Úradný vestník L 218/2017

24.8.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 218/1

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1495

z 23. augusta 2017,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2073/2005, pokiaľ ide o Campylobacter v jatočných telách brojlerov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (1), a najmä na jeho článok 4 ods. 4,

keďže:

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 2073/2005 (2) sa stanovujú mikrobiologické kritériá pre určité mikroorganizmy a vykonávacie predpisy, ktoré musia dodržiavať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v súvislosti so všeobecnými a osobitnými hygienickými požiadavkami uvedenými v článku 4 nariadenia (ES) č. 852/2004.

(2)	V nariadení (ES) č. 2073/2005 sa najmä vymedzujú kritériá hygieny procesu, ktorými sa stanovujú indikatívne hodnoty kontaminácie, pri ktorých prekročení sa vyžadujú nápravné opatrenia, aby sa zachovala hygiena procesu v súlade s potravinovým právom.

(3)

V súhrnnej správe Európskej únie o vývoji a zdrojoch zoonóz, o pôvodcoch zoonóz a ohniskách nákaz pochádzajúcich z potravín v roku 2015 (European Union summary report on trends and sources of zoonoses, zoonotic agents and food-borne outbreaks in 2015) (3), ktorú uverejnil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA, ďalej len „úrad“) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), sa uvádza, že kampylobakterióza ľudí je najčastejšie hlásená ľudská choroba pochádzajúca z potravín v Únii (každoročne je hlásených okolo 230 000 prípadov).

(4)

V roku 2010 uverejnil úrad analýzu základného prieskumu prevalencie baktérií rodu Campylobacter v dávkach a jatočných telách brojlerov (4). Základný prieskum sa vykonal na úrovni bitúnkov v roku 2008 s cieľom získať porovnateľné údaje o prevalencii a úrovni kontaminácie brojlerov v Únii. Úrad dospel k záveru, že jatočné telá brojlerov boli kontaminované v priemere 75,8 %, pričom medzi členskými štátmi a bitúnkami existovali značné rozdiely.

(5)

Podľa vedeckého stanoviska úradu k riziku kampylobakteriózy ľudí spojenej s mäsom brojlerov (5), ktoré bolo uverejnené v roku 2010, je pravdepodobné, že 20 % až 30 % prípadov kampylobakteriózy ľudí spôsobuje spracovanie, príprava a konzumácia mäsa brojlerov, zatiaľ čo 50 % až 80 % možno pripísať rezervoáru kurčiat ako celku.

(6)

Vo vedeckom stanovisku úradu k možnostiam kontroly baktérií rodu Campylobacter v celom produkčnom reťazci hydinového mäsa uverejnenom v roku 2011 (6) sa navrhujú viaceré možnosti kontroly na úrovni chovov a bitúnkov a odhadujú ich vplyvy na zníženie počtu prípadov u ľudí vrátane zavedenia kritérií hygieny procesu pre Campylobacter. Úrad odhaduje, že by bolo možné znížiť riziko pre verejné zdravie spôsobené konzumáciou mäsa brojlerov o viac než 50 %, keby sa pri jatočných telách dodržiaval limit 1 000 KTJ/g, a zdôrazňuje, že medzi vzorkami kože z krku a kože z pŕs existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o úroveň kontaminácie.

(7)

Úrad takisto uverejnil v roku 2012 vedecké stanovisko k ohrozeniam verejného zdravia, na ktoré sa má vzťahovať prehliadka hydinového mäsa, podľa ktorého majú baktérie rodu Campylobacter vysokú relevantnosť z hľadiska verejného zdravia (7) a v ktorom sa odporúča upraviť súčasné metódy kontrol jatočných tiel hydiny, aby sa rozšírili aj na Campylobacter. Úrad najmä navrhuje zaviesť kritérium hygieny procesu pre Campylobacter v jatočných telách brojlerov.

(8)

Na základe stanovísk úradu z rokov 2010 a 2011 dala Komisia vypracovať analýzu nákladov a prínosov stanovenia určitých kontrolných opatrení na zníženie baktérií rodu Campylobacter v mäse brojlerov na rôznych stupňoch potravinového reťazca (8). Hlavným záverom tejto analýzy nákladov a prínosov je, že stanovenie kritéria hygieny procesu pre Campylobacter v jatočných telách brojlerov je jedným z najlepších opatrení, ako zaistiť rovnováhu medzi znížením kampylobakteriózy ľudí pripísanej konzumácii hydinového mäsa a hospodárskymi dôsledkami z uplatňovania tohto kritéria.

(9)

Cieľom kritéria hygieny procesu pre Campylobacter v jatočných telách brojlerov je udržať pod kontrolou kontamináciu jatočných tiel počas procesu zabíjania. Okrem toho s cieľom zaručiť celoreťazový prístup, ako sa odporúča v stanovisku úradu k možnostiam kontroly baktérií rodu Campylobacter, by sa malo uvažovať o kontrolných opatreniach na úrovni chovov.

(10)

Kontrola baktérií rodu Campylobacter je naďalej problematická, keďže vertikálny prenos sa nezdá byť dôležitým rizikovým faktorom a všetko závisí od toho, aké účinné sú opatrenia biologickej bezpečnosti pri odstraňovaní baktérií rodu Campylobacter z brojlerov. Mal by sa preto zvážiť postupný prístup, aby sa kritériá hygieny procesu v priebehu času sprísňovali. Na udržanie rovnakej úrovne ochrany v členských štátoch, v ktorých už táto úroveň ochrany bola dosiahnutá, poskytuje článok 5 ods. 5 nariadenia (ES) č. 2073/2005 dostatočnú flexibilitu na uplatnenie prísnejšieho kritéria hygieny procesu, keďže toto alternatívne kritérium poskytuje aspoň rovnocenné záruky ako referenčné kritérium stanovené v nariadení (ES) č. 2073/2005.

