland – Schleswig). Okrem toho upozorňuje na zásadnú úlohu nadregionálnych orgánov pre poradenstvo a expertízu, ako je napríklad pracovná skupina pre cezhraničných pracovníkov makroregiónu SaarLorLux, ktorá vytvára prepojenie medzi sociálnymi a ekonomickými medzinárodnými partnermi a politickými rozhodujúcimi činiteľmi na európskej a národnej úrovni. Podporuje všetko úsilie vynakladané na zabezpečenie udržateľnosti týchto orgánov;

31.

verí, že právny nástroj Spoločenstva, európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS), ponúka nové možnosti podpory a uľahčenia mobility pracovnej sily v EÚ. Vzhľadom na to, že EZÚS zvyčajne zamestnáva ľudí z viac než jedného členského štátu, by sa pri hľadaní praktických riešení mohli využiť skúsenosti EZÚS v súvislosti s právnymi a praktickými prekážkami mobility;

32.

uznáva záväzok online služieb SOLVIT a Vaša Európa – Poradenstvo, ktoré pomáhajú európskym občanom a podnikom pochopiť a obhajovať svoje práva v EÚ. SOLVIT každoročne dostáva viac ako 1 300 žiadostí o informácie. Toto číslo by mohlo byť ešte vyššie, keby o službe vedelo viac občanov a podnikov v EÚ; vyzýva preto členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby zvyšovali povedomie o centrách SOLVIT, najmä medzi MSP, a aby zvýšili počet zamestnancov v týchto centrách v záujme rýchlejšieho vybavovania žiadostí;

33.

zdôrazňuje, že existujúce siete poradenských služieb (napr. sieť EURES T, siete expertov z európskych regiónov) a informačné centrá pre cezhraničných pracovníkov poskytujú jedinečné služby a výrazne podporujú snahy Európskej komisie zvýšiť mobilitu pracovnej sily v EÚ. Cezhraničné poradenské služby uľahčujúce mobilitu, najmä služby poskytované miestnymi a regionálnymi orgánmi a sociálnymi partnermi, by sa preto mali považovať za európsku úlohu a mali by dostať potrebnú finančnú podporu;

34.

vyzýva Európsku komisiu, aby pravidelne monitorovala vykonávanie právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov, nediskriminácie a koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch EÚ a aby aktívne prispievala k lepšej ochrane sociálnych práv pracovníkov v EÚ a aby tiež zvýšila zodpovednosť všetkých členských štátov za zintenzívnenie kontroly zameranej na boj proti práci na čierno. V záujme lepšej reakcie na aktuálny vývoj a nové výzvy by sa takisto mali pravidelne zhromažďovať kvantitatívne a kvalitatívne údaje o cezhraničnej mobilite pracovnej sily v EÚ;

35.

uznáva dôležitú úlohu regionálnych/miestnych orgánov podporujúcich mobilitu pracovnej sily. EÚ by mala využiť ich skúsenosti a know-how a spolu s nimi vypracovať spoločné koncepcie, ktoré by uľahčili geografickú mobilitu a pomohli vytvoriť skutočný európsky trh práce;

36.

podporuje myšlienku cezhraničného monitorovania trhu práce a zhromažďovanie spoľahlivého štatistického materiálu na regionálnej/miestnej úrovni. Dostupnosť vhodných údajov je dôležitá pri príprave stratégií integrovaného trhu práce a politických zásahov reagujúcich na súčasné tendencie;

37.

verí, že politický dialóg na európskej, národnej a regionálnej/miestnej úrovni, ako aj dialóg s organizáciami združujúcimi zamestnancov a zamestnávateľov, sú nevyhnutné na prekonanie neustále vznikajúcich výziev, ako sú zmeny v demografickej štruktúre alebo nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily;

38.

navrhuje začať platformu na európskej úrovni, ktorá by sa zameriavala na zisťovanie problémov, ktorým čelia cezhraniční pracovníci a vypracovávala odporúčania na ich riešenie. Zabezpečovala by výmenu odborných poznatkov, využívanie možných synergií a podporila dialóg s príslušnými politickými a správnymi orgánmi;

39.

navrhuje vypracovať prehľad najnaliehavejších prekážok a problémov mobility s možnými spôsobmi ich riešenia, ktoré by sa pravidelne aktualizovali.

27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/13

—

chápe pod územnou súdržnosťou trojdimenzionálnu koncepciu, ktorú by európske, národné, regionálne a miestne orgány mali brať do úvahy pri realizácii opatrení, ktoré patria do oblasti ich právomocí, vyslovuje poľutovanie, že pracovný dokument Komisie je venovaný iba prvej z týchto troch dimenzií a prihovára sa za zodpovedajúce ďalšie rozpracovanie dokumentu,

—

odporúča, aby sa v rámci neustáleho monitorovania stratégie Európa 2020 z pohľadu miestnych a regionálnych samospráv viac zohľadňovali územné účinky stratégie,

—

nesúhlasí s názorom, že územný vplyv by sa mal posudzovať iba vtedy, keď je návrh právneho predpisu zameraný výslovne na určité územia alebo ak je riziko, že bude mať veľmi asymetrické priestorové následky, a je presvedčený, že žiadna politická oblasť sa nesmie vopred vylučovať z posudzovania územného vplyvu,

—

žiada, aby sa pri odvetvových politikách už od začiatku posudzoval územný rozmer ich opatrení rovnako, ako sa posudzujú ich hospodárske, ekologické a sociálne vplyvy, predovšetkým aj s ohľadom na ich účinky na rôzne regionálne a miestne úrovne, vrátane vzájomných účinkov medzi týmito územnými úrovňami a finančných účinkov,

—

odkazuje na odporúčania Dvora audítorov z roku 2010 o aktívnom zapojení Výboru regiónov do posúdení územného vplyvu na európskej úrovni a navrhuje, aby generálne riaditeľstvo zodpovedné za regionálnu politiku pri hľadaní pragmatických riešení týkajúcich sa posudzovania územného vplyvu úzko spolupracovalo s Eurostatom, Spoločným výskumným centrom a účastníkmi programu ESPON,

—

ponúka Európskej komisii úzku spoluprácu pri výbere a vykonávaní posúdení územného vplyvu a má záujem aj o úzku spoluprácu s Európskym parlamentom a Radou, aby sa zásada posudzovania územného vplyvu intenzívnejšie využívala v legislatívnych postupoch,

—

chce vyvinúť vlastnú stratégiu posudzovania územného vplyvu a vytvoriť tak rámec činnosti pri ďalšom uplatňovaní opatrení navrhovaných v tomto stanovisku.

Spravodajca

Michael SCHNEIDER (DE/EĽS), štátny tajomník, splnomocnenec spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko v spolkových orgánoch

Referenčný dokument

Pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. januára 2013:

Assessing territorial impacts: Operational guidance on how to assess regional and local impacts within the Commission Impact Assessment System

SWD(2013) 3 final

1.

víta, že Európska komisia začiatkom roka 2013 zverejnila pracovný dokument o posudzovaní územného vplyvu, ktorý je praktickým a metodickým návodom, ako treba pri posudzovaní vplyvu pripravovaných návrhov Európskej komisie zohľadňovať územné aspekty.

2.

Okrem toho víta ďalšie súčasné vývojové prvky, napríklad správu ESPON „Territorial Impact Assessment of Policies and EU Directives“ (december 2012), alebo nedávne vytvorenie útvaru na posudzovanie vplyvu Európskym parlamentom.

3.

Podporuje znenie územnej agendy, v ktorej sa uvádza, že koordinácia rozličných odvetvovo špecifických stratégií na optimalizáciu územného účinku a maximalizáciu ich súladu môže podstatne zväčšiť úspech týchto stratégií a na všetkých úrovniach územnej správy prispieť k zabráneniu negatívnych účinkov protichodných opatrení. Uceleným územným rozvojom možno dosiahnuť optimálnu rovnováhu medzi udržateľnosťou, konkurencieschopnosťou a sociálnou súdržnosťou.

4.

Pod pojmom „posudzovanie územného vplyvu“ rozumie nástroj na posúdenie územného účinku politickej iniciatívy alebo legislatívneho návrhu na miestne a regionálne samosprávy vzhľadom na ich ciele a perspektívy územného rozvoja. Včasným posúdením územného vplyvu sa má zaručiť zapojenie miestnej a regionálnej úrovne, realizačne, vecne a priestorovo prepojený územný rozvoj a efektívne vynakladanie prostriedkov. Štátne, regionálne a obecné právomoci v otázkach územného plánovania a plánovania rozvoja sa však pritom nespochybňujú.

5.

Pripomína, že vo väčšine politických oblastí sú právomoci rozdelené medzi EÚ a členské štáty, a platí teda zásada subsidiarity. Posúdenie územného vplyvu môže byť pri overovaní subsidiarity dôležitým argumentom v prospech konania na úrovni Európskej únie, ak sa posúdením preukážu jej kladné účinky v porovnaní s opatreniami členských štátov alebo regiónov.

6.

Podčiarkuje, že posúdenie územného vplyvu môže byť vhodné aj na to, aby sa poukázalo na potenciálne záporné účinky politických návrhov EÚ. Osobitný význam to má vzhľadom na dodržiavanie zásady proporcionality. Posudzovanie územného vplyvu je teda aj dôležitým nástrojom z hľadiska lepšej tvorby právnych predpisov.

7.

Upozorňuje na to, že „posudzovanie územného vplyvu“ by malo umožňovať určenie krátkodobých a dlhodobých dôsledkov plánovaných a prijatých rozhodnutí. Vďaka rozdeleniu nástrojov podľa uvedenej klasifikácie bude možné účinnejšie vymedziť rozsah a intenzitu vplyvu.

8.

Vidí preto úzky súvis medzi posudzovaním územného vplyvu, posudzovaním všeobecného vplyvu a overovaním dodržania zásady subsidiarity a zásady proporcionality pri príprave nového právneho predpisu EÚ a odkazuje na prácu, ktorú už vykonala platforma na monitorovanie stratégie Európa 2020 a sieť na monitorovanie subsidiarity.

9.

Zohľadňuje výsledky konzultácie k pracovnému dokumentu Európskej komisie, ktorú uskutočnil vo februári a marci 2012 (1).

10.

podčiarkuje, že podľa článku 3 Zmluvy o EÚ v spojení s článkom 174 a 175, ako aj článkom 349 Zmluvy o fungovaní EÚ musia k dosiahnutiu územnej súdržnosti, a takisto k upevneniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti prispieť všetky politické oblasti, a že je preto nevyhnutné preverovať územné účinky opatrení a ich dosah na miestne a regionálne samosprávy. Predovšetkým treba konkrétnymi a účinnými opatreniami prispieť k zníženiu rozdielov v stupni rozvoja jednotlivých regiónov a kompenzovať geografické a demografické nevýhody niektorých územných celkov.

11.

Opakuje, že posúdenia vplyvu legislatívnych návrhov by mali v prípade potreby preskúmať územný rozmer (miestne a regionálne aspekty, finančné a administratívne účinky na celoštátne, regionálne a miestne orgány) hlavných prerokovávaných politických alternatív. Pripomína, že ide o dôsledok povinnosti zohľadniť „potrebu udržať akúkoľvek finančnú alebo administratívnu záťaž […] regionálnych alebo miestnych orgánov […] na čo najnižšej úrovni, primeranej sledovanému cieľu“ [článok 5 protokolu (č. 2) Zmluvy o fungovaní EÚ].

12.

Pod územnou súdržnosťou chápe trojdimenzionálnu koncepciu, ktorú by európske, národné, regionálne a miestne orgány mali brať do úvahy pri realizácii opatrení, ktoré patria do oblasti ich právomocí.

Územná súdržnosť

13.

Vyslovuje poľutovanie, že pracovný dokument Komisie o posudzovaní územného vplyvu je venovaný iba prvej z týchto troch dimenzií a prihovára sa za zodpovedajúce ďalšie rozpracovanie dokumentu.

14.

Navrhuje, aby Komisia pri svojej práci na ďalšom formovaní územnej súdržnosti venovala zvýšenú pozornosť posudzovaniu územného vplyvu. Mohlo by to pomôcť spoločnému chápaniu tejto tematiky, zlepšiť uplatňovanie politiky súdržnosti, urobiť ju pružnejšou, lepšie ju prispôsobiť vhodnej územnej úrovni a prispôsobiť ju pri dodržaní zásady subsidiarity regionálnym a miestnym danostiam a potrebám.

15.

Zastáva názor, že pracovný dokument predložený Komisiou je zmysluplným príspevkom k politickej diskusii o územnej súdržnosti v EÚ, pretože sa snaží kvantitatívne a kvalitatívne zviditeľniť územné účinky európskej politiky na regionálne resp. miestne samosprávy. Územná súdržnosť úzko súvisí s územným rozvojom, ktorého spoločné pôsobenie s odvetvovými politikami sa musí ďalej sledovať a politicky sprevádzať.

16.

Zastáva názor, že dokument by sa v tomto smere mal ďalej vylepšovať, aby sa diskusia zintenzívnila aj politicky a aby sa z pracovného dokumentu vyvinul orientačný rámec pre všetky odvetvové politiky.

17.

Zdôrazňuje význam posudzovania územného vplyvu cezhraničných účinkov politík EÚ na miestnej a regionálnej úrovni. Cieľom územnej súdržnosti sú aj nové formy partnerstva medzi aktérmi z verejného a súkromného sektora a z radov občianskej spoločnosti, ktoré bude založené na spolupráci a vytváraní sietí v európskom kontexte. Patrí sem predovšetkým cezhraničná, medzinárodná a medziregionálna spolupráca. Európske zoskupenia územnej spolupráce môžu v tejto súvislosti predstavovať vhodné laboratóriá na posudzovanie cezhraničného územného vplyvu.

18.

Poukazuje na diskusie a príslušné rozhodnutia týkajúce sa európskej koncepcie územného rozvoja z roku 1999, Územnej agendy EÚ, Lipskej charty o trvalo udržateľnom rozvoji európskych miest (máj 2007), v ktorých sa odporúča integrovaná politika územného rozvoja, čím sa vytvára európsky rámec opatrení EÚ a členských štátov, ktorými sa má zmobilizovať potenciál hospodárskeho rastu regiónov a miest a väčšej zamestnanosti a majú sa zvládnuť výzvy vyplývajúce z demografického vývoja, celosvetových štruktúrnych zmien a zmien podnebia.

19.

Víta, že súčasné trio predsedníctiev pracuje na realizácii plánu uplatňovania územnej agendy, ktorý bol vypracovaný pod vedením poľského predsedníctva Rady EÚ (2. polrok 2011).

20.

Pokiaľ ide o európsku koncepciu územného rozvoja, vidí potrebu aktualizácie, aby sa vyhovelo zmeneným územným danostiam, predovšetkým po posledných rozšíreniach a finančnej kríze so značnými územnými dôsledkami, a prihovára sa za to, aby sa v tomto zmysle pokračovalo v práci na územnej agende do roku 2020.

21.

Vyzýva Európsku komisiu, aby svoj pracovný dokument o posudzovaní územného vplyvu v tomto zmysle ďalej rozpracovala a viac zohľadnila aspekty integrovaného európskeho územného rozvoja.

22.

Robí si starosti, že práve stratégia Európa 2020 sa nevenuje ani osobitostiam, ani právomociam miest a regiónov v Európe, ako sa to konštatuje aj v 3. správe Výboru regiónov o monitorovaní stratégie Európa 2020 v októbri 2012, a považuje regionálnu rozmanitosť EÚ za nevyužitý potenciál, ktorý si vyžaduje cezhraničný a územne zameraný rozmer v politickom formovaní stratégie Európa 2020.

23.

Zastáva názor, že inteligentný, udržateľný a začleňujúci rast možno dosiahnuť len vtedy, ak sa v politických opatreniach budú viac zohľadňovať potenciály územného rozvoja a výzvy, ktorým v Európe čelíme. Aby sa neurobili tie isté chyby ako pri Lisabonskej stratégii, musí sa v stratégii Európa 2020 venovať dostatočná pozornosť územnému rozmeru a jeho potenciálu podporovať inteligentný, udržateľný a začleňujúci rast.

24.

V rámci neustáleho monitorovania stratégie Európa 2020 z pohľadu miestnych a regionálnych samospráv navrhuje, aby sa územné účinky stratégie viac zohľadňovali, a na to aby sa viac využívali prvky posudzovania územného vplyvu. Táto požiadavka bola vyslovená aj v mnohých príspevkoch počas konzultácie.

25.

Zdôrazňuje, že viacúrovňové riadenie a partnerstvá sú dôležitými kľúčovými činiteľmi uplatňovania územnej súdržnosti a dôraz by sa mal klásť na posilnenie územne založených prístupov.

26.

Vyzýva Európsku komisiu, aby svoj pracovný dokument o posudzovaní územného vplyvu doplnila o dimenziu stratégie Európa 2020.

27.

Podčiarkuje nevyhnutnosť koordinovať územné účinky odvetvových politík na úrovni EÚ a členských štátov, ale aj medzi EÚ a členskými štátmi, a zastáva názor, že dôležitým cieľom posudzovania územného vplyvu musí byť lepšia koordinácia rozličných politík EÚ s ohľadom na ich územné účinky, a to najmä na miestnej a regionálnej úrovni.

28.

Domnieva sa, že žiadna politická oblasť sa nesmie vopred vylučovať z posudzovania územného vplyvu. Účinky vyvolané realizáciou navrhovaných činností možno rozpoznať až po posúdení. Absencia územného vplyvu v posúdení by sa mala zdôvodniť a podložiť náležitou analýzou situácie.

29.

Domnieva sa, že územný vplyv by sa mal povinne posudzovať hlavne v nasledujúcich politických oblastiach so silným územným rozmerom: infraštruktúra, politika súdržnosti, osobná a nákladná doprava, energetika a životné prostredie, vnútorný trh, trh práce a sociálne veci, inovácie, výskum a vývoj, poľnohospodárska a rybolovná politika, priemyselná politika a politika rozvoja malých a stredných podnikov, vzdelávanie, politika rozvoja miest, regionálna politika, rozvoj vidieka, služby verejného záujmu, dodávky vody a čistenie odpadových vôd, podpora kultúry a cestovného ruchu a každá politika, ktorá má nejaký účinok na určitý druh územia.

30.

Preto žiada, aby sa pri odvetvových politikách už od začiatku posudzoval územný rozmer ich opatrení rovnako, ako sa posudzujú ich hospodárske, ekologické a sociálne vplyvy, predovšetkým aj s ohľadom na ich účinky na rôzne regionálne a miestne úrovne, vrátane vzájomných účinkov medzi týmito územnými úrovňami a finančných účinkov.

31.

Zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú môže posudzovanie územného vplyvu zohrávať pri zlepšovaní koordinácie odvetvových politík EÚ na podporu územnej súdržnosti, a domnieva sa, že na to nie je potrebný nový právny predpis EÚ a že by sa byrokratická náročnosť mala udržiavať na čo najnižšej úrovni. Podporuje okrem toho tvrdenie uvedené v Územnej agende, že „by sa na úrovni EÚ malo zlepšiť monitorovanie a hodnotenie územného rozvoja a výsledkov snáh týkajúcich sa územnej súdržnosti, pričom treba zaistiť, aby sa nezvýšila administratívna záťaž pre členské štáty. Terajšie metódy posudzovania, monitorovania a hodnotenia a požiadavky EÚ, vrátene tých, ktoré sa vzťahujú na štrukturálne fondy a Kohézny fond a uplatňovanie stratégie Európa 2020, by mali zohľadňovať príslušné územné aspekty (2)“

32.

Naďalej podporuje systematické hodnotenie právnych predpisov EÚ ex post ako účinný nástroj inteligentnej regulácie.

33.

Metódy a nástroje navrhnuté na podporu posudzovania územného vplyvu (napríklad ESPON ARTS alebo QUICKScan) považuje za dostatočné na posúdenie potenciálneho územného vplyvu, ktorý by mohol mať určitý návrh na miestnej a regionálnej úrovni.

34.

Preto nesúhlasí s názorom, že územný vplyv by sa mal posudzovať iba vtedy, keď je návrh právneho predpisu zameraný výslovne na určité územia alebo ak je riziko, že bude mať veľmi asymetrické priestorové následky (vymykajúce sa účinky), ako sa to navrhuje v pracovnom dokumente Komisie. Skutočný dosah možno zistiť iba predbežným posúdením územného vplyvu, a preto by v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti malo byť všeobecným pravidlom, aby sa vždy posudzovala každá legislatívna iniciatíva a aby len vo výnimočných a opodstatnených prípadoch bolo možné toto posúdenie nevypracovať, a nie naopak.

35.

Predovšetkým v oblasti údajov o miestnej (NUTS III) a regionálnej úrovni (NUTS II) dostupných na európskej úrovni vidí ešte značné deficity, pokiaľ ide o cielené a účinné uplatňovanie dostupných metód.

36.

Očakáva, že predovšetkým s ohľadom na diskusiu o iných ukazovateľoch popri HDP naozaj prídu návrhy ďalších ukazovateľov, aby sa dospelo k obsiahlejšiemu obrazu spoločenského blahobytu a územných účinkov. Pripomína, že prostredníctvom Eurostatu sú už k dispozícii ukazovatele, ktoré umožňujú merať sociálne a environmentálne otázky.

37.

Navrhuje, aby sa znalcom a zástupcom miestnych a regionálnych samospráv umožnila účasť na plánovaných pracovných stretnutiach k postupu QUICKScan.

38.

Vyzdvihuje osobitnú úlohu programu ESPON pri prehlbovaní výskumu v oblasti územného rozvoja v celej EÚ a pri podpore výmeny skúseností v EÚ a víta zverejnenie príručky o posudzovaní územného vplyvu, ktorá vychádza z výrokov uvedených v pracovnom dokumente Komisie.

39.

Považuje za nevyhnutné, aby sa popri vývoji metodík posudzovania územného vplyvu začalo aj s opatreniami vzdelávania a odbornej prípravy aktérov v tejto oblasti.

40.

Navrhuje, aby sa asi po roku overilo, či sa metódy a nástroje posudzovania územného vplyvu osvedčili, alebo či sú potrebné zmeny resp. doplnenia.

41.

Odkazuje na odporúčania Dvora audítorov z roku 2010 o aktívnom zapojení Výboru regiónov do posúdení územného vplyvu na európskej úrovni a na nevyhnutnosť zaručiť aj väčšiu účasť Eurostatu a Spoločného výskumného centra na tomto procese.

42.

Zastáva názor, že sa to môže uskutočniť iba rozsiahlou internou koordináciou posudzovania územného vplyvu v Komisii, aby sa tak na jednej strane umožnilo väčšie zohľadnenie územných záujmov pri všeobecnom posudzovaní vplyvu a na druhej strane vytvorili predpoklady trvalej spolupráce s inými inštitúciami.

43.

Zastáva preto názor, že nezáväzné odporúčanie o posudzovaní územného vplyvu, za ktorú možno považovať pracovný dokument Komisie, rozhodne nepostačuje na splnenie požiadaviek územnej súdržnosti a posudzovania územného vplyvu.

44.

V tejto súvislosti považuje za nevyhnutné, aby generálne riaditeľstvo zodpovedné za regionálnu politiku pri hľadaní pragmatických riešení týkajúcich sa posudzovania územného vplyvu úzko spolupracovalo so Spoločným výskumným centrom, účastníkmi programu ESPON a Výborom regiónov.

45.

Považuje tiež za potrebné, aby sa opatrenia na posudzovanie územného vplyvu úzko spojili s opatreniami na zlepšenie vhodnosti právnych predpisov EÚ (3), ktoré Komisia navrhla koncom roku 2012, a v súvislosti s tým odkazuje na svoje samostatné stanovisko k tejto téme.

46.

Poukazuje na to, že posudzovanie územného vplyvu zohráva veľkú úlohu aj na úrovni štátov pri včasnom rozpoznávaní územných účinkov a prijímaní zodpovedajúcich opatrení.

47.

Víta preto záväzok členských štátov, ktorý prijali v rámci územnej agendy, že aj ony budú posudzovať územný vplyv a analyzovať dosah na miestne a regionálne samosprávy a považuje za vhodné, aby si členské štáty jednak navzájom, a jednak so špecializovanými útvarmi inštitúcií Európskej únie pravidelne vymieňali skúsenosti s posudzovaním vplyvu, aby sa zabezpečila jednotná metodika a porovnateľnosť štúdií.

48.

Vyzýva Komisiu, aby využila spoluprácu s miestnymi a regionálnymi samosprávami na nasmerovanie konzultácií k zainteresovaným a zúčastneným stranám a využila ich skúsenosti s kladením vhodných otázok vo vhodnej chvíli, ako aj ich schopnosť (v rámci možností) osloviť tieto strany v ich vlastnom jazyku.

49.

Opakuje svoju požiadavku, ktorú vyslovil už vo svojom stanovisku k zelenej knihe o územnej súdržnosti, aby sa predložila biela kniha o územnej súdržnosti, v ktorej by sa jasnejšie vypracovala koncepcia územnej súdržnosti a jej ciele na úrovni EÚ. Predložený pracovný dokument o posudzovaní územného vplyvu ju nemôže nahradiť.

50.

Vyslovuje sa za to, aby sa územný vplyv navrhovaných opatrení posudzoval nielen pri legislatívnych návrhoch Komisie, ale pri všetkých politických iniciatívach, teda aj pri oznámeniach a zelených aj bielych knihách.

51.

Vyzýva nadchádzajúce predsedníctva Rady EÚ, aby osobitnú pozornosť venovali územným aspektom politiky súdržnosti, úlohe územného prístupu a vykonávaniu posúdení územného vplyvu.

52.

Navrhuje, aby sa o téme posudzovania územného vplyvu pravidelne hovorilo v sieti kontaktných pracovísk pre územnú súdržnosť.

53.

Okrem toho navrhuje, aby sa podujatie Open Days využilo aj na zlepšenie vzájomného prepojenia posúdení územných vplyvov na štátnej a európskej úrovni.

54.

Európskej komisii navrhuje, aby generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku poverila úlohou byť v Komisii ústredným koordinačným a kontaktným pracoviskom pre posudzovanie územného vplyvu a aby zastupovať túto záležitosť aj pred Výborom pre posudzovanie vplyvu (IAB). K úlohám tohto ústredného pracoviska by malo patriť aj overovanie nevyhnutnosti posúdiť územný vplyv pracovného programu Komisie a jej programu posudzovania vplyvu a (v spolupráci s odborne príslušným generálnym riaditeľstvom) zadávať posúdenia územného vplyvu.

55.

Európskej komisii ponúka úzku spoluprácu pri výbere a vykonávaní posúdení územného vplyvu, ako sa s tým počíta už v protokole o spolupráci oboch inštitúcií, pričom by ho útvary Komisie mohli žiadať o podporu pri vypracovávaní posúdení vplyvu.

56.

Navrhuje Európskej komisii, aby dohodla úzku spoluprácu medzi partnermi, ktorí sú osobitne relevantní pri posudzovaní územného vplyvu (Eurostat, Spoločné výskumné centrum, ESPON a Výbor regiónov), v ktorej by sa potom mohlo upraviť aj budúce rozdelenie úloh a práce pri uplatňovaní týchto postupov.

57.

V tejto súvislosti žiada Komisiu, aby najneskôr v najbližšej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti na začiatku roku 2014 oznámila, ako sa systematickým posudzovaním územného vplyvu môže zlepšiť koordinácia politiky EÚ na podporu územnej súdržnosti a viac zohľadniť územný rozmer politiky EÚ.

58.

Žiada systematické zapájanie znalcov a zástupcov miestnych a regionálnych samospráv do prípravy a vykonania posúdení územného vplyvu.

59.

Žiada, aby sa realizovalo ďalšie vzdelávanie o koncepcii a používaní posúdení územného vplyvu a vyzýva Komisiu, aby na to vyčlenila potrebné prostriedky.

60.

Žiada, aby sa pokračovalo v programe ESPON a aby intenzívnejšie zameranie na ústredné oblasti výskumu, ku ktorým nepochybne patrí aj ďalší vývoj modelov posudzovania územného vplyvu, bolo viditeľnejšie vo všetkých inštitúciách EÚ, pričom jeho výsledky by sa mali náležite zapracovať do jestvujúcich i pripravovaných politík.

61.

Žiada Komisiu, aby vo svojich správach o posudzovaní územného vplyvu v osobitnej kapitole informovala o vykonaných posúdeniach územného vplyvu a ich výsledkoch.

62.

Žiada, aby sa posudzovanie územného vplyvu rozšírilo aj na stratégiu Európa 2020 a návrhy v rámci európskeho semestra a opakuje svoju požiadavku, aby Komisia do svojej výročnej správy o raste zaradila kapitolu o regionálnom rozmere európskeho semestra.

63.

Žiada, aby sa na zvládnutie asymetrických účinkov, ktoré sa zistia posúdením územného vplyvu, počítalo s vhodnými opatreniami a postupmi, ktoré zaručia zapojenie zainteresovaných subjektov na mieste a predovšetkým miestnych a regionálnych samospráv.

64.

Zdôrazňuje, že zásada viacúrovňového riadenia a zásada partnerstva sú dôležitými kľúčovými činiteľmi uplatňovania územnej súdržnosti a územne založeného prístupu. Výbor regiónov sa aj naďalej bude zasadzovať za rozsiahle uplatňovanie týchto zásad, tak ako to žiadali všetci účastníci konzultácie.

65.

Potvrdzuje svoju úlohu, ktorú môže zohrávať v podpore Európskej komisie pri posudzovaní vplyvu, a navrhuje, aby sa dohody urobené v spoločnom protokole o spolupráci medzi ním a Európskou komisiou využili aj pri spolupráci na posudzovaní územného vplyvu.

66.

V tejto súvislosti navrhuje, aby sa v tejto oblasti vybudovala trvalá spolupráca predovšetkým s generálnym riaditeľstvom pre regionálnu a mestskú politiku, Eurostatom a Spoločným výskumným centrom, ako aj v rámci programu ESPON.

67.

Má záujem aj o úzku spoluprácu s Európskym parlamentom a Radou, aby sa zásada posudzovania územného vplyvu intenzívnejšie využívala v legislatívnych postupoch. Vyzýva najmä Európsky parlament, aby svoje riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu poveril aktívnou účasťou na predbežnej analýze vplyvu v prípravnej legislatívnej fáze. Upozorňuje na to, že aj zmeny a doplnenia, ktoré do legislatívnych návrhov zavedie Európsky parlament alebo Rada, môžu mať výrazný dosah na miestne a regionálne samosprávy, a preto by sa mal overovať ich územný vplyv. Umožnilo by to rozsiahlejšie a lepšie využívanie posudzovania vplyvu pri postupoch prijímania rozhodnutí.

68.

Je tiež ochotný na tejto téme úzko spolupracovať s inými partnermi, napríklad s európskymi združeniami miestnych a regionálnych samospráv, výskumnými ustanovizňami a odvetvovými združeniami.

69.

Vyzýva Komisiu, aby urobila opatrenia na zlepšenie vedomostí zástupcov miestnych a regionálnych samospráv o metodikách a možnostiach využitia posúdení územného vplyvu, a to vhodnými prostriedkami ako je Dohovor primátorov a starostov a program Erasmus pre zvolených predstaviteľov na miestnej a regionálnej úrovni, pričom je ochotný podieľať sa na uplatňovaní týchto opatrení.

70.

Považuje za dôležité, aby sa pri neustálom monitorovaní stratégie Európa 2020 z pohľadu miestnych a regionálnych samospráv viac zohľadňovali územné účinky stratégie. V tejto súvislosti navrhuje, aby sa vypracoval ukazovateľ regionálneho pokroku, ktorý by na základe regionálnych štatistík umožnil presnejšiu analýzu územného vplyvu stratégie Európa 2020. Žiada tiež Komisiu, aby viac využívala nástroj posudzovania územného vplyvu, hlavne s ohľadom na priebežné hodnotenie stratégie Európa 2020.

71.

Chce vyvinúť vlastnú stratégiu posudzovania územného vplyvu (prípadne ako súčasť všeobecnej stratégie posudzovania vplyvu a so zohľadnením doterajších výsledkov strategických posúdení vplyvu na životné prostredie) a vytvoriť tak rámec činnosti pri ďalšom uplatňovaní opatrení navrhovaných v tomto stanovisku.

27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/19

—

víta stratégiu kybernetickej bezpečnosti, ktorú predložila Komisia, ako aj smernicu o bezpečnosti sietí a informácií, a podporuje cieľ stratégie, ktorým je zaistiť otvorený, chránený a bezpečný kybernetický priestor a urobiť online prostredie EÚ najbezpečnejším na svete;

—

domnieva sa, že je súrne potrebný balík, ktorý prepojí existujúce a navrhované opatrenia v tejto oblasti a ktorý prispeje k vytvoreniu koordinovanej, strategickej vízie pre Európu. Balík je vítaný s cieľom zaistiť koordináciu, podporiť spoluprácu, robiť jasné a rozhodné kroky, dosiahnuť spoločnú úroveň kybernetickej ochrany, zlepšiť odolnosť IT systémov a sietí voči novým a objavujúcim sa kybernetickým hrozbám a znížiť roztrieštenosť v rámci EÚ;

—

odporúča Komisii, aby vydala akčný plán s cieľom vysvetliť, ako budú ambiciózne ciele stanovené v balíku fungovať v praxi. Akčný plán bude tiež potrebovať usmernenia pre hodnotenie a meranie vplyvu stratégie, aby sa zistilo, či funguje spolupráca a či sa dosiahol pokrok;

—

zdôrazňuje, že nový balík by mal prispieť k zlepšeniu prevencie, zisťovania, reakcie, pokiaľ ide o kybernetické incidenty, a mal by viesť k lepšej výmene informácií a koordinácii medzi členskými štátmi a Komisiou v oblasti hlavných kybernetických incidentov. To si bude vyžadovať skutočné partnerstvo medzi členskými štátmi, inštitúciami EÚ, miestnymi a regionálnymi orgánmi, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou.

Spravodajca

Robert BRIGHT (UK/SES), člen mestského zastupiteľstva Newportu

Referenčné dokumenty

Spoločné oznámenie: Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie

JOIN(2013) 1 final

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii

COM(2013) 48 final

1.

víta stratégiu kybernetickej bezpečnosti, ktorú predložila Komisia, ako aj smernicu o bezpečnosti sietí a informácií, a podporuje cieľ stratégie, ktorým je zaistiť otvorený, chránený a bezpečný kybernetický priestor a urobiť online prostredie EÚ najbezpečnejším na svete.

2.

Očakáva, že nový balík pre kybernetickú bezpečnosť (vrátane stratégie a smernice) „zdvihne latku“ s cieľom prispieť zásadnou mierou k rozvoju noriem pre kybernetickú bezpečnosť v EÚ, čím by sa zredukovala právna neistota, zvýšila dôvera v online služby, znížili zbytočné náklady a administratívna záťaž a podporil by sa jednotný digitálny trh a ciele stratégie Európa 2020.

3.

Domnieva sa, že je súrne potrebný balík, ktorý prepojí existujúce a navrhované opatrenia v tejto oblasti a ktorý prispeje k vytvoreniu koordinovanej, strategickej vízie pre Európu. Balík je vítaný s cieľom zaistiť koordináciu, podporiť spoluprácu, robiť jasné a rozhodné kroky, dosiahnuť spoločnú úroveň kybernetickej ochrany, zlepšiť odolnosť IT systémov a sietí voči novým a objavujúcim sa kybernetickým hrozbám a znížiť roztrieštenosť v rámci EÚ.

4.

Odporúča, aby organizácie vrátane verejných orgánov uznali, že riešenie otázky kybernetickej kriminality je pokračujúcim bojom. Vyzýva ich, aby dali prioritu hrozbe, ktorú predstavuje narušenie kybernetickej bezpečnosti a kybernetické útoky tým, že identifikujú slabé miesta rozvinú organizačné kapacity pre riešenie narušení. Tak, ako sa internet stáva čoraz väčšmi neoddeliteľnou súčasťou života ľudí, hrozba kybernetickej kriminality sa paralelne zvyšuje a šíri. Kybernetická kriminalita sa rýchlo rozvíja vo všetkých svojich formách, predstavuje sofistikovanú novú hrozbu pre členské štáty, organizácie a občanov EÚ v 21. storočí a je čoraz častejšia, zložitejšia a nepozná hranice.

5.

Uznáva hlavný pokrok, ktorý EÚ doteraz dosiahla v oblasti lepšej ochrany občanov pred internetovou trestnou činnosťou, vrátane návrhu právnych predpisov týkajúcich sa útokov proti informačným systémom a spustenia globálnej aliancie proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete. Prostredníctvom balíka by sa malo pokročiť v predchádzajúcich činnostiach, vrátane tých, ktoré boli stanovené v Digitálnej agende pre Európu (1) z roku 2010, a malo by sa prispieť k budovaniu rozhodnej európskej politiky kybernetickej ochrany. Vyzýva preto spoluzákonodarcov, ktorí v súčasnosti diskutujú o komisnom návrhu smernice o útokoch na informačné systémy (2), na rýchle dosiahnutie dohody na tomto návrhu.

6.

Podporuje ambíciu stratégie, pretože jej cieľom je nielen harmonizovať kapacity členských štátov v oblasti kybernetickej bezpečnosti a prepojiť rozličné zložky existujúcich a navrhovaných opatrení, aby sa tak vytvorili spoločné normy a rovnaké podmienky pre všetkých, ale tiež koordinovať a dosiahnuť súdržnosť v rámci troch oblastí politiky: presadzovania právnych predpisov, digitálnej agendy a obrannej, bezpečnostnej a zahraničnej politiky, ktorých kompetencie sú oddelené.

7.

Nazdáva sa, že v balíku by sa mohli zúročiť poznatky, ktoré získali národné vlády a mal navrhnúť súbor harmonizovaných noriem týkajúcich sa bezpečnosti sietí a informácií.

8.

Víta prístup založený na zapojení mnohých zúčastnených strán, ktorý sa v balíku zaujal k tvorbe politiky. Balík uznáva význam verejno-súkromnej spolupráce a dosiahnutia skutočného partnerstva pracujúceho s adekvátnymi zdrojmi. Cieľom balíka je tiež dokončenie jednotného digitálneho trhu EÚ tým, že sa vytvorí chránené, bezpečné a prosperujúce online digitálne prostredie pre firmy, vlády a občanov.

9.

Víta opatrenia navrhované v smernici, vrátane odporúčania, že členské štáty musia prijať vnútroštátne stratégie pre bezpečnosť sietí a informácií, zriadiť tímy reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT), ktoré budú spolupracovať s Európskou agentúrou pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), a vytvorenia jasného mechanizmu spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou, pokiaľ ide o včasné varovania o rizikách a incidentoch prostredníctvom bezpečnej infraštruktúry. Tieto opatrenia a regulačný prístup, ktorý zaujala smernica, by mali viesť k značnému zlepšeniu súdržnosti, stanoveniu spoločnej minimálnej úrovne pripravenosti na národnej úrovni a posilneniu kybernetickej obrany v EÚ.

10.

Vyzýva Európsky parlament a Radu, aby urýchlene prijali návrh smernice o vysokej spoločnej úrovni bezpečnosti sietí a informácií v Európskej únii.

11.

Naznačuje, že pre balík by mohli byť prínosom podrobnejšie informácie o tom, ako členské štáty podávajú správy a zbierajú údaje o kybernetickej kriminalite, ako aj o tom, ako implementovať opatrenia. Spoločné systémy podávania správ a lepšie vyjasnenie oznamovacej povinnosti budú kľúčové pre zabránenie neistote a nedostatku súdržnosti, pokiaľ ide o to, ako vnútroštátne orgány pre bezpečnosť sietí a informácií definujú a merajú kybernetické incidenty, ktoré majú „významný vplyv“. Je tiež nevyhnutné, aby vnútroštátny orgán pre bezpečnosť sietí a informácií bral do úvahu rozdelenie právomocí v členských štátoch, predovšetkým v tých, ktoré sú silne federalizované alebo majú decentralizovanú štruktúru.

12.

Vyjadruje preto znepokojenie v súvislosti s určitými regulačnými a právnymi aspektmi balíka, predovšetkým pokiaľ ide o nedostatočnú jasnosť vymedzenia kritérií, ktoré musia byť splnené, aby mohol byť členský štát oprávnený zúčastniť sa na bezpečnom systéme výmeny informácií, a tiež pokiaľ ide o ďalšiu špecifikáciu udalostí, ktoré sú podnetom pre zaslanie včasného varovania, ako aj vymedzenie podmienok, za ktorých sa od trhových subjektov a orgánov verejnej správy vyžaduje, aby oznamovali incidenty. Neexistencia jasne stanovených pravidiel týkajúcich sa týchto otázok je prekážkou právnej istoty. Zaručenie zodpovednosti vnútroštátneho orgánu za bezpečnosť údajov občanov EÚ bez ohľadu na ich umiestnenie si bude vyžadovať zavedenie pravidiel EÚ v iných častiach sveta, čo by mohlo viesť k sporom s inými štátmi v súvislosti s jurisdikciou. Hoci je podstata ochrany údajov občanov chvályhodná, existujú pochybnosti, ako to bude fungovať v praxi, predovšetkým vzhľadom na zložitosť cezhraničných právnych a regulačných otázok.

13.

Vyjadruje určité obavy v súvislosti s tým, že smernica by mohla priniesť zbytočnú regulačnú záťaž pre podniky a verejné orgány. Treba vyvinúť maximálne úsilie v snahe predísť duplicitnej regulácii a zaistiť, aby akákoľvek dodatočná regulácia bola v súlade so zásadou proporcionality. Mimoriadne dôležité to bude pre tie organizácie, ktoré už majú oznamovaciu povinnosť veľmi podobnú tej plánovanej.

14.

Odporúča Komisii, aby vydala akčný plán s cieľom vysvetliť, ako budú ambiciózne ciele stanovené v balíku fungovať v praxi. Akčný plán bude tiež potrebovať usmernenia pre hodnotenie a meranie vplyvu stratégie, aby sa zistilo, či funguje spolupráca a či sa dosiahol pokrok.

15.

Vyzýva všetky členské štáty, aby vypracovali národné stratégie pre kybernetickú bezpečnosť (do roku 2012 vypracovalo takúto stratégiu len desať členských štátov), ktoré by doplnili novú stratégiu EÚ. Doplnkovosť medzi vnútroštátnymi stratégiami a stratégiou EÚ je dôležitá pre zaistenie konzistentnosti. Je tiež dôležité, aby opatrenia EÚ dopĺňali existujúce štruktúry a osvedčené postupy v členských štátoch.

16.

Víta nadchádzajúce kroky Komisie s cieľom rozvíjať schopnosti EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, vrátane spustenia pilotného projektu na boj proti botnetom a škodlivému softvéru, záväzok upevniť spoluprácu medzi vnútroštátnymi CERT, ENISA a novým Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite, vytvorenia siete vnútroštátnych centier excelentnosti pre problematiku počítačovej kriminality, spustenia verejno-súkromnej platformy pre riešenia v oblasti bezpečnosti sietí a informácií s cieľom vytvárať stimuly pre prijímanie bezpečných IKT riešení. Víta tiež cieľ stratégie, aby sa po 12 mesiacoch stretli všetky relevantné strany a zhodnotili pokrok.

17.

Zdôrazňuje, že úspešná stratégia kybernetickej bezpečnosti sa opiera o úzku spoluprácu medzi príslušnými orgánmi bezpečnosti sietí a informácií a orgánmi presadzovania práva. Kľúčový význam má preto systematické oznamovanie incidentov, v prípade ktorých existuje podozrenie na závažnú trestnú činnosť, orgánom presadzovania práva.

18.

Domnieva sa, že priority stanovené v balíku sú vyvážené a vhodné. Priority, ako je ochrana základných práv, osobných údajov a súkromia, účinná správa, do ktorej sa zapájajú mnohé zainteresované strany, a spoločná zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti sú oblasťami, v ktorých by mestá a regióny ako vlastníci informácií verejného sektora mohli zohrávať kľúčovú úlohu.

19.

Navrhuje, aby boli regióny popri členských štátoch uznané za hlavných propagátorov užšej spolupráce medzi užívateľmi a tvorcami inovácií v oblasti IKT na rôznych úrovniach štátnej a verejnej správy, vrátane kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov.

20.

Zdôrazňuje, že nový balík by mal prispieť k zlepšeniu prevencie, zisťovania, reakcie, pokiaľ ide o kybernetické incidenty, a mal by viesť k lepšej výmene informácií a koordinácii medzi členskými štátmi a Komisiou v oblasti hlavných kybernetických incidentov. To si bude vyžadovať skutočné partnerstvo medzi členskými štátmi, inštitúciami EÚ, miestnymi a regionálnymi orgánmi, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou.

21.

Uznáva, že na boj proti kybernetickým hrozbám budú nutné väčšie zdroje, zvýšenie informovanosti o hrozbách, ktoré predstavuje kybernetická kriminalita, a účinnejšia a primeraná kybernetická bezpečnosť. Pokiaľ ide o viacúrovňové riadenie, musia sa v rámci rázneho prístupu ku kybernetickej bezpečnosti zohľadniť miestne a regionálne orgány, ktoré treba plne a účinne zapojiť do riadenia iniciatív týkajúcich sa IKT.

22.

Domnieva sa, že vzhľadom na to, že narušenia bezpečnosti sú hrozbou pre služby vo verejnom záujme, ako sú napríklad miestne dodávky vody a energie, a keďže miestne a regionálne orgány využívajú a vlastnia mnohé digitálne informačné produkty a služby, musia zohrávať kľúčovú úlohu pri boji proti kybernetickej trestnej činnosti, zbieraní údajov, ktoré s ňou súvisia, a ochrane bezpečnosti údajov. Miestne a regionálne orgány majú stále väčšiu zodpovednosť napríklad za poskytovanie digitálnych služieb občanom a spoločenstvám a zaisťovanie školení o bezpečnosti sietí a informácií v školách. Vlády, vrátane orgánov na miestnej a regionálnej úrovni, sú zodpovedné za zaistenie prístupu a otvorenosti, rešpektovanie a ochranu základných práv na internete a zachovanie spoľahlivosti a interoperability internetu.

23.

Navrhuje, aby v snahe o lepšiu tvorbu právnych predpisov a vzhľadom na kompetencie miestnych a regionálnych orgánov a kľúčovú úlohu, ktorú by mali zohrávať počas plánovania a zavádzania opatrení v oblasti IKT do praxe (najmä pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa ochrany súkromia, ochrany údajov a kybernetickej bezpečnosti), inštitúcie EÚ a členské krajiny systematicky konzultovali s týmito orgánmi vytváranie i realizáciu opatrení, ktoré majú zaviesť do praxe Digitálnu agendu pre Európu. Je skutočne poľutovaniahodné, že sa nevyvinuli žiadne osobitné snahy s cieľom zozbierať názory miestnych a regionálnych orgánov pri príprave návrhu smernice. VR dal jasne najavo svoju pripravenosť pomôcť Komisii v rámci konzultácií v prípravnej fáze tvorby legislatívy, tak ako sa to uvádza v protokole o spolupráci medzi VR a Komisiou (3).

24.

Odporúča, aby sa do článku 14. ods. 1 smernice začlenili opatrenia, ktoré sa vzťahujú na miestnu a regionálnu úroveň. Súčasťou týchto opatrení môže byť zavedenie procesu posudzovania rizika a riadenia, presadzovanie politiky informačnej bezpečnosti, zvýšenie povedomia o otázkach týkajúcich sa kybernetickej bezpečnosti a zlepšenie digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností.

25.

Zdôrazňuje, že na nižšej než národnej úrovni by sa mali podporovať a rozvíjať partnerstvá medzi všetkými relevantnými subjektmi s cieľom vypracovať koordinované postupy pre kybernetickú bezpečnosť a prispieť k opatreniam v oblasti kybernetickej bezpečnosti na národnej úrovni a úrovni EÚ s cieľom bojovať proti digitálnej trestnej činnosti a minimalizovať jej následky vzniknuté priamou finančnou krádežou alebo krádežou duševného vlastníctva, prerušením komunikácie alebo poškodením kľúčových obchodných údajov

26.

Konštatuje, že vo všeobecnosti sa dve podmienky súladu so zásadou subsidiarity, t. j. potreba opatrení zo strany EÚ a prínos činnosti na úrovni EÚ, zdajú byť splnené. Navrhované opatrenia sú nevyhnutné, pretože zahŕňajú nadnárodné aspekty, ktoré nemožno riadne regulovať prostredníctvom činností samotných členských štátov a miestnych orgánov. Navrhované opatrenia budú mať pravdepodobne jasný prínos v porovnaní s individuálnymi opatreniami na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, pretože napríklad osobné údaje sú v čoraz väčšej miere prenášané cez hranice štátov, a to cez vnútorné ako aj cez vonkajšie hranice. Okrem toho regulačné povinnosti na úrovni EÚ jasne prispejú k vytvoreniu rovnakých podmienok pre všetkých a k odstráneniu legislatívnych medzier.

27.

Víta zásadnú oddanosť smernice zásadám subsidiarity a proporcionality. Vzhľadom na cezhraničné aspekty incidentov a rizík v oblasti bezpečnosti sietí a informácií možno uvedené ciele smernice lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ, a to v súlade so zásadou subsidiarity. Výskum ukazuje, že občania EÚ dôverujú inštitúciám, ako je Komisia, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov (4). Smernica je tiež v podstate v súlade so zásadou proporcionality, keďže neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov. Obavy o rešpektovanie zásady proporcionality a internej štruktúry riadenia členských štátov EÚ vznikajú však v súvislosti s tým, že pre každý členský štát sa plánuje len jeden príslušný úrad resp. jedna národná skupina CERT.

28.

Domnieva sa, že zatiaľ čo právny základ pre tento balík vychádza z článkov 26 a 114 ZFEÚ, navrhované opatrenia prekračujú rozsah týchto článkov, pretože návrh pokrýva všetky informačné systémy verejnej správy, vrátane interných informačných systémov, ako je internet.

29.

Víta oddanosť smernice voči Charte základných práv Európskej únie. Rovnaké normy, zásady a hodnoty, ktoré EÚ uplatňuje mimo internetu, musí uplatňovať aj na internete. Informačné a komunikačné technológie by mali zohľadňovať potreby všetkých členov spoločnosti vrátane tých, ktorým hrozí sociálne vylúčenie. Všetkým užívateľom internetu by mali byť poskytnuté minimálne normy pre širokú škálu potrieb, vrátane spoľahlivosti, bezpečnosti, transparentnosti, jednoduchosti, interoperability a zníženia rizika a zodpovednosti. V záujme účinnej ochrany základných práv, právnej istoty a s cieľom zaistiť výhradu parlamentného preskúmania výbor požaduje, aby samotná smernica obsahovala konkrétne ustanovenie týkajúce sa hmotnoprávnych aspektov noriem bezpečnosti sietí a informácií. Mali by byť formulované predovšetkým požiadavky na aspekty bezpečnosti sietí a informácií z hľadiska základných práv a ochrany a bezpečnosti údajov.

30.

Zdôrazňuje, že pokusy o ochranu a obranu občanov online musia byť vhodne vyvážené právami, slobodami a zásadami, ktoré občanom zaručuje charta. Víta začlenenie politík v oblasti kybernetiky medzi základné hodnoty EÚ. Ako sa uvádza v predchádzajúcich stanoviskách (5), bude nevyhnutné zabezpečiť, aby boli splnené všetky bezpečnostné požiadavky na všetkých úrovniach, aby sa tak zabezpečila optimálna úroveň ochrany súkromia a osobných údajov a zabránilo akémukoľvek nepovolenému sledovaniu osobných údajov a profilovaniu.

31.

Zdôrazňuje, že napriek tomu, že za kritickú infraštruktúru a online služby sú v čoraz väčšej miere zodpovední súkromní operátori, a že je potrebné uznať kľúčovú úlohu súkromného sektora, v konečnom dôsledku je to štát, ktorý musí mať zodpovednosť za uchovanie slobody a ochranu bezpečnosti svojich občanov na internete.

32.

Konštatuje, že celoeurópske uplatnenie zásady jedinej registrácie údajov občanov a údajov o veciach, bez potreby opätovného vyplňovania rôznych formulárov významne pomôže pri odstraňovaní zbytočnej administratívnej záťaže občanov a znížení nákladov na verejnú správu. Pritom treba zabezpečiť, aby zostali zachované všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany údajov.

33.

Zdôrazňuje, že účinná kybernetická obrana si vyžaduje odbornú prípravu a zvyšovanie zručností personálu, vrátane pracovníkov miestnych a regionálnych orgánov. Pre všetkých pracovníkov, predovšetkým odborných technikov, zamestnancov pracujúcich priamo s bezpečnostnými postupmi zahrňujúci rozličné metódy a zamestnancov všeobecne alebo nepriamo zapojených do snáh o inovácie a modernizáciu týkajúcich sa dôvery a bezpečnosti, by sa mala zaistiť rozsiahla odborná príprava. Ďalšie vzdelávanie je dôležité pre úspech miestnej elektronickej správy, pričom miestne a regionálne orgány tiež zohrávajú čoraz väčšiu úlohu pri poskytovaní informácií a usmernení občanom, aby mohli riadne využívať systémy a rozpoznať kybernetické hrozby (6).

34.

Zdôrazňuje, že dôležitým faktorom úspechu je zapojenie vedenia. Z tohto dôvodu je potrebné cielené vzdelávanie výkonných a riadiacich pracovníkov, aby tak získali potrebné znalosti a dobré predpoklady pre budovanie kultúry bezpečnosti vo svojich organizáciách.

35.

Berie na vedomie zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom zavedenia školení o bezpečnosti sietí a informácií a zorganizovanie majstrovstiev v kybernetickej bezpečnosti v roku 2014. Zohľadniť by sa pritom mali osvedčené podujatia, ktoré sa konajú v členských štátoch a mala by sa podporiť výmena osvedčených postupov. Víta ambíciu zaviesť prostredníctvom stratégie školenia o bezpečnosti sietí a informácií v školách. Avšak vzhľadom na to, že vzdelávanie je v kompetencii členských štátov, konštatuje, že dosiahnutie tohto cieľa do roku 2014 si bude vyžadovať značné zdroje a plánovanie.

36.

Upozorňuje na to, že zaručenie ochrany súkromia závisí od určitých faktorov, medzi ktoré patrí aj štrukturalizácia orgánov verejného sektora (väčšina z nich je na miestnej úrovni), súlad legislatívy v EÚ, podpora inovatívnej kultúry medzi úradníkmi verejných orgánov, vrátane používania spoločného etického kódexu, i medzi občanmi, ako aj definovanie práv spotrebiteľov, pokiaľ ide o digitálne produkty, a zvýšenie informovanosti o týchto právach a riadenie aplikácií založených na IKT;

37.

Trvá na tom, aby sa podnecoval a podporoval vývoj a aplikácia technických riešení určených na nakladanie s nezákonným obsahom a škodlivým správaním na internete, a presadzovala spolupráca a výmena osvedčených postupov v širokom spektre zainteresovaných subjektov na miestnej, regionálnej, európskej a medzinárodnej úrovni. V tejto súvislosti majú mimoriadny význam linky pomoci pre deti, rodičov a opatrovateľov, núdzové linky pre nahlasovanie zneužívania, softvér, ktorý umožní lepšiu identifikáciu zneužívajúceho obsahu a ľahšie a rýchlejšie nahlasovanie.

38.

Odporúča, aby sa vyvinulo maximálne úsilie na zvýšenie malého podielu podnikov v EÚ (26 % v januári 2012), ktoré oficiálne zaviedli politiku bezpečnosti IKT (7). Treba podnecovať podniky všetkých veľkostí, aby investovali do kybernetickej bezpečnosti, ktorú možno využívať ako marketingový nástroj s ohľadom na potenciálnych klientov a na obmedzenie katastrofálnych dôsledkov prebiehajúcej kybernetickej kriminality. Podniky by mali zvážiť prístup ku kybernetickej bezpečnosti orientovaný na obchodnú stránku, podporovaný technológiami, a dať prioritu najdôležitejším obchodným aktívam alebo procesom.

39.

Zdôrazňuje, že vzhľadom na obrovský hospodársky prínos IKT pre európsku ekonomiku (v súčasnosti takmer 6 % HDP EÚ (8)) sú potrebné konkrétne kroky na riešenie problému narastajúcej kybernetickej kriminality a obnovenie dôvery v internetovú bezpečnosť zo strany občanov aj firiem (a súčasné zníženie počtu užívateľov internetu v EÚ, ktorí sa obávajú o bezpečnosť napríklad pri online platbách (9)).

40.

Nazdáva sa, že pre zníženie obrovského objemu prostriedkov, ktoré sa strácajú z dôvodu kybernetickej kriminality a pre obnovenie dôvery spotrebiteľov sú súrne nutné snahy na boj proti kybernetickej kriminalite na miestnej, regionálnej, štátnej a únijnej úrovni.

41.

Domnieva sa, že stratégia by mohla využiť podrobnejšie informácie o možnostiach ochrany a rozvoja cloud computingu, ktorý má obrovský hospodársky potenciál. Nezdá sa, že by sa mal rýchly rast v oblasti využívania mobilných elektronických zariadení zastaviť. Podľa Garntera bude do roku 2016 najmenej 50 % užívateľov e-mailov z radov podnikov využívať mobilného klienta (10). Je potrebné preskúmať nové problémy a príležitosti súvisiace s mobilnými elektronickými zariadeniami a cloud computingom. Cloud computing potrebuje okrem toho vhodnú štruktúru na dosiahnutie optimálnej miery bezpečnosti (11). Výbor už dal najavo svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že nedávne oznámenie Európskej komisie o cloud computingu sa nevenuje dostatočne prepojeniu medzi navrhovanou stratégiou a ostatnými otázkami, ako je bezpečné spracovanie údajov, autorské práva, či vývoj dostupnosti a prenosnosti údajov (12).

42.

Domnieva sa, že vzhľadom na celosvetovú, navzájom prepojenú a cezhraničnú hrozbu, ktorú prináša kybernetická kriminalita, je potrebné podporovať medzinárodnú spoluprácu a dialóg za hranicami EÚ, aby sa zaistil skutočne globálny, koordinovaný prístup ku kybernetickej bezpečnosti. V tejto súvislosti treba vyzvať členské štáty, aby sa zaviazali k prijatiu Dohovoru o počítačovej kriminalite (dohovor z Budapešti) (13). Dôležitá je tiež pokračujúca spolupráca na bilaterálnej úrovni, predovšetkým s USA a na multilaterálnej úrovni so širokou škálou medzinárodných organizácií.

43.

Zdôrazňuje význam zlepšenia koordinácie s existujúcimi a budúcimi nástrojmi financovania, ako je Horizont 2020, európska rámcová spolupráca a Fond pre vnútornú bezpečnosť, aby sa zaistil koordinovanejší prístup k investíciám súvisiacim s kybernetikou.

44.

Pýta sa, či budú rozpočtové prostriedky vo výške 1,25 milióna EUR dostatočné na zaistenie silnej a vhodnej infraštruktúry pre bezpečnosť sietí a informácií a vyjadruje sklamanie v súvislosti so znížením finančných prostriedkov na Nástroj na prepojenie Európy, ktoré je uvedené v dohode Rady o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 z 8. februára. Je nutný silný a rozsiahlejší rozpočet, aby sa mohla poskytnúť finančná podpora na kľúčovú infraštruktúru IKT spájajúcu kapacity členských štátov v oblasti bezpečnosti sietí a informácií, čím by sa uľahčila spolupráca v celej EÚ.

27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/27

—

zdôrazňuje, že miestne orgány nielen umožňujú priemyslu jeho činnosť a sú jeho zákazníkmi, ale že sa tiež musí uznať ich základná vlastnosť ako priekopníkov a novátorov;

—

poukazuje ďalej na to, že Komisiou vytýčený prístup riadený priemyslom sa musí zakladať na presne určených a konkrétne preukázaných potrebách občanov. Miestne a regionálne orgány zohrávajú výnimočnú úlohu pri identifikovaní a vyjadrovaní potrieb a dopytu miestnych verejných a súkromných aktérov (napr. z oblasti hospodárstva, vedy, občianskej spoločnosti a z radov miestneho obyvateľstva). Tento rozhodujúci vzťah zahŕňa konzultácie a účinné mechanizmy spoluúčasti na miestnej úrovni a musí zaujímať popredné miesto;

—

zastáva názor, že Komisia musí spresniť kritériá určovania a výberu prevratných inovačných riešení. Komisia musí zabezpečiť, aby bol zodpovedajúci postup transparentný a otvorený a aby bol prepojený najmä s konkrétnym verejným obstarávaním. Musia byť tiež k dispozícii dostatočné prostriedky;

—

navrhuje Komisii, aby v jednom prehľadnom usmernení zhromaždila všetky európske programy a iniciatívy umožňujúce financovať inovatívne projekty, ktoré môžu byť vypracované v rámci partnerstva „Inteligentné mestá a obce“. Toto usmernenie by sa malo zaoberať iniciatívami, ako sú Charta ekologickej zodpovednosti v digitálnom sektore, Dohovor primátorov a starostov, CIVITAS, Concerto a iné. Poskytovalo by informácie o všetkých programoch v súvislosti s inteligentnými mestami a obcami;

—

zdôrazňuje najmä, že hlavnou súčasťou činností v rámci partnerstva „Inteligentné mestá a obce“ bude rozvoj inteligentných sietí.

Spravodajca

Ilmar REEPALU (SE/SES), člen mestskej rady mesta Malmö

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie „Inteligentné mestá a obce – európske inovačné partnerstvo“

C(2012) 4701 final

1.

konštatuje, že Komisia svojím oznámením na tému „Inteligentné mestá a obce – európske inovačné partnerstvo“ vyvinula iniciatívu na vytvorenie európskeho inovačného partnerstva na spoločné využívanie zdrojov, s cieľom vypracovať a šíriť v mestách inovatívne technické riešenia, ktoré spočívajú na integrovaných energetických, dopravných, informačných a komunikačných technológiách.

2.

Stotožňuje sa s názorom Komisie, že jednou z najväčších výziev pre EÚ je to, aby boli európske mestá inteligentným a udržateľným životným priestorom, a to z troch hľadísk: sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho. Výbor viackrát podčiarkol význam účinných opatrení a zmien na podporu a stimuláciu úsilia o dlhodobo udržateľnú spoločnosť, ktorá by znamenala zlepšenie mestského životného prostredia, verejného zdravia a v konečnom dôsledku aj sociálneho blahobytu. Zároveň zdôrazňuje, že mestá sú hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi väzbami úzko späté so svojím okolím a vidieckymi oblasťami a že táto väzba je dôležitá pre vyvážený a udržateľný rozvoj mestských i vidieckych oblastí, pretože vidiek trpí znečisťovaním ovzdušia a vody, ktoré spôsobujú mestá.

3.

Víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa inovačného partnerstva. Je potešiteľné, že Komisia touto iniciatívou vyzdvihuje a uznáva výnimočnú úlohu, ktorú zohrávajú mestá a miestne samosprávy pri celkovej práci Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Treba zdôrazniť, že mestá idú v mnohých prípadoch príkladom pri podporovaní dlhodobo udržateľnej spoločnosti. Tento pozitívny vývoj a vysoké ambície miest musí EÚ v rámci svojej činnosti podporovať a napomáhať mu.

4.

Domnieva sa, že jedným z predpokladov vytvárania inteligentných miest je uplatňovanie zásady integrácie systémov a zásady interoperability, víta preto Komisiou navrhovanú koncepciu integrovaných systémových riešení a je presvedčený, že takéto integrované riešenia môžu byť v porovnaní s riešeniami vypracovanými špeciálne pre jednotlivé odvetvia veľkým prínosom. Zámery a riešenia špecifické pre jednotlivé odvetvia môžu naproti tomu ponúknuť v iných súvislostiach účinné doplnkové opatrenia a riešenia.

5.

Zdôrazňuje, že tri technologické oblasti inovačného partnerstva „Inteligentné mestá a obce“ (SCC) môžu mať rozdielnu váhu a rozdielny význam podľa toho, do akej miery projekty obsahujú inovatívne systémové riešenia pre zistené potreby. Zastáva tiež názor, že ďalšie oblasti, ktoré prispievajú k udržateľnému rozvoju miest (napr. voda, odpad a ovzdušie, strategické plánovanie a inovácie služieb, ktoré podnecujú ľudí k využívaniu a vývoju nových riešení), sa musia pri príprave a uskutočňovaní projektov a riešení zohľadniť, ak sú z hľadiska rastu prínosom.

6.

Konštatuje, že Komisia navrhuje partnerstvo, ktoré bude riadiť priemysel v spolupráci s mestami. Cieľom iniciatívy je uľahčiť vstup na trh prevratným inovatívnym riešeniam, ktoré spočívajú na integrovaných energetických a dopravných technológiách a opierajú sa o informačné a komunikačné technológie.

7.

Zdôrazňuje v tejto súvislosti ústrednú, a v mnohých prípadoch výnimočnú úlohu miestnych orgánov pri ďalších činnostiach. V stratégiách a projektoch, ktoré sa v rámci partnerstva „Inteligentné mestá a obce“ vypracujú a schvália (napr. v strategickom vykonávacom pláne), musí samostatným aj združeným miestnym orgánom bez ohľadu na počet obyvateľov obce pripadnúť kľúčová úloha a vedúcu úlohu by mali zohrávať pri každom rozhodnutí týkajúcom sa miestnych verejných zdrojov.

8.

Zdôrazňuje, že miestne orgány nielen umožňujú priemyslu jeho činnosť a sú jeho zákazníkmi, ale že sa tiež musí uznať ich základná vlastnosť ako priekopníkov a novátorov.

9.

Poukazuje ďalej na to, že Komisiou vytýčený prístup riadený priemyslom sa musí zakladať na presne určených a konkrétne preukázaných potrebách občanov. Miestne a regionálne orgány ako úroveň, ktorá je najbližšie k občanom, zohrávajú výnimočnú úlohu pri identifikovaní a vyjadrovaní potrieb a dopytu miestnych verejných a súkromných aktérov (napr. z oblasti hospodárstva, vedy, občianskej spoločnosti a z radov miestneho obyvateľstva). Tento rozhodujúci vzťah zahŕňa o. i. konzultácie a účinné mechanizmy spoluúčasti na miestnej úrovni a v činnostiach musí zaujímať popredné miesto. Pritom sa vypracúvajú riešenia, ktoré sa opierajú o jedinečný a konkrétny dopyt miestnych orgánov, aktérov a občanov a ktoré v porovnaní s riešeniami vypracovanými špeciálne pre jednotlivé odvetvia – niekedy menej optimálnymi – sú prínosom.

10.

Víta Komisiou vytýčený dlhodobý cieľ iniciatívy „Inteligentné mestá a obce“ navrhnúť a šíriť do roku 2020 najmenej 20 prevratných inovačných riešení spájajúcich technológie z energetiky, dopravy a informačných a komunikačných technológií. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že je veľmi dôležité vytvoriť primerané predpoklady na to, aby bolo možné tieto inovačné riešenia prevziať, prispôsobiť a uplatniť v mnohých mestách EÚ. Víta skutočnosť, že Komisia zdôrazňuje nutnosť opatrení na strane dopytu (napr. vývoj nových obchodných modelov). V snahe dosiahnuť tento cieľ výbor vyzýva Komisiu, aby požadovala, že jedným z kritérií výberu projektov bude skutočnosť, že návrh preukáže silné prepojenie inovatívneho priekopníckeho riešenia s využívaním a šírením výsledkov na ich uplatňovanie v regiónoch a obciach v rôznych častiach Európy. V projektoch by sa mali považovať za prioritné prínosné synergie založené na vzájomných prepojeniach medzi aktérmi, ako aj rozvoj a finančné nástroje. Zároveň treba mestám pomôcť pri znižovaní ich vplyvu na životné prostredie vypracovaním riešení, ktoré intenzívnym využívaním informačných a komunikačných technológií (IKT) zvýšia energetickú účinnosť miest, podporia využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a uľahčia mobilitu v rámci udržateľného mestského modelu, pričom sa výrazne znížia emisie CO2 a ďalších plynných znečisťujúcich látok.

11.

Okrem zapojenia občanov a konzultácií je kľúčovým faktorom úspechu iniciatívy „Inteligentné mestá a obce“ prijatie opatrení skutočného spoločného plánovania, aby sa prijímali rozhodnutia s miestnymi orgánmi so zapojením všetkých príslušných národných alebo regionálnych agentúr, dobrovoľníckych organizácií a podnikov pôsobiacich v danej lokalite vyzdvihujúc pritom kľúčovú úlohu, ktorú budú zohrávať spoločnosti poskytujúce energetické služby, pokiaľ sa ich priamo týkajú účely partnerstva „Inteligentné mestá a obce“.

12.

Zastáva názor, že Komisia musí spresniť kritériá určovania a výberu prevratných inovačných riešení. Komisia musí zabezpečiť, aby bol zodpovedajúci postup transparentný a otvorený a aby bol prepojený najmä s konkrétnym verejným obstarávaním. Musia byť tiež k dispozícii dostatočné prostriedky.

13.

Poukazuje na rozdielne štruktúry miest v EÚ. V mnohých oblastiach existuje polycentrická štruktúra miest, v iných zase dominuje jedno veľkomesto nad mnohými menšími mestami v jeho okolí. Mesto je bez ohľadu na svoju veľkosť centrom napr. poskytovania verejných a súkromných služieb, ako aj produkcie poznatkov, inovácií a podnikania na miestnej a regionálnej úrovni. Výnimočne existujú regionálne prípady veľkej demografickej a územnej nerovnováhy, kde nemožno hovoriť o sieti miest v pravom zmysle slova. V týchto prípadoch môžu existovať miestne štruktúry zahŕňajúce niekoľko obcí, ktoré sa môžu integrovať v rámci iniciatívy „Inteligentné mestá a obce“.

14.

Konštatuje, že mestá bez ohľadu na veľkosť často stoja pri vytváraní udržateľných životných priestorov pred rovnakými problémami a sú odkázané na tie isté technické riešenia. Zastáva názor, že partnerstvo „Inteligentné mestá a obce“ musí tento aspekt brať do úvahy a že je potrebné vyvinúť inovačné riešenia, ktoré vytvárajú hospodárske synergie a majú citeľný účinok na mestá a ich obyvateľov.

15.

Pripomína, že výraz „a obce“ bol do názvu iniciatívy „Inteligentné mestá a obce“ pridaný z toho dôvodu, aby sa zdôraznilo, že pojem miest alebo mestských oblastí v Európe je veľmi vágny. V mnohých členských štátoch existuje veľa prípadov, keď miestne samosprávy nie sú síce označované ako mestá, sú však oveľa väčšie a disponujú podstatne väčším množstvom zdrojov a kapacít než iné obce, ktoré sú z právneho a zemepisného hľadiska všeobecne považované za mestá. Takisto môžu skupiny miestnych samospráv spájať svoje zdroje a aj ich spájajú vo väčšom rozsahu ako mestá. V takýchto prípadoch, rovnako ako je to možné v prípade metropolitných oblastí alebo mestských aglomerácií, môže byť úloha regionálnych orgánov rozhodujúca pre koordináciu a stimulovanie integrovaných politík.

16.

Víta skutočnosť, že v 7. rámcovom programe pre výskum a vývoj na rok 2013 sú vyčlenené zdroje na projekty, ktoré sú vhodné pre iniciatívu „Inteligentné mestá a obce“.

17.

Považuje za podstatné, aby sa na úrovni EÚ v rámci nového programu Horizont 2020 vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na to, aby iniciatíva „Inteligentné mestá a obce“ mohla prispieť k cieľom, ktoré uviedla Komisia.

18.

Zdôrazňuje, že uskutočňovanie iniciatívy „Inteligentné mestá a obce“ nesmie byť sprevádzané krátením prostriedkov z ostatných prebiehajúcich programov, z ktorých sú podporované miestne orgány v ich úsilí o podporu inteligentných miest a obcí, najmä preto, lebo tieto programy sa na miestnej úrovni obzvlášť osvedčili. Okrem toho by Komisia mala stanoviť tematické oblasti a prostriedky pridelené v rámci programu Horizont 2020.

19.

Konštatuje, že regionálna politika a štrukturálne fondy mali kladný vplyv na uskutočňovanie stratégií na podporu inteligentných miest a zdôrazňuje, že pri ďalšom rozvoji iniciatívy „Inteligentné mestá a obce“ by mohli zohrávať dôležitú úlohu. Návrh na prepracovanie politiky súdržnosti po roku 2014 obsahuje jasný mestský rozmer o. i. tým, že poskytuje prostriedky na udržateľný rozvoj miest v rámci fondu regionálneho rozvoja. Je potrebné objasniť, ako tieto prostriedky môžu prispieť k realizácii inteligentných miest, aby bolo možné takto prispieť k vytváraniu synergií a k ucelenému prístupu v otázke rozvoja miest, ktorý bude zohľadňovať aj vidiecke prímestské oblasti.

20.

Navrhuje Komisii, aby v jednom prehľadnom usmernení zhromaždila všetky európske programy a iniciatívy umožňujúce financovať inovatívne projekty, ktoré môžu byť vypracované v rámci partnerstva „Inteligentné mestá a obce“. Toto usmernenie by sa malo zaoberať iniciatívami, ako sú Charta ekologickej zodpovednosti v digitálnom sektore, Dohovor primátorov a starostov, CIVITAS, Concerto a iné. Takéto usmernenie by malo pre miestne orgány a pre priemysel veľký význam, pretože by obsahovalo informácie o všetkých programoch v súvislosti s inteligentnými mestami a obcami. Mohlo by byť dostupné napr. na internetovej stránke platformy zainteresovaných strán.

21.

Zdôrazňuje význam uceleného prístupu, pokiaľ ide o finančnú podporu EÚ pre partnerstvá SCC a iné zdroje finančných prostriedkov EÚ, ako napr. Európsky štrukturálny fond pre investície, nástroj na prepojenie Európy a program LIFE 2014 – 2020, aby sa vytvorila jednoznačná kontinuita podpory rozvoja iniciatív SCC a zabránilo sa tak zbytočným nezrovnalostiam, prekrývaniu a duplicite.

22.

Víta skutočnosť, že Komisia členským štátom navrhuje, aby vyčlenili finančné prostriedky na podporu opatrení zameraných na obstarávanie a šírenie inovatívnych riešení v rámci partnerstva „Inteligentné mestá a obce“.

23.

Konštatuje, že vlajkové projekty ako ústredná súčasť iniciatívy „Inteligentné mestá a obce“ sú strategickými partnerstvami medzi podnikmi orientovanými na inováciu v uvedených troch sektoroch na jednej strane a miestnymi rozhodujúcimi predstaviteľmi a miestnymi orgánmi na strane druhej.

24.

Poukazuje v tejto súvislosti na rozdielne úlohy a uhol pohľadu priemyslu a mesta. Dôležitá úloha priemyslu spočíva vo vývoji technických špecifikácii a riešení, ktoré môžu mnohé mestá prevziať a šíriť. Mestá a obce a ich obyvatelia sú v prvom rade zodpovední za identifikáciu a propagovanie konkrétnych miestnych potrieb, na ktoré sa musia nájsť zodpovedajúce technické riešenia. Preto je veľmi dôležité, aby sa projekty vypracúvali a riadili na základe potrieb a dopytu, berúc pritom do úvahy pridanú hodnotu z technologického a inovačného hľadiska.

25.

Zastáva názor, že vlajkové projekty tvoria kľúčové prvky partnerstva „Inteligentné mestá a obce“. Keďže miestne orgány môžu najlepšie posúdiť potrebu udržateľných riešení pre mestá, musí im byť v konzorciách a vlajkových projektoch priznaná podstatná a rozhodujúca úloha. Toto sa v oznámení Komisie nespomína a bude sa musieť v ďalšej práci objasniť.

26.

Zastáva názor, že aj úloha ostatných aktérov v konzorciách a projektoch sa musí tiež jasne definovať, aby mali partnerstvá dobré predpoklady a vyváženosť. Forma vlajkových projektov a konzorcií by sa mala stanoviť v rámci verejného obstarávania, aby mala podoba konzorcií a úloha jednotlivých aktérov pri vypracúvaní projektov jasné kontúry a aby sa rámcové podmienky partnerstva „Inteligentné mestá a obce“ stali transparentnejšími.

27.

Berie na vedomie, že Komisia vo svojom oznámení pripúšťa možnosť budúcej regulácie tejto oblasti, aby sa uľahčilo komerčné využitie budúcich riešení. Výbor regiónov by síce nechcel takéto opatrenia vylúčiť, považuje však za dôležité, aby prípadná regulácia dôsledne zohľadnila zásady proporcionality a subsidiarity, ako aj potrebu riešení prispôsobených miestnym pomerom a vychádzajúcich z miestnych podmienok.

28.

Zastáva preto názor, že Komisia musí ozrejmiť, v čom bude prípadná budúca regulácia spočívať a uviesť príklady takejto regulácie alebo oblastí. Bola by to cenná informácia pre príslušných aktérov v konzorciách a projektoch.

29.

Považuje za dôležité, aby sa pre činnosti každého projektu stanovili ukazovatele, ktoré budú zodpovedať prioritám na úrovni EÚ a kľúčovým výzvam v energetike, doprave a informačných a komunikačných technológiách, ku ktorým patria napríklad výsledky v oblasti životného prostredia, energetická hospodárnosť miest, podiel energie z obnoviteľných zdrojov na využívanej energii, spoločné využívanie infraštruktúry atď.

30.

Znovu opakuje, že v každom meste existujú iné predpoklady. Preto zdôrazňuje, že je dôležité, aby mestá mohli prispôsobiť ukazovatele miestnym danostiam. To, aké vysoké ciele sa pre jednotlivé ukazovatele vytýčia, by mali stanoviť mestá v spolupráci s priemyselnými konzorciami. Zároveň musia ukazovatele slúžiť ako vodidlo pre priemysel, vrátane malých a stredných podnikov, aby bolo možné splniť hlavné ciele a najdôležitejšie výzvy na úrovni EÚ. Ciele sa v každom prípade začlenia do stratégie „20-20-20“, ktorú Európska únia stanovila na rok 2020.

31.

Odporúča, aby Komisia financovala v celej Európe potrebné výskumné a vývojové činnosti v oblasti regionálnych inovatívnych ekosystémov. V oblasti inteligentných miest sú potrebné experimenty, pri ktorých sa prepájajú materiálové a funkčné vlastnosti budov a všetkej infraštruktúry s rôznymi typmi rozvoja a služieb, ktoré mestá a iní prevádzkovatelia produkujú a udržiavajú. Toto regionálne modelovanie podporované IKT je potrebné na poskytovanie spoľahlivého základu pre analýzu životného cyklu rozličných investícií, ako aj rozvoj obchodných činností zameraných na užívateľa, občianskych iniciatív a rozhodovania.

32.

Víta zámer Komisie stavať monitorovacie systémy na existujúcich postupoch, ako napr. na tých, ktoré sa používajú v súvislosti s Dohovorom primátorov a starostov a Chartou ekologickej zodpovednosti v digitálnom sektore. Malo by sa tiež zdôrazniť, že ciele na úrovni EÚ sú minimálne ciele a že mestá by sa mali povzbudzovať k tomu, aby si stanovili vyššie ciele a išli v tejto oblasti príkladom.

33.

Víta požiadavku Komisie, aby sa výmena skúseností a šírenie osvedčených postupov uskutočňovali na medzinárodnej úrovni. Poukázaním na konkrétne a vydarené európske príklady na medzinárodnej scéne sa podporí európsky priemysel. To zase dodá nový impulz uskutočňovaniu stratégie Európa 2020. Ciele v oblasti medzinárodnej spolupráce v rámci partnerstva „Inteligentné mestá a obce“ by sa mali podporiť špecifickými prostriedkami.

34.

Konštatuje, že Komisia uvádza celý rad prierezových tém, ktoré by mohli byť vhodnými témami projektov, napr. inteligentné budovy, inteligentné systémy a služby v oblasti zásobovania a dopytu, udržateľná mestská mobilita a ekologické informačné technológie. Tieto témy sú síce relevantné, Výbor regiónov však zdôrazňuje, že ich zoznam nie je vyčerpávajúci – musí byť možné zahrnúť do neho ďalšie relevantné témy. Informačné a komunikačné technológie by sa mali vyzdvihnúť napr. ako základná podmienka rozvoja menej nákladných a užívateľsky ústretovejších elektronických služieb vo všetkých oblastiach, ktoré iniciatíva zahŕňa. Na doplnenie do zoznamu tém projektov je potrebné uviesť aj vhodné zosúladenie hospodárenia s energiou a nakladania s odpadom.

35.

Zdôrazňuje najmä, že hlavnou súčasťou činností v rámci partnerstva „Inteligentné mestá a obce“ bude rozvoj inteligentných sietí. V tejto súvislosti poukazuje na svoje nedávno prijaté stanovisko na tému „Energia z obnoviteľných zdrojov: významný aktér na európskom trhu s energiou“ a opätovne potvrdzuje veľký význam, ktorý prislúcha rozvoju inteligentných sietí.

36.

Znovu upozorňuje na veľký problém, ktorý súvisí s tým, že obnoviteľné zdroje energie sa pripájajú k energetickým sieťam, ktoré nie sú prispôsobené tomuto druhu zdrojov energie. Rozsiahle využívanie energie z obnoviteľných zdrojov si vyžaduje investície do modernizácie sietí, ktorých súčasný stav obmedzuje rozvoj obnoviteľných zdrojov. V tejto súvislosti zohráva budovanie inteligentných sietí dôležitú úlohu.

37.

Poukazuje aj na ďalšiu oblasť, v ktorej inteligentné siete môžu znamenať obrovský prínos, a to je akumulácia nadbytočnej energie, ktorá môže prispieť k lepšej rovnováhe medzi ponukou energie a dopytom po nej. Inteligentné siete a k nim patriace technické aplikácie, ktoré umožňujú vyrovnávanie výkyvov vo výrobe a využívaní energie, ako aj rovnomernejší tok energie, by prispeli k značnému oživeniu hospodárstva, k zníženiu nákladov tak pre výrobcov, ako aj spotrebiteľov a k rozvoju inteligentných miest.

38.

Zároveň zdôrazňuje, že udržateľné a inteligentné mestá sa nedajú vytvoriť len pomocou technických systémov a aplikácií. Technický rozvoj musí ísť ruka v ruke s opatreniami, ktoré podnietia občanov a podniky k tomu, aby zmenili svoje modely spotreby energie.

39.

Konštatuje, že mestská štruktúra mnohých európskych miest je urbanisticky veľmi asymetrická z hľadiska energetickej účinnosti. Rozvoj udržateľného mestského prostredia si vyžaduje osobitné úsilie pri rekonštrukcii budov prostredníctvom príslušných finančných inštrumentov, pričom osobitnú úlohu musia zohrávať obnoviteľné energie.

40.

Zastáva názor, že riadenie musí byť účinné a účelné, súčasne však jednoducho a transparentne organizované, aby partnerstvo „Inteligentné mestá a obce“ mohlo plniť svoju úlohu. Ľutuje však, že Komisia nedostatočne zdôraznila významnú úlohu, ktorá pri riadení miestnym a regionálnym orgánom prislúcha. Miestnym orgánom sa bez ohľadu na počet obyvateľov obce musia poskytnúť významné možnosti účasti a vplyvu na všetkých úrovniach riadenia: v rámci skupiny na vysokej úrovni a platformy zainteresovaných strán, ale aj všetkých pracovných skupín, ktoré sa budú následne vytvárať.

41.

Zastáva názor, že Komisia musí stanoviť základ a postup vymenovania členov skupiny na vysokej úrovni. Pritom treba zabezpečiť, že miestne orgány budú v skupine na vysokej úrovni primerane zastúpené.

42.

Považuje ďalej za dôležité umožniť rozsiahle zastúpenie miestnych orgánov aj v rôznych grémiách platformy zainteresovaných strán (napr. v skupine plánovania), aby sa zabezpečilo, že sa primerane uplatní miestny rozmer.

43.

Vyslovuje sa za úzku spoluprácu miestnych orgánov na riadení. Tým je možné zaručiť, že sa budú uskutočňovať projekty a riešenia, ktoré mestá a ich občania skutočne potrebujú. Ako už bolo spomenuté, miestne orgány najlepšie poznajú potreby svojich občanov a svoje vlastné komplexné systémy miest a bez tejto znalosti a kompetencií, ktoré sú pre riadenie zásadné, nebudú riešenia optimálne.

44.

Predpokladá, že riadiaca štruktúra obsahuje mechanizmus kontroly a následného monitorovania, ktorý zabezpečí, že všetky disponibilné finančné prostriedky budú použité účinne a v súlade s cieľmi partnerstva „Inteligentné mestá a obce“. Mechanizmus kontroly a následného monitorovania musí byť transparentný a zúčastneným aktérom známy.

45.

Považuje za mimoriadne dôležité účinným spôsobom oznámiť všetky príslušné informácie o iniciatíve a sprístupniť ich všetkým zúčastneným aktérom, aby sa zozbierali a ďalej rozpracovali sľubné nápady, ktoré môžu následne tvoriť základ projektov. Komisia pri tom hrá dôležitú úlohu, ale aj podnety miestnych orgánov sú veľmi významné, keďže najlepšie poznajú miestne hospodárstvo a priemysel. Aj rozličným druhom sietí na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni možno v tejto súvislosti priznať veľký význam. V tejto súvislosti nemožno zabúdať na význam uplatňovania systému viacúrovňového riadenia, v rámci ktorého každá úroveň verejnej správy prispeje k rozvoju projektov na základe svojich právomocí a vlastných zdrojov.

46.

Zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli pracovné postupy, zasadnutia, spravovanie dokumentov a pod. efektívne, aby žiadneho zo zúčastnených aktérov neodrádzali od jeho spoluúčasti, ale aby ju naopak stimulovali. Pracovné postupy musia byť vo všetkých pracovných skupinách jasne a jednoznačne definované.

27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/33

—

poukazuje na to, že rozvoj služieb elektronického zdravotníctva musí byť v prospech všetkých občanov EÚ a dať im príležitosť lepšie uchopiť svoje zdravie do vlastných rúk, pričom však nesmie viesť k prehĺbeniu nerovnosti, pokiaľ ide o dostupnosť zdravotnej starostlivosti a jej využívanie;

—

konštatuje, že v mnohých členských štátoch sú miestne a regionálne samosprávy spoluzodpovedné za plánovanie, vymedzovanie, uskutočňovanie, testovanie a financovanie zdravotnej a sociálnej politiky. Je preto samozrejmé, že regionálne samosprávy musia byť úzko zapojené do každej reformy, ktorá má dosah na zdravotnú a sociálnu starostlivosť;

—

požaduje nepretržitú snahu o podporu vzdelávania v oblasti zdravia, inovácií a zmien motivovaných odhodlanosťou dosiahnuť špičkovú úroveň. Zároveň považuje za potrebné šíriť povedomie o tom, že v prudko sa meniacom elektronickom zdravotníctve môžu byť dnešné názory a výdobytky už zajtra úplne prekonané;

—

poukazuje na to, že mnoho údajov v spojitosti so zdravím, telesnou a duševnou pohodou a sociálnou starostlivosťou je uložených bez akéhokoľvek vzájomného prepojenia. Účinnejšie využitie týchto údajov by dalo európskym systémom zdravotnej starostlivosti inú podobu a umožnilo by vytvoriť silnejšie a účinnejšie poskytovanie kontinuálnej starostlivosti;

—

konštatuje, že medzi kritické faktory úspechu postupného rozvoja a zavádzania elektronického zdravotníctva patria účasť miestnej samosprávy, decentralizované uchovávanie záznamov, riadne poskytovanie informácií pacientom a aktívna spolupráca so zdravotníkmi;

—

opakuje, že rozsiahle zavedenie elektronického zdravotníctva nie je len otázkou právnej a technickej uskutočniteľnosti, ale na prvom mieste závisí od dôvery občanov, pacientov a zdravotníkov. Je preto dôležité sa najprv zaoberať problémami týkajúcimi sa ochrany súkromia, dôvernosti, ochrany údajov a zodpovednosti a zabezpečiť nepretržitý dohľad, aby boli citlivé údaje chránené pred napadnutím hackermi, únikom, porušením súkromia alebo inými formami zneužitia.

Spravodajca

Johan SAUWENS (BE/EĽS), poslanec flámskeho parlamentu

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný plán elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020 – inovačná zdravotná starostlivosť pre 21. storočie

COM(2012) 736 final

1.

podporuje oznámenie o akčnom pláne elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020, v ktorom Komisia predstavuje stratégiu elektronického zdravotníctva v EÚ a naznačuje, ktoré hlavné ciele sa musia dosiahnuť, aby sa potenciál elektronického zdravotníctva mohol plne využiť. Tento plán je rozhodne dôležitým krokom v príprave nášho európskeho systému zdravotnej starostlivosti na výzvy v oblasti zlepšovania kvality starostlivosti, účinnejšieho využívania čoraz menšieho objemu prostriedkov, ktoré má zdravotníctvo k dispozícii, ako aj v oblasti znižovania administratívnej záťaže pacientov, poskytovateľov starostlivosti, zdravotníckych zariadení a príslušných orgánov a v oblasti inovácie na poli informatiky a technológie, výroby a služieb.

2.

Výbor je zajedno s konštatovaním Komisie, že ani najlepšie riešenia vo sfére elektronického zdravotníctva nebudú pre občanov EÚ prínosom, pokiaľ je ich vypracovanie a realizácia roztrieštená do oddelených oblastí. Skutočnosť, že Komisia venuje pozornosť právnym, organizačným, sémantickým a technickým rámcom interoperability, usmerneniam a špecifikáciám, si zasluhuje podporu.

3.

Výbor zdôrazňuje, že vykonávanie zdravotnej a sociálnej politiky je vo viacerých členských štátoch prenesené na decentralizovanú úroveň a že hlas regionálnych samospráv musí mať v diskusiách väčšiu odozvu.

4.

Poukazuje na to, že rozvoj služieb elektronického zdravotníctva musí byť v prospech všetkých občanov EÚ a nesmie viesť k (prehĺbeniu) nerovnosti, pokiaľ ide o dostupnosť zdravotnej starostlivosti a jej využívanie. Záujem pacienta musí byť stredobodom zmeny, ktorú elektronické zdravotníctvo prinesie. Pacient má právo rozhodnúť o prístupe k svojim osobným údajom a musí dostať zrozumiteľné informácie o tom, kto a akým spôsobom môže tento prístup využiť. Elektronické zdravotníctvo musí občanom a pacientom dať príležitosť lepšie uchopiť svoje zdravie do vlastných rúk.

5.

Výbor zdôrazňuje, že s novými aplikáciami sa musí dať ľahko pracovať a musia podporovať samostatnosť osôb s postihnutím, starších osôb, alebo inak znevýhodnených občanov. Preto má byť kritérium bezbariérovosti povinné pri všetkých výrobkoch a softvérových aplikáciách ako schvaľovacie kritérium pri uvádzaní na trh.

6.

V mnohých členských štátoch sú miestne a regionálne samosprávy spoluzodpovedné za plánovanie, vymedzovanie, uskutočňovanie, testovanie a financovanie zdravotnej a sociálnej politiky. Je preto samozrejmé, že regionálne samosprávy musia byť úzko zapojené do každej reformy, ktorá má dosah na zdravotnú a sociálnu starostlivosť.

7.

V tejto súvislosti možno poukázať na správu o stratégii elektronického zdravotníctva z roku 2011, ktorá sa zaoberala jeho infraštruktúrou a v ktorej autori uvádzajú, že riadenie elektronických zdravotníckych záznamov je vo veľkých krajinách už príliš zložité. Skúsenosti z Európy ukazujú, že krajiny s viac ako 10 miliónmi obyvateľov, a z nich najmä krajiny ktoré nedisponujú zdravotným systémom zhora nadol, nedokážu splniť svoje ciele. Riešením sa zdá byť stredná cesta, pri ktorej by sa zvolil miestny alebo regionálny systém na základe celoštátnej infraštruktúry.

8.

Z nedávnej štúdie Výboru regiónov s názvom „Dynamic health systems and new technologies: eHealth solutions at local and regional levels“ okrem toho vyplynulo, že elektronické zdravotníctvo je jedným z hlavných bodov programu miestnych a regionálnych samospráv v Európe.

9.

Je potrebná intenzívnejšia medziregionálna spolupráca a výmena skúseností z politiky a praxe, aby lídri v oblasti elektronického zdravotníctva mohli preniesť svoje znalosti na nováčikov. Európska komisia by v nej mohla zohrávať úlohu a zhromažďovať a spájať poznatky a osvedčené postupy. Nevyhnutná je hĺbková analýza, aby sa zistilo, ktoré iniciatívy a modely v oblasti zdravotnej starostlivosti možno najjednoduchšie uplatniť na úrovni EÚ.

10.

Lepšie poznatky o zdraví sú dôležitým prvkom stratégií na odstránenie nerovností v oblasti zdravia. Spolu s digitálnou gramotnosťou a širokopásmovým prístupom na internet môže rozšírenie poznatkov o zdraví pomôcť ľuďom v odľahlých, riedko osídlených alebo inak znevýhodnených regiónoch získať prístup k správnym informáciám, preventívnym zdravotníckym opatreniam a lekárskemu poradenstvu, ale aj k jednoduchej pomoci, liečbe a lekárskej kontrole cez internet.

11.

Kvalitné, spoľahlivé a prístupné informácie prispôsobené rôznym skupinám spoločnosti sú predpokladom digitálnej gramotnosti v oblasti zdravia. To si vyžaduje, aby verejné orgány a súkromný sektor poskytovali jasné a relevantné informácie a aby predovšetkým zdravotníci získali lepší obraz o gramotnosti svojich pacientov v oblasti zdravia.

12.

Elektronické zdravotníctvo je prudko a sústavne sa vyvíjajúcou oblasťou. Dnešné názory a výdobytky môžu byť zajtra už úplne prekonané. Prechod z tradičného na elektronické zdravotníctvo si vyžaduje nielen potrebnú infraštruktúru informačných technológií a digitálnu gramotnosť, ale v prvom rade zmenu vo vzťahoch medzi zdravotníckym personálom a personálom poskytovateľov sociálnych služieb, výskumnými pracovníkmi, zdravotnými poisťovňami, pacientmi a verejnými orgánmi. Okrem toho je potrebné vyvíjať nepretržité úsilie o inováciu a zmenu, vzdelávanie a odborné poznatky.

13.

V tejto súvislosti možno poukázať na závery seminára o monitorovaní národných stratégií elektronického zdravotníctva, ktorý sa konal v roku 2010 v Bruseli, v ktorých sa uvádza, že skúsenosti ukázali, že uskutočňovanie stratégií elektronického zdravotníctva v Európe je oveľa zložitejšie a časovo náročnejšie, ako sa očakávalo. Okrem toho sa značne podcenila aj zložitosť elektronického zdravotníctva ako výzvy pre oblasť správy.

14.

V určitých regiónoch má zdravotnícky personál a personál poskytovateľov sociálnych služieb veľmi nedostatočné počítačové schopnosti a nedostatočný prehľad o možnostiach elektronického zdravotníctva. Týka sa to rovnako kvality, jednoduchosti použitia a možností niektorých softvérových programov, ktoré sú k dispozícii zdravotníckemu personálu a personálu poskytovateľov sociálnych služieb, alebo sú dostupné na trhu. Táto skutočnosť je poľutovaniahodná a brzdí priaznivý vývoj elektronického zdravotníctva. Podmienky, ktoré musí dostupný zdravotnícky softvér, a najmä elektronický zdravotný záznam, spĺňať, musia byť jednoznačnejšie stanovené, aby sa podľa nich mohla posúdiť kvalita softvéru a zaviesť postupy označovania. Momentálne možno konštatovať, že chýba účinná komunikácia medzi zdravotníckym sektorom a odvetvím IT.

15.

V súčasnosti je mnoho údajov v spojitosti so zdravím, telesnou a duševnou pohodou a sociálnou starostlivosťou uložených bez akéhokoľvek vzájomného prepojenia. Účinnejšie využitie týchto údajov by dalo starostlivosti inú podobu a umožnilo by vytvoriť silnejšie a účinnejšie poskytovanie kontinuálnej starostlivosti. Znamená to, že infraštruktúra informačných technológií sa nesmie obmedziť na lekársku liečebnú starostlivosť, ale musí sa rozšíriť aj na sociálnu starostlivosť, asistované bývanie, prevenciu a udržiavanie zdravia. Je to dôsledok zásady, že užívateľ starostlivosti musí mať ústredné postavenie v systéme starostlivosti o zdravie a telesnú a duševnú pohodu, a že jednotlivé útvary tohto systému musia svoj spôsob práce tejto zásade prispôsobiť. Elektronické zdravotníctvo môže prispieť k odstráneniu rozdrobenosti a holistickému prístupu k osobe, ktorá starostlivosť potrebuje.

16.

Kľúčový význam pre lepšiu kvalitu starostlivosti (zvýšenie účinnosti, lepšia kontinuita, posilnenie postavenia pacienta…) má spoločné využívanie elektronických záznamov aktérmi starostlivosti. V mnohých krajinách a regiónoch je v súčasnosti situácia taká, že zdravotné záznamy sú uložené na rôznych miestach (v súboroch uložených v počítači praktického lekára alebo špecialistu až po server nemocnice) bez možnosti výmeny záznamov medzi jednotlivými aktérmi, ktorí určitého pacienta ošetrujú. Praktický lekár vykonávajúci pohotovostnú službu alebo lekár na pohotovosti v nemocnici sa môže ocitnúť v núdzovej situácii, pričom nebude mať k dispozícii zhrnutie najdôležitejších zdravotných záznamov alebo aktuálne údaje o liekoch pacienta. Tento problém sa ešte prehlbuje, ak sa pacient nachádza v zahraničí a jazyková bariéra je veľkou prekážkou komunikácie medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Jeho riešenie sa stane ešte naliehavejším, keď bude jasnejší dosah smernice EÚ z 9. marca 2011 o právach pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a cezhraničnom využívaní starostlivosti v praxi. Rozbory v oblasti klinickej biológie a vyšetrenia prístrojmi s obrazovými záznamom sa zbytočne opakujú, pretože neexistuje prístup k aktuálnych zdravotným záznamom pacienta.

17.

Akčný plán elektronického zdravotníctva venuje značnú pozornosť problematike rámcov interoperability, čo možno len uvítať. Trh elektronického zdravotníctva v Európe je veľmi rozdrobený a ponúkané IKT riešenia pre niekedy veľmi špecificky miestne situácie spôsobujú, že tieto systémy sú drahšie, neprístupné pre iných, nespoľahlivé a nevhodné na iné účely alebo nové aplikácie. Tento stav je prekážkou aj pre podniky v oblasti IT, ktoré narážajú na veľmi obmedzený prístup na trh a znižovanie ziskovosti ich produktového vývoja, čo škodí nevyhnutnej inovácii. Akčný plán poskytuje príležitosti na hospodárske iniciatívy veľkých i malých podnikov vo všetkých európskych krajinách.

18.

Je dôležité, že v priebehu tohto kalendárneho roka sa sieti elektronického zdravotníctva poskytne rámec interoperability. Pri skúmaní právnych predpisov jednotlivých členských štátov o elektronických zdravotných záznamoch sa musia analyzovať aj regionálne pravidlá.

19.

Pozitívom je dôraz, ktorý sa kladie na užšiu spoluprácu s medzinárodnými a svetovými organizáciami, ako je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Je potrebné dohodnúť sa na kódovaní zdravotných údajov a jednotnom používaní medzinárodných systémov klasifikácie chorôb a porúch s cieľom umožniť prijímanie lekárskych rozhodnutí s podporou počítačových programov.

20.

Rozsiahle zavedenie elektronického zdravotníctva nie je len otázkou právnej a technickej uskutočniteľnosti, ale na prvom mieste závisí od dôvery občanov, pacientov a zdravotníkov. Je preto dôležité sa najprv zaoberať problémami týkajúcimi sa ochrany súkromia, dôvernosti, ochrany údajov a zodpovednosti a zabezpečiť nepretržitý dohľad, aby boli citlivé údaje chránené pred napadnutím hackermi, únikom, porušením súkromia alebo inými formami zneužitia.

21.

Jedným z najdôležitejších zistení spoločnosti KPMG („International onderzoek EPD’s“, Utrecht 6. februára 2012) po preskúmaní a porovnaní s ďalšími šiestimi európskymi krajinami bolo, že trendom je prechádzať z rozsiahlych celoštátnych programov na regionálne, aby sa lepšie zvládala ich komplexnosť a zvýšila miera zapojenia na miestnej úrovni. Podľa KPMG je navyše vďaka uplatňovaniu jednotných štandardov čoraz zrejmejšie, že nie sú potrebné celoštátne databázy, ale že je výhodné decentralizovane riadiť uchovávanie záznamov pri zdroji. Miestna účasť, decentralizované uchovávanie záznamov, riadne poskytovanie informácií občanom a pacientom a postupný prístup prostredníctvom pilotných projektov za aktívnej účasti zdravotníkov sa zdajú byť kritickými faktormi úspechu postupného rozvoja a zavádzania elektronického zdravotníctva.

22.

Vzťah medzi zdravotníkmi a pacientmi je osobný a jedinečný, a taký musí aj ostať. Vďaka rozvoju elektronického zdravotníctva sa tento vzťah môže ešte upevniť a zlepšiť, ale je len ilúziou, že virtuálna interakcia nahradí osobné kontakty tvárou v tvár, ba dokonca je to nežiaduce. Preto majú aplikácie elektronických zdravotných služieb zostať obmedzené na už etablované skupiny zdravotníckych a ošetrovateľských povolaní.

23.

Rastie aj napätie v súvislosti so zodpovednosťou za spoločne využívané osobné údaje z elektronických zdravotných záznamov. V ideálnom prípade by aj pacienti mali k dispozícií určitý prístup k svojej elektronickej zdravotnej karte, prostredníctvom ktorého by mohli napríklad vkladať výsledky vlastného sledovania (napríklad: vlastné meranie cukru v krvi, hodnoty krvného tlaku, duševný stav…).

24.

S čoraz dominantnejším postavením chronických porúch v lekárskej praxi v spojitosti so starnúcim obyvateľstvom, v zdravotníckych štatistikách a na zoznamoch najnákladnejších položiek v našom zdravotníctve, sa viac a viac dostáva do popredia aj význam multidisciplinárneho prístupu k chronicky chorému pacientovi. Mnoho starších pacientov bojuje naraz s viacerými poruchami a vyžaduje si starostlivosť viacerých poskytovateľov s doplnkovými kompetenciami. Platí to tak pre nemocničnú starostlivosť, ako aj pre domáce ošetrovateľské služby. Elektronické zdravotníctvo a výmena elektronických údajov medzi pacientom, jeho opatrovateľov a poskytovateľmi starostlivosti, ktorí pacienta liečia, môže veľmi významne prispieť ku kvalitnej a včas poskytnutej starostlivosti podľa potrieb pacienta.

25.

Výbor vyjadruje sklamanie nad rozsiahlym obmedzením rozpočtu nástroja na prepojenie Európy, ktorý bol z 50 miliárd eur, z toho 9,2 miliardy eur na širokopásmový internet a digitálne služby, znížený na 29,3 miliardy eur, z čoho iba ledva 1 miliarda eur je určená na širokopásmový prístup na internet a digitálne služby.

26.

Možno si položiť otázku, či zavedenie rozsiahlych interoperabilných cezhraničných služieb elektronického zdravotníctva, ku ktorému má podľa Komisie dôjsť do roku 2014 v rámci nástroja na prepojenie Európy, ostane na programe aj po tom, čo Európsky parlament dá zelenú kráteniu v tomto nástroji.

27.

Výbor vyjadruje nádej, že sa nebude znižovať rozpočet na výskumné a inovačné činnosti, ktoré sú na programe na obdobie rokov 2014 – 2020 ako súčasť piliera „Zdravie, demografické zmeny a kvalita života“ programu Horizont 2020, a že sa v štúdiách bude klásť dôraz na nákladovú účinnosť technológií elektronického zdravotníctva, ako aj na záruky v súvislosti s ochranou súkromia, zapojením užívateľov a začlenením riešení orientovaných na pacienta do európskych systémov zdravotnej starostlivosti.

28.

Členské štáty majú právomoci v oblasti organizácie a poskytovania zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti. V mnohých členských štátoch sú miestne a regionálne samosprávy spoluzodpovedné za celé oblasti zdravotnej a sociálnej politiky alebo ich dôležité časti.

29.

Najmä v menej prosperujúcich oblastiach je aj naďalej technicky, logisticky alebo finančne náročné vybudovať informačnú infraštruktúru a využívať a rozvíjať potenciál elektronického zdravotníctva. Zásah Európskej únie môže byť užitočný, najmä ak je potrebná koordinácia a stimuly. To platí predovšetkým o niekoľkých otázkach, ktoré je najvhodnejšie riešiť na úrovni EÚ, ako je cezhraničná zdravotná starostlivosť, uznávanie kvalifikácií, spoločné prekážky, normy a vyšetrovacie postupy, aby sa zistilo, do akej miery sú aplikácie elektronického zdravotníctva účinné. Pri pokrývaní vysokých počiatočných nákladov môže prísť vhod aj finančná podpora.

30.

Akčný plán na roky 2014 – 2020 sa zameriava na výskum, inovácie a interoperabilitu a naznačuje, ako by mal technický a právny rámec vyzerať. Bude prínosom pre podniky, ako aj pre miestne a regionálne samosprávy, zdravotníkov, občanov a pacientov. Keďže akčný plán je pomerne rozsiahly, Európska komisia by pri stanovovaní priorít svojej činnosti mohla postupovať cielenejšie.

31.

Zásah na úrovni EÚ by podľa očakávaní mohol byť prínosom pre zdravotnú politiku a zdravotníctvo na regionálnej úrovni a umožnil by vytvoriť európsky priestor elektronického zdravotníctva a udržiavania zdravia.

32.

Očakáva sa, že pri uskutočňovaní akčného plánu sa bude brať ohľad nielen na členské štáty, ale aj na regionálne a miestne samosprávy, ktoré môžu zohrávať dôležitú úlohu, pokiaľ ide o osvetu a komunikáciu s občanmi a pacientmi, vzdelávanie a odbornú prípravu zdravotníckych pracovníkov, zabezpečovanie dostatočnej miery miestneho zapojenia do rozvoja elektronického zdravotníctva, iniciácie pilotných projektov elektronického zdravotníctva, zvládanie zložitosti elektronického zdravotníctva a v niektorých regiónoch i pri tvorbe súvisiacich predpisov.

27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/38

—

je pevne presvedčený, že pre malých producentov energie by mali byť energetické siete resp. inteligentné sústavy ľahko dostupné. Pre vstup týchto nových dodávateľov do sietí by sa mali vypracovať vhodné pravidlá, ktoré by mali domácnosti a malovýrobcov podnietiť k investovaniu do mikrovýroby energie,

—

má pochybnosti o tom, či navrhované opatrenia Európskej komisie postačujú na posilnenie postavenia spotrebiteľov a boj proti energetickej chudobe, a preto žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala ochrane spotrebiteľov. V tejto súvislosti treba venovať pozornosť asymetrickému postaveniu spotrebiteľov energie voči veľkým spoločnostiam,

—

vyzýva orgány, aby sa zaoberali otázkou stimulov pre správne trhové investície do zariadení na výrobu, prenos, akumuláciu a vyrovnávanie ponuky a dopytu a odporúča, aby sa okrem existujúcich programov (Európsky energetický program pre obnovu, Nástroj na prepojenie Európy, politika súdržnosti EÚ, program TEN-T, Horizont 2020) hľadali nové prostriedky financovania realizácie infraštruktúry,

—

dôrazne podporuje naliehavosť modernizácie existujúcej sústavy a rozvíjania inteligentných sústav a zasadzuje sa za spoluprácu pri rozvoji inteligentných sústav na európskej, štátnej a regionálnej úrovni a za vypracovanie európskych noriem pre inteligentné sústavy,

—

vyzdvihuje transparentnosť a účasť občanov a obcí na plánovaní, rozvoji a realizácii rozvodných sietí.

Spravodajca

P. G. (Piet) DE VEY MESTDAGH (NL/ALDE), člen výkonnej rady provincie Groningen

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou

COM(2012) 663 final

1.

vyjadruje názor, že miestne a regionálne orgány zohrávajú rozhodujúcu úlohu na energetických trhoch EÚ a zdôrazňuje ich príspevok k dosiahnutiu vytvorenia vnútorného energetického trhu a zmenšovaniu rozdielov medzi členskými štátmi. Okrem toho miestne a regionálne orgány ako úroveň riadenia, ktorá je najbližšie k občanom, a tak poskytuje široké možnosti komunikácie, z vlastnej skúsenosti poznajú mnohé problémy, ktoré stále pretrvávajú na energetických trhov EÚ, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, transparentnosť a celkovú reguláciu energetiky.

2.

Vyjadruje silnú podporu dobudovaniu vnútorného energetického trhu, ktorý regiónom umožní zamerať sa na svoje regionálne silné stránky, a tak vytvoriť decentralizované odvetvie energetiky založené na obnoviteľných zdrojov energie a špecifické pre určitý región, ktoré bude na prospech regionálnej znalostnej infraštruktúre, hospodárstvu a trhu práce. Navrhuje vypracovať stratégiu na podporu vývoja regionálnych zoskupení (špecializácia) a partnerstiev a zasadzuje sa za to, aby sa regiónom, ktoré sú popredu, pokiaľ ide o znalosti o inovačných systémoch, fungujúcich trhoch s energiou z obnoviteľných zdrojov, budovaní inteligentných prenosových a distribučných sústav atď., umožnilo zohrávať väčšiu úlohu v zapĺňaní medzier, ktoré v súčasnosti jestvujú na európskom energetickom trhu.

3.

Požaduje vytvorenie regionálnych energetických plánov, ktoré budú obsahovať projekty zamerané na výrobu, dopravu, akumuláciu a distribúciu energie, realizáciu potrebnej infraštruktúry a regionálne režimy zlepšovania energetickej účinnosti a úspory energie, ako to vyjadril vo svojom stanovisku k tretiemu legislatívnemu balíku (CdR 21/2008 fin.). Takéto regionálne špecifické energetické plány, ktoré môžu byť vypracované na úrovni regionálnych orgánov, alebo môžu zahŕňať viacero regiónov, vrátane regiónov v susedných krajinách, by mali byť náležitým spôsobom skoordinované a začlenené do národných rámcov, ako aj do rámca Spoločenstva.

4.

Podporuje aktívnejšie presadzovanie tretieho energetického balíka a začatie konaní o porušení predpisov a zdôrazňuje potrebu prísne presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých aktérov trhu, vrátane jeho nových účastníkov. Členské štáty, ktoré stále majú iba jedného dodávateľa, by mali byť povinné odstrániť prekážky vstupu na trh a malo by sa im pomáhať pri vytváraní (cezhraničnej) infraštruktúry, aby spotrebitelia mali možnosť slobodného výberu dodávateľa v celej EÚ. Liberalizácia výroby a cien spolu s účinnou koordináciou na európskej úrovni môže byť užitočná pre spravodlivé rozdelenie zdrojov medzi regióny a stabilizovanie a zlepšenie rámcových podmienok pre európsku energetiku a na podporu udržateľného energetického zásobovania a môže zabezpečiť obmedzenie nákladov spojených s prechodom na iné zdroje energie.

5.

Zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa v celej EÚ dodržiavali dohody o oddelení prenosových sústav a výroby a distribúcie, vrátane dohôd o nezávislých regulačných orgánoch v oblasti energetiky a požiadavkách na ochranu spotrebiteľov. Prioritou musí byť podporovať a ďalej rozvíjať úlohu Agentúry EÚ pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER), najmä jej schopnosť preskúmať národné regulačné rozhodnutia a urovnať spory.

6.

Plne podporuje opatrenia na dosiahnutie rovnakých podmienok pre všetkých s cieľom vytvoriť decentralizovanejšie a konkurencieschopnejšie trhové modely, pretože vytvárajú viac možností pre miestnych výrobcov energie, ale zdôrazňuje, že na zaručenie rovnakých podmienok je potrebné vytvoriť aj nevyhnutnú sieťovú infraštruktúru, aby sa aj okrajovým regiónom, vrátane ostrovných regiónov, umožnilo využiť tieto príležitosti. Kľúčovými prvkami realizácie vnútorného energetického trhu je rozvoj infraštruktúry, aj v najodľahlejších oblastiach, a nevyhnutnosť v regionálnom meradle pracovať na medzinárodných prepojeniach, aj medzi ostrovmi, a prenosových resp. prepravných kapacitách.

7.

Konštatuje, že rozdiely medzi členskými štátmi vo výbere poplatkov a daní poškodzujú konkurencieschopnosť trhu s elektrickou energiou, čo má popritom preukázateľne negatívny dosah na iné odvetvia hospodárstva. To negatívne vplýva na spotrebiteľov, ako aj energeticky náročné odvetvia, ktoré podľa svojej polohy pociťujú značné konkurenčné výhody alebo nevýhody. V záujme zaistenia rovnakých podmienok pre všetkých je nevyhnutné postupne odstrániť priame a/alebo nepriame dotácie na fosílne palivá a výrobu jadrovej energie.

8.

Zdôrazňuje, že pre energetickú politiku by mal byť spotrebiteľ prvoradý, ako to uvádza vo svojom stanovisku k tretiemu legislatívnemu balíku o európskych trhoch s elektrickou energiou a plynom (CdR 21/2008 fin). Spotrebiteľ by mal stáť v centre pozornosti a nakoniec – ako jednotlivec alebo člen skupiny, družstva alebo organizácie – by mal mať priamy prístup na trh s energiou, či už cez škálu zdrojov energie od rôznych výrobcov alebo priamo na spotový trh.

9.

Je presvedčený, že s cieľom umožniť spotrebiteľom čo najlepšie sa rozhodnúť z hľadiska udržateľnosti, pomeru kvality a ceny a energetickej účinnosti a vybrať si najvhodnejšieho dodávateľa musí mať prioritu vzdelávanie, informácie a transparentnosť v oblasti energetiky a že spotrebitelia musia mať ľahší prístup k informáciám o možnostiach, ktoré im vnútorný energetický trh a nové technológie ponúkajú na zníženie ich výdavkov na energiu. Okrem toho by spotrebitelia mali byť oboznamovaní so spôsobmi regulácie spotreby energie a možnosťami úspory energie a informovaní o zlepšovaní energetickej účinnosti a malovýrobe. Výbor regiónov preto odporúča Komisii a členským štátom spustiť informačné kampane zamerané na spotrebiteľa, na ktorých by sa mali aktívne podieľať miestne a regionálne samosprávy a ďalšie relevantné regionálne organizácie občianskej spoločnosti.

10.

Domnieva sa, že popri navrhovaných informačných kampaniach o poskytovateľoch energetických služieb a o cenách je veľmi dôležité zaviesť technicky vhodné inteligentné systémy merania výroby a spotreby elektrickej energie v reálnom čase, ako aj distribučné sústavy, ktoré poskytnú spotrebiteľom informácie, na základe ktorých sa môžu rozhodnúť a ktoré im umožnia lepšie si uvedomiť ceny energií, spotrebu energie (modely spotreby) a súvislosť medzi spotrebou a cenou energie, čo by malo viesť k uváženejšiemu a udržateľnejšiemu využívaniu energie, k vytvoreniu predpokladov na využívanie inteligentných (domácich) elektrických spotrebičov, a tým k úspore energie. Výbor regiónov odporúča Komisii, aby pokračovala vo svojej stimulačnej politike zavádzania inteligentných meračov, ktorú stanovila v predchádzajúcich oznámeniach. Táto politika by mala prispieť k zavedeniu inteligentných distribučných sústav, ktorých súčasťou je riadenie spotreby a flexibilných skladovacích, akumulačných, výrobných a spotrebných kapacít a ich vzájomné prepojenie, a zároveň brala do úvahy aspekty presnosti, dôvernosti, ochrany súkromia a ochrany pred podvodom a súčasne pracovala na príprave noriem.

11.

Má pochybnosti o tom, či navrhované opatrenia Európskej komisie postačujú na posilnenie postavenia spotrebiteľov a boj proti energetickej chudobe, a preto žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala ochrane spotrebiteľov. V tejto súvislosti treba venovať pozornosť asymetrickému postaveniu spotrebiteľov energie voči veľkým spoločnostiam, inak trh nebude reagovať a bude blokovať spätnú väzbu medzi užívateľmi a tvorcami politiky či regulačnými orgánmi. Pomocou Rady európskych energetických regulačných orgánov (CEER) by sa mala na miestnej a regionálnej úrovni uskutočňovať medzi členskými štátmi výmena osvedčených postupov o dôležitých zákazníckych problémoch, akým sú prístup k informáciám, možnosti porovnávania cien, porozumenie faktúram, ako aj špecifické postavenie zraniteľných spotrebiteľov.

12.

Žiada, aby boli mechanizmy stimulujúce lepšiu energetickú účinnosť na vyššej úrovni, ako sú v súčasnosti, a aby sa z hľadiska úspory energie podporili klasické, ale tiež moderné technologické riešenia a energetické služby. V rámci boja proti energetickej chudobe je treba so zreteľom na sociálne zraniteľné a citlivé skupiny zaviesť mechanizmy so zníženou tarifikáciou elektrickej energie alebo zľavy z taríf uvedených jednotlivými dodávateľmi (sociálna tarifa pre domácnosti). Zároveň by sa malo na miestnej a regionálnej úrovni osobitne dohliadať na to, aby domácnosti patriace do týchto skupín mali prístup k programom energetickej obnovy, ktoré budú určené špeciálne im. Pre ostatných spotrebiteľov treba zaviesť jednotnú tarifu a treba sa vyhnúť progresívnej tarife, pretože ak sa stane pravidlom, môže mať za následok spomalenie ďalších pozitívnych krokov, ako je napríklad používanie tepelných čerpadiel ako náhradnej formy vykurovania. Na miestnej a regionálnej úrovni je treba začať informačné kampane o použiteľných metódach na zlepšenie energetickej účinnosti a o objektívnych výhodách, ktoré na základe porovnania prinášajú. To je možné podporiť aj špecifickými programami na podporu energetickej účinnosti.

13.

Zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty a miestne a regionálne samosprávy podporovali miestne energetické riešenia (napr. vo forme družstiev) spočívajúcich v malovýrobe, rozvoji inteligentných sústav a účasti subjektov na strane dopytu, ktoré sú stále dôležitejším pilierom obnovy energetických trhov EÚ. Výbor regiónov obhajuje tento celkový prístup, teda nielen uľahčovanie uvedomelejšej spotreby, ale aj podnecovanie malovýroby, rozvoja inteligentných sústav a ráznej reakcie subjektov na strane dopytu v distribučných sústavách.

14.

Uznáva, že stále viac spotrebiteľov bude investovať prostriedky skôr do vlastnej produkcie, než by mali byť závislí od iných (spotrebiteľ energie, ktorý energiu pre svoje potreby alebo potreby svojich susedov aj vyrába), čo je z hľadiska informovanosti spotrebiteľov a udržateľnosti pozitívny vývoj. Malé podniky a iniciatívy (domácnosti, miestne komunity, sídliská, regionálne družstvá) budú mať stále väčší význam v miestnych a regionálnych dodávkach energií a budú pozitívne pôsobiť na miestne či regionálne hospodárstvo a trh práce. Preto by pre malých producentov energie mali byť energetické siete resp. inteligentné sústavy ľahko dostupné. Pre vstup týchto nových dodávateľov do sietí by sa mali vypracovať vhodné pravidlá, ktoré by mali domácnosti a malovýrobcov podnietiť k investovaniu do mikrovýroby energie. Výbor regiónov vyzýva Komisiu, aby venovala zvláštnu pozornosť rastúcemu významu malovýroby energie a s tým spojeným osobitným požiadavkám a podporovala výmenu osvedčených postupov na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom uľahčiť tento vývoj.

15.

Zdôrazňuje, že zlepšenie práv spotrebiteľov a rastúci význam malovýroby si nielen žiada zavedenie inteligentných systémov merania spotreby, ale aj aktualizáciu koncepcie EÚ týkajúcej sa inteligentných sietí. Európska komisia očakáva, že hladko fungujúca a inteligentná sieť jednotlivých sústav prispeje k hospodárskej súťaži na vnútornom energetickom trhu, konkrétne sa však nezmieňuje o rastúcom význame malovýroby a potenciálnej úlohe spotrebiteľov energie ako producentov energie a partnerov pri akumulácii energie resp. ukladaní zdrojov energie v malom. Výbor regiónov sa preto domnieva, že Európska komisia by poňatie inteligentných sústav mala aktualizovať a že by sa mala uskutočňovať výmena dostupných poznatkov a inovácií s cieľom umožniť účinnú podporu malovýroby.

16.

Pripomína, že veľkoobchodné energetické trhy vysielajú cenové signály, ktoré ovplyvňujú voľbu výrobcov a spotrebiteľov, ako aj rozhodnutia o investíciách do výrobných zariadení a prenosovej infraštruktúry. Tieto signály by mali odrážať skutočné podmienky ponuky a dopytu v energetickej oblasti. Väčšia transparentnosť na veľkoobchodných energetických trhoch znižuje riziko, že trhy budú manipulované a cenové signály narušené. Výbor regiónov preto zdôrazňuje, že uplatňovanie nariadenia o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (REMIT) je kľúčovým opatrením na riešenie nedostatkov na trhu s energiou v rámci celej EÚ.

17.

Domnieva sa, že pre účinné fungovanie európskeho energetického trhu je veľmi dôležité vypracovať predpisy pre siete, vyriešiť zostávajúce regulačné otázky v kontexte sieťového predpisu európskeho vyrovnávacieho trhu a vytvoriť koordinačnú iniciatívu na riešenie vznikajúcich regulačných a technických otázok. Výbor regiónov podporuje toto opatrenie ako spôsob, ako v Európe vybudovať a posilniť pružný a bezpečný energetický trh a domnieva sa, že uplatňovanie európskych predpisov pre siete pri súčasnom zohľadňovaní miery regionálnych rozdielov by Európska komisia mala nepretržite monitorovať, a to nielen preto, aby sa zabezpečila rýchla a účinná implementácia, ale aj funkčnosť týchto predpisov a ich účinnosť na trhu.

18.

Súhlasí s názorom Komisie na potenciál harmonizovaného systému v celej Európe. V priebehu vypracúvania predpisov sa ukázalo, že je nutné pevnejšie prepojenie medzi predpismi, ktoré boli vypracované súbežne na úrovni EÚ a členských štátov. V tejto súvislosti Výbor regiónov súhlasí s názorom agentúry ACER, že predpisy pre siete sa musia zameriavať na lepšie prepojenie medzi štátnymi energetickými sieťami.

19.

Je presvedčený o potenciáli plynu, najmä o jeho vyrovnávacích a záložných kapacitách, ale je rovnako ako Komisia znepokojený v súvislosti s rozdielmi v dostupnosti infraštruktúry pre zemný plyn, ktoré existujú medzi európskymi regiónmi. Vybudovanie zariadení na skladovanie a prepravu (skvapalneného) plynu vo všetkých európskych regiónoch a integrácia plynových a elektrických sústav by uľahčila realizáciu vnútorného energetického trhu. Výbor regiónov preto súhlasí s Komisiou a agentúrou ACER v tom, že regionálne iniciatívy by mali pomôcť vytvoriť ďalšie regionálne plynárenské uzly a energetické burzy s cieľom dosiahnuť úplné prepojenie trhu s elektrickou energiou v celej EÚ. Preto je potrebné posilniť elektrické a plynové prepojenia s okrajovými a ostrovnými oblasťami. Na miestnej resp. regionálnej úrovni by sa mali vypracovať pilotné projekty zamerané na koncepcie „power-to-gas“ (používanie elektrickej energie na výrobu plynu) a „gas-to-power“ (používanie plynu na výrobu elektrickej energie) a šíriť ich výsledky.

20.

Je presvedčený, že presadzovanie cieľa obnoviteľných zdrojov energie prispeje k dokončeniu vnútorného trhu s elektrickou energiou, zdôrazňuje však, že liberalizácia založená výlučne na cene nemusí nevyhnutne viesť k dekarbonizácii energetického systému EÚ. Integrovaný vnútorný trh s elektrickou energiou však znamená menšie cenové výkyvy na určitých regionálnych trhoch, čo umožňuje účinnejšie využívanie a integráciu sústav obnoviteľných zdrojov energie. Investície do energie by v ideálnom prípade mali uprednostňovať obnoviteľné zdroje energie. Keďže rozhodnutia jednotlivých členských štátov o obnoviteľných zdrojoch energie však zatiaľ nie sú jednotné, Výbor regiónov opakuje svoju požiadavku vypracovať spoločnú stratégiu na vytvorenie trhovo orientovaných i regulačných mechanizmov, ktorú vzniesol už vo svojom stanovisku k obnoviteľným zdrojom energie (CdR 2182/2012 fin).

21.

S cieľom uľahčiť integráciu zvyšujúceho sa podielu veternej a solárnej energie a zabezpečiť rovnováhu medzi ponukou a dopytom navrhuje jasný regulačný rámec, ktorý vymedzí úlohu rôznych aktérov a umožní hľadanie trhovo orientovaných riešení vedúcich k jasným cenovým signálom na energetickom trhu. Na strane dopytu budú cenové signály viesť k úsporám energie, na strane ponuky zabezpečia potrebnú flexibilitu. Sem patrí aj účinný systém obchodovania s emisnými kvótami, ktorý zabezpečuje primerané stimuly na investovanie do obnoviteľných zdrojov energie a flexibilitu. Požaduje štrukturálne riešenie naliehavého problému nadmernej ponuky emisných kvót s cieľom zabezpečiť, aby európsky systém obchodovania s emisnými kvótami poskytoval dostatočné stimuly na investovanie do rozvoja technológií s nízkymi emisiami oxidu uhličitého.

22.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že z dôvodu nedostatočnej koordinácie na úrovni EÚ a existencie rozdielnych, často nekompatibilných národných režimov podpory a náhrad za kapacity výroby elektrickej energie sa „regulatórna arbitráž“ stáva kľúčovým faktorom rozhodnutí o investíciách do elektrární v Európe. Výbor regiónov zdôrazňuje, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie nemožno vnímať izolovane a nesmie brániť fungujúcim energetickým trhom. Systémy štátnej pomoci v členských štátoch by mali byť jednoznačne zamerané, predvídateľné, prispôsobené čo do rozsahu sledovaným cieľom, primerané a mali by zahŕňať ustanovenia o postupnom ukončovaní poskytovania pomoci, aby odrážali zmeny v ekonomickej životaschopnosti podporovanej formy výroby. Každé opatrenie o pomoci sa musí vykonávať v súlade s príslušnými pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Orgány, hlavne v okrajových regiónoch, by pred uplatnením nových stimulačných opatrení mali v plnej miere zohľadniť skutočnosť, ako predpokladané rozhodnutia ovplyvnia elektrizačné sústavy v susedných regiónoch resp. krajinách. Výbor regiónov podporuje iniciatívu Komisie vydať usmernenia o osvedčených postupoch pri mechanizmoch podpory pre obnoviteľné zdroje energie.

23.

Schvaľuje iniciatívu Komisie v prospech jednotného inteligentnejšieho zdaňovania energie v Európe, keďže v súčasnosti sa zdaňovanie energie na miestnej a celoštátnej úrovni v rámci EÚ značne líši. Harmonizovanejší rámec zdaňovania, ktorý podľa objektívneho základu stanoví daňové zaťaženie obnoviteľných a fosílnych zdrojov energie, pričom pri každom produkte sa zváži jeho energetický obsah a emisie CO2, by prispel k plneniu cieľov 20-20-20 a pomohol by znížiť emisie CO2 a dosiahnuť ciele plánu postupu v energetike do roku 2050. V tejto súvislosti je potrebné dohodnúť sa na spravodlivej metodike prideľovania kvót emisií CO2 vznikajúcich pri výrobe a spotrebe energie ponad hranice regiónov a štátov v liberalizovanej celoeurópskej sústave prenosu a distribúcie energie.

24.

Zdôrazňuje, že okrem využívania obnoviteľných zdrojov energie je dôležitá aj energetická účinnosť a úspora energie. Mestské a územné plánovanie na miestnej resp. regionálnej úrovni, ako aj opatrenia energetickej účinnosti a stimulovanie výstavby energeticky účinných obytných a iných budov miestnymi a regionálnymi orgánmi môže prispieť k úsporám energie a podnecovať na hľadanie miestnych energetických riešení, medzi ktoré patrí o. i. využívanie kombinovanej výroby energie. Výbor regiónov odporúča venovať tejto politike neustálu pozornosť a navrhuje, aby sa osvedčené postupy na miestnej a regionálnej úrovni využívali na posilnenie príslušných európskych a celoštátnych opatrení.

25.

Zdôrazňuje, že výsledkom predčasne zavedených a zle navrhnutých kapacitných mechanizmov môže byť roztrieštenosť vnútorného trhu a zabránenie investíciám. Výbor regiónov pochybuje o kapacitných mechanizmoch mnohých členských štátov, ktoré sú navrhnuté na podporovanie výrobcov elektriny v tom, aby ponechávali svoje výrobné kapacity dostupné na zachovanie dostatočnej kapacity aj vtedy, keď sa z premenlivých zdrojov elektriny, ako je veterná a solárna energia, nevyrába elektrina. Naproti tomu nadbytok energie (napr. veternej energie) by sa nemal viesť prostredníctvom sietí susedných krajín bez toho, že by sa toto opatrenie vopred dohodlo, pretože by to mohlo narušiť energetický trh v týchto krajinách (kruhové toky). V iných prípadoch môže nadbytok v jednej oblasti práve pomôcť odstrániť nedostatok v inej oblasti. Výbor regiónov podporuje politiku Komisie, ktorou je hľadanie cezhraničných riešení. Skôr než sa prijmú akékoľvek regionálne alebo štátne opatrenia, mala by sa uskutočniť náležitá analýza, ktorá potvrdí, že existuje problém s kapacitou a nie sú žiadne alternatívne riešenia a že navrhované opatrenia zohľadňujú cezhraničné účinky. Pre bezpečnosť dodávok má rozhodujúci význam koordinovaný prístup.

26.

Domnieva sa, že budúci európsky energetický trh by už nemala určovať iba ponuka, ale aj regulácia dopytu, najmä v čase najväčšieho dopytu po energii. Účastníci trhu sa musia snažiť o zníženie spotreby v priemysle a v domácnostiach a vytvoriť všetky predpoklady pre to, aby bolo možné využívať nové funkčné vlastnosti inteligentných sústav a inteligentných meračov. Výbor regiónov preto podporuje rozvoj koordinovaných kapacitných mechanizmov na európskej úrovni, ktoré umožnia vyvážiť spotrebu energie v časoch špičky, zabezpečiť fungovanie európskych elektrizačných sústav (najmä v časoch špičky) a podnecovať znižovanie spotreby elektriny.

27.

Je presvedčený, že pri vytváraní celkovej vízie európskej infraštruktúry je potrebné zohľadňovať rozvoj infraštruktúry pre prevádzkovateľov distribučných sústav v rovnakej miere ako pre prevádzkovateľov prenosových sústav. Rozvoj inteligentnej distribučnej infraštruktúry má rozhodujúci význam pre dosiahnutie cieľov stanovených do roku 2020 a je naliehavo nutné začať napájať energiu z obnoviteľných zdrojov do sietí a integrovať decentralizované energetické produkty do systému. Toto úsilie nemôže mať úspech, keď sa plánovanie infraštruktúry zastaví na úrovni prenosu.

28.

Uznáva skutočnosť, že nakoľko má energetický trh čoraz viac medzinárodný charakter, pri vytváraní vnútorného energetického trhu sú rozhodujúce prepojenia, záložné a uskladňovacie a akumulačné zariadenia a infraštruktúra. Výbor regiónov preto podporuje dohodu o balíku pre európsku infraštruktúru, ktorá sa dosiahla 27. novembra 2012, žiada však, aby sa popri veľkých (medzinárodných) investíciách investovalo aj do regionálnych, ba dokonca miestnych sietí, a do prepojenia s izolovanými a poloizolovanými ostrovnými systémami, keďže energia sa v čoraz väčšej miere vyrába na miestnej resp. regionálnej úrovni.

29.

Vyzýva orgány, aby sa zaoberali otázkou stimulov pre správne trhové investície do zariadení na výrobu, prenos, akumuláciu a vyrovnávanie ponuky a dopytu a odporúča, aby sa okrem existujúcich programov (Európsky energetický program pre obnovu, Nástroj na prepojenie Európy, politika súdržnosti EÚ, programu TEN-T, Horizont 2020) hľadali nové prostriedky financovania realizácie infraštruktúry. Verejno-súkromné partnerstvá, mobilizácia súkromných finančných prostriedkov, inovatívne dohody o financovaní a daňové opatrenia by mohli byť potenciálnymi spôsobmi získavania ďalších finančných prostriedkov. Aby sa umožnil prílev súkromných investícií, je potrebná väčšia istota v tom, ktoré investície prinesú zisky v dlhodobom horizonte. Výbor regiónov preto zdôrazňuje význam (dlhodobého) európskeho programu energetických investícií. Miestne a regionálne orgány by mali mať aj naďalej zjednodušený prístup k pôžičkám Európskej investičnej banky (EIB) na udržateľné energetické projekty. Okrem toho by regulačné orgány mali mať možnosť premietnuť zlepšenia infraštruktúry a vytvorenie záložných, uskladňovacích a akumulačných zariadení do sadzieb za energiu.

30.

Domnieva sa, že zjednodušenie schvaľovacích postupov v rámci EÚ a lepšie prideľovanie finančných prostriedkov pre cezhraničné projekty prispeje k rozvoju sietí infraštruktúry a k uvoľneniu investícií. Navyše by to mohlo viesť k zvýšeniu istoty dodávok v EÚ a integrácii obnoviteľných zdrojov energie tým, že sa zlepšia možnosti prenosu energie. Miestne a regionálne orgány by mali v tomto ohľade hrať dôležitú úlohu a to tak, že by mali zjednodušiť postupy plánovania a začleniť energetickú infraštruktúru do svojich systémov plánovania.

31.

Výbor sa domnieva, že náklady na energetickú sieť a jej rozšírenie, ktoré vznikajú tak v záujme životného prostredia, ako aj spotrebiteľov v celej EÚ, by sa mali znášať spoločne v duchu solidarity a nemali by jednostranne zaťažovať krajinu, v ktorej sa sieť rozširuje. Podporuje preto ďalší rozvoj a uplatňovanie mechanizmu rozdelenia nákladov v nariadení o balíku opatrení pre energetickú infraštruktúru, ako aj prácu, ktorú v tejto chvíli vykonávajú orgány dohľadu, ACER a ENTSOG na ďalšom utváraní tejto politiky.

32.

Dôrazne podporuje naliehavosť modernizácie existujúcej sústavy a rozvíjania inteligentných sústav a zasadzuje sa za spoluprácu pri rozvoji inteligentných sústav na európskej, štátnej a regionálnej úrovni a za vypracovanie európskych noriem pre inteligentné sústavy. Národné a regionálne akčné plány na modernizáciu sietí sú nevyhnutným doplnením existujúcich plánov. Výskumno-vývojové programy (rámcový program, program „Inteligentná energia – Európa“) by pritom mali pomáhať priemyslu. Najmä pilotné projekty na miestnej resp. regionálnej úrovni by mohli preukázať možnosti inteligentných sústav a pomôcť pri rozširovaní sústav po celej Európe. Výbor regiónov preto vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s miestnymi a regionálnymi orgánmi pri vypracúvaní akčných plánov na zavádzanie inteligentných sústav.

33.

Zdôrazňuje, že na uskutočnenie premeny sietí na inteligentné sústavy sú okrem investícií potrebné ďalšie finančné prostriedky na vybudovanie novej infraštruktúry. Je potrebné preskúmať, či by regulačné orgány mali umožniť prevádzkovateľom premietnuť tieto finančné výdavky do svojej štruktúry sadzieb, čo v súčasnosti nie je povolené. Výbor regiónov ďalej žiada, aby metodológie porovnávania sadzieb a nákladov za prístup k prenosovým a rozvodným sústavám, ktoré zriadili regulačné orgány, zahŕňali nielen kvantitatívne aspekty (náklady), ale tiež kvalitatívne (napr. kritéria spoľahlivosti pre kvalitu sústav) tak, aby sa udržiavala súčasná úroveň kvality sústav.

34.

Domnieva sa, že pre rýchlu modernizáciu sústav a ich transformáciu na inteligentné sústavy je absolútne nevyhnutné, aby regulačný rámec podporil potrebné investície ich primeranou návratnosťou a bezodkladne stanovil jasné úlohy a povinnosti. Keďže prevádzkovatelia sietí potrebujú stabilný, predvídateľný a dlhodobý regulačný rámec, ktorý bude podnecovať a uľahčovať potrebné inovácie, je nevyhnutné mať dlhodobú víziu.

35.

Zdôrazňuje, že rozhodujúcou podmienkou akceptácie verejnosťou je transparentnosť a účasť občanov a obcí na plánovaní, rozvoji a realizácii rozvodných sietí. Postup plánovania rozvodných sietí sa musí prepracovať, aby zodpovedal novej ére energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a riadeniu dopytu a aby bola v rámci systému zabezpečená maximálna flexibilita a odolnosť. Súhlasí s tým, že postup plánovania rozvodných sietí musí byť inkluzívny, transparentný a demokratický.

27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/44

—

zdôrazňuje, že vďaka lepšiemu predchádzaniu vzniku odpadu a riadnemu dodržiavaniu zásady „znečisťovateľ platí“ bude možné obmedziť finančnú a organizačnú záťaž miestnych a regionálnych orgánov spojenú s nakladaním s odpadom. Žiada, aby sa na základe najlepších súčasných výsledkov prijali ambiciózne a záväzné ciele. Do roku 2020 by sa malo znížiť množstvo komunálneho odpadu na jednu osobu o 10 % v porovnaní s úrovňami zaznamenanými v roku 2010;

—

žiada, aby členským štátom boli stanovené minimálne, záväzné, kvantitatívne a oddelené ciele pre každú kategóriu odpadu definovaného ako opätovne použiteľného s prihliadnutím na mieru dodržiavania súčasných cieľov v celej EÚ;

—

vyslovuje sa za to, aby sa preskúmali možnosti, ako do roku 2025 zvýšiť súčasný povinný cieľ v oblasti recyklácie tuhého komunálneho odpadu na 70 % s prihliadnutím na dodržiavanie súčasných cieľov v celej EÚ, pričom by sa malo rokovať o strednodobých cieľoch a prechodných obdobiach;

—

zasadzuje sa za prijatie cieľov týkajúcich sa recyklácie priemyselného odpadu. Tieto ciele by sa mohli určiť podľa konkrétnych materiálov, a nie v závislosti od druhu odpadu a mali by byť rovnako ambiciózne ako ciele stanovené pre odpad z domácností;

—

zdôrazňuje potrebu prijať najprísnejšie spoločné regulačné normy v oblasti triedenia a čistenia odpadu. Do roku 2020 by sa malo triediť 100 % odpadu;

—

žiada, aby sa do roku 2020 zakázali skládky organického alebo biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa môže opätovne použiť, úplne alebo čiastočne recyklovať, alebo ktorý má výhrevnú hodnotu. Celkovým cieľom by mohlo byť 5 % alebo menej odpadu akéhokoľvek pôvodu alebo druhu určeného pre skládky.

—

je za to, aby sa preskúmali možnosti, ako zvýšiť ciele týkajúce sa recyklácie odpadu zo všetkých plastových obalov na 70 % a ciele týkajúce sa recyklácie sklených obalov, kovových obalov, papierových a lepenkových obalov a drevených obalov na 80 % s prihliadnutím na mieru dodržiavania súčasných cieľov v celej EÚ, pričom by sa malo rokovať o strednodobých cieľoch a prechodných obdobiach.

Spravodajca

Michel LEBRUN (BE/EĽS), poslanec Parlamentu francúzskeho spoločenstva

Referenčný dokument

Žiadosť Európskej komisie zo 14. decembra 2012

1.

Domnieva sa, že cieľom zodpovednej a udržateľnej politiky v oblasti predchádzania vzniku odpadu a nakladania s odpadom musí byť zmiernenie negatívnych dôsledkov výroby odpadu a nakladania s odpadom na ľudské zdravie a životné prostredie v čo možno najväčšej miere, ako aj zachovanie prírodných zdrojov a opätovné zaradenie materiálov do hospodárskeho cyklu predtým, ako sa z nich stane odpad.

2.

Konštatuje, že v oblasti predchádzania vzniku odpadu a nakladania s odpadom sa dosiahol pokrok vďaka aktívnemu európskemu regulačnému rámcu. Teší ho, že niektoré členské štáty a miestne a regionálne orgány idú nad rámec cieľov stanovených Európskou úniou v tejto oblasti. Budúce právne predpisy musia dbať na to, aby sa tie členské štáty a miestne a regionálne orgány, ktoré najviac zaostávajú, podporovali v ďalšom zlepšovaní výsledkov.

3.

Berie na vedomie, že v oblasti nakladania s odpadom sú medzi členskými štátmi veľké rozdiely. EÚ musí predovšetkým podnecovať a podporovať rozvoj zariadení, metód a kapacít, pokiaľ ide o dobré nakladanie s odpadom členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré najviac zaostávajú, a v prospech týchto členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov, a to hlavne tak, že sa posilní národná a regionálna spolupráca na miestnej a medzinárodnej úrovni.

4.

Zdôrazňuje význam európskej štatistiky o odpadoch s cieľom získavať ďalšie údaje aj na regionálnej úrovni. V tejto súvislosti víta, že databáza Eurostatu už obsahuje údaje o recyklácii komunálneho odpadu pre regióny vo viacerých krajinách. Je užitočné vyhodnotiť regionálne rozdiely v nakladaní s odpadom, pretože výrazné rozdiely v rámci jednotlivých krajín poukazujú na význam a relatívny úspech regionálnych politík (1).

5.

Je si vedomý skutočnosti, že toto stanovisko prichádza v začiatočnom štádiu hodnotenia a prepracovania v súčasnosti platných právnych predpisov. Nové ciele, ktoré z tohto hodnotenia a prepracovania vyplynú, by mali byť v súlade s ambicióznymi cieľmi stanovenými v pláne efektívneho využívania zdrojov (2) a mali by nadväzovať na siedmy environmentálny akčný program (3) – ktorý prispeje k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast – a podporia opatrenia prijaté v rámci iniciatívy EÚ v oblasti zachovania surovín (4).

6.

Víta, že ho Európska komisia vyzvala, aby sa vyjadril k otázke prepracovania cieľov EÚ v oblasti nakladania s odpadom v súvislosti s revíziou rámcovej smernice o odpade (5), smernice o skládkach odpadu (6) a smernice o obaloch a odpadoch z obalov (7).

7.

Domnieva sa, že návrh ambicióznejších cieľov na úrovni celej EÚ musí aj v prípade, že by sa stanovili prechodné obdobia a strednodobé ciele pre menej pokročilé členské štáty a miestne a regionálne orgány, predbežne zohľadniť preskúmanie dôvodov, prečo neboli v jednotlivých územných celkoch splnené súčasné ciele.

8.

Vyzdvihuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri implementácii európskych právnych predpisov v tejto oblasti, budovaní a financovaní zariadení na spracovanie a skladovanie odpadu a prevádzkovom riadení tokov. Optimálne nakladanie s odpadom je v súčasnosti jedným z najväčších problémov, ktorému sú miestne a regionálne orgány vystavené. VR preto žiada, aby bol zapojený do všetkých fáz prípravy politických opatrení, ktoré budú v tejto oblasti prijaté.

9.

Zdôrazňuje, že jednou z piatich priorít pracovného programu VR pre subsidiaritu na rok 2013 je zhodnotenie politiky EÚ v oblasti odpadu, čím VR demonštruje vôľu posilniť účasť miestnych a regionálnych orgánov na vypracovaní nových cieľov, ktoré by mali sledovať. VR v tejto súvislosti žiada, aby EÚ miestnym a regionálnym orgánov zabezpečila takú mieru zapojenia a spolupráce, ktorá bude v plnom rozsahu dodržiavať zásadu subsidiarity. VR uskutočnil konzultácie so svojou expertnou skupinou pre subsidiaritu a s partnermi siete na monitorovanie subsidiarity týkajúce sa subsidiarity v súvislosti s revíziou právnych predpisov EÚ v oblasti odpadu.

10.

Poznamenáva, že pri prijatí nových cieľov sa musí dodržať zásada proporcionality. Žiada EÚ, aby dodržiavala zásadu predchádzania škodám a pamätala na možný dosah nových opatrení na miestne a regionálne orgány, ich rozpočty, administratívne a prevádzkové kapacity. Osobitná pozornosť sa musí venovať uskutočniteľnosti budúcich politík v prípade najmenej výkonných členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov. Konečné ciele bude možné dosiahnuť iba vtedy, ak sa príjmu správne vyvážené strednodobé ciele a miestnym a regionálnym orgánom sa poskytne určitá prevádzková flexibilita. V tejto súvislosti bude treba zohľadniť geografické, demografické a sociálno-ekonomické osobitosti.

11.

Odporúča, aby základom revízie cieľov bol princíp blízkosti. Tento princíp sa bude chápať v miestnom a medzinárodnom zmysle: budúce právne predpisy musia predovšetkým podporiť zachovanie a rozvoj činností spojených s nakladaním odpadu na území EÚ. Žiada, aby sa zabezpečilo, že revíziou cieľov sa neohrozí konkurencieschopnosť ani rovnosť príležitostí verejných a súkromných subjektov pôsobiacich v tomto sektore, ale sa podporí jeho hospodárska činnosť v rámci EÚ.

12.

Odporúča prijať v rámci EÚ jedinú metódu výpočtu odpadu, ktorá bude účinná a transparentná a ktorá umožní racionalizáciu cieľov a porovnanie stavu a dosiahnutého pokroku. Pri prijímaní tejto metódy je potrebné zohľadniť miestne špecifiká jednotlivých členských štátov. Požaduje predovšetkým, aby terajšie štyri metódy výpočtu pre ciele pre odpad z domácností a podobný odpad stanovené v rámcovej smernici o odpadoch (8) boli nahradené jednou, transparentnou, spoľahlivou a ambicióznou metódou výpočtu.

13.

Žiada, aby sa vypracoval európsky slovník, ktorý bude obsahovať presné a úplné odborné termíny vzťahujúce sa na odpad, spôsoby jeho spracovania, druhotného použitia, recyklácie a zhodnotenia, štruktúry a zariadenia, ako i na subjekty pôsobiace v tomto sektore.

14.

Nabáda, aby sa vytvorila európska nomenklatúra odpadu, ktorá bude zahŕňať celý tok odpadu, čo umožní vytvoriť nespochybniteľnú kategorizáciu v rámci hierarchie odpadového hospodárstva.

15.

Odporúča, aby sa ciele oddelili a aby sa v rámci celkových cieľov, ktoré budú stanovené pre každú úroveň hierarchie odpadového hospodárstva, prijali odlišné ciele podľa druhu odpadových tokov a materiálov, ktoré sa budú spracúvať.

16.

Vyzýva na prijatie osobitných cieľov pre kritické materiály, ktoré sú dôležité pre hospodárstvo a ktorých zachytávanie nebude možné výlučne prostredníctvom osobitných cieľov týkajúcich sa odpadových tokov.

17.

Žiada, aby sa prijala zásada, podľa ktorej budú jednotlivé druhy odpadu automaticky presunuté do najvyššej úrovne hierarchie, ktorá im bude dostupná. Pri kategorizácii odpadových tokov v rámci hierarchie odpadového hospodárstva sa musí uprednostniť typ materiálov obsiahnutých v odpadových tokoch pred druhom odpadu.

18.

Praje si, aby EÚ prioritne financovala činnosti spadajúce do najvyšších úrovní hierarchie odpadového hospodárstva. Poskytnutie dotácií projektom spadajúcim do nižších úrovní by malo byť podmienené zavedením všetkých opatrení nevyhnutných pre splnenie cieľov stanovených pre vyššie stupne.

19.

Konštatuje, že nakladanie s odpadom umožňuje iba čiastočne zmierniť dosah na životné prostredie. Preto je dôležité podporovať udržateľné nakladanie s odpadom, ktoré bude viesť k nahradeniu prírodných zdrojov materiálmi vyrobenými z odpadu. Predchádzanie vzniku odpadu je naďalej prvým a hlavným spôsobom, ktorý umožňuje zmierniť záťaž na životné prostredie.

20.

Zdôrazňuje, že vďaka lepšiemu predchádzaniu vzniku odpadu, ako i riadnemu dodržiavaniu zásady „znečisťovateľ platí“, bude možné obmedziť finančnú a organizačnú záťaž miestnych a regionálnych orgánov spojenú s nakladaním s odpadom.

21.

Žiada, aby sa sprísnili požiadavky v oblasti predchádzania vzniku odpadu. Na základe najlepších súčasných výsledkov by sa mali prijať ambiciózne a záväzné ciele. Do roku 2020 by sa preto malo znížiť množstvo komunálneho odpadu na jednu osobu o 10 % v porovnaní s úrovňami zaznamenanými v roku 2010. V prípade, že je celkový cieľ zníženia odpadu v rámci novej smernice v rozpore s cieľom zníženia odpadu na osobu, mal by sa uprednostniť prvý z nich.

22.

Vyzýva, aby sa prijali opatrenia na zníženie plytvania potravinami a odpadom z obalov a aby sa zároveň hľadali aj ďalšie možnosti poskytnúť potraviny, ktoré sú ešte vhodné na spotrebu, rodinám odkázaným na pomoc a rodinám v hmotnej núdzi. V rámci týchto opatrení by sa mala propagovať lepšia informovanosť spotrebiteľov o dátume spotreby a konečnej použiteľnosti výrobkov, ich uhlíkovej stope, ako aj o environmentálnych výhodách opätovne použiteľných obalov. Mala by sa uskutočňovať osveta občanov o potrebe prispôsobiť množstvo kupovaných potravín skutočným potrebám a o tom, ako treba druh obalu vedome zohľadniť pri rozhodovaní o kúpe tovaru. Okrem toho by sa téma znižovania plytvania potravinami mala stať súčasťou odbornej prípravy v oblasti výroby, spracovania, gastronómie a obchodu.

23.

Konštatuje, že zásada rozšírenej zodpovednosti výrobcov alebo dovozcov je v určitých prípadoch účinným nástrojom politiky zameranej na predchádzanie vzniku odpadu. Okrem systematizácie zberu použitých výrobkov účinným spôsobom vedie výrobcov a dovozcov k tomu, aby zmenili koncepciu výrobkov na účely zlepšenia ich environmentálnej efektívnosti a ekodizajnu.

24.

Uznáva, že v dôsledku rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov znášajú náklady koneční spotrebitelia, pričom zisky sa neinvestujú do odpadového hospodárstva. Žiada, aby sa prostriedky získané zo zavedenia a z kontroly opatrení prijatých v tejto súvislosti venovali na financovanie zariadení určených na triedenie, prípravu na druhotné použitie, čistenie a recyklovanie odpadu.

25.

Požaduje začlenenie zásady dozoru nad výrobkami do právnych predpisov EÚ o odpadoch, aby mali predajcovia väčšiu zodpovednosť za zber a návrat výrobkov výrobcom.

26.

Požaduje, aby členské štáty zaviedli referenčné hodnoty pre bežne používané výrobky, pri ktorých sa predpokladá opotrebovanie, pričom by sa mala zohľadniť životnosť, opraviteľnosť a opätovná použiteľnosť. Tieto údaje by mali byť použité v priebehu piatich rokov na stanovenie minimálnych noriem. Výrobcovia by mali byť povinní predávať výrobky s predĺženou zárukou a ponúkať náhradné diely potrebné na opravu. Podporovať by sa mali podniky, ktoré dodávajú spotrebiteľské výrobky, ako sú veľké domáce spotrebiče, skôr formou služby než predaja, pretože by sa tým zvýšil dopyt po výrobkoch s dlhou životnosťou a možnosťou opravy.

27.

Chcel by, aby sa sprísnili právne predpisy v oblasti ekodizajnu v záujme optimalizovania postupov demontáže, čistenia, recyklácie a zhodnotenia odpadu už v štádiu navrhnutia výrobkov. Prijatie najvyšších noriem v tejto oblasti by umožnilo zaradiť niektoré druhy odpadu do vyšších úrovní hierarchie.

28.

Súhlasí s väčšou podporou výskumu a vývoju zo strany EÚ v sektore ekodizajnu prostredníctvom štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskej investičnej banky. Musí sa pritom postupovať opatrnejšie, aby sa predišlo prípadným narušeniam hospodárskej súťaže, ku ktorým by mohlo dôjsť v dôsledku prijatia nových noriem.

29.

Žiada, aby členským štátom boli stanovené minimálne, záväzné, kvantitatívne a oddelené ciele pre každú kategóriu odpadu definovaného ako opätovne použiteľného s prihliadnutím na mieru dodržiavania súčasných cieľov v celej EÚ.

30.

Poukazuje na potenciál, ktorý predstavuje druhotné použitie a príprava na druhotné použitie odpadu v rozvoji obehového hospodárstva. Mali by sa prijať opatrenia v podobe uľahčenia prístupu k tokom odpadu, finančnej pomoci alebo vypracovania hospodárskeho a obchodného projektu na podporu subjektov, ktoré rozvíjajú činnosti v tomto sektore.

31.

Odporúča, aby sa do prípravy budúcich právnych predpisov EÚ v oblasti druhotného použitia a prípravy na druhotné použitie odpadu prizvali subjekty sociálneho hospodárstva.

32.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek progresívnemu zvýšeniu objemu recyklovaného odpadu a jeho energetického zhodnotenia sa naďalej skládkuje alebo spaľuje veľký objem recyklovaného alebo zhodnocovateľného materiálu v zariadeniach s nízkou energetickou účinnosťou. Budúce právne predpisy by sa mali zamerať na zlepšenie využívania zdrojov obsiahnutých v odpade.

33.

Vyslovuje sa za to, aby sa preskúmali možnosti, ako do roku 2025 zvýšiť súčasný povinný cieľ v oblasti recyklácie tuhého komunálneho odpadu na 70 % s prihliadnutím na dodržiavanie súčasných cieľov v celej EÚ (9). V rámci celkového priemerného cieľa EÚ by sa malo rokovať s členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi, najmä s tými najmenej pokročilými, o strednodobých cieľoch a prechodných obdobiach.

34.

Predpokladá, že v dôsledku zvýšenia všeobecných cieľov sa časť tokov odpadu určeného na spálenie alebo skládkovanie presmeruje na recykláciu. Zvýšenie objemu odpadu určeného na recykláciu si vyžiada vybudovanie nových zariadení a nové investície do tohto sektora. Miestne a regionálne orgány, ktoré sú v prevažnej miere zodpovedné za prevádzku nakladania s odpadom, musia mať v prípade potreby možnosť získať logistickú a finančnú podporu. Zároveň by sa malo podporovať zachovanie surovín a druhotné použitie materiálov.

35.

Opätovne žiada, aby EÚ disponovala právnym rámcom, pokiaľ ide o cieľ týkajúci sa recyklácie organického odpadu v rámci revidovanej rámcovej smernice o odpade. Uvedený rámec by umožnil podporovať tento sektor a stanoviť kvantitatívne ciele, a zároveň by každému členskému štátu a miestnym a regionálnym orgánom ponechal voľnosť pri spolupráci a organizovaní recyklácie v závislosti od svojich konkrétnych potrieb.

36.

Vyzýva, aby sa predchádzaniu vzniku organického odpadu venovala osobitná pozornosť. Miestne a regionálne orgány by sa mali podporovať v tom, aby prijali opatrenia uľahčujúce ekologické záhradkárstvo a individuálne kompostovanie a disponovali vlastnými kapacitami na skladovanie a spracovanie organického odpadu.

37.

Vyslovuje sa za optimalizáciu recyklácie organického odpadu a presadzuje zákaz skládkovania, ako i obmedzenie spaľovania tohto odpadu. Považuje za nevyhnutné, aby sa na európskej úrovni harmonizovali požiadavky týkajúce sa kvality kompostu a stanovili systémy zaručujúce kvalitu pre výstupné produkty, ktoré by zabezpečili vysokú úroveň ochrany životného prostredia.

38.

Zasadzuje sa za prijatie cieľov v oblasti recyklácie týkajúcich sa priemyselného odpadu. Tieto ciele by sa mohli určiť podľa odpadu a nie v závislosti od druhu výrobku a mali by byť rovnako ambiciózne ako ciele stanovené pre odpad z domácností.

39.

Upozorňuje na skutočnosť, že začlenením priemyselného odpadu do toku určeného na recykláciu sa výrazne zaťažia miestne a regionálne orgány. Bude potrebné zabezpečiť, aby boli týmto orgánom poskytnuté nevyhnutné prostriedky na plnenie ich úloh. Z tohto dôvodu bude nevyhnutné, aby sa vo všetkých členských štátoch v plnej miere uplatňovala zásada „znečisťovateľ platí“.

40.

Zdôrazňuje potrebu prijať najprísnejšie spoločné regulačné normy v oblasti triedenia a čistenia odpadu, nielen pokiaľ ide o domácnosti a priemysel, ale tiež o samotné triediace strediská. Do roku 2020 by sa malo triediť 100 % odpadu. Výbor sa navyše domnieva, že pre členské štáty a miestne a regionálne orgány, ktoré ešte nedosiahli uspokojujúci pokrok v oblasti recyklácie odpadu, by bolo vhodné stanoviť a dohodnúť s nimi strednodobé ciele a prechodné obdobia. Odporúča, aby sa zároveň so zvýšením cieľov týkajúcich sa zberu a triedenia odpadu stanovili primerané finančné prostriedky a posilnili kontrolné opatrenia.

41.

Podporuje žiadosť Európskeho parlamentu (10), aby Európska komisia navrhla zákaz spaľovania recyklovateľného a biologického odpadu do roku 2020, okrem tých zariadení, ktoré majú veľmi vysoký stupeň účinnosti pri výrobe tepla, kombinovanej výrobe tepla a elektriny alebo kogenerácii, pričom by sa zohľadňovali fyzikálno-chemické vlastnosti odpadu.

42.

Znepokojuje ho skutočnosť, že spaľovne, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke v niektorých členských štátoch, by mohli spaľovať väčšie množstvo nerecyklovateľného odpadu, než je celkové množstvo odpadu v týchto členských štátoch. Táto situácia môže viesť k tomu, že do spaľovní budú smerovať toky odpadu, ktoré by mohli byť recyklované alebo opätovne použité.

43.

Vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty neinvestovali dostatočne do predchádzania vzniku, triedenia a recyklácie odpadu, aby zachovali niektoré nadbytočné spaľovne alebo spaľovne s nadmernou kapacitou.

44.

Žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala preskúmaniu akýchkoľvek budúcich investícií do zariadení na spaľovanie alebo energetické zhodnocovanie odpadu alebo akéhokoľvek budúceho financovania týchto zariadení. Prostriedky zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu by sa mali vyčleniť na takéto projekty iba vtedy, ak vo všetkých smeroch rešpektujú nakladanie s odpadom zahŕňajúce postačujúce zariadenia, ktoré vopred zabezpečia triedenie, čistenie a recykláciu zozbieraného odpadu.

45.

Praje si, aby sa na zariadenia určené na energetické zhodnocovanie odpadu vzťahovali najvyššie normy v oblasti využitia tepla, výroby energie a znižovania emisií CO2 a spätného získavania a využitia škvary. Tieto dynamické a spoločné normy by sa mali stanoviť na úrovni EÚ.

46.

Žiada, aby sa do roku 2020 zakázali skládky organického alebo biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý sa môže opätovne použiť, úplne alebo čiastočne recyklovať, alebo ktorý má výhrevnú hodnotu. Celkovým cieľom by mohlo byť 5 % alebo menej odpadu akéhokoľvek pôvodu alebo druhu určeného pre skládky.

47.

Konštatuje, že zvýšenie poplatkov za tonu odpadu určeného na skládkovanie bude účinným nástrojom na zníženie množstva odpadu a uľahčenie presmerovania tokov odpadu do vyšších stupňov hierarchie. Ceny by mali byť stanovené v závislosti od ich účinnosti. EÚ by mohla zvážiť možnosť stanovením minimálnych noriem zharmonizovať tieto ceny, aby sa predišlo narušeniam vo fungovaní tohto sektora.

48.

Je za to, aby sa preskúmali možnosti, ako zvýšiť ciele týkajúce sa recyklácie odpadu zo všetkých plastových obalov na 70 % a ciele týkajúce sa recyklácie sklených obalov, kovových obalov, papierových a lepenkových obalov a drevených obalov na 80 % s prihliadnutím na mieru dodržiavania súčasných cieľov v celej EÚ (11). V rámci celkového priemerného cieľa EÚ by sa malo rokovať s členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi, najmä s tými najmenej pokročilými, o strednodobých cieľoch a prechodných obdobiach, ktoré by sa im mali následne stanoviť.

49.

Konštatuje, že zásada rozšírenej zodpovednosti výrobcov alebo dovozcov je účinným nástrojom politiky zameranej na predchádzanie vzniku odpadu z obalov. Povinné zhodnocovanie samotnými výrobcami alebo dovozcami alebo prostredníctvom prevádzkovateľov by sa mohlo ukázať ako nevyhnutné pre dosiahnutie väčšej zodpovednosti výrobcov alebo dovozcov.

50.

Žiada, aby budúce právne predpisy vychádzali zo spoločných zásad, akými je integrované nakladanie s tokmi odpadu, uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, transparentnosť prevádzkového nakladania s odpadom, financovania, nákladov, platných daňových opatrení, kontroly, vysledovateľnosti a zohľadnenie úlohy miestnych a regionálnych orgánov a orgánov, ktoré zabezpečujú spoluprácu medzi nimi. Transparentné schémy implementácie právnych predpisov EÚ umožnia porovnanie stavu, hodnotenie jednotlivých postupov a postupné vytvorenie spoločného základu vzájomných osvedčených postupov.

51.

Žiada, aby súčasťou stanovenia ambicióznych cieľov do roku 2020 bolo prijatie pracovného plánu, ktorý sa dohodne s každým členským štátom a prípadne s príslušnými miestnymi a regionálnymi orgánmi. Tieto plány by mali obsahovať predbežný harmonogram a strednodobé ciele prispôsobené jednotlivým druhom odpadu a úrovni hierarchie odpadového hospodárstva, ktoré by mohli byť dosiahnuté v danom členskom štáte v dlhšom časovom horizonte, než stanovuje celkový priemerný cieľ EÚ. Takéto opatrenie by subjektom, ktoré najviac zaostávajú, zabezpečilo vyrovnať rozdiely a zároveň by sa tým podporila snaha najvýkonnejších subjektov.

52.

Odporúča, aby sa všetky politické opatrenia prijaté EÚ v oblasti nakladania s odpadom a jeho spracovania riadili všeobecnou zásadou blízkosti. Podľa tejto zásady by programy odpadového hospodárstva mali umožniť spracovanie odpadu najbližšie k miestu jeho vzniku, hoci sa očakáva, že dopravu odpadu v terajšom rámci EÚ bude potrebné zachovať vtedy, keď miestne riešenie nie je praktické. Povolené ročné kapacity na spracovanie alebo skladovanie by mali byť preto prioritne vyhradené pre miestnu a regionálnu výrobu. Zároveň odporúča, aby prípadné zúčastnené strany pôsobiace vo verejnom alebo v súkromnom sektore v oblasti nakladania s odpadom boli miestne subjekty, vďaka čomu sa zmierni zaťaženie životného prostredia spôsobené prepravou odpadu a umožní sa vytváranie nových pracovných miest na miestnej úrovni. Tento posun k cyklickejšiemu hospodárstvu by mal byť vyjadrený prostredníctvom realistických harmonogramov, aby sa tak umožnil rozvoj infraštruktúry a plánovanie.

53.

Žiada, aby sa vytvorili mechanizmy koordinácie a spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi najmä na cezhraničnej úrovni. EÚ by mala podporovať a starať sa o vytváranie regionálnych pólov v oblasti nakladania s odpadom a jeho spracovania, aby sa umožnila racionalizácia riadenia tokov odpadu a optimálne využívanie zariadení a zdrojov dostupných v tomto sektore.

54.

Zdôrazňuje, že podmienkou poskytnutia dotácií z prostriedkov EÚ musí byť schválenie programov odpadového hospodárstva predložených členskými štátmi Európskou úniou, aby sa zabezpečil súlad uskutočňovaných politík a aby sa predišlo nepotrebným investíciám, či dokonca kontraproduktívnych investíciám. Investície by mali byť v súlade s cieľmi stanovenými v programoch odpadového hospodárstva.

55.

Žiada, aby sa subjekty a zariadenia, ktoré tvoria cezhraničný regionálny pól, mohli zohľadniť pri uskutočňovaní a hodnotení národného programu odpadového hospodárstva členského štátu, na území ktorého sa nachádza časť týchto subjektov a zariadení.

56.

Podporuje myšlienku vytvoriť európsku informačnú platformu, ktorá bude zhromažďovať osvedčené postupy v oblasti predchádzania vzniku odpadu a nakladania s ním uplatňované v EÚ, či dokonca mimo nej. Táto platforma by mala uplatňovať prístup založený na regionálnej spolupráci, v rámci ktorej by miestne a regionálne orgány, pokiaľ by prejavili záujem, mohli spolupracovať so svojimi cezhraničnými susedmi. Takáto platforma by uľahčila výmenu informácií, ako i postupné zavádzanie spoločných osvedčených postupov na úrovni EÚ.

27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/50

—

víta návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, ktorý Európska komisia zverejnila 26. marca 2012 a ktorý je súčasťou desaťbodového plánu zverejneného v rámci hodnotenia digitálnej agendy pre Európu v polovici jej uplatňovania;

—

víta priority načrtnuté v návrhu Komisie – vysokorýchlostné siete, stavebno-inžinierske práce, spoločné využívanie existujúcej infraštruktúry a účinnejšie rozmiestnenie novej fyzickej infraštruktúry, ako aj zníženie administratívnej záťaže a byrokracie – ktoré predstavujú oblasti, kde sú mestá a regióny zároveň aktérmi, poskytovateľmi služieb a ich príjemcami;

—

už v minulosti zdôraznil, že prijatie opatrení na zefektívnenie, modernizáciu a zníženie administratívnej záťaže ako prioritných krokov pri znižovaní nákladov, zefektívnení a zjednodušení administratívnych postupov a služieb by prispelo k rozbehnutiu hospodárskej činnosti, obmedzeniu byrokratických postupov a záťaže, uľahčilo vzťah medzi občanmi a správnymi orgánmi, a zároveň prispelo k zníženiu administratívnych nákladov podnikateľskej činnosti (aj v oblasti budovania vysokorýchlostnej širokopásmovej infraštruktúry), zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikov a podpore ich rozvoja;

—

pripomína, že s cieľom čeliť nedostatku súkromných prevádzkovateľov na územiach považovaných za málo rentabilné, ako sú napríklad vidiecke oblasti, sa na financovaní digitálnej infraštruktúry musia podieľať aj miestne a regionálne orgány. V záujme zabezpečenia rovnakého prístupu k novým technológiám pre všetkých občanov a všetky územia žiada Komisiu, aby miestne a regionálne orgány podporila v ich úsilí o financovanie tým, že na jednej strane schváli, aby prostriedky z európskych štrukturálnych fondov boli použité na financovanie digitálnej infraštruktúry vo všetkých európskych regiónoch, a na druhej strane uzná, že projekty na digitálny rozvoj vidieckych a riedko obývaných oblastí sú službami všeobecného hospodárskeho záujmu.

Spravodajca

Gábor BIHARY (HU/SES), člen mestského zastupiteľstva, Budapešť

Referenčný dokument

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach týkajúcich sa zníženia nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí

COM(2013) 147 final

1.

berie na vedomie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, ktorý Európska komisia zverejnila 26. marca 2012 a ktorý je súčasťou desaťbodového plánu zverejneného v rámci hodnotenia digitálnej agendy pre Európu v polovici jej uplatňovania;

2.

s uspokojením konštatuje, že návrh nariadenia vychádza z osvedčených postupov členských štátov, v organizačných otázkach však ponecháva členským štátom rozsiahle možnosti na vlastné uváženie a zároveň podporuje novú kultúru v oblasti prístupu;

3.

víta priority načrtnuté v návrhu nariadenia – vysokorýchlostné siete, stavebno-inžinierske práce, spoločné využívanie existujúcej infraštruktúry a účinnejšie rozmiestnenie novej fyzickej infraštruktúry, ako aj zníženie administratívnej záťaže a byrokracie – ktoré predstavujú oblasti, kde sú mestá a regióny zároveň aktérmi, poskytovateľmi služieb a ich príjemcami;

4.

pripomína, že vysokorýchlostná širokopásmová infraštruktúra je pilierom jednotného trhu a predpokladom celosvetovej konkurencieschopnosti napríklad v oblasti internetového obchodu. Ako sa pripomína v oznámení Akt o jednotnom trhu II (1), 10 % nárast miery rozširovania širokopásmového pripojenia môže viesť k 1 až 1,5 % nárastu HDP ročne a k 1,5 % nárastu produktivity práce (2), pričom inovácie, ktoré spoločnostiam prinieslo širokopásmové pripojenie na internet, vytvárajú zamestnanosť a do roku 2020 majú potenciál vytvoriť 2 milióny dodatočných pracovných miest (3).

5.

zdôrazňuje, že únia si nemôže dovoliť ponechať občanov a podniky mimo území pokrytých týmito infraštruktúrami a zaviazala sa k ambicióznym cieľom Digitálnej agendy pre Európu súvisiacim so širokopásmovým pripojením: do roku 2013 základné širokopásmové pripojenie pre všetkých Európanov a do roku 2020 i) prístup k vysokorýchlostnému pripojeniu nad 30 Mb/s pre všetkých Európanov a ii) aspoň 50 % európskych domácností s pripojením na internet nad 100 Mb/s. Tieto ciele však bude možné dosiahnuť len vtedy, ak sa náklady na rozšírenie infraštruktúry znížia v celej EÚ.

6.

zdôrazňuje, že podľa bielej knihy Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení je veľmi dôležité, aby Európska únia, členské štáty a miestne a regionálne orgány konali koordinovane a v plnom súlade s princípom subsidiarity pri riadení procesu podporujúceho návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí a sprievodných politík (4).

7.

v súlade s predchádzajúcimi stanoviskami pripomína, že v plnej miere treba využiť potenciál Európy v oblasti rozvoja služieb IKT vo verejnom a súkromnom sektore, a teda využívať IKT ako prostriedok na zlepšovanie služieb poskytovaných miestnymi a regionálnymi orgánmi v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, verejného poriadku, bezpečnosti a sociálnych služieb. Európskou úniou podporované verejno-súkromné partnerstvá medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi a malými a strednými podnikmi, ktoré sa zameriavajú na rozvoj IKT, v oblasti verejných služieb využívajúcich IKT môžu byť základom procesu budovania zručností a znalostí na miestnej úrovni v celej EÚ (5);

8.

už v minulosti zdôraznil, že prijatie opatrení na zefektívnenie, modernizáciu a zníženie administratívnej záťaže ako prioritných krokov pri znižovaní nákladov, zefektívnení a zjednodušení administratívnych postupov a služieb by prispelo k rozbehnutiu hospodárskej činnosti, obmedzeniu byrokratických postupov a záťaže, uľahčilo vzťah medzi občanmi a správnymi orgánmi, a zároveň prispelo k zníženiu administratívnych nákladov podnikateľskej činnosti (aj v oblasti budovania vysokorýchlostnej širokopásmovej infraštruktúry), zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikov a podpore ich rozvoja (6);

9.

dôrazne pripomína, Komisia a členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia, ktoré umožnia plne a efektívne zapojiť miestne a regionálne samosprávy do riadenia iniciatív týkajúcich sa IKT (7);

10.

berie na vedomie, že zámerom návrhu nariadenia je prispieť k zlepšeniu služieb a informačných produktov, ktoré sú ponúkané európskym spotrebiteľom, tým, že zníži zbytočné náklady a administratívnu záťaž a zároveň podporí jednotný digitálny trh a ciele stratégie Európa 2020;

11.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány patria medzi hlavných adresátov návrhu, ktorý je súčasťou Digitálnej agendy pre Európu, vrátane vybudovania širokého pásma, a teda môžu rozhodujúcou mierou prispieť k jej realizácii. Priority novej stratégie na miestnej a regionálnej úrovni by mohli podporiť kvalitu života, hospodárske aktivity občanov, podnietiť regionálny rozvoj a stimulovať efektívnejšie a personalizované verejné služby i miestne podniky. Regióny a mestá majú k dispozícii viacero prostriedkov na plné využitie tohto potenciálu;

12.

víta skutočnosť, že návrh stanoviska má potenciál veľkou mierou prispieť k preklenutiu rozdielov v digitálnom vybavení, dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 a súčasnému uspokojeniu viacerých kľúčových sociálnych, kultúrnych a hospodárskych potrieb európskych občanov (8);

13.

uznáva, že informačná spoločnosť obrovskou mierou urýchlila hospodársky a sociálny pokrok a vybudovanie účinnejšej širokopásmovej infraštruktúry ho ešte posilní; zároveň však upozorňuje, že sa teraz ľahšie šíria obsahy ohrozujúce mládež a základné demokratické hodnoty, toto nebezpečenstvo však možno vyvážiť vhodným vzdelávaním založeným na hodnotách a širokou mediálnou osvetou (9);

14.

upozorňuje na to, že miestne a regionálne orgány musia zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rovnomerného a cenovo dostupného širokopásmového pripojenia na tých územiach, kde to trhové mechanizmy nedokážu, pri vedení pilotných projektov na prekonanie obrovských rozdielov v elektronickom pripojení, ako aj pri rozvoji nových prístupov k poskytovaniu verejných elektronických služieb zameraných na občanov (10);

15.

upozorňuje Komisiu na to, že v prípade financovania rozvoja širokopásmovej infraštruktúry miestnymi a regionálnymi orgánmi je potrebná nenávratná štátna finančná pomoc a žiada Komisiu, aby vypracovala pravidlá pre túto oblasť;

16.

opakuje návrh predložený už v stanovisku na tému „Digitálna agenda pre Európu“, aby sa prostredníctvom financovania a ďalších podporných opatrení podnecovalo používanie širokopásmových sietí s otvoreným prístupom, ktoré vychádzajú z horizontálnej sieťovej architektúry a z obchodného modelu, v ktorom je oddelený fyzický prístup k sieti od poskytovania služieb, a aby sa existujúce optické siete sprístupnili konkurencii (11). V praxi to znamená, že pokiaľ ide o nevyužívané optické vlákna, ktoré sú formou pasívnej infraštruktúry, mali by sa aktívne propagovať podnikateľské modely založené na otvorenom prístupe;

17.

keďže v prípade husto obývaných území sa jednoznačne uplatňuje komerčné hľadisko, pre zabezpečenie geografickej rovnováhy je potrebné venovať osobitnú pozornosť podnecovaniu súkromných investícií do vidieckych a málo zaľudnených oblastí, ako aj do najvzdialenejších regiónov. Miestne a regionálne orgány tu môžu zohrávať významnú úlohu tým, že budú koordinovať dopyt po širokopásmovom pripojení zo strany verejnej správy, verejných bezpečnostných orgánov, miestnych škôl a zdravotníckych zariadení, a to tak, že budú na miestnej úrovni formovať skupiny (škôl, komunít, malých a stredných podnikov), vytvárať priestor na názorné predvádzanie širokopásmového pripojenia spotrebiteľom a poskytovať ďalšie odborné školenia;

18.

pripomína, že s cieľom čeliť nedostatku súkromných prevádzkovateľov na územiach považovaných za málo rentabilné, ako sú napríklad vidiecke oblasti, sa na financovaní digitálnej infraštruktúry musia podieľať aj miestne a regionálne orgány. V záujme zabezpečenia rovnakého prístupu k novým technológiám pre všetkých občanov a všetky územia žiada Komisiu, aby miestne a regionálne orgány podporila v ich úsilí o financovanie tým, že na jednej strane schváli, aby prostriedky z európskych štrukturálnych fondov boli použité na financovanie digitálnej infraštruktúry vo všetkých európskych regiónoch, a na druhej strane uzná, že projekty na digitálny rozvoj vidieckych a riedko obývaných oblastí sú službami všeobecného hospodárskeho záujmu;

19.

zdôrazňuje, že IKT, ktoré tvoria základ informačnej spoločnosti otvorenej všetkým, by mali zodpovedať potrebám všetkých členov spoločnosti, vrátane osôb ohrozených sociálnym vylúčením;

20.

zdôrazňuje, že vysokokvalitný širokopásmový prístup za rozumné ceny môže zvýšiť dostupnosť a kvalitu služieb poskytovaných miestnymi a regionálnymi orgánmi, pričom pre mikropodniky, malé a stredné podniky uľahčí odbyt ich produktov. Možno počítať s tým, že okrajové regióny a obce, hlavne tie najvzdialenejšie, budú mať veľký úžitok z rozšírenejšieho a rýchlejšieho prístupu k širokopásmovým službám (12);

21.

zdôrazňuje, že nové využitia a digitálne služby majú veľký význam pre príťažlivosť a vyvážený rozvoj území. Domnieva sa, že prístup k digitálnym technológiám pre všetkých je podmienkou (úspešného) dosiahnutia cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Európskej únie;

22.

v súlade so svojím predchádzajúcim stanoviskom (13) odporúča, aby možnosti, ktoré ponúkne rýchlejší vývoj sietí založený na predkladanom nariadení, boli využívané na rozvoj služieb IKT vo verejnom a súkromnom sektore v Európe, aby IKT boli využívané ako prostriedky na zlepšenie služieb miestnych a regionálnych orgánov v oblastiach ako je zdravotníctvo, vzdelávanie, bezpečnosť a sociálne služby;

23.

v súlade so svojím predchádzajúcim stanoviskom (14) odporúča, aby možnosti, ktoré ponúkne rýchlejší vývoj sietí založený na predkladanom nariadení, boli v Európe plne využívané na rozvoj cezhraničných verejných služieb a aby súvisiace projekty v oblasti informatiky zohľadňovali aspekty interoperability a identifikácie občanov (STORK), elektronický podpis, elektronické zasielanie dokumentov a ďalšie stavebné prvky elektronickej správy, aby sa s nimi bolo možné zaoberať v európskom kontexte;

24.

poukazuje na to, že bez urýchleného vybudovania potrebnej základnej infraštruktúry nebude možné využiť potenciál cloud computingu (15).

25.

zdôrazňuje, že jednotný digitálny trh je základným kameňom Digitálnej agendy pre Európu, ktorý umožní vytvorenie úspešného, expandujúceho a živého celoeurópskeho trhu na vytváranie a šírenie legálneho digitálneho obsahu a služieb online, ako aj poskytovanie jednoduchého, bezpečného a pružného prístupu zákazníkov k digitálnemu obsahu a trhu služieb (16). Preto vysoko oceňuje účinok tohto nariadenia na urýchlenie tohto procesu a zníženie nákladov;

26.

považuje za veľmi dôležité, aby orgány verejnej správy na miestnej a regionálnej úrovni mali súbežne so šírením vysokorýchlostných sietí k dispozícií aj zodpovedajúce kapacity a udržateľné finančné zdroje na digitalizáciu písomných obsahov (17);

27.

uznáva, že navrhované nariadenie umožní lepšie zvládať výzvy v oblasti energetickej účinnosti prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (18) a podporí štrukturálne zmeny vo využívaní prírodných zdrojov;

28.

súhlasí s cieľom maximalizácie synergie vo všetkých sieťach, v rámci ktorého je nariadenie určené nielen poskytovateľom elektronických komunikačných sietí, ale aj všetkým vlastníkom fyzických infraštruktúr, napr. pre elektrinu, plyn, vodu a splašky, vykurovanie a dopravné služby, ktoré sú vhodné na zavedenie prvkov elektronických komunikačných sietí, ale z dôvodov bezpečnosti a vysokých nákladov má však obavy v súvislosti s využívaním kritickej infraštruktúry ako tunely metra vo veľkých mestách na tento účel;

29.

s poľutovaním berie na vedomie, že aj keď je infraštruktúra pre širokopásmové vysokorýchlostné pripojenie základným pilierom digitálneho jednotného trhu a nutnou podmienkou pre konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle, sú telekomunikačné služby a infraštruktúra v EÚ ešte stále veľmi roztrieštené podľa štátnych hraníc;

30.

keďže najväčšiu časť celkových nákladov na vybudovanie siete predstavujú stavebno-inžinierske práce, hodnotí ako dôležitý regulačný krok vpred to, že každý prevádzkovateľ siete bude mať právo na to, aby na účely budovania prvkov siete vysokorýchlostnej elektronickej komunikácie (za rozumnú cenu a za spravodlivých podmienok) poskytoval alebo získal prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre (ako sú napr. káblové rozvody, potrubia, vstupné šachty, rozvodné skrine, stĺpy, stožiare, antény, veže a iné nosné zariadenia), a aby potrebné informácie boli v záujme transparentnosti dostupné prostredníctvom jediného informačného miesta;

31.

zároveň upozorňuje na to, že pri stanovovaní cien a poplatkov by sa nemalo zabúdať na sociálne ciele a ciele v oblasti súdržnosti;

32.

víta, že navrhované nariadenie sa dotýka aj koordinácie stavebných prác, najmä vzhľadom na to, že takéto investície sú čiastočne alebo úplne financované z verejných prostriedkov. Poukazuje však na to, že navrhované nariadenie nehovorí o verejnom obstarávaní v súvislosti s týmito investíciami;

33.

s poľutovaním konštatuje, že navrhované stanovisko nepoukazuje na úlohu miestnych a regionálnych orgánov, na území ktorých dochádza ku koordinácii stavebných prác. Preto Európskej komisii navrhuje, aby sa vo svojom návrhu zmienila o miestnych a regionálnych orgánoch;

34.

súhlasí s úlohou jediného informačného miesta pri podpore a koordinácii procesu udeľovania povolení a šesťmesačnú maximálnu lehotu považuje za postačujúcu;

35.

zaujíma kritický postoj k tomu, že navrhované stanovisko nepoukazuje na úlohu miestnych a regionálnych orgánov v procese udeľovania povolení napriek tomu, že vydávanie stavebných povolení je vo väčšine prípadov v právomoci miestnych orgánov, a preto sa obáva, že by im to v mnohých prípadoch mohlo spôsobiť veľké náklady;

36.

za dôležitý krok vpred považuje tú skutočnosť, že nariadenie v prípade novostavieb stanovuje za jedno z kritérií pre žiadostí o vydanie stavebného povolenia to, že tieto novostavby musia byť vybavené vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou až po koncové body siete;

37.

víta skutočnosť, že všetky novo postavené viacbytové domy, ako aj staré viacbytové domy, na ktorých prebieha rozsiahla rekonštrukcia, musia byť vybavené sústreďovacím bodom, prístupným pre poskytovateľov elektronických komunikačných sietí. Bolo by však potrebné spresniť, že táto povinnosť platí aj pre sociálne byty, aby sa zabezpečilo, že aj obyvatelia zo skupín ohrozených digitálnym vylúčením, ktorí v nich bývajú, budú mať prístup k napojeniu na širokopásmové služby. V tomto prípade by však bolo potrebné v plnom rozsahu podporovať dosiahnutie sledovaného cieľa;

38.

uznáva, že sa zdá, že opatrenia navrhované v existujúcej podobe návrhu nariadenia sú v súlade so zásadou subsidiarity, pretože zníženie nákladov na vybudovanie infraštruktúry vysokorýchlostnej elektronickej komunikácie si vyžaduje zásah zo strany EÚ, ak je cieľom zlepšiť podmienky pre vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu, odstránenie prekážok fungovania spôsobených množstvom rôznych predpisov a administratívnych postupov na celoštátnych a nižších úrovniach, ktoré brzdia rozvoj a rast európskych spoločností, majú negatívny dosah na európsku konkurencieschopnosť, vytvárajú bariéry pre cezhraničné investovanie;

39.

za potrebné považuje navrhované opatrenia týkajúce sa oblastí s výraznými cezhraničnými prvkami, pretože v nich zohrávajú úlohu nadnárodné hľadiská, ktoré nemôžu zodpovedajúco regulovať ani členské štáty ani miestne a/alebo regionálne orgány samotné, a plné širokopásmové pokrytie prispieva k územnej súdržnosti;

40.

uznáva, že hlavným cieľom tohto nariadenia je uľahčiť a motivovať rozširovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí podporou spoločného využívania existujúcej fyzickej infraštruktúry a umožnením efektívnejšieho zavádzania novej fyzickej infraštruktúry, aby sa tieto siete mohli budovať pri nižších nákladoch;

41.

domnieva sa, že navrhované opatrenia ponúkajú jednoznačné výhody na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni v porovnaní s izolovanými opatreniami, pretože najdôležitejšie opatrenia patria do skupiny týchto štyroch okruhov problémov: vysokorýchlostné siete, stavebno-inžinierske práce, spoločné využívanie existujúcej infraštruktúry a účinnejšie budovanie novej fyzickej infraštruktúry, ako aj zníženie administratívnej záťaže a byrokracie;

42.

pripomína, že spoločný európsky prístup k týmto otázkam prinesie pridanú hodnotu, pretože pomôže predísť zbytočnej duplicite a umožní úspory z rozsahu, pričom internet vzhľadom na svoj všadeprítomný a cezhraničný charakter z neho robí nenahraditeľný nástroj na optimalizáciu hospodárskeho potenciálu IKT;

43.

uznáva, že opatrenia odporúčané v návrhu nariadenia sa v ich súčasnej podobe zdajú byť v súlade so zásadou proporcionality, pretože sa obmedzujú len na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov, ktorými je zníženie prekážok pre prístup k fyzickým infraštruktúram;

44.

uznáva, že opatrenia na zníženie nákladov odporúčané v návrhu nariadenia sa zameriavajú na zvýšenie koordinácie a transparentnosti a na harmonizáciu minimálnych nástrojov, ktoré príslušným zainteresovaným stranám umožňujú využiť synergiu a znížiť neefektívnosť v rozširovaní širokopásmového pripojenia;

45.

zdôrazňuje, že navrhované opatrenia nepredpisujú konkrétne modely podnikania a taktiež sa nimi členským štátom ponecháva otvorená možnosť prijať podrobnejšie ustanovenia, ktoré skôr doplnia prebiehajúce vnútroštátne iniciatívy, ale neovplyvnia ich. Naopak, členské štáty budú môcť vychádzať zo svojich súčasných opatrení a vybrať si organizáciu akéhokoľvek existujúceho alebo nového opatrenia, ktorá sa najlepšie hodí pre ich špecifiká bez toho, že by prinášala ďalšie náklady;

46.

zdôrazňuje však, že v záujme právnej istoty musí nariadenie stanoviť, aké kroky podnikne Európska komisia, keď jej členské štáty oznámia výnimky;

47.

akceptuje, že bola použitá forma nariadenia, hoci smernica by členským štátom poskytla väčší manévrovací priestor, domnieva sa však, že ak sa toto nariadenie bude uplatňovať dostatočne pružne, zabezpečí rýchlu dostupnosť nástrojov na zníženie nákladov v súlade s podnetmi cieľov v Digitálnej agende pre Európu, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020;

48.

v súvislosti s tvorbou lepších právnych predpisov všeobecne pripomína, že návrh nariadenia viackrát osobitne odkazuje na miestnu a regionálnu úroveň. Vzhľadom na právomoci miestnych a regionálnych orgánov a dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú pri plánovaní a uskutočňovaní opatrení v oblasti ITK (s osobitným zreteľom na hľadiská súvisiace s budovaním vysokorýchlostných sietí), by ich inštitúcie EÚ a členské štáty mali pravidelne konzultovať pri príprave a realizácií opatrení zameraných na uskutočňovanie Digitálnej agendy pre Európu;

49.

vyzýva Európsku komisiu, aby požiadala Výbor regiónov o vypracovanie stanoviska k revíznej správe, ktorá bude vypracovaná tri roky po vstupe nariadenia do platnosti.

27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/57

—

sa domnieva, že preskúmanie smernice je potrebné, a preto sa musí uskutočniť bezodkladne s cieľom chrániť zdravie európskeho obyvateľstva pred rizikami, ktoré predstavujú tabakové výrobky, a to predovšetkým v prípade mladších ľudí;

—

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali vyváženú smernicu, ktorá by viedla k lepšej ochrane zdravia spotrebiteľov a zohľadnila pritom výrobu a hospodársku hodnotu tabaku ako plodiny;

—

domnieva sa, že členské štáty by mali zakázať voľnú distribúciu tabakových výrobkov (online alebo na verejných priestranstvách) vzhľadom na jej silný potenciál pritiahnuť nových (a mladých) fajčiarov;

—

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby sa spolu podrobnejšie venovali schéme, ktorá by nahradila stratu pracovných miest v sektore tabakových výrobkov a baliarenského a obalového priemyslu;

—

domnieva sa, že členské štáty by mali byť schopné zakázať cezhraničný predaj tabakových výrobkov s cieľom lepšie chrániť svojich mladých občanov pred škodami;

—

je presvedčený, že je potrebné podporovať kampane zamerané na osvetu a zvyšovanie povedomia verejnosti prostredníctvom pravidelného poskytovania poradenstva na základných a stredných školách o škodlivosti tabakových výrobkov a ich negatívnych následkoch na telesné a duševné zdravie;

—

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili podporu pre regióny, v ktorých sa v súčasnosti tabak pestuje alebo spracúva, aby sa im umožnilo reštrukturalizovať výrobu na udržateľnejšie plodiny;

—

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že na trhu sa v súčasnosti vyskytujú neštandardné balenia, ktorých zrušenie by mohlo mať negatívne dôsledky na regióny, kde sa tieto balenia vyrábajú.

Spravodajca

pán Dimitrios KALOGEROPOULOS (EL/EĽS), člen mestského zastupiteľstva, Aigaleo

Referenčný dokument

COM(2012) 788 final

1.

konštatuje, že dvanásť rokov po prijatí súčasnej smernice EÚ o tabakových výrobkoch (ktorá obsahuje niekoľko kontrolných opatrení) zostáva fajčenie hlavnou príčinou úmrtí v EÚ, ktorým možno predísť, a každoročne zabíja takmer 700 000 osôb, a že vyše 70 % fajčiarov začne s týmto zvykom pred dovŕšením 18. rokov. Jednoznačne preto súhlasí s naliehavou potrebou revízie súčasnej smernice tým, že sa zvážia prísnejšie opatrenia na jej implementáciu.

2.

Víta odhodlanie Komisie podporiť a doplniť snahy členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov pri riešení problému fajčenia. Výbor konštatuje, že tabak je legálnou rastlinou, avšak je nevyhnutné pozorne preskúmať jeho vplyv na zdravie občanov.

3.

Podporuje skutočnosť, že pre návrh smernice bol ako právny základ prijatý článok 114 ZFEÚ vzhľadom na to, že cieľom Európskej komisie je zaistiť fungovanie vnútorného trhu a harmonizovať ešte stále odlišné právne predpisy a administratívne ustanovenia v oblasti, ktorej sa týka návrh smernice. Zdôrazňuje, že tento postup bol potvrdený aj na základe rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-380/03 Spolková republika Nemecko verzus Európsky parlament a Rada Európskej únie. Na druhej strane návrh smernice umožňuje členským štátom prijať striktnejšie opatrenia než sú uvedené v návrhu.

4.

Uznáva prínos, ktorý môžu predstavovať príslušné opatrenia EÚ pre cieľ uvedený v článku 114. ods. 3 ZFEÚ, ako aj v článku 35 Charty základných práv Európskej únie, a to: „pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.“

5.

Domnieva sa, že preskúmanie smernice je potrebné, a preto sa musí uskutočniť bezodkladne s cieľom chrániť zdravie európskeho obyvateľstva pred rizikami, ktoré predstavujú tabakové výrobky, a to predovšetkým v prípade mladších ľudí.

6.

Zdôrazňuje, že EÚ by spolu s národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi mala zvýšiť úsilie v oblasti verejného zdravia, kampaní zameraných na osvetu, zvyšovanie povedomia verejnosti a podpory zdravia informujúcich o dôsledkoch, ktoré so sebou prináša fajčenie, keďže tieto boli doteraz celkom účinné, rovnako ako reštriktívne opatrenia, ktoré zmenili mieru konzumácie.

7.

Žiada, aby bola revidovaná smernica o tabakových výrobkoch v súlade s programom „Zdravie pre rast: tretí viacročný akčný program EÚ na roky 2014 – 2020“, ktorého cieľom je presadzovať synergie a súčasne sa vyhýbať duplicite so súvisiacimi programami a činnosťami Únie.

8.

Súhlasí s Európskou komisiou, aby sa v súlade s článkom 114, 168 a 169 ZFEÚ zohľadňovala vysoká úroveň ochrany zdravia ako základ pri výbere spomedzi rôznych možností politík uvedených v revízii smernice o tabakových výrobkoch. Zdôrazňuje, že ochrana zdravia je hlavným cieľom, ktorý musí zohľadniť faktory podpory zdravia a prevencie chorôb, ako sú napr. sociálno-ekonomické podmienky, životný štýl, kultúra, vzdelanie, environmentálne faktory vo všetkých sociálne relevantných oblastiach na určenie rizikových faktorov a zmiernenie ich negatívneho vplyvu v čo najskôr

9.

Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili zmenu navrhovaných ustanovení s cieľom prijať vyváženú smernicu, ktorá by okrem zaistenia potrebných zdravotných výstrah na ochranu spotrebiteľov zohľadnila tiež výrobu a hospodársku hodnotu tejto plodiny.

10.

Výbor podporuje tie opatrenia, ktoré sú zamerané na zníženie návykovosti a toxicity tabaku na základe vedeckých dôkazov, ako aj tie, ktoré objektívne vedú k zabráneniu mätenia spotrebiteľov napríklad prostredníctvom prídavných látok, ktoré môžu u spotrebiteľov vyvolať domnienku, že určité tabakové výrobky majú zdraviu prospešné alebo terapeutické účinky.

11.

Domnieva sa, že v mnohých regiónoch EÚ sa tabak pestuje na nie príliš úrodnej pôde a že pri jeho produkcii je nevyhnutné používať vo veľkom množstve hnojivá a pesticídy.

12.

Pripomína v súlade so stanoviskom VR na tému spoločnej poľnohospodárskej politiky, že vývoj smerom k udržateľným spôsobom výroby v európskom poľnohospodárstve a jeho prispôsobenie klimatickým zmenám sú nevyhnutné. Pestovanie tabaku by sa vzhľadom na jeho vplyv na životné prostredie malo nahradiť udržateľnejšími plodinami.

13.

Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili podporu pre regióny, v ktorých sa v súčasnosti tabak pestuje alebo spracúva, aby sa im umožnilo reštrukturalizovať výrobu na iné poľnohospodárske produkty.

14.

Vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby sa spolu podrobnejšie venovali schéme, ktorá by nahradila stratu pracovných miest v sektore tabakových výrobkov a baliarenského a obalového priemyslu.

15.

Konštatuje, že na dani z tabakových výrobkov sa v Európskej únii získa každoročne takmer 100 miliárd EUR a že nelegálny obchod predstavuje v súčasnosti 10 %, v dôsledku čoho dôjde každoročne k daňovým únikom vo výške 10 miliárd EUR za nezdanené tabakové výrobky. To dokazuje, že je potrebné, aby bol európsky trh lepšie chránený pred hrozbami, ktoré predstavuje nelegálny obchod a aby boli občania lepšie informovaní o nebezpečenstve konzumácie tabakových výrobkov neznámeho alebo nepovoleného pôvodu, ktoré neprešli žiadnou kontrolou kvality, čím ohrozujú bezpečnosť spotrebiteľov.

16.

Domnieva sa, že špecifické opatrenia zahrnuté do návrhu smernice týkajúce sa kontroly, vysledovateľnosti a boja proti pašovaniu budú predstavovať obrovskú ekonomickú a administratívnu záťaž pre podniky (predovšetkým pre tie najmenšie) a pre členské štáty, čo skomplikuje ich účinnosť a bude v rozpore s Rámcovým dohovorom WHO o kontrole tabaku.

17.

Upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v celej Európe sa na vnútroštátnych a regionálnych trhoch v súčasnosti vyskytujú neštandardné balenia, ktorých zrušenie by mohlo mať negatívne dôsledky na príjmy regiónov, kde sa tieto balenia vyrábajú. Tento negatívny hospodársky dosah by mohol byť obzvlášť silný v oblastiach, ktoré už sú zasiahnuté súčasnou hospodárskou krízou.

18.

Upozorňuje, že tieto kontrolné opatrenia budú len málo platné, ak zvyšná časť smernice môže v konečnom dôsledku podporiť nárast pašovania v hraničných regiónoch a obciach, ako aj pašovania z tretích štátov, a žiada preto Európsku komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoj boj proti pašovaniu.

19.

Považuje za nekoherentnú a nepotrebnú novú definíciu „cigarky“ navrhovanú v texte smernice, pretože je v rozpore so smernicou Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov.

20.

Upozorňuje, že Európska komisia si prostredníctvom delegovaných a vykonávacích aktov vyhradzuje rozsiahle právomoci s cieľom rozvinúť následne a jednostranne kľúčové aspekty smernice, ako sú maximálne úrovne pre tie prídavné látky, príchute a chute, ktoré možno zakázať alebo znenie zdravotných výstrah, ich umiestnenie a veľkosť.

21.

Nazdáva sa, že uplatňovanie delegovaných aktov, tak ako sa to predpokladá, udeľuje Európskej komisii priveľkú diskrečnú právomoc konať, čo by mohlo byť v rozpore s Lisabonskou zmluvou, ktorá špecifikuje, že delegované akty možno uplatniť len na rozpracovanie prvkov legislatívneho aktu, ktoré nie sú kľúčové, čo nie je tento prípad.

22.

Pokiaľ ide o cigary, cigarky a fajkový tabak, upozorňuje, že návrh smernice si vyhradzuje právo automaticky zrušiť určité výnimky uvedené v texte v prípade „podstatnej zmeny okolností“, t. j. ak dôjde k zmene súvisiacej s nárastom objemu predaja o minimálne 10 % v najmenej 10 členských štátoch alebo k zvýšeniu počtu fajčiarov mladších než 25 rokov o 5 %. V 10 z 27 súčasných členských štátov je trh s týmito výrobkami obzvlášť malý a ľahko môže dôjsť k zmene o 10 %, čím by opatrenie stratilo zmysel a znamenalo by veľkú právnu neistotu v tomto podsektore. Výbor regiónov sa nazdáva, že toto ustanovenie je príliš všeobecné a rozsiahle, čo by mohlo viesť k tomu, že Komisia ho bude využívať podľa vlastného uváženia.

27.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 280/66

—

zdôrazňuje, že návrhy uvedené v oznámení Komisie nemožno realizovať výlučne prostredníctvom zmeny dopravných systémov, ale aj prostredníctvom vnútroštátnej energetickej politiky, keďže členské štáty sa v záujme dlhodobej investičnej politiky zameranej na vybudovanie infraštruktúry musia rozhodnúť pre alternatívne palivá;

—

Komisia musí v prípade lehôt stanovených na vybudovanie miestnej infraštruktúry zohľadniť okrem geografických a klimatických charakteristík regiónu aj aktuálny stav techniky a úsilie v oblasti výskumu a vývoja a postupovať podľa príslušného harmonogramu, aby bolo možné vypracovať a schváliť spoločné normy;

—

zdôrazňuje, že pri prijímaní politických rozhodnutí treba dbať na to, aby ceny pohonných hmôt boli pre občanov naďalej dostupné, keďže príjmy domácností v mnohých členských štátoch neustále klesajú;

—

žiada, aby boli miestne a regionálne orgány zapojené do vypracovania národného politického rámca pre stratégiu v oblasti dopravy, ako aj administratívnych a právnych noriem, v záujme zabezpečenia ich náležitého uplatňovania na mieste so zreteľom na mieste okolnosti;

—

vyzýva, aby vnútroštátne strategické rámce obsahovali vyváženú kombináciu energetických zdrojov. V žiadnom prípade nemožno jednu závislosť (ropa z tretích krajín) nahradiť inou závislosťou (zemný plyn z tretích krajín);

—

žiada o uplatňovanie noriem EÚ vzťahujúcich sa na normy v oblasti infraštruktúry, ktoré sú priamo v súlade s medzinárodnými normami. Cieľom je zabrániť tomu, aby sa tieto normy museli opätovne prepracovať;

—

zastáva názor, že zmena správania spotrebiteľov má zásadný význam pre miestne a regionálne orgány, ktoré by mohli vlastnými prostriedkami ovplyvniť preferencie a rozhodnutie spotrebiteľov tým, že stanovia úľavy v prospech spotrebiteľov;

—

zdôrazňuje, že záväzky na vybudovanie infraštruktúry v blízkosti mesta alebo mestskej infraštruktúry by sa mali nahradiť záväzkami, ktoré stanovia samotné členské štáty, pričom je potrebné zabezpečiť účasť miestnych a regionálnych orgánov.

Spravodajkyňa

Saima KALEV (EE/EA), členka mestskej rady, Jõgeva

Referenčné dokumenty

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Ekologická energia pre dopravu: Európska stratégia pre alternatívne palivá

COM(2013) 17 final

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá

COM(2013) 18 final

1.

víta návrhy uvedené v oznámení Komisie s názvom „Ekologická energia pre dopravu“ ako príležitosť na vykonávanie cieľov stratégie Európa 2020 stanovených v hlavnej iniciatíve „Európa efektívne využívajúca zdroje“ (1) a v Bielej knihe o dopravnej politike (2). Výbor však zdôrazňuje, že tieto príležitosti nemožno realizovať výlučne prostredníctvom zmeny dopravných systémov, ale aj prostredníctvom vnútroštátnej energetickej politiky, keďže členské štáty sa v záujme dlhodobej investičnej politiky zameranej na vybudovanie infraštruktúry musia rozhodnúť pre alternatívne palivá;

2.

súhlasí s Komisiou, že v súvislosti s uvedením na trh je rozhodujúcou otázkou to, či možno zabezpečiť úspory z rozsahu a zavádzanie alternatívnych palív v celej EÚ. Na tento účel je potrebná jednotná, stabilná a komplexná stratégia, ako aj regulačný rámec zameraný na investície, ktorý však zatiaľ stále chýba. Na základe toho musí Komisia v prípade lehôt stanovených na vybudovanie miestnej infraštruktúry zohľadniť okrem geografických a klimatických charakteristík regiónu aj aktuálny stav techniky a úsilie v oblasti výskumu a vývoja a postupovať podľa príslušného harmonogramu, aby bolo možné vypracovať a schváliť spoločné normy;

3.

považuje lehoty stanovené v smernici Komisie (3) za príliš krátke, pretože prijatie vnútroštátneho strategického rámca a príslušných administratívnych a právnych aktov musí vychádzať zo spolupráce s miestnymi orgánmi, ako aj z podrobnej vnútroštátnej analýzy, diskusie a vypracovania riešení v oblasti financovania;

4.

zdôrazňuje, že v prípade politickej orientácie je potrebné dbať na to, aby ceny pohonných hmôt boli pre občanov naďalej dostupné, keďže príjmy domácností v mnohých členských štátoch neustále klesajú. Platí to aj v prípade nákladov na infraštruktúru a alternatívne palivá;

5.

konštatuje, že cieľom stratégie pre alternatívne palivá v oblasti dopravnej politiky je zaviesť alternatívne palivá vo všetkých členských štátoch EÚ, čo výrazne ovplyvňuje organizáciu a využívanie dopravy na miestnej a regionálnej úrovni. V tomto ohľade bude mať posilnenie úlohy miestnych a regionálnych politík rozhodujúci význam pre rozvoj využívania alternatívnych palív v doprave;

6.

miestne a regionálne orgány by preto mali byť zapojené do vypracovania národného politického rámca pre stratégiu v oblasti dopravy, ako aj administratívnych a právnych noriem v záujme zabezpečenia ich náležitého uplatňovania na mieste so zreteľom na mieste okolnosti a týmto spôsobom zabezpečiť, aby v súlade s plánom Komisie obsahovali stratégie pre alternatívne palivá. Zároveň treba využiť existujúce európske iniciatívy v mestách, ako je Dohovor primátorov a starostov, na zameranie a posilnenie záväzkov uvedených v akčných plánoch pre udržateľnú energiu vo vzťahu k miestnym systémom využívania alternatívnych palív v doprave;

7.

zastáva názor, že výbor by mal ako zástupca miestnej a regionálnej úrovne zintenzívniť a podporovať konzultácie a výmenu skúseností v oblasti alternatívnych palív s cieľom zabezpečiť čistejšie a ekologickejšie mestá a regióny. Výbor by mal zároveň iniciovať diskusiu o tom, akým spôsobom môžu miestne a regionálne orgány ovplyvňovať správanie občanov a podnietiť ich, aby vo väčšej miere využívali vozidlá na alternatívne palivá;

8.

zdôrazňuje názor Komisie, podľa ktorého dôrazné opatrenia Únie ako priekopníka inovačných riešení v oblasti alternatívnych palív vytvoria takisto nové príležitosti na trhu pre európsky priemysel, posilnia konkurencieschopnosť EÚ na svetových trhoch a umožnia vytvoriť 700 000 nových pracovných miest (4). Tie vznikajú na mieste v orgánoch, ktoré by pri vypracúvaní príslušných vnútroštátnych stratégií mali mať možnosť vyjadriť sa;

9.

domnieva sa, že podpora úlohy orgánov povedie k zintenzívneniu spolupráce a optimalizácii nákladov na rozvoj infraštruktúry. Využívanie rovnakých zariadení sa tak umožní napríklad prostredníctvom väčších rozhodovacích právomocí a cezhraničných foriem spolupráce;

10.

pripomína stanovisko Výboru regiónov k Bielej knihe s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru“ (5), a podporuje cieľ Bielej knihy, ktorým je znížiť podiel automobilov na tradičný pohon do roku 2030 o polovicu a do roku 2050 ich úplne odstrániť z cestnej premávky, a do roku 2030 zároveň dosiahnuť, aby bola mestská doprava v centrách veľkých miest bez emisií CO2;

11.

vyzýva Komisiu, aby v návrhu smernice zdôraznila, aby pri vykonávaní svojho hlavného zámeru, ktorým je zabezpečenie nezávislosti od ropy, obsahovali vnútroštátne strategické rámce vyváženú kombináciu energetických zdrojov. V žiadnom prípade však nemožno jednu závislosť (ropa z tretích krajín) nahradiť inou závislosťou (zemný plyn z tretích krajín). V návrhu na diverzifikáciu zdrojov energie pre alternatívne palivá by sa mali zohľadniť rôzne suroviny potrebné na ich výrobu, ktoré sú dostupné v samosprávach;

12.

pri uplatňovaní návrhov smernice vyjadruje obavy súvisiace s finančnými obmedzeniami, dokonca v prípade, keď sa tieto činnosti čiastočne financujú z programov Horizont 2020, TEN-T alebo súkromného sektora. V budúcnosti by malo byť možné financovať politické opatrenia zamerané na ekologickejšiu dopravu na miestnej a regionálnej úrovni z prostriedkov politiky územnej súdržnosti. Pri plánovaní výdavkov na nadchádzajúce rozpočtové obdobie by sa mala zohľadniť potreba investícií na európskej, ako aj vnútroštátnej úrovni;

13.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s financovaním cezhraničných fúzií, keďže Európska rada uzatvorila 8. februára 2013 dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci (6) so zreteľom na rozpočtové priority EÚ na obdobie 2014 – 2020, v ktorej sa odkazuje na krátenie prostriedkov určených na cezhraničnú spoluprácu;

14.

osobitnú pozornosť treba venovať tomu, aby opatrenia zavedené členskými štátmi neviedli k vzniku tzv. hraničného efektu ako dôsledku regionálnych rozdielov. Výbor preto odporúča, aby sa stanovili minimálne mechanizmy na jeho zmiernenie (napríklad vytvorenie prioritných koridorov pre alternatívne palivá v nákladnej doprave, ktoré by boli spolufinancované z fondov EÚ);

15.

pripomína, že podľa Výboru regiónov (7) môžu byť investície do infraštruktúry v rozvinutejších regiónoch potrebné v oblastiach, v ktorých sa občanom poskytujú základné služby – okrem iného aj v oblasti životného prostredia a dopravy, a to najmä v súvislosti s návrhom Komisie týkajúcim sa používania alternatívnych palív v oblasti dopravy. Pokiaľ ide o prípadnú podporu a financovanie, dôležitým partnerom pre stimulovanie investícií je Európska investičná banka. Poskytuje technickú podporu a financuje investície prostredníctvom pôžičky;

16.

zdôrazňuje, že prognózy o nevyhnutných investičných potrebách sa vypracúvajú komplexným a reálnym spôsobom a možnosti financovania prostredníctvom rôznych fondov EÚ a v rámci tematických cieľov na obdobie rokov 2014 – 2020 budú prezentované zrozumiteľne a súvisle, podobne ako plánovaná nadväznosť na budúce stratégie inteligentnej špecializácie;

17.

vyslovuje sa za to, aby nabíjaciu a tankovaciu infraštruktúru zo stredno- a dlhodobého hľadiska financovali užívatelia. Verejné príspevky by mali slúžiť len na to, aby sa veci pohli vpred;

18.

súhlasí s názorom, že nedostatočná harmonizácia pri výstavbe infraštruktúry pre alternatívne palivá na strane ponuky nepripúšťa žiadne úspory z rozsahu a na strane dopytu neumožňuje vznik mobility. Aby mohla Komisia tento začarovaný kruh prelomiť, musí si za prioritu stanoviť výstavbu nových sietí infraštruktúry;

19.

pripomína, že výbor už vo svojom akčnom pláne uvítal a podporil Bielu knihu s názvom „Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“ (8). Navrhuje v ňom stanoviť primerané normy pre emisie CO2 pre všetky vozidlá na ekologické palivá, a vypracovať usmernenia a normy pre infraštruktúru čerpacích staníc pre ekologické vozidlá;

20.

súhlasí s Komisiou, že na dosiahnutie prelomu na trhu, hospodárskeho rastu a distribúcie alternatívnych palív v Európskej únii sú potrebné jednotné technické normy a pripomína, že je potrebné urýchlene nájsť takéto riešenia, avšak zároveň zohľadniť hospodárske potreby každého členského štátu. Výbor zdôrazňuje, že Komisia by pri stanovení lehoty na vybudovanie infraštruktúry mala vymedziť viac času na vypracovanie spoločných noriem, ako aj ich schválenie a vykonávanie, než je stanovené v smernici;

21.

žiada o uplatňovanie noriem EÚ vzťahujúcich sa na normy v oblasti infraštruktúry, ktoré sú priamo v súlade s medzinárodnými normami. Cieľom je zabrániť tomu, aby sa tieto normy museli opätovne prepracovať; domnieva sa, že právo Komisie na zmenu technických požiadaviek pre nabíjacie miesta a čerpacie stanice prostredníctvom delegovaných aktov stanovené v smernici vedie k neistote investorov, priemyslu a spotrebiteľov pri financovaní dlhodobých investícií;

22.

poukazuje na to, že normy pre oblasť infraštruktúry sú zamerané na hospodársku účelnosť a musia byť v súlade s uskutočnenými investíciami a vozidlami uvedenými na trh, a zároveň uznáva skutočnosť, že úspory z rozsahu v malých členských štátoch, regiónoch a územiach nemusia viesť k nákladovo efektívnemu využitiu rôznych druhov alternatívnych palív;

23.

poukazuje na to, že strategický rámec musí obsahovať požiadavky na informácie, ako aj politické a regulačné opatrenia na účely vykonávania vedeckého výskumu a na stanovenie cieľov, ako aj informácie o spolupráci s ostatnými členskými štátmi s cieľom zabezpečiť v medzinárodnom meradle jednotnú infraštruktúru a voľný pohyb osôb a tovaru v celej EÚ;

24.

podporuje skutočnosť, že v súlade so zásadou technologickej neutrality sa v stratégii musia uviesť všetky možnosti bez toho, aby sa uprednostňovalo konkrétne palivo, a že pre ne musia existovať aj spoločné technické špecifikácie; preto pripomína, že v záujme udržateľnosti biopalív je dôležité vypracovať a dosiahnuť účinné kritériá; okrem toho je potrebné zabezpečiť dostupnosť biopalív druhej generácie v oblasti predaja, aby to nemalo nepriaznivý vplyv na prirodzenú rovnováhu životného prostredia, zásoby potravín, trhové hospodárstvo alebo sociálnu rovnováhu, ako to už Výbor regiónov zdôraznil vo svojich predchádzajúcich pozíciách a stanoviskách (9);

25.

domnieva sa, že požiadavky týkajúce sa námornej prepravy musia byť v súlade s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO);

26.

zdôrazňuje, že na financovanie infraštruktúry je mimoriadne potrebná účasť súkromného sektora, keďže podniky tento návrh smernice najviac využívajú: otvoria sa im možnosti na výrobu a predaj nových výrobkov, pričom zároveň môžu budovať a využívať novú infraštruktúru pre alternatívne palivá;

27.

pripomína, že pri vykonávaní návrhov Komisie je potrebné dbať na to, aby to malo čo najmenší vplyv na voľný trh a hospodársku súťaž. Pre podniky a súkromný sektor sa musia vytvoriť stimuly a odstrániť existujúce riziká a obavy;

28.

v záujme odstránenia prekážok a zníženia nákladov sa odporúča dospieť k dohodám medzi verejnými orgánmi a prevádzkovateľmi čerpacích staníc s cieľom zvýšiť používanie alternatívnych palív. Tým by sa zabezpečilo využívanie už existujúcej distribučnej infraštruktúry, ktorá by slúžila pre viacero druhov energie, čím by sa predišlo duplicite takejto infraštruktúry;

29.

víta snahu Komisie regulovať politické rozhodnutia jednotlivých štátov, ale vzhľadom na skutočnosť, že hlavným cieľom tohto návrhu smernice je znížiť emisie skleníkových plynov a závislosť od dodávok ropy, by členské štáty v rámci svojich vnútroštátnych balíkov politických opatrení nemali prezentovať iba ukazovatele v súvislosti s infraštruktúrou pre alternatívne palivá, ale aj očakávané výsledky, a to pokiaľ ide o zníženie emisií, zníženie závislosti od dodávok ropy a zavedenie alternatívnych palív. Tieto výsledky by sa mali prezentovať na úrovni príslušných miestnych a regionálnych územných celkov, aby sa vyhodnotili prípadné vnútorné asymetrie v každom členskom štáte;

30.

domnieva sa, že meranie výsledkov by malo byť založené na porovnateľných ukazovateľoch a musí poukazovať na účinnosť, resp. udržateľnosť výroby a spotreby energie (životný cyklus, resp. životnosť paliva) v najširšom slova zmysle, a to nielen z hľadiska znižovania emisií oxidu uhličitého;

31.

vyzýva Komisiu, aby v návrhu smernice zdôraznila, že pri dosahovaní spoločného hlavného cieľa, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov, by sa malo uviesť, ktoré zdroje energie sú najvhodnejšie na použitie. Predíde sa tým tomu, že k zníženiu emisií z dopravy dôjde na základe väčšieho množstva emisií skleníkových plynov, ktoré vzniknú pri výrobe elektrickej energie, resp. iného spôsobu znečisťovania životného prostredia;

32.

podporuje dodržiavanie zásady technologickej neutrality. Hoci stratégia musí byť zameraná na všetky alternatívne palivá, ako významné faktory sa musia zohľadniť aj energetická účinnosť, ekologickosť (obnoviteľná energia), hospodárska (politická) nezávislosť, bezpečnosť dodávok a sociálne aspekty;

33.

zdôrazňuje, že prechod od ropných palív k alternatívnym palivám je dôležitý aj pre vidiecke oblasti, pričom na základe nízkej hustoty obyvateľstva má dokonca možno väčší význam. Na základe toho musia členské štáty pri plánovaní svojej vnútroštátnej politiky zohľadniť aj vidiecke oblasti. Treba vypracovať stratégie, ktoré zabezpečia potrebnú infraštruktúru umožňujúcu tak prechod na využívanie alternatívnych palív, ako aj využívanie domácich zdrojov, ktoré dokážu zabezpečiť dodávku týchto palív. Rovnaké problémy ako vo vidieckych oblastiach môžu vzniknúť aj v riedko osídlených oblastiach, a preto si vyžadujú osobitnú pozornosť;

34.

zdôrazňuje, že prechod na udržateľnejšiu dopravnú politiku je základným aspektom mestskej dopravy (10), ako výbor zdôraznil vo svojich predchádzajúcich stanoviskách;

35.

poukazuje na to, že v mestách a v spádových oblastiach veľkých miest by používanie vozidiel využívajúcich alternatívne palivá nemalo negatívne vplývať na verejnú dopravu. Cieľom by nemalo byť vytvárať ďalšiu individuálnu dopravu, ale poskytnúť ďalšie možnosti prechodu na ekologické spôsoby dopravy, najmä ako doplnok verejnej dopravy;

36.

navrhuje, aby mohol Výbor regiónov zintenzívniť a podporovať poradenstvo a výmenu skúseností o využívaní alternatívnych palív v mestskej doprave s cieľom zabezpečiť čistejšie a ekologickejšie mestá;