(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 1216/2009 (3) a nariadenie Rady (ES) č. 614/2009 (4) je v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy potrebné upraviť, a to najmä pokiaľ ide o rozlíšenie medzi delegovanými aktmi a vykonávacími aktmi, ktoré sa zaviedlo touto zmluvou. Ďalšie úpravy sú potrebné v záujme zvýšenia jasnosti a transparentnosti súčasných znení.

(2)

Hlavným nástrojom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) stanoveným v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) bolo až do 31. decembra 2013 nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 (5).

(3)

V rámci reformy SPP sa nariadenie (ES) č. 1234/2007 s účinnosťou od 1. januára 2014 nahradilo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (6). V záujme zachovania súdržnosti obchodných opatrení s tretími krajinami týkajúcich sa na jednej strane poľnohospodárskych výrobkov a na druhej strane tovaru vznikajúceho spracovaním poľnohospodárskych výrobkov by sa nariadenia (ES) č. 1216/2009 a (ES) č. 614/2009 mali prispôsobiť tak, aby zohľadňovali uvedené nariadenie.

(4)

Niektoré poľnohospodárske výrobky sa používajú na výrobu spracovaných poľnohospodárskych výrobkov a tiež na výrobu tovaru neuvedeného v prílohe I k ZFEÚ. V záujme zohľadnenia vplyvu obchodu s takýmito výrobkami a tovarom na dosiahnutie cieľov článku 39 ZFEÚ a tiež účinkov, ktoré majú opatrenia prijaté na vykonávanie článku 43 ZFEÚ na hospodárske postavenie týchto výrobkov a tovaru vzhľadom na rozdiely medzi nákladmi na obstaranie poľnohospodárskych výrobkov v Únii a na svetovom trhu, je potrebné prijať opatrenia v rámci SPP, ako aj spoločnej obchodnej politiky.

(5)

Na zohľadnenie rozdielnej situácie v poľnohospodárstve a v potravinárskom priemysle v Únii sa v rámci Únie rozlišuje medzi poľnohospodárskymi výrobkami uvedenými v prílohe I k ZFEÚ a spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré nie sú uvedené v danej prílohe. V niektorých tretích krajinách, s ktorými Únia uzatvára dohody, nemusí byť možné rozlíšiť tieto dva druhy výrobkov. Preto by sa malo stanoviť, že v prípade, že sa v medzinárodnej dohode stanovuje asimilácia týchto dvoch druhov výrobkov, všeobecné pravidlá uplatniteľné na spracované poľnohospodárske výrobky, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k ZFEÚ, sa rozšíria aj na určité poľnohospodárske výrobky uvedené v danej prílohe.

(6)

Ak sa v tomto nariadení odkazuje na medzinárodné dohody uzavreté alebo dočasne uplatňované Úniou v súlade so ZFEÚ, odkazuje sa na článok 218 ZFEÚ.

(7)

S cieľom predísť nepriaznivým účinkom, ktoré by dovoz určitých spracovaných poľnohospodárskych výrobkov mohol mať na trh Únie a na efektívnosť SPP, alebo takéto účinky zvrátiť, by malo byť možné uvaliť na dovoz takýchto výrobkov doplnkové clo, a to za predpokladu, že budú splnené určité podmienky.

(8)

Vaječný a mliečny albumín sú spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré nie sú uvedené v prílohe I k ZFEÚ. Z dôvodu harmonizácie a zjednodušenia by spoločný systém obchodovania s vaječným a mliečnym albumínom, stanovený v nariadení (ES) č. 614/2009, mal byť začlenený medzi obchodné opatrenia uplatniteľné na určitý tovar vznikajúci spracovaním poľnohospodárskych výrobkov. Vzhľadom na skutočnosť, že vajcia možno do veľkej miery nahradiť vaječným albumínom a do určitej miery mliečnym albumínom, by obchodné opatrenia vzťahujúce sa na vaječný a mliečny albumín mali zodpovedať opatreniam stanoveným v súvislosti s vajcami.

(9)

Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia týkajúce sa preferenčných obchodných opatrení podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 978/2012 (7), ako aj ďalších samostatných obchodných opatrení Únie, je potrebné stanoviť najdôležitejšie pravidlá vzťahujúce sa na obchodné opatrenia uplatniteľné na spracované poľnohospodárske výrobky a tovar neuvedený v prílohe I, ktorý vzniká spracovaním poľnohospodárskych výrobkov. Je tiež potrebné zabezpečiť, aby sa znížené dovozné clá a colné kvóty a poskytovanie vývozných náhrad stanovili v súlade s týmito najdôležitejšími pravidlami. V týchto pravidlách a ustanoveniach by sa mali zohľadniť obmedzenia dovozných ciel a vývozných subvencií vyplývajúce zo záväzkov prijatých Úniou podľa dohôd uzatvorených v rámci WTO a dvojstranných dohôd.

(10)

Vzhľadom na úzke väzby medzi trhom s vaječným a mliečnym albumínom a trhom s vajcami by malo byť možné požadovať predloženie dovozného povolenia na dovoz vaječného a mliečneho albumínu a pozastaviť režim aktívneho zušľachťovacieho styku v súvislosti s vaječným a mliečnym albumínom v prípade, že trh Únie s týmito výrobkami alebo trh s vajcami je režimom aktívneho zušľachťovacieho styku vaječného albumínu a mliečneho albumínu narušený alebo by ním mohol byť narušený. Vydávanie dovozných povolení na vaječný a mliečny albumín a ich prepustenie, na ktoré sa vzťahuje povolenie, do voľného obehu by malo byť možné podmieniť požiadavkami na ich pôvod, miesto pôvodu výrobku, pravosť a kvalitatívne vlastnosti.

(11)

S cieľom zohľadniť rozvoj obchodu a vývoj na trhoch, potreby trhov s vaječným a mliečnym albumínom alebo trhu s vajcami a s cieľom zohľadniť výsledky monitorovania dovozu vaječného a mliečneho albumínu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o pravidlá podmienenia dovozu vaječného a mliečneho albumínu určeného na prepustenie do voľného obehu predložením dovozného povolenia, pravidlá pre práva a povinnosti vyplývajúce z daného dovozného povolenia a jeho právnych účinkov, prípady, keď sa uplatňuje tolerancia pokiaľ ide o plnenie povinnosti uvedenej v povolení, pravidlá pre vydávanie dovozných povolení a prepustenie výrobkov do voľného obehu, ktoré je podmienené predložením dokladu vydaného treťou krajinou alebo subjektom, ktorý osvedčí okrem iného pôvod, miesto pôvodu, pravosť a kvalitatívne vlastnosti výrobkov, pravidlá pre prevod dovozných povolení alebo obmedzenia tohto prevodu, stanovenie prípadov, v ktorých sa nevyžaduje predloženie dovozného povolenia, a prípadov, v ktorých sa vyžaduje alebo nevyžaduje zloženie zábezpeky, ktorá je zárukou, že výrobky sa dovážajú v lehote platnosti povolenia.

(12)

Niektoré spracované poľnohospodárske výrobky neuvedené v prílohe I k ZFEÚ sa získavajú s použitím poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa vzťahuje SPP. Clá uplatňované na dovoz týchto spracovaných poľnohospodárskych výrobkov by preto mali vyrovnať rozdiel medzi cenami na svetovom trhu a cenami na trhu Únie účtovanými za poľnohospodárske výrobky používané pri ich výrobe a zároveň zabezpečiť konkurencieschopnosť príslušného spracovateľského priemyslu.