(11)

V záujme zníženia administratívnej záťaže prevádzkovateľov potravinárskych podnikov by sa plán odberu vzoriek v prípade kritéria hygieny procesu stanoveného pre Campylobacter mal riadiť rovnakou testovacou metódou ako v prípade kritéria pre Salmonella v jatočných telách hydiny. Rovnaké vzorky kože z krku použité na testovanie dodržiavania kritéria hygieny procesu stanoveného pre Salmonella v jatočných telách hydiny by sa preto mali používať na analýzy baktérií rodu Campylobacter.

(12)	Medzinárodná norma EN ISO 10272-2 je horizontálnou metódou na stanovenie počtu baktérií rodu Campylobacter v potravinách a krmivách. Mala by sa preto stanoviť ako referenčná metóda na overenie dodržiavania kritéria pre Campylobacter v jatočných telách hydiny.

(13)

Je vhodné odložiť dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia s cieľom poskytnúť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov dostatok času na prispôsobenie súčasných postupov novým požiadavkám a umožniť laboratóriám, ktoré vykonávajú analýzy baktérií rodu Campylobacter, zaviesť nové testovacie metódy stanovené v tomto nariadení.

(14)	Nariadenie (ES) č. 2073/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(15)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 2073/2005 sa týmto mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2018.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. augusta 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1.

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005, o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 1).

(3) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2016) 14(12):4634.

(4) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2010) 8(03):1503.

(5) Vestník EFSA (EFSA Journal) 2010 8(1):1437.

(6) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2011) 9(4): 2105.

(7) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2012) 10(6):2741.

(8) https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/safety/docs/biosafety_food-borne-disease_campy_cost-bene-analy.pdf

PRÍLOHA

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 2073/2005 sa mení takto:

V kapitole 2 sa oddiel 2.1 mení takto:

tabuľka sa mení takto:

dopĺňa sa tento riadok 2.1.9:

Kategória potravín

Mikroorganizmy

Plán odberu vzoriek

Limity

Analytická referenčná metóda

Stupeň, pri ktorom sa uplatňuje kritérium

Opatrenie v prípade nevyhovujúcich výsledkov

„2.1.9

Jatočné telá brojlerov

Campylobacter spp.

50 (5)

c = 20

od 1. 1. 2020 c = 15,

od 1. 1. 2025 c = 10

1 000 KTJ/g

EN ISO 10272-2

jatočné telá po chladení

zlepšenie hygieny zabíjania a preverenie kontrol procesu, pôvodu zvierat a opatrení biologickej bezpečnosti na farmách pôvodu“

ii)

poznámka pod čiarou č. 2 sa nahrádza takto:

„(2)	Pre body 2.1.3 – 2.1.5 a 2.1.9 m = M.“

pod nadpis „Interpretácia výsledkov testov“ sa dopĺňa tento text:

„ Campylobacter spp. v jatočných telách hydiny – brojlery:

—	vyhovuje, ak maximum hodnôt c/n je > m,

—	nevyhovuje, ak viac hodnôt ako c/n je > m.“

V kapitole 3 sa oddiel 3.2 nahrádza takto:

„3.2. Odber vzoriek na bakteriologické vyšetrenie v bitúnkoch a v priestoroch výroby mletého mäsa, mäsových prípravkov, mechanicky separovaného mäsa a čerstvého mäsa

Pravidlá odberu vzoriek z jatočných tiel hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní

Deštruktívne a nedeštruktívne metódy odberu vzoriek, výber miest odberu vzoriek a pravidlá na uskladňovanie a prepravu vzoriek, ktoré sa majú použiť, sú opísané v norme ISO 17604.

Pri každom odbere vzoriek sa náhodným výberom odoberú vzorky z piatich jatočných tiel. Miesta odberu vzoriek sa musia vybrať s ohľadom na technológiu používanú pri zabíjaní v jednotlivých závodoch.

Pri odbere vzoriek na analýzu baktérií čeľade Enterobacteriaceae a na zisťovanie počtu aeróbnych mikroorganizmov sa vzorky odoberajú zo štyroch miest z každého jatočného tela. Deštruktívnou metódou sa získavajú štyri vzorky tkaniva, ktoré celkovo predstavujú 20 cm2. Ak sa na tento účel používa nedeštruktívna metóda, musí plocha odberu vzoriek predstavovať najmenej 100 cm2 (50 cm2 pri jatočných telách malých prežúvavcov) na jedno miesto odberu.

Pri odbere vzoriek na analýzu prítomnosti Salmonella sa používa abrazívna metóda odberu vzoriek hubkovým tampónom. Vyberajú sa plochy s najvyššou pravdepodobnosťou kontaminácie. Vzorky sa odoberajú na celkovej ploche najmenej 400 cm2.

Zo vzoriek odobratých z rôznych miest jatočného tela sa pred vyšetrením zloží súhrnná vzorka.

Pravidlá odberu vzoriek z jatočných tiel hydiny a z čerstvého hydinového mäsa

V bitúnkoch sa na analýzu prítomnosti baktérií rodov Salmonella a Campylobacter odoberajú vzorky z celých jatočných tiel hydiny s kožou z krku. V iných priestoroch určených na rozrábanie a spracovanie mäsa, ktoré nepatria k bitúnku a nerozrábajú a nespracovávajú výlučne mäso dodané z tohto bitúnku, sa takisto odoberú vzorky na analýzu prítomnosti Salmonella. Podľa možnosti sa pritom uprednostnia celé jatočné telá hydiny s kožou z krku, zároveň sa však zabezpečí, aby boli zahrnuté porcie kurčiat s kožou a/alebo porcie kurčiat bez kože alebo s iba malým množstvom kože a aby sa tento výber zakladal na posúdení rizika.

Bitúnky zahrnú do svojich plánov odberu vzoriek jatočné telá hydiny z kŕdľov s neznámym statusom Salmonella alebo z kŕdľov, o ktorých sa vie, že sú pozitívne na druhy Salmonella enteritidis alebo Salmonella typhimurium.

Ak sa podľa kritérií hygieny procesu stanovených v kapitole 2 riadkoch 2.1.5 a 2.1.9 vyšetruje prítomnosť baktérií rodov Salmonella a Campylobacter v jatočných telách hydiny v bitúnkoch a ak sa tieto testy vykonávajú v tom istom laboratóriu, odoberú sa pri každom odbere vzoriek náhodným výberom vzorky kože z krku z najmenej 15 jatočných tiel hydiny po chladení. Pred vyšetrením sa pripraví jedna vzorka pozostávajúca najmenej z troch koží z krku jatočných tiel hydiny z toho istého kŕdľa s celkovou hmotnosťou 26 g. Takýmto spôsobom sa pripraví päť konečných vzoriek po 26 g (na vykonanie analýz prítomnosti Salmonella a Campylobacter paralelne z jednej vzorky je potrebných 26 g). Vzorky sa po odbere musia uchovávať a prepravovať do laboratória pri teplote, ktorá nie je nižšia než 1 °C ani vyššia než 8 °C, a medzi odberom vzoriek a vyšetrením prítomnosti Campylobacter musí uplynúť menej než 48 hodín, aby sa zaručilo zachovanie celistvosti vzorky. Vzorky, ktoré dosiahli teplotu 0 °C, sa nesmú použiť na overenie dodržiavania kritéria pre Campylobacter. Päť vzoriek po 26 g sa použije na overenie dodržiavania kritérií hygieny procesu stanovených v kapitole 2 riadkoch 2.1.5 a 2.1.9 a na overenie dodržiavania kritéria bezpečnosti potravín stanoveného v kapitole 1 riadku 1.28. Na prípravu východiskovej suspenzie v laboratóriu sa skúšobná vzorka s hmotnosťou 26 g pridá do deviatich objemových jednotiek (234 ml) pufrovanej peptónovej vody (BPW), ktorá bola pred pridaním predhriata na izbovú teplotu. Zmes sa spracuje v homogenizátore Stomacher alebo Pulsifier asi 1 minútu. Speneniu sa zabráni tak, že z vrecka určeného pre homogenizátor Stomacher sa odstráni čo najviac vzduchu. Z tejto východiskovej suspenzie sa 10 ml (~ 1g) prenesie do prázdnej sterilnej skúmavky a 1 ml z 10 ml sa použije na stanovenie počtu baktérií rodu Campylobacter na selektívnych platniach. Zvyšok východiskovej suspenzie (250 ml ~ 25g) sa použije na detekciu baktérií rodu Salmonella.

Ak sa podľa kritérií hygieny procesu stanovených v kapitole 2 riadkoch 2.1.5 a 2.1.9 vyšetruje prítomnosť baktérií rodov Salmonella a Campylobacter v jatočných telách hydiny v bitúnkoch a ak sa tieto vyšetrenia vykonávajú v dvoch rôznych laboratóriách, odoberú sa pri každom odbere vzoriek náhodným výberom vzorky kože z krku z najmenej 20 jatočných tiel hydiny po chladení. Pred vyšetrením sa pripraví jedna vzorka pozostávajúca najmenej zo štyroch koží z krku jatočných tiel hydiny z toho istého kŕdľa s celkovou hmotnosťou 35 g. Takýmto spôsobom sa pripraví päť vzoriek koží z krku (každá po 35 g), ktoré zase treba rozdeliť na získanie piatich konečných vzoriek po 25 g (na vyšetrenie prítomnosti Salmonella) a päť konečných vzoriek po 10 g (na vyšetrenie prítomnosti Campylobacter). Vzorky sa po odbere musia uchovávať a prepravovať do laboratória pri teplote, ktorá nie je nižšia než 1 °C ani vyššia než 8 °C, a medzi odberom vzoriek a vyšetrením prítomnosti Campylobacter musí byť menej než 48 hodín, aby sa zaručilo zachovanie celistvosti vzorky. Vzorky, ktoré dosiahli teplotu 0 °C, sa nesmú použiť na overenie dodržiavania kritéria pre Campylobacter. Päť vzoriek po 25 g sa použije na overenie dodržiavania kritéria hygieny procesu stanoveného v kapitole 2 riadku 2.1.5 a na overenie dodržiavania kritéria bezpečnosti potravín stanoveného v kapitole 1 riadku 1.28. Päť konečných vzoriek po 10 g sa použije na overenie dodržiavania kritéria hygieny procesu stanoveného v kapitole 2 riadku 2.1.9.

Na analýzu prítomnosti Salmonella v inom čerstvom hydinovom mäse než jatočných telách hydiny sa zozbiera päť vzoriek po najmenej 25 g z tej istej šarže. Vzorka odobratá z častí kurčiat s kožou musí obsahovať kožu, ako aj tenký plátok z povrchu svalu, ak množstvo kože nestačí na vytvorenie jednotky vzorky. Vzorka odobratá z častí kurčiat bez kože alebo iba s malým množstvom kože musí obsahovať tenký plátok odrezaný z povrchu svalu alebo plátky pridané k akejkoľvek prítomnej koži s cieľom vytvoriť dostatočnú jednotku vzorky. Plátky mäsa sa odoberú v čo najväčšej možnej miere z povrchu mäsa.

Usmernenia na odber vzoriek

Podrobnejšie usmernenia na odber vzoriek z jatočných tiel, najmä pokiaľ ide o miesta odberu vzoriek, možno zahrnúť do príručiek správnej hygienickej praxe podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 852/2004.

Frekvencia odberu vzoriek z jatočných tiel, mletého mäsa, mäsových prípravkov, mechanicky separovaného mäsa a čerstvého hydinového mäsa

Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí prevádzkujú bitúnky alebo prevádzkarne na výrobu mletého mäsa, mäsových prípravkov alebo mechanicky separovaného mäsa alebo čerstvého hydinového mäsa, musia odoberať vzorky na mikrobiologickú analýzu najmenej raz do týždňa. Deň odberu vzoriek je potrebné každý týždeň meniť, aby boli pokryté všetky dni v týždni.

Pokiaľ ide o odber vzoriek z mletého mäsa a mäsových prípravkov na analýzu prítomnosti E. coli a na zisťovanie počtu aeróbnych mikroorganizmov, ako aj odber vzoriek z jatočných tiel na analýzu baktérií čeľade Enterobacteriaceae a na zisťovanie počtu aeróbnych mikroorganizmov, frekvencia testovania sa môže znížiť na raz za štrnásť dní, ak sa dosiahli uspokojivé výsledky počas šiestich po sebe nasledujúcich týždňov.

Pri odbere vzoriek z mletého mäsa, mäsových prípravkov, jatočných tiel a čerstvého hydinového mäsa na analýzu prítomnosti Salmonella možno znížiť frekvenciu testovania na raz za štrnásť dní, ak sa dosiahli uspokojivé výsledky počas 30 po sebe nasledujúcich týždňov. Frekvenciu odberu vzoriek možno znížiť, ak sa uplatňuje kontrolný program detekcie Salmonella na národnej alebo regionálnej úrovni a ak tento program obsahuje testovanie, ktoré nahrádza odber vzoriek uvedený v tomto odseku. Frekvenciu odberu vzoriek možno ďalej znížiť, ak sa kontrolným programom detekcie Salmonella na národnej alebo regionálnej úrovni preukáže, že v prípade zvierat, ktoré bitúnok nakupuje, je nízka prevalencia baktérií rodu Salmonella.

Pri odbere vzoriek jatočných tiel z hydiny na analýzu prítomnosti Campylobacter možno znížiť frekvenciu testovania na raz za štrnásť dní, ak sa dosiahli vyhovujúce výsledky počas 52 po sebe nasledujúcich týždňov. Frekvenciu odberu vzoriek možno znížiť po povolení príslušným orgánom, ak sa uplatňuje úradný alebo úradne uznaný kontrolný program detekcie Campylobacter na národnej alebo regionálnej úrovni a ak tento program obsahuje popis odberu vzoriek a testovania, ktorý je ekvivalentný s odberom vzoriek a testovaním požadovaným na overenie dodržiavania kritéria hygieny procesu stanoveného v kapitole 2 riadku 2.1.9. Ak je v kontrolnom programe stanovená nízka úroveň kontaminácie v kŕdľoch, pokiaľ ide o Campylobacter, frekvenciu odberu vzoriek možno ďalej znížiť, ak táto nízka úroveň kontaminácie baktériami rodu Campylobacter dosahuje obdobie vyše 52 týždňov vo farmách pôvodu v prípade brojlerov zakúpených bitúnkom. Ak kontrolný program ukazuje vyhovujúce výsledky počas určitého obdobia roka, frekvenciu analýzy prítomnosti Campylobacter možno upraviť podľa sezónnych výkyvov po povolení príslušným orgánom.

Po odôvodnení na základe analýzy rizika a následnom povolení príslušným orgánom však možno malým bitúnkom a prevádzkarniam vyrábajúcim mleté mäso, mäsové prípravky a čerstvé hydinové mäso v malých množstvách udeliť výnimku z týchto frekvencií odberu vzoriek.“

24.8.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 218/10

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/1497

z 23. augusta 2017,

ktorým sa v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu odvoláva prijatie záväzku podľa vykonávacieho rozhodnutia 2013/707/EÚ, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“), a najmä na jeho článok 8,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (2) (ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“), a najmä na jeho článok 13,

informujúc týmto členské štáty,

keďže:

A. ZÁVÄZOK A INÉ EXISTUJÚCE OPATRENIA

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila nariadením (EÚ) č. 513/2013 (3) predbežné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka (ďalej len „moduly“) a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“) do Európskej únie (ďalej len „Únia“).

(2)

Skupina vyvážajúcich výrobcov splnomocnila Čínsku obchodnú komoru pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (ďalej len „CCCME“), aby v ich mene predložila Komisii cenový záväzok, čo CCCME aj urobila. Z podmienok daného cenového záväzku jasne vyplýva, že ho tvorí súbor individuálnych cenových záväzkov všetkých jednotlivých vyvážajúcich výrobcov, ktorý z praktických administratívnych dôvodov koordinuje CCCME.

(3)

Komisia rozhodnutím 2013/423/EÚ (4) prijala uvedený cenový záväzok, pokiaľ ide o predbežné antidumpingové clo. Nariadením (EÚ) č. 748/2013 (5) Komisia zmenila nariadenie (EÚ) č. 513/2013 s cieľom zaviesť technické zmeny potrebné v dôsledku prijatia záväzku, pokiaľ ide o predbežné antidumpingové clo.

(4)

Rada uložila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1238/2013 (6) konečné antidumpingové clo na dovoz modulov a článkov s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z ČĽR (ďalej len „dotknuté výrobky“) do Únie. Rada zároveň vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1239/2013 (7) uložila na dovoz dotknutých výrobkov do Únie konečné vyrovnávacie clo.

Po tom, ako skupina vyvážajúcich výrobcov (ďalej len „vyvážajúci výrobcovia“) spolu s CCCME oznámili zmenené znenie cenového záväzku, Komisia vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ (8) potvrdila prijatie zmeneného cenového záväzku (ďalej len „záväzok“) na obdobie uplatňovania konečných opatrení. V prílohe k uvedenému rozhodnutiu je uvedený zoznam skupiny vyvážajúcich výrobcov, ktorých záväzok bol prijatý, okrem iných ide o spoločnosť Shanghai Shenzhou New Energy Development Co. Ltd (ďalej len „Shanghai Shenzhou“) spolu s jej prepojenými spoločnosťami v ČĽR (t. j. Shanghai Solar Energy S&T Co. Ltd a Lianyungang Shenzhou New Energy Co. Ltd), na ktoré sa spoločne vzťahuje doplnkový kód TARIC: B875.

(5)

Komisia prijala vykonávacím rozhodnutím 2014/657/EÚ (9) návrh skupiny vyvážajúcich výrobcov a CCCME, pokiaľ ide o objasnenia týkajúce sa plnenia záväzku v súvislosti s dotknutými výrobkami, na ktoré sa záväzok vzťahuje, t. j. modulmi a článkami s pôvodom v ČĽR alebo odosielanými z ČĽR, v súčasnosti patriacimi pod číselné znaky KN ex 8541 40 90 (kódy TARIC 8541409021, 8541409029, 8541409031 a 8541409039), vyrábanými skupinou vyvážajúcich výrobcov (ďalej len „výrobok, na ktorý sa vzťahuje záväzok“). Antidumpingové clo a vyrovnávacie clo uvedené v odôvodnení 4 spolu so záväzkom sa spoločne uvádzajú ako „opatrenia“.

(6)	Komisia odvolala vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/866 (10) prijatie záväzku v prípade troch vyvážajúcich výrobcov.

(7)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1403 (11) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalšieho vyvážajúceho výrobcu.

(8)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/2018 (12) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov.

(9)	Komisia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení prostredníctvom oznámenia o začatí prešetrovania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (13)5. decembra 2015.

(10)	Komisia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti vyrovnávacích opatrení prostredníctvom oznámenia o začatí prešetrovania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (14)5. decembra 2015.

(11)	Komisia začala aj čiastočné priebežné revízne prešetrovanie antidumpingových a vyrovnávacích opatrení prostredníctvom oznámenia o začatí prešetrovania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (15)5. decembra 2015.

(12)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/115 (16) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalšieho vyvážajúceho výrobcu.

(13)

Komisia rozšírila vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/185 (17) konečné antidumpingové clo, ktoré bolo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1238/2013 na dovoz dotknutých výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky, aj na dovoz dotknutého výrobku odosielaného z Malajzie a Taiwanu bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii a na Taiwane.

(14)

Komisia rozšírila vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/184 (18) konečné vyrovnávacie clo, ktoré bolo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1239/2013 na dovoz dotknutých výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky, aj na dovoz dotknutého výrobku odosielaného z Malajzie a Taiwanu bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii a na Taiwane.

(15)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1045 (19) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalšieho vyvážajúceho výrobcu.

(16)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1382 (20) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalších piatich vyvážajúcich výrobcov.

(17)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1402 (21) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalších troch vyvážajúcich výrobcov.

(18)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1998 (22) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalších piatich vyvážajúcich výrobcov.

(19)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/2146 (23) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalších dvoch vyvážajúcich výrobcov.

(20)	V nadväznosti na revízne prešetrovania pred uplynutím platnosti a priebežné revízne prešetrovanie uvedené v odôvodneniach 9 až 11 Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/366 (24) a vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/367 (25) platné opatrenia zachovala.

(21)	Komisia začala aj čiastočné priebežné revízne prešetrovanie formy opatrení prostredníctvom oznámenia o začatí prešetrovania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (26)3. marca 2017.

(22)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/454 (27) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade štyroch vyvážajúcich výrobcov.

(23)	Komisia prijala vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2017/615 (28) návrh skupiny vyvážajúcich výrobcov a CCCME týkajúci sa plnenia záväzku.

(24)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/941 (29) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov.

(25)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/1408 (30) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov.

B. PODMIENKY ZÁVÄZKU A DOBROVOĽNÉ ODVOLANIE SPOLOČNOSŤOU SHANGHAI SHENZHOU

(26)	Každý vyvážajúci výrobca môže v súlade so znením záväzku dobrovoľne odstúpiť od svojho súhlasu so záväzkom kedykoľvek počas jeho uplatňovania.

(27)	Spoločnosť Shanghai Shenzhou v júni 2017 oznámila Komisii, že chce stiahnuť svoj súhlas so záväzkom vo svojom vlastnom mene, ako aj v mene prepojených spoločností uvedených v odôvodnení 4.

C. ODVOLANIE PRIJATIA ZÁVÄZKU A ULOŽENIE KONEČNÝCH CIEL

(28)	Komisia preto v súlade s článkom 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia, článkom 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia a podmienkami záväzku dospela k záveru, že prijatie záväzku spoločností Shanghai Shenzhou a prepojených spoločností uvedených v odôvodnení 4 by sa malo odvolať.

(29)

V súlade s tým sa podľa článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR alebo odosielaného z ČĽR a vyrábaného spoločnosťou Shanghai Shenzhou a prepojenými spoločnosťami uvedenými v odôvodnení 4 (na ktoré sa spoločne vzťahuje doplnkový kód TARIC B875) automaticky uplatňuje konečné antidumpingové clo uložené článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/367 a konečné vyrovnávacie clo uložené článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/366.

(30)

Pre dovozy deklarované pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia by sa mali dodržiavať pravidlá uplatniteľné na záväzok. V súlade s tým Komisia pripomína, že ak majú colné orgány členských štátov informácie o tom, že cena uvedená na faktúre súvisiacej so záväzkom nezodpovedá skutočne zaplatenej cene, mali by preskúmať, či došlo k porušeniu požiadavky na zahrnutie akýchkoľvek rabatov do faktúry súvisiacej so záväzkom alebo či nebola dodržaná MDC. Keď colné orgány členských štátov dospejú k záveru, že došlo k takémuto porušeniu, alebo že nebola dodržaná MDC, mali by v dôsledku toho vybrať clá. Komisia by na základe článku 4 ods. 3 zmluvy s cieľom uľahčiť prácu colných orgánov členských štátov mala v takýchto situáciách poskytnúť dôverné znenie záväzku a iné informácie o záväzku výlučne na účely vnútroštátneho konania.

(31)

Komisia napokon konštatuje, že prijatím dobrovoľného odstúpenia od záväzku nie je dotknutá právomoc priznaná Komisii na základe článku 3 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1238/2013, článku 2 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/367, článku 2 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1239/2013 a článku 2 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/366 zrušiť faktúry súvisiace so záväzkom, ktoré boli vystavené pred prijatím dobrovoľného odstúpenia od záväzku, v prípadoch, keď sa Komisia dozvie o skutočnostiach odôvodňujúcich takéto zrušenie.

(32)	V tabuľke v prílohe k tomuto nariadeniu sa pre informáciu uvádza zoznam vyvážajúcich výrobcov, v prípade ktorých nie je dotknuté prijatie záväzku vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Týmto sa odvoláva prijatie záväzku vo vzťahu k týmto spoločnostiam:

Názov spoločnosti

Doplnkový kód TARIC

Shanghai Shenzhou New Energy Development Co. Ltd

Shanghai Solar Energy S&T Co. Ltd

Lianyungang Shenzhou New Energy Co. Ltd

B875

Článok 2

1. Ak majú colné orgány informácie o tom, že cena predložená na faktúre súvisiacej so záväzkom podľa článku 3 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1238/2013, článku 2 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/367, článku 2 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1239/2013 a článku 2 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/366 vystavenej jednou zo spoločností, od ktorých bol záväzok pôvodne prijatý vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ, nezodpovedá zaplatenej cene a že uvedené spoločnosti preto mohli záväzok porušiť, colné orgány môžu, ak je to potrebné na účely vedenia vnútroštátneho konania, požiadať Komisiu, aby im poskytla kópiu záväzku a iné informácie na účely overenia uplatniteľnej minimálnej dovoznej ceny (ďalej len „MDC“) v deň, keď bola faktúra súvisiaca so záväzkom vystavená.

2. Ak sa uvedeným overovaním zistí, že zaplatená cena je nižšia ako MDC, vyberú sa clá, ktoré sú v dôsledku toho splatné podľa článku 8 ods. 9 nariadenia (EÚ) 2016/1036 a článku 13 ods. 9 nariadenia (EÚ) 2016/1037. Ak sa uvedeným overovaním zistí, že zľavy a rabaty neboli zahrnuté do obchodnej faktúry, vyberú sa clá, ktoré sú v dôsledku toho splatné podľa článku 3 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1238/2013, článku 2 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/367, článku 2 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1239/2013 a článku 2 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/366.

3. Informácie v súlade s odsekom 1 môžu byť použité len na účely uplatňovania ciel splatných podľa článku 3 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1238/2013, článku 2 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/367, článku 2 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1239/2013 a článku 2 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/366. V tejto súvislosti môžu colné orgány členských štátov poskytnúť dlžníkovi uvedených ciel tieto informácie výlučne na účely ochrany jeho práva na obhajobu. Takéto informácie sa za žiadnych okolností nesmú poskytovať tretím stranám.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. augusta 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.

(3) Ú. v. EÚ L 152, 5.6.2013, s. 5.

(4) Ú. v. EÚ L 209, 3.8.2013, s. 26.

(5) Ú. v. EÚ L 209, 3.8.2013, s. 1.

(6) Ú. v. EÚ L 325, 5.12.2013, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ L 325, 5.12.2013, s. 66.

(8) Ú. v. EÚ L 325, 5.12.2013, s. 214.

(9) Ú. v. EÚ L 270, 11.9.2014, s. 6.

(10) Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2015, s. 30.

(11) Ú. v. EÚ L 218, 19.8.2015, s. 1.

(12) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2015, s. 23.

(13) Ú. v. EÚ C 405, 5.12.2015, s. 8.

(14) Ú. v. EÚ C 405, 5.12.2015, s. 20.

(15) Ú. v. EÚ C 405, 5.12.2015, s. 33.

(16) Ú. v. EÚ L 23, 29.1.2016, s. 47.

(17) Ú. v. EÚ L 37, 12.2.2016, s. 76.

(18) Ú. v. EÚ L 37, 12.2.2016, s. 56.

(19) Ú. v. EÚ L 170, 29.6.2016, s. 5.

(20) Ú. v. EÚ L 222, 17.8.2016, s. 10.

(21) Ú. v. EÚ L 228, 23.8.2016, s. 16.

(22) Ú. v. EÚ L 308, 16.11.2016, s. 8.

(23) Ú. v. EÚ L 333, 8.12.2016, s. 4.

(24) Ú. v. EÚ L 56, 3.3.2017, s. 1.

(25) Ú. v. EÚ L 56, 3.3.2017, s. 131.

(26) Ú. v. EÚ C 67, 3.3.2017, s. 16.

(27) Ú. v. EÚ L 71, 16.3.2017, s. 5.

(28) Ú. v. EÚ L 86, 31.3.2017, s. 14.

(29) Ú. v. EÚ L 142, 2.6.2017, s. 43.

(30) Ú. v. EÚ L 201, 2.8.2017, s. 3.

PRÍLOHA

Zoznam spoločností:

Názov spoločnosti	Doplnkový kód TARIC
Jiangsu Aide Solar Energy Technology Co. Ltd	B798
Alternative Energy (AE) Solar Co. Ltd	B799
Anhui Chaoqun Power Co. Ltd	B800
Anji DaSol Solar Energy Science & Technology Co. Ltd	B802
Anhui Schutten Solar Energy Co. Ltd Quanjiao Jingkun Trade Co. Ltd	B801
Anhui Titan PV Co. Ltd	B803
Xi'an SunOasis (Prime) Company Limited TBEA SOLAR CO. LTD XINJIANG SANG'O SOLAR EQUIPMENT	B804
Changzhou NESL Solartech Co. Ltd	B806
Changzhou Shangyou Lianyi Electronic Co. Ltd	B807
CHINALAND SOLAR ENERGY CO. LTD	B808
ChangZhou EGing Photovoltaic Technology Co. Ltd	B811
CIXI CITY RIXING ELECTRONICS CO. LTD ANHUI RINENG ZHONGTIAN SEMICONDUCTOR DEVELOPMENT CO. LTD HUOSHAN KEBO ENERGY & TECHNOLOGY CO. LTD	B812
CSG PVtech Co. Ltd	B814
China Sunergy (Nanjing) Co. Ltd CEEG Nanjing Renewable Energy Co. Ltd CEEG (Shanghai) Solar Science Technology Co. Ltd China Sunergy (Yangzhou) Co. Ltd China Sunergy (Shanghai) Co. Ltd	B809
Dongfang Electric (Yixing) MAGI Solar Power Technology Co. Ltd	B816
EOPLLY New Energy Technology Co. Ltd SHANGHAI EBEST SOLAR ENERGY TECHNOLOGY CO. LTD JIANGSU EOPLLY IMPORT & EXPORT CO. LTD	B817
Zheijiang Era Solar Co. Ltd	B818
GD Solar Co. Ltd	B820
Greenway Solar-Tech (Shanghai) Co. Ltd Greenway Solar-Tech (Huaian) Co. Ltd	B821
Guodian Jintech Solar Energy Co. Ltd	B822
Hangzhou Bluesun New Material Co. Ltd	B824
Hanwha SolarOne (Qidong) Co. Ltd	B826
Hengdian Group DMEGC Magnetics Co. Ltd	B827
HENGJI PV-TECH ENERGY CO. LTD	B828
Himin Clean Energy Holdings Co. Ltd	B829
Jiangsu Green Power PV Co. Ltd	B831
Jiangsu Hosun Solar Power Co. Ltd	B832
Jiangsu Jiasheng Photovoltaic Technology Co. Ltd	B833
Jiangsu Runda PV Co. Ltd	B834
Jiangsu Sainty Photovoltaic Systems Co. Ltd Jiangsu Sainty Machinery Imp. And Exp. Corp. Ltd	B835
Jiangsu Shunfeng Photovoltaic Technology Co. Ltd Changzhou Shunfeng Photovoltaic Materials Co. Ltd Jiangsu Shunfeng Photovoltaic Electronic Power Co. Ltd	B837
Jiangsu Sinski PV Co. Ltd	B838
Jiangsu Sunlink PV Technology Co. Ltd	B839
Jiangsu Zhongchao Solar Technology Co. Ltd	B840
Jiangxi Risun Solar Energy Co. Ltd	B841
Jiangxi LDK Solar Hi-Tech Co. Ltd LDK Solar Hi-Tech (Nanchang) Co. Ltd LDK Solar Hi-Tech (Suzhou) Co. Ltd	B793
Jiangyin Shine Science and Technology Co. Ltd	B843
Jinzhou Yangguang Energy Co. Ltd Jinzhou Huachang Photovoltaic Technology Co. Ltd Jinzhou Jinmao Photovoltaic Technology Co. Ltd Jinzhou Rixin Silicon Materials Co. Ltd Jinzhou Youhua Silicon Materials Co. Ltd	B795
Juli New Energy Co. Ltd	B846
Jumao Photonic (Xiamen) Co. Ltd	B847
King-PV Technology Co. Ltd	B848
Kinve Solar Power Co. Ltd (Maanshan)	B849
Lightway Green New Energy Co. Ltd Lightway Green New Energy(Zhuozhou) Co. Ltd	B851
Nanjing Daqo New Energy Co. Ltd	B853
NICE SUN PV CO. LTD LEVO SOLAR TECHNOLOGY CO. LTD	B854
Ningbo Jinshi Solar Electrical Science & Technology Co. Ltd	B857
Ningbo Komaes Solar Technology Co. Ltd	B858
Ningbo South New Energy Technology Co. Ltd	B861
Ningbo Sunbe Electric Ind Co. Ltd	B862
Ningbo Ulica Solar Science & Technology Co. Ltd	B863
Perfectenergy (Shanghai) Co. Ltd	B864
Perlight Solar Co. Ltd	B865
SHANGHAI ALEX SOLAR ENERGY SCIENCE & TECHNOLOGY CO. LTD SHANGHAI ALEX NEW ENERGY CO. LTD	B870
Shanghai Chaori Solar Energy Science & Technology Co. Ltd	B872
Propsolar (Zhejiang) New Energy Technology Co. Ltd Shanghai Propsolar New Energy Co. Ltd	B873
SHANGHAI SHANGHONG ENERGY TECHNOLOGY CO. LTD	B874
Shanghai ST Solar Co. Ltd Jiangsu ST Solar Co. Ltd	B876
Shenzhen Sacred Industry Co. Ltd	B878
Sopray Energy Co. Ltd Shanghai Sopray New Energy Co. Ltd	B881
SUN EARTH SOLAR POWER CO. LTD NINGBO SUN EARTH SOLAR POWER CO. LTD Ningbo Sun Earth Solar Energy Co. Ltd	B882
SUZHOU SHENGLONG PV-TECH CO. LTD	B883
TDG Holding Co. Ltd	B884
Tianwei New Energy Holdings Co. Ltd Tianwei New Energy (Chengdu) PV Module Co. Ltd Tianwei New Energy (Yangzhou) Co. Ltd	B885
Wenzhou Jingri Electrical and Mechanical Co. Ltd	B886
Shanghai Topsolar Green Energy Co. Ltd	B877
Shenzhen Sungold Solar Co. Ltd	B879
Wuhu Zhongfu PV Co. Ltd	B889
Wuxi Saijing Solar Co. Ltd	B890
Wuxi Shangpin Solar Energy Science and Technology Co. Ltd	B891
Wuxi Solar Innova PV Co. Ltd	B892
Wuxi Taichang Electronic Co. Ltd China Machinery Engineering Wuxi Co.Ltd Wuxi Taichen Machinery & Equipment Co. Ltd	B893
Xi'an Huanghe Photovoltaic Technology Co. Ltd State-run Huanghe Machine-Building Factory Import and Export Corporation Shanghai Huanghe Fengjia Photovoltaic Technology Co. Ltd	B896
Yuhuan Sinosola Science & Technology Co. Ltd	B900
Zhangjiagang City SEG PV Co. Ltd	B902
Zhejiang Fengsheng Electrical Co. Ltd	B903
Zhejiang Global Photovoltaic Technology Co. Ltd	B904
Zhejiang Heda Solar Technology Co. Ltd	B905
Zhejiang Jiutai New Energy Co. Ltd Zhejiang Topoint Photovoltaic Co. Ltd	B906
Zhejiang Kingdom Solar Energy Technic Co. Ltd	B907
Zhejiang Koly Energy Co. Ltd	B908
Zhejiang Mega Solar Energy Co. Ltd Zhejiang Fortune Photovoltaic Co. Ltd	B910
Zhejiang Shuqimeng Photovoltaic Technology Co. Ltd	B911
Zhejiang Shinew Photoelectronic Technology Co. Ltd	B912
Zhejiang Sunflower Light Energy Science & Technology Limited Liability Company Zhejiang Yauchong Light Energy Science & Technology Co. Ltd	B914
Zhejiang Sunrupu New Energy Co. Ltd	B915
Zhejiang Tianming Solar Technology Co. Ltd	B916
Zhejiang Trunsun Solar Co. Ltd Zhejiang Beyondsun PV Co. Ltd	B917
Zhejiang Wanxiang Solar Co. Ltd WANXIANG IMPORT & EXPORT CO LTD	B918
ZHEJIANG YUANZHONG SOLAR CO. LTD	B920

24.8.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 218/19

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 61/16/COL

zo 16. marca 2016

o ukončení formálneho vyšetrovania údajnej štátnej pomoci prostredníctvom prenájmu optického vlákna, ktoré bolo predtým prevádzkované v mene NATO (Island) [2017/1498]

Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“),

SO ZRETEĽOM na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), a najmä na jej článok 61 a protokol 26,

SO ZRETEĽOM na