(13)

V rámci obchodnej politiky Únie sa v niektorých medzinárodných dohodách stanovujú vo vzťahu k poľnohospodárskej zložke, dodatočným clám na cukor a múku a valorickému clu zníženia a postupné zrušenie dovozných ciel na spracované poľnohospodárske výrobky. Malo by sa umožniť, aby sa uvedené zníženia stanovovali podľa poľnohospodárskych zložiek uplatniteľných na nepreferenčný obchod.

(14)

Poľnohospodárska zložka dovozného cla by mala vyrovnať rozdiel medzi cenami poľnohospodárskych výrobkov používaných pri výrobe príslušných spracovaných poľnohospodárskych výrobkov účtovaných na svetovom trhu a na trhu Únie. Z tohto dôvodu je potrebné zachovať úzku väzbu medzi výpočtom poľnohospodárskej zložky dovozného cla uplatniteľného na spracované poľnohospodárske výrobky a cla uplatniteľného na poľnohospodárske výrobky dovážané v nezmenenom stave.

(15)

S cieľom vykonávať medzinárodné dohody, v ktorých sa stanovuje zníženie alebo postupné zrušenie dovozných ciel na spracované poľnohospodárske výrobky na báze konkrétnych poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa použili alebo sa považujú za použité pri výrobe daných spracovaných poľnohospodárskych výrobkov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vytvorenie zoznamu tých poľnohospodárskych výrobkov, ktoré treba považovať za použité pri výrobe spracovaných poľnohospodárskych výrobkov, stanovenie rovnocenných množstiev a pravidiel prepočtu iných poľnohospodárskych výrobkov na rovnocenné množstvá konkrétnych poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa považujú za použité, prvky potrebné na výpočet zníženej poľnohospodárskej zložky a znížené doplnkové clá a metódy tohto výpočtu a zanedbateľné množstvá, v prípade ktorých sa znížené poľnohospodárske zložky a doplnkové clá na cukor a múku rovnajú nule.

(16)

Je možné, aby sa colné koncesie na dovoz udelili na neobmedzené množstvá príslušného tovaru alebo na obmedzené množstvá v rámci colnej kvóty. Ak sa na základe určitých medzinárodných dohôd udeľujú v rámci colných kvót colné koncesie, tieto kvóty by mali byť otvorené a spravované Komisiou. Z praktických dôvodov je nevyhnutné, aby sa na správu nepoľnohospodárskej zložky dovozných ciel na tovar, v súvislosti s ktorým sa dohodli colné preferencie, vzťahovali rovnaké pravidlá ako na správu poľnohospodárskej zložky.

(17)

Vzhľadom na úzke väzby medzi trhom s vaječným a mliečnym albumínom a trhom s vajcami by sa colné kvóty na vaječný a mliečny albumín mali otvoriť a spravovať rovnakým spôsobom ako colné kvóty na vajcia podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Spôsob správy by mal v prípade potreby zohľadňovať požiadavky na zásobovanie trhu Únie a nevyhnutnosť zachovať jeho rovnováhu a mal by vychádzať zo spôsobov používaných v minulosti, pričom by sa mali zohľadňovať práva vyplývajúce z dohôd uzatvorených v rámci WTO.

(18)

S cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup hospodárskych subjektov na trh a rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi, zohľadnenie požiadaviek na zásobovanie trhu Únie a zachovanie rovnováhy na tomto trhu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné predložiť žiadosť v rámci colnej kvóty, a pravidlá prevodu práv v rámci colnej kvóty, podmienenie účasti na colnej kvóte zložením zábezpeky a špecifiká, požiadavky alebo obmedzenia týkajúce sa colných kvót.

(19)

S cieľom zaistiť, aby sa na vyvážané výrobky pri dovoze do tretej krajiny mohlo za určitých podmienok uplatňovať osobitné zaobchádzanie podľa medzinárodných dohôd, ktoré Únia uzavrela v súlade so ZFEÚ, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o pravidlá, ktorými sa od príslušných orgánov členských štátov vyžaduje, aby na požiadanie a po primeraných kontrolách vydali doklad potvrdzujúci, že príslušné podmienky sú splnené v prípade výrobkov, ktoré môžu pri vývoze využívať výhody osobitného zaobchádzania pre dovoz do tretej krajiny, ak sú dodržané určité podmienky.

(20)

Je možné, že dopyt spracovateľského priemyslu po poľnohospodárskych surovinách nebude možné za konkurenčných podmienok úplne pokryť surovinami z Únie. Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 (8), umožňuje prepustenie takéhoto tovaru do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku pod podmienkou splnenia hospodárskych podmienok vymedzených v nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 (9). Nariadenie (EHS) č. 2913/1992 sa má nahradiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (10), ale s účinnosťou až od 1. júna 2016. Preto je vhodné odkázať v tomto nariadení na nariadenie (EHS) č. 2913/1992, predovšetkým preto, že v budúcnosti sa odkazy na nariadenie (EHS) č. 2913/1992 budú považovať za odkazy na nariadenie (EÚ) č. 952/2013. Hospodárske podmienky na prepustenie určitých množstiev poľnohospodárskych výrobkov do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku by sa mali za presne vymedzených okolností považovať za splnené. Tieto množstvá by sa mali stanoviť na základe vyrovnanosti ponuky. Spravodlivý prístup k dostupným množstvám, rovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi a prehľadnosť by mali byť zabezpečené prostredníctvom systému povolení na použitie aktívneho zušľachťovacieho styku vydávaných členskými štátmi.

(21)

S cieľom zabezpečiť prezieravú a efektívnu správu režimu aktívneho zušľachťovacieho styku pri zohľadnení situácie na trhu Únie s príslušnými komoditami a tiež potrieb a postupov spracovateľského priemyslu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zoznam týchto poľnohospodárskych výrobkov, v súvislosti s ktorými sa môžu vydávať povolenia na použitie aktívneho zušľachťovacieho styku, práva vyplývajúce z povolení na použitie aktívneho zušľachťovacieho styku a ich právne účinky, prevodu práv medzi hospodárskymi subjektmi a pravidlá potrebné na zabezpečenie spoľahlivosti a efektívnosti systému povolení na použitie aktívneho zušľachťovacieho styku, pokiaľ ide o pravosť povolenia, jeho prevod alebo obmedzenia takéhoto prevodu.

(22)

Mali by sa stanoviť opatrenia týkajúce sa poskytovania vývozných náhrad (v medziach stanovených záväzkami Únie v rámci WTO) na určité poľnohospodárske výrobky používané pri výrobe tovaru neuvedeného v prílohe I k ZFEÚ, a to preto, aby výrobcovia príslušného tovaru neboli sankcionovaní za ceny, za ktoré musia v dôsledku SPP obstarávať svoje dodávky. Tieto náhrady by mali pokrývať iba rozdiel medzi cenou poľnohospodárskeho výrobku na trhu Únie a jeho cenou na svetovom trhu. Uvedené opatrenia by sa mali preto stanoviť ako súčasť obchodných opatrení týkajúcich sa určitého tovaru vznikajúceho spracovaním poľnohospodárskych výrobkov.

(23)

Zoznam tovaru neuvedeného v prílohe I, v súvislosti s ktorým sa môžu poskytnúť vývozné náhrady, by sa mal stanoviť s prihliadnutím na vplyv rozdielu medzi cenami poľnohospodárskych výrobkov používaných pri výrobe tohto tovaru na trhu Únie a na svetovom trhu a na potrebu čiastočného alebo úplného vyrovnania tohto rozdielu v záujme uľahčenia vývozu poľnohospodárskych výrobkov použitých pri výrobe príslušného tovaru neuvedeného v prílohe I.

(24)

Je potrebné zabezpečiť, aby sa v prípade dovezeného tovaru neuvedeného v prílohe I, ktorý bol prepustený do voľného obehu a následne opätovne vyvezený, vyvezený po spracovaní alebo prípadne zapracovaný do iného tovaru neuvedeného v prílohe I, neposkytovala žiadna vývozná náhrada. Je potrebné zabezpečiť, aby sa v prípade dovezených obilnín, ryže, mlieka a mliečnych výrobkov alebo vajec, ktoré boli prepustené do voľného obehu a po spracovaní alebo zapracovaní do tovaru neuvedeného v prílohe I vyvezené, neposkytovala žiadna náhrada.

(25)

Sadzby vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky vyvážané v podobe tovaru neuvedeného v prílohe I by sa mali stanoviť v súlade s rovnakými pravidlami a praktickými dojednaniami a podľa rovnakého postupu ako sadzby vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky vyvážané v nezmenenom stave podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a nariadenia Rady (EÚ) č. 1370/2013 (11).

(26)

Vzhľadom na úzku väzbu medzi tovarom neuvedeným v prílohe I a poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré sa používajú pri jeho výrobe, na jednej strane a rozdiely medzi týmto tovarom a výrobkami na strane druhej je potrebné zabezpečiť, aby sa vo vzťahu k tovaru neuvedenému v prílohe I uplatňovali horizontálne ustanovenia týkajúce sa vývozných náhrad stanovené v nariadení (EÚ) č. 1308/2013 a prijaté v jeho zmysle.

(27)

S cieľom zohľadniť osobitné výrobné procesy a požiadavky na obchodovanie s tovarom neuvedeným v prílohe I, ktorý obsahuje určité poľnohospodárske výrobky, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel týkajúcich sa pravidiel o charakteristikách tovaru neuvedeného v prílohe I, ktorý je určený na vývoz, a poľnohospodárskych výrobkov používaných na jeho výrobu, pravidiel stanovenia vývozných náhrad na určité poľnohospodárske výrobky, ktoré sa po spracovaní do tovaru neuvedeného v prílohe I vyvážajú, pravidiel predkladania dôkazu potrebného na preukázanie zloženia vyvážaného tovaru neuvedeného v prílohe I, pravidiel vyžadujúcich vyhlásenie o použití určitých dovezených poľnohospodárskych výrobkov, pravidiel týkajúcich sa asimilácie poľnohospodárskych výrobkov so základnými výrobkami a stanovenia referenčného množstva každého zo základných výrobkov a uplatňovania horizontálnych pravidiel vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky na tovar neuvedený v prílohe I.

(28)

Dodržanie vývozných limitov vyplývajúcich z medzinárodných dohôd uzatvorených alebo predbežne vykonávaných Úniou v súlade so ZFEÚ by sa malo zaistiť prostredníctvom vydávania osvedčení o náhrade za referenčné obdobia stanovené v dohodách, pričom by sa mala zohľadniť ročná suma stanovená pre malých vývozcov.

(29)

Vývozné náhrady by sa mali poskytovať do výšky celkovej sumy, ktorá je k dispozícii, a to v závislosti od konkrétnej situácie v oblasti obchodu s tovarom neuvedeným v prílohe I. Systém osvedčení o náhrade by mal uľahčiť efektívnu správu výšky náhrad.

(30)

Malo by sa stanoviť, že osvedčenia o náhrade vydané členskými štátmi sú platné v celej Únii a ich vydanie je podmienené zložením zábezpeky zaručujúcej, že hospodársky subjekt požiada o náhradu. Je potrebné stanoviť pravidlá pre poskytovanie náhrad v rámci systému stanovenia sadzby náhrady vopred, a to pre všetky platné sadzby náhrad a pre skladanie a uvoľňovanie zábezpeky.

(31)

S cieľom sledovať výdavky na vývozné náhrady a zaviesť systém osvedčení o náhrade by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa práv a povinností vyplývajúcich z osvedčení o náhrade, pravidlá ich prevodu alebo obmedzenia takéhoto prevodu, prípady a situácie, v ktorých sa nevyžaduje predloženie osvedčenia o náhrade alebo zloženie zábezpeky, a tolerancia, v rámci ktorej sa neuplatňuje povinnosť požiadať o náhradu.

(32)

Pri zohľadňovaní dosahu cielených opatrení týkajúcich sa vývozných náhrad by sa mala venovať pozornosť vo všeobecnosti podnikom spracúvajúcim poľnohospodárske výrobky a konkrétne situácii malých a stredných podnikov. Malým vývozcom by sa vzhľadom na ich osobitné potreby mala v každom rozpočtovom roku prideliť určitá celková suma, pričom by v rámci právnej úpravy poskytovania vývozných náhrad mali byť oslobodení od požiadavky predkladať osvedčenia o náhrade.

(33)

Ak sa podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 prijmú opatrenia týkajúce sa vývozu poľnohospodárskeho výrobku a ak je pravdepodobné, že vývoz tovaru neuvedeného v prílohe I s vysokým podielom daného poľnohospodárskeho výrobku bude brániť dosiahnutiu cieľa týchto opatrení, mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty podľa článku 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie rovnocenných opatrení, ktoré by sa mali prijať vo vzťahu k vývozu tohto tovaru neuvedeného v prílohe I, pričom by sa mali dodržiavať záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd.

(34)

Podľa niektorých medzinárodných dohôd môže Únia obmedziť dovozné clá a sumy splatné v súvislosti s vývozom s cieľom čiastočne alebo úplne vyrovnať rozdiely v cene poľnohospodárskych výrobkov používaných pri výrobe spracovaných poľnohospodárskych výrobkov alebo príslušného tovaru neuvedeného v prílohe I. V súvislosti s týmito spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami a tovarom neuvedeným v prílohe I je potrebné stanoviť, že tieto sumy sa určujú spoločne ako súčasť celkového cla a majú vyrovnať rozdiely medzi cenami poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa musia vziať do úvahy na trhu danej krajiny alebo regiónu a na trhu Únie.

(35)

Vzhľadom na to, že zloženie spracovaných poľnohospodárskych výrobkov a tovaru neuvedeného v prílohe I môže mať význam z hľadiska správneho uplatňovania obchodných opatrení stanovených v tomto nariadení, malo by byť možné stanoviť ich zloženie vykonaním kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy.

(36)

S cieľom vykonávať medzinárodné dohody uzatvorené Úniou a zabezpečiť jasnosť a súdržnosť so zmenami nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 (12) by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o doplnenie a zmenu určitých nepodstatných prvkov tohto nariadenia a jeho príloh na uvedené účely.

(37)

Malo by sa stanoviť, že členské štáty majú Komisii a sebe navzájom poskytovať informácie potrebné v záujme uplatňovania obchodných opatrení uplatniteľných na spracované poľnohospodárske výrobky a tovar neuvedený v prílohe I.

(38)

S cieľom zabezpečiť jednotnosť informačných systémov a pravosť a čitateľnosť dokumentov a súvisiacich prenášaných údajov by sa mala na Komisiu preniesť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vymedzenie povahy a typu informácií, ktoré sa majú oznamovať, kategórií údajov, ktoré sa majú spracovávať, maximálnych období uchovávania a účelu spracovania, práv prístupu k informáciám alebo informačným systémom a podmienok zverejňovania týchto informácií.

(39)

Uplatňuje sa právo Únie týkajúce sa ochrany jednotlivcov v súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľným pohybom takýchto údajov, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS (13) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (14).

(40)

S cieľom zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži pre hospodárske subjekty a vnútroštátne orgány by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie prahovej hodnoty, do výšky ktorej by sa nemali vyberať, resp. poskytovať sumy dovozných ciel, doplnkových dovozných ciel, znížených dovozných ciel, vývozných náhrad ani sumy, ktoré sa majú vyberať alebo ktoré sú splatné pri vyrovnávaní spoločne stanovenej ceny.

(41)

Vzhľadom na úzku väzbu medzi tovarom neuvedeným v prílohe I a poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré sa používajú pri výrobe tohto tovaru, je potrebné stanoviť, aby sa vo vzťahu k tovaru neuvedenému v prílohe I uplatňovali mutatis mutandis horizontálne ustanovenia týkajúce sa zábezpek, kontrol, overovania, preskúmania a sankcií stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (15) a prijaté na jeho základe.

(42)

S cieľom zabezpečiť uplatňovanie horizontálnych pravidiel prijatých na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 na dovozné povolenia a colné kvóty pre spracované poľnohospodárske výrobky a na vývozné náhrady a osvedčenia o náhrade pre tovar neuvedený v prílohe I by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o pravidlá úpravy v prípade potreby horizontálnych ustanovení o zábezpekách, kontrolách, overovaní, preskúmaní a sankciách prijatých na základe tohto nariadenia.

(43)

Pri prijímaní delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác pred prijatím delegovaných aktov uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(44)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s dovozom by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o opatrenia, ktorými sa stanovujú spracované poľnohospodárske výrobky, na ktoré by sa v záujme predchádzania nepriaznivým účinkom na trh Únie alebo ich zvrátenia mali uplatňovať doplnkové dovozné clá, opatrenia týkajúce sa uplatňovania týchto doplnkových dovozných ciel, pokiaľ ide o lehoty na preukázanie dovoznej ceny, predloženie písomných dokladov a stanovenie úrovne doplnkových dovozných ciel, opatrenia, ktorými sa stanovujú reprezentatívne ceny a spúšťacie objemy na účely uplatnenia doplnkových dovozných ciel, opatrenia týkajúce sa formátu a obsahu dovozného povolenia pre vaječný a mliečny albumín, podávania žiadostí a vydávania a využívania týchto dovozných povolení, lehôt ich platnosti, postupov súvisiacich so zábezpekou a výšky zábezpeky, ktorú je potrebné zložiť, dôkazu potrebného na preukázanie splnenia požiadaviek využívania týchto povolení, úrovne tolerancie, pokiaľ ide o plnenie povinnosti dovozu množstva uvedeného v dovoznom povolení a vydávanie náhradných dovozných povolení a duplikátov dovozných povolení, opatrenia týkajúce sa zaobchádzania s dovoznými povoleniami zo strany členských štátov, ako aj výmeny informácií potrebných na účely správy systému dovozných povolení na vaječný a mliečny albumín vrátane postupov týkajúcich sa konkrétnej administratívnej pomoci medzi členskými štátmi, výpočet dovozných ciel a stanovenie úrovne dovozných ciel na spracované poľnohospodárske výrobky pri vykonávaní medzinárodných dojednaní.

(45)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s dovozom by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, takisto pokiaľ ide o opatrenia, ktorými sa stanovujú stále množstvá poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sa na účely zníženia alebo postupného zrušenia dovozných ciel uplatniteľných pri preferenčnom obchode považujú za použité pri výrobe spracovaných poľnohospodárskych výrobkov, a stanovenie náležitých požiadaviek týkajúcich sa dokumentácie, ročné colné kvóty a metóda správy, ktorá sa má použiť na dovoz spracovaných poľnohospodárskych výrobkov a určitých poľnohospodárskych výrobkov v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie, postupy týkajúce sa uplatňovania osobitných ustanovení stanovených v medzinárodných dohodách alebo aktoch, ktorými sa prijíma dovozný alebo vývozný režim, najmä pokiaľ ide o záruky, ktoré sa vzťahujú na charakter a pôvod výrobku, uznávanie dokumentov používaných na preverenie týchto záruk, predkladanie dokumentov vydávaných vyvážajúcou krajinou a miesto určenia a účelu, na ktorý sa výrobok použije, opatrenia, ktorými sa stanovuje obdobie platnosti dovozných povolení, postupy týkajúce sa zloženia zábezpeky a jej výšky, používanie týchto dovozných povolení a v prípade potreby osobitné opatrenia týkajúce sa najmä podmienok podávania žiadostí o dovoz a udeľovania povolení v rámci colných kvót a náležité požiadavky týkajúce sa dokumentácie.

(46)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s dovozom a režimom aktívneho zušľachťovacieho styku by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, takisto pokiaľ ide o opatrenia o riadení procesu, ktorými sa zaručuje nepresiahnutie množstiev dostupných v rámci colných kvót a opatrenia na prerozdelenie nevyužitých množstiev colnej kvóty, ochranné opatrenia proti dovozu do Únie v súlade s nariadeniami Rady (ES) č. 260/2009 (16) a (ES) č. 625/2009 (17), alebo ochranné opatrenia stanovené v medzinárodných dohodách, opatrenia týkajúce sa množstva poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré je možné vydať povolenie na použitie aktívneho zušľachťovacieho styku, opatrenia týkajúce sa uplatňovania systému povolení na použitie aktívneho zušľachťovacieho styku, pokiaľ ide o požadované doklady a postupy predkladania žiadostí a vydávania povolení na použitie aktívneho zušľachťovacieho styku, opatrení týkajúcich sa správy povolení na použitie aktívneho zušľachťovacieho styku zo strany členských štátov a postupy týkajúce sa administratívnej pomoci medzi členskými štátmi, opatrenia, ktorými sa obmedzujú množstvá, na ktoré je možné vystaviť povolenia na použitie aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorými sa zamietajú množstvá požadované na povolenie a ktorými sa pozastavuje podávanie žiadostí o povolenia na použitie aktívneho zušľachťovacieho styku v prípade, že sa žiada o veľké množstvá, a opatrenia, ktorými sa pozastavuje používanie režimu prepracovania pod colným dohľadom alebo režimu aktívneho zušľachťovacieho styku v súvislosti s vaječnými a mliečnym albumínom.

(47)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s vývozom by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa uplatňovania sadzieb náhrad, výpočtu vývozných náhrad, asimilácie určitých výrobkov so základnými výrobkami a stanovenia referenčného množstva základných výrobkov, podávania žiadostí o osvedčenia na vývoz, vydávania a správy týchto osvedčení na vývoz konkrétneho tovaru neuvedeného v prílohe I na konkrétne miesta určenia, ak sa to stanovuje v medzinárodnej dohode uzatvorenej alebo predbežne vykonávanej Úniou v súlade so ZFEÚ, a riešenia miznutia výrobkov a množstevných strát počas výrobného procesu a zaobchádzania s vedľajšími výrobkami.

(48)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s vývozom mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci takisto pokiaľ ide o opatrenia, ktorými sa vymedzujú postupy predkladania vyhlásenia a dôkazu potrebného na preukázanie zloženia vyvážaného tovaru neuvedeného v prílohe I, ktoré sú potrebné na účely uplatňovania systému poskytovania vývozných náhrad, pravidlá týkajúce sa zjednodušeného dôkazu o doručení na miesto určenia v prípade diferencovaných náhrad, opatrenia týkajúce sa uplatňovania horizontálnych ustanovení o vývozných náhradách na tovar neuvedený v prílohe I, opatrenia týkajúce sa zavedenia systému osvedčení o vývozných náhradách, pokiaľ ide o predkladanie, formát a obsah žiadostí o osvedčenie o náhrade, formát, obsah a lehotu platnosti osvedčenia o náhrade, postup podávania žiadostí a vydávania osvedčení o náhrade a ich používania, postupy týkajúce sa zloženia zábezpeky a jej výšky, mieru tolerancie pre sumy vývozných náhrad, v súvislosti s ktorými nebola podaná žiadna žiadosť, a prostriedky na preukázanie splnenia povinností vyplývajúcich z osvedčenia o náhrade.

(49)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s vývozom a určitými všeobecnými ustanoveniami by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, takisto pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa zaobchádzania s osvedčeniami o náhrade zo strany členských štátov a výmeny informácií a konkrétnej administratívnej pomoci medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o osvedčenia o náhrade, opatrenia týkajúce sa stanovenia celkovej sumy pridelenej malým vývozcom a individuálnej prahovej hodnoty, do výšky ktorej nie je potrebné predkladať osvedčenia o náhrade, opatrenia týkajúce sa vydávania náhradných osvedčení o náhrade a duplikátov osvedčení o náhrade, opatrenia, ktorými sa obmedzujú sumy, na ktoré možno vydávať osvedčenia o náhrade, zamietajú sa sumy požadované v súvislosti s týmito osvedčeniami a pozastavuje sa podávanie žiadostí o osvedčenia o náhrade v prípade, že sú požadované sumy, ktoré presahujú dostupné sumy stanovené na základe záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohôd, procesné pravidlá a technické kritériá potrebné na uplatňovanie iných opatrení týkajúcich sa vývozu, opatrenia týkajúce sa stanovenia uplatniteľného cla v prípade priamej náhrady v rámci preferenčného obchodu a súvisiacich súm splatných pri vývoze do dotknutej krajiny alebo regiónu, opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby spracované poľnohospodárske výrobky uvedené v colnom prehlásení na vývoz na základe dohody o preferenčnom obchode neboli v skutočnosti vyvezené podľa dohody o nepreferenčnom obchode alebo naopak, opatrenia týkajúce sa metód kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy spracovaných poľnohospodárskych výrobkov a tovaru neuvedeného v prílohe I, technické ustanovenia potrebné na ich identifikáciu a postupy na účely ich klasifikácie v kombinovanej nomenklatúre.

(50)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s vývozom a určitými všeobecnými ustanoveniami by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, takisto pokiaľ ide o opatrenia potrebné na plnenie povinností Komisie a členských štátov, pokiaľ ide o výmenu informácií týkajúcich sa spôsobov oznamovania, pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré sa majú oznamovať, opatrenia na riadenie informácií, ktoré sa majú oznamovať, ako aj pokiaľ ide o obsah, formu, načasovanie, frekvenciu a lehoty oznamovaní, a opatrenia odovzdávania alebo sprístupnenia informácií a dokladov podliehajúcich ochrane osobných údajov a oprávnenému záujmu podnikov o ochranu ich obchodných tajomstiev a opatrenia týkajúce sa uplatňovania horizontálnych ustanovení o zábezpekách, kontrolách, overovaní, preskúmaní a sankciách prijatých v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č 1306/2013 na dovozné povolenia a colné kvóty pre spracované poľnohospodárske výrobky a na vývozné náhrady a osvedčenia o náhrade v prípade tovaru neuvedeného v prílohe I.

(51)

Vzhľadom na ich osobitnú povahu by sa vykonávacie akty pokiaľ ide o opatrenia, ktorými sa stanovujú reprezentatívne ceny a spúšťacie objemy na účely uplatnenia doplnkových dovozných ciel a výšky dovozných ciel v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie, opatrenia, ktorými sa obmedzujú množstvá, na ktoré je možné vydať povolenia na použitie aktívneho zušľachťovacieho styku a osvedčenia o náhrade, opatrenia, ktorými sa zamietajú množstvá požadované v súvislosti s týmito osvedčeniami a ktorými sa pozastavuje podávanie žiadostí o tieto osvedčenia, a opatrenia o riadení procesu, ktorými sa zaručuje nepresiahnutie množstiev dostupných v rámci colnej kvóty a ktorými sa prerozdeľujú nevyužité množstvá colnej kvóty, mali prijať bez použitia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (18). Všetky ostatné vykonávacie akty podľa tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(52)

Na prijímanie vykonávacích aktov, ktoré sa majú prijať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011, mal používať postup preskúmania, pretože uvedené akty sa vzťahujú na SPP ako je uvedené v článku 2 ods. 2 písm. b) bodu ii) uvedeného nariadenia.

(53)

Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa ochranných opatrení proti dovozu spracovaných poľnohospodárskych výrobkov do Únie alebo narušeniu či prípadnému narušeniu trhu Únie, ktoré si vyžaduje pozastavenie používania režimu prepracovania pod colným dohľadom alebo režimu aktívneho zušľachťovacieho styku v súvislosti s vaječným a mliečnym albumínom.

(54)

V súlade so zásadou proporcionality je na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia potrebné a vhodné stanoviť obchodné opatrenia uplatniteľné na určitý tovar, ktorý vzniká spracovaním poľnohospodárskych výrobkov. V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie vytýčených cieľov.

(55)

V záujme zachovania súčasného stavu by toto nariadenie malo zahŕňať prílohy obsahujúce: zoznam spracovaných poľnohospodárskych výrobkov, ktorý nahrádza prílohu II k nariadeniu (ES) č. 1216/2009; zoznam tovaru neuvedeného v prílohe I, ktorý nahrádza prílohu II k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 578/2010 (19) a prílohu XX k nariadeniu (ES) č. 1234/2007; zoznam základných výrobkov používaných na výrobu tovaru neuvedeného v prílohe I, ktorý nahrádza prílohu I k nariadeniu (EÚ) č. 578/2010; zoznam spracovaných poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré možno uvaliť dodatočné dovozné clá, ktorý nahrádza prílohu III k nariadeniu (ES) č. 1216/2009 a zoznam poľnohospodárskych výrobkov používaných na výrobu spracovaných poľnohospodárskych výrobkov, ktorý nahrádza prílohu I k nariadeniu (ES) č. 1216/2009.

(56)

Nariadenia (ES) č. 1216/2009 a (ES) č. 614/2009 by sa preto mali zrušiť.

(57)

So zreteľom na to, že pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa prostredníctvom dočasného ustanovenia v článku 230 ods. 1 druhý pododsek bod i) nariadenia č.1308/2013 zabezpečila potrebná súdržnosť, by sa toto nariadenie malo začať uplatňovať čo najskôr po prijatí nariadení spadajúcich do balíka opatrení v rámci reformy SPP, pričom by sa mal v plnej miere dodržiavať záujem právnej istoty a oprávnené očakávania hospodárskych subjektov,

(1)

Hlavným medzinárodným nástrojom, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre ochranu a udržateľné využívanie biologickej diverzity a spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov vyplývajúcich z používania genetických zdrojov je Dohovor o biologickej diverzite, schválený v mene Únie v súlade s rozhodnutím Rady 93/626/EHS (3) (ďalej len „dohovor“).

(2)

Nagojský protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite (ďalej len „Nagojský protokol“) je medzinárodná zmluva prijatá 29. októbra 2010 zmluvnými stranami dohovoru (4). V Nagojskom protokole sa ďalej konkretizujú všeobecné predpisy dohovoru zamerané na prístup ku genetickým zdrojom a spoločné využívanie peňažných a iných prínosov vyplývajúcich z využívania genetických zdrojov a tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi (ďalej len „prístup a spoločné využívanie prínosov“). Nagojský protokol sa schválil v mene Únie v súlade s rozhodnutím Rady 2014/283/EÚ (5).

(3)

V Únii využíva genetické zdroje na účely výskumu, vývoja a na komerčné účely široká škála používateľov a dodávateľov vrátane výskumných pracovníkov v akademickej, univerzitnej a nekomerčnej sfére a podnikov v rôznych priemyselných odvetviach. Niektoré z nich tiež využívajú tradičné poznatky súvisiace s genetickými zdrojmi.

(4)

Genetické zdroje predstavujú genofond prirodzených aj domestikovaných alebo kultivovaných druhov a zohrávajú významnú a stále dôležitejšiu úlohu v mnohých odvetviach hospodárstva vrátane potravinárstva, lesného hospodárstva a vývoja liekov, kozmetiky a zdrojov energie na biologickom základe. Genetické zdroje okrem toho zohrávajú významnú úlohu pri realizácii stratégií zameraných na obnovu poškodených ekosystémov a ochranu ohrozených druhov.

(5)

Tradičné poznatky domorodých a miestnych komunít by mohli obsahovať dôležité informácie, ktoré povedú k vedeckým objavom zaujímavých genetických alebo biochemických vlastností genetických zdrojov. Takéto tradičné poznatky zahŕňajú vedomosti, inovácie a postupy domorodých a miestnych spoločenstiev s ich tradičnými životnými štýlmi, ktoré sú dôležité pre ochranu a udržateľné využívanie biologickej diverzity.

(6)

Dohovor uznáva zvrchované právo štátov na prírodné zdroje nachádzajúce sa v ich jurisdikcii, ako aj právo týchto štátov, aby rozhodli o prístupe k týmto genetickým zdrojom. Dohovor ukladá všetkým jeho zmluvným stranám povinnosť usilovať sa o vytvorenie podmienok, ktoré uľahčia prístup ku genetickým zdrojom, nad ktorými vykonávajú zvrchované práva, a to tak, aby ich iné zmluvné strany dohovoru mohli využívať spôsobom, ktorý bude rešpektovať životné prostredie. Okrem toho ukladá dohovor všetkým jeho zmluvným stranám povinnosť, aby prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie výsledkov výskumu a vývoja, ako aj prínosov vyplývajúcich z komerčného a iného použitia genetických zdrojov, zmluvnou stranou dohovoru, ktorá tieto zdroje poskytla. Takéto spoločné využívanie sa má uskutočniť na základe vzájomne dohodnutých podmienok. Dohovor takisto upravuje prístup a spoločné využívanie prínosov v súvislosti s poznatkami, inováciami a postupmi domorodých a miestnych komunít, ktoré majú význam pre ochranu a udržateľné využívanie biologickej diverzity.

(7)

Genetické zdroje by sa mali zachovať in situ, používať udržateľným spôsobom a prínosy vyplývajúce z ich používania by sa mali využívať spoločne, spravodlivo a rovnocenne, aby sa prispelo k odstraňovaniu chudoby, a teda aj k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov OSN, ako sa to uvádza v preambule Nagojského protokolu. Vykonávanie Nagojského protokolu by tiež malo viesť k naplnenie tohto potenciálu.

(8)

Nagojský protokol sa vzťahuje na genetické zdroje, nad ktorými vykonávajú štáty zvrchované práva a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 15 dohovoru, a to na rozdiel od širšieho rozsahu pôsobnosti článku 4 dohovoru. To znamená, že Nagojský protokol sa nevzťahuje na celý jurisdikčný rozsah pôsobnosti článku 4 dohovoru, teda napríklad na činnosti uskutočňované v morských oblastiach za hranicou jurisdikcie jednotlivých štátov. Výskum v oblasti genetických zdrojov zahŕňa čoraz viac nových oblastí, najmä oceány, ktoré sú stále najmenej preskúmaným a najmenej známym prostredím našej planéty. Predovšetkým hlbiny oceánov predstavujú poslednú veľkú neznámu planéty a vyvolávajú čoraz väčší záujem, pokiaľ ide o výskum, prieskum a využívanie zdrojov.

(9)

Je dôležité stanoviť jasný a spoľahlivý rámec pre vykonávanie Nagojského protokolu, ktorý by mal prispieť k zachovaniu biologickej diverzity a udržateľnému využívaniu jej zložiek, k spravodlivému a rovnocennému spoločnému využívaniu prínosov vyplývajúcich z používania genetických zdrojov a zároveň rozšíriť príležitosti v oblasti výskumu a rozvojových činností v Únii zameraných na prírodu. Je tiež kľúčové zabrániť tomu, aby sa v Únii využívali genetické zdroje alebo tradičné poznatky súvisiace s genetickými zdrojmi, ak prístup k nim nie je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o prístupe a spoločnom využívaní prínosov alebo s regulačnými požiadavkami zmluvných strán Nagojského protokolu, ako i podporovať účinné vykonávanie záväzkov v oblasti spoločného využívania prínosov stanovených v podmienkach, na ktorých sa spoločne dohodli poskytovatelia a používatelia. Je tiež nevyhnutné zlepšiť podmienky, ktoré zaručujú právnu istotu, pokiaľ ide o využívanie genetických zdrojov a tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi.

(10)

Rámec, ktorý sa stanovuje týmto nariadením, prispeje k udržaniu a zvyšovaniu dôvery medzi zmluvnými stranami Nagojského protokolu, ako aj inými zúčastnenými stranami vrátane domorodých a miestnych komunít, ktoré využívajú prístup ku genetickým zdrojom a tiež ich prínosy.

(11)

V záujme zabezpečenia právnej istoty je dôležité, aby sa pravidlá vykonávania Nagojského protokolu uplatňovali len na tie genetické zdroje, nad ktorými vykonávajú štáty zvrchované práva podľa článku 15 dohovoru a na tie tradičné poznatky súvisiace s genetickými zdrojmi v rámci rozsahu pôsobnosti dohovoru, prístup ku ktorým sa bude využívať po nadobudnutí platnosti Nagojského protokolu v Únii.

(12)

Nagojský protokol vyžaduje od každej jeho zmluvnej strany pri príprave a uplatňovaní právnych predpisov a regulačných požiadaviek zameraných na prístup a spoločné využívanie prínosov, aby zohľadnila význam genetických zdrojov pre výživu a poľnohospodárstvo („GRFA“), ako aj ich osobitný význam, pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť. V súlade s rozhodnutím Rady 2004/869/ES (6) bola v mene Únie schválená Medzinárodná zmluva o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo (ITPGRFA). Táto zmluva predstavuje špecializovaný nástroj pre medzinárodný prístup a spoločné využívanie prínosov v zmysle článku 4 ods. 4 Nagojského protokolu, ktorý by nemal byť ovplyvnený pravidlami vykonávania Nagojského protokolu.

(13)

Mnoho zmluvných strán Nagojského protokolu v rámci výkonu svojich zvrchovaných práv rozhodlo, že genetické zdroje rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo (PGRFA) v ich správe a pod ich kontrolou, a ktoré sú verejným majetkom, neuvedené v prílohe I k ITPGRFA, majú na účely uvedené v ITPGRFA podliehať aj podmienkam štandardnej dohody o presune materiálu (SMTA).

(14)

Nagojský protokol by sa mal vykonávať spôsobom, ktorý podporí ďalšie medzinárodné nástroje, ktoré nie sú v rozpore s cieľmi protokolu alebo s cieľmi dohovoru.

(15)

V článku 2 dohovoru sa pojem „domestikované druhy“ vymedzuje ako druhy, ktorých proces vývoja ovplyvnil človek na uspokojenie svojich potrieb, a pojem „biotechnológia“ ako akákoľvek technológia, ktorá využíva biologické systémy, živé organizmy alebo ich deriváty na výrobu alebo na úpravu výrobkov alebo procesov na špecifické použitie. V článku 2 Nagojského protokolu sa pojem „deriváty“ vymedzuje ako prirodzene sa vyskytujúca biochemická zložka, ktorá je výsledkom genetického prejavu alebo metabolizmu biologických alebo genetických zdrojov, a to aj vtedy, ak neobsahuje funkčné jednotky dedičnosti.

(16)

V Nagojskom protokole sa vyžaduje, aby každá jeho zmluvná strana venovala náležitú pozornosť vnútroštátne alebo medzinárodne určeným prípadom aktuálnych alebo bezprostredne hroziacich núdzových situácií, v ktorých by mohlo byť poškodené ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo rastlín. Svetové zdravotnícke zhromaždenie 24. mája 2011 na svojom šesťdesiatom štvrtom zasadnutí prijalo rámcový plán pre prípad pandemickej chrípky s cieľom umožniť spoločné využívanie vírusov chrípky a prístup k vakcínam a iným prínosom (ďalej len „rámcový plán PPPCH“). Rámcový plán PPPCH sa vzťahuje len na vírusy chrípky, ktoré majú potenciál vyvolať pandémiu medzi ľuďmi a výslovne sa netýka sezónnych chrípkových vírusov. Rámcový plán PPPCH predstavuje špecializovaný nástroj pre medzinárodný prístup a spoločné využívanie prínosov, ktorý je v súlade s Nagojským protokolom, a ktorý by nemal byť ovplyvnený pravidlami vykonávania Nagojského protokolu.

(17)

Je dôležité, aby súčasťou tohto nariadenia boli vymedzenia pojmov uvedené v Nagojskom protokole a dohovore, ktoré sú potrebné na to, aby používatelia mohli vykonávať toto nariadenie. Je dôležité, aby nové vymedzenia pojmov uvedené v tomto nariadení, ktoré nie sú súčasťou dohovoru a Nagojského protokolu, boli v súlade s vymedzeniami pojmov, ktoré sú v nich uvedené. Najmä pojem „používateľ“ by mal byť v súlade s vymedzením pojmu „používanie genetických zdrojov“ v Nagojskom protokole.

(18)

V Nagojskom protokole sa ustanovuje povinnosť podporovať a stimulovať výskum súvisiaci s biologickou diverzitou, najmä výskum na nekomerčné účely.

(19)

Je dôležité pripomenúť odsek 2 rozhodnutia II/11 konferencie zmluvných strán dohovoru, v ktorom sa potvrdzuje, že ľudské genetické zdroje nepatria do rámca dohovoru.

(20)

V súčasnosti neexistuje žiadne medzinárodne schválené vymedzenie pojmu „tradičné poznatky súvisiace s genetickými zdrojmi“. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc a zodpovednosť členských štátov, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi a vykonávanie opatrení na ochranu záujmov domorodých a miestnych komunít, a s cieľom zaistiť flexibilitu a právnu istotu pre poskytovateľov a používateľov, by sa v tomto nariadení mal uviesť odkaz na tradičné poznatky súvisiace s genetickými zdrojmi, tak ako sú opísané v dohodách o spoločnom využívaní prínosov.

(21)

S cieľom zaistiť účinné vykonávanie Nagojského protokolu by všetci používatelia genetických zdrojov a tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi, mali uplatňovať náležitú starostlivosť, aby zabezpečili prístup ku genetickým zdrojom a tradičným poznatkom súvisiacim s genetickými zdrojmi v súlade s platnými právnymi alebo regulačnými požiadavkami, a aby, ak je to relevantné, zaistili spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov. V tejto súvislosti by príslušné orgány mali prijímať medzinárodne uznané osvedčenia o zhode ako dôkaz, že sa prístup ku genetickým zdrojom zahrnutým v tomto nariadení získal zákonne a že sa vzájomnou dohodou stanovili podmienky pre používateľov a v nej vymedzené použitie. Konkrétny výber nástrojov a opatrení, ktoré používatelia uplatnia v rámci náležitej starostlivosti, by sa mal podporiť uznaním osvedčených postupov, ako aj doplnkovými opatreniami na podporu kódexov správania pre jednotlivé odvetvia, modelových zmluvných doložiek a usmernení s cieľom zvýšiť právnu istotu a znížiť náklady. Povinnosť používateľov uchovávať informácie týkajúce sa prístupu a spoločného využívania prínosov by mala byť časovo obmedzená, v súlade s časovým rámcom potenciálnej inovácie.

(22)

Úspešné uplatňovanie Nagojského protokolu závisí od skutočnosti, či sa používatelia a poskytovatelia genetických zdrojov alebo tradičných vedomostí súvisiacich s genetickými zdrojmi spoločne dohodnú na základe rokovania na takých podmienkach, ktoré povedú k spravodlivému a rovnocennému spoločnému využívaniu prínosov a tiež prispejú k širšiemu cieľu Nagojského protokolu, ktorým je prispieť k ochrane a udržateľnému využívaniu biologickej diverzity. Používatelia a poskytovatelia sa tiež nabádajú, aby zvyšovali informovanosť o význame genetických zdrojov a tradičných vedomostí súvisiacich s genetickými zdrojmi.

(23)

Povinnosť náležitej starostlivosti by sa mala týkať všetkých používateľov bez ohľadu na ich veľkosť vrátane mikropodnikov a malých a stredných podnikov. Toto nariadenie by malo ponúknuť širokú škálu opatrení a nástrojov, ktoré umožnia, aby si mikropodniky a malé a stredné podniky mohli plniť svoje záväzky za dostupné náklady, a s vysokou mierou právnej istoty.

(24)

Pri určovaní, ktoré opatrenia náležitej starostlivosti sú mimoriadne vhodné na dosiahnutie súladu so systémom vykonávania Nagojského protokolu za dostupné náklady a s vysokou mierou právnej istoty, by dôležitú úlohu mali zohrávať osvedčené postupy vytvorené používateľmi. Používatelia by mali vychádzať z existujúcich kódexov správania týkajúcich sa prístupu a využívania prínosov, ktoré vznikli pre akademickú obec, univerzitný a nekomerčný výskum a rôzne odvetvia priemyslu. Združenia používateľov by mali mať možnosť požiadať Komisiu, aby určila, či je možné uznať za osvedčený postup osobitnú kombináciu postupov, nástrojov alebo mechanizmov, nad ktorými má určité združenie dohľad. Príslušné orgány členských štátov by mali zohľadniť skutočnosť, že uplatňovaním uznaných osvedčených postupov používateľom sa znižuje riziko nedodržania predpisov z jeho strany a oprávňuje obmedzenie kontrol takéhoto dodržiavania. To isté by malo platiť pre osvedčené postupy, ktoré prijmú zmluvné strany Nagojského protokolu.

(25)

Podľa Nagojského protokolu musia byť kontrolné miesta efektívne a mali byť relevantné, pokiaľ ide o používanie genetických zdrojov. Používatelia by mali v určených štádiách reťazca činností, ktoré predstavuje používanie, na požiadanie predložiť vyhlásenie a dôkazy o tom, že uplatňujú náležitú starostlivosť. Vhodným momentom pre predloženie takéhoto vyhlásenia je napríklad prijatie finančných prostriedkov na výskum. Ďalším vhodným momentom je záverečné štádium používania, teda záverečné štádium vývoja produktu pred tým, ako sa požiada o schválenie uvedenia na trh tých produktov, ktoré boli vyvinuté s využitím genetických zdrojov alebo tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi alebo v záverečnom štádiu vývoja produktu pred jeho prvým uvedením na trh Únie, ak sa schválenie uvedenia na trh nevyžaduje. S cieľom zabezpečiť efektívnosť týchto kontrolných miest a zároveň zvýšiť právnu istotu pre používateľov by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci v súlade s článkom 291 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia by tieto vykonávacie právomoci mala využiť s cieľom určiť záverečné štádium vývoja produktu v súlade s Nagojským protokolom s cieľom identifikovať záverečné štádium používania v jednotlivých sektoroch.

(26)

Je dôležité uznať, že pri vykonávaní Nagojského protokolu zohrá dôležitú úlohu referenčné stredisko pre prístup a spoločné využívanie prínosov. V súlade s článkami 14 a 17 Nagojského protokolu sa informácie predložia klíringovému stredisku pre prístup a spoločné využívanie prínosov v rámci procesu vydávania medzinárodne uznávaného osvedčenia o zhode. Príslušné orgány by mali spolupracovať s referenčným strediskom pre prístup a spoločné využívanie prínosov s cieľom zabezpečiť, aby sa informácie vymieňali s cieľom uľahčiť príslušným orgánom monitorovanie, či používatelia dodržiavajú dané predpisy.

(27)

Zber genetických zdrojov vo voľnej prírode je väčšinou určený na nekomerčné účely a vykonávajú ho akademickí, univerzitní a nekomerční výskumníci alebo zberatelia. Vo veľkej väčšine prípadov a takmer vo všetkých odvetviach sa prístup k novo zozbieraným genetickým zdrojom uskutočňuje cez sprostredkovateľov, zbierky alebo zástupcov, ktorí získavajú genetické zdroje v tretích krajinách.

(28)

Hlavnými poskytovateľmi genetických zdrojov a tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi, ktoré sa používajú v Únii, sú zbierky. Zbierky ako dodávatelia môžu významným spôsobom pomôcť ostatným používateľom v rámci kontrolného reťazca dodržiavať svoje povinnosti. V Únii je na tento účel potrebné zaviesť systém registrovaných zbierok, a to prostredníctvom vytvorenia dobrovoľného registra zbierok, ktorý bude spravovať Komisia. Takýto systém by zabezpečil, že sa na zbierky zahrnuté do registra budú účinne uplatňovať opatrenia obmedzujúce poskytovanie vzoriek genetických zdrojov tretím osobám s dokumentáciou dokazujúcou zákonný prístup a podľa potreby by zabezpečil existenciu vzájomne dohodnutých podmienok. Systém registrovaných zbierok v rámci Únie by mal podstatne znížiť riziko, že sa v Únii budú používať genetické zdroje, prístup ku ktorým sa nezískal v súlade s podmienkami stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch zameraných na využívanie prínosov alebo regulačnými požiadavkami zmluvnej strany Nagojského protokolu. Príslušné orgány členských štátov by mali overiť, či zbierka spĺňa podmienky na uznanie a zaradenie do registra. Používatelia, ktorí získajú genetický zdroj zo zbierky zahrnutej do registra, by sa mali považovať za používateľov, ktorí uplatňujú náležitú starostlivosť pokiaľ ide o vyhľadávanie všetkých potrebných informácií. To by malo byť mimoriadne prínosné pre akademických a nekomerčných výskumných pracovníkov, ako aj pre malé a stredné podniky a tiež by to malo prispieť k redukcii administratívnych požiadaviek a požiadaviek na dodržiavanie súladu.

(29)

Príslušné orgány členských štátov by mali kontrolovať, či používatelia plnia svoje povinnosti, či vopred získali informovaný súhlas a vzájomnou dohodou stanovili podmienky. Príslušné orgány by tiež mali viesť záznamy o vykonaných kontrolách a príslušné informácie by sa mali sprístupniť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (7).

(30)

Členské štáty by mali zabezpečiť postihovanie porušenia pravidiel vykonávania Nagojského protokolu účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami.

(31)

Vzhľadom na medzinárodnú povahu transakcií v oblasti prístupu a spoločného využívania prínosov by príslušné orgány členských štátov mali spolupracovať navzájom, s Komisiou a s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi tretích krajín s cieľom zabezpečiť, aby používatelia dodržiavali toto nariadenie, a tiež podporiť účinné uplatňovanie pravidiel vykonávania Nagojského protokolu.

(32)

Únia a členské štáty by mali konať aktívne s cieľom zabezpečiť splnenie cieľov Nagojského protokolu, aby sa zvýšili zdroje na podporu ochrany biologickej diverzity a udržateľného využívania jej prvkov na celom svete.

(33)

Komisia a členské štáty by mali prijať vhodné doplnkové opatrenia na zefektívnenie vykonávania tohto nariadenia a zníženie nákladov, predovšetkým ak by to prospelo akademickým a nekomerčným výskumným pracovníkom a malým a stredným podnikom.

(34)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (8).

(35)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to podporiť spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov vyplývajúcich z používania genetických zdrojov v súlade s Nagojským protokolom nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a potreby zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(36)

Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia by sa mal priamo zosúladiť s dátumom nadobudnutia platnosti Nagojského protokolu v Únii s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na úrovni Únie a na svetovej úrovni pre činnosti súvisiace s prístupom ku genetickým zdrojom a spoločným využívaním ich prínosov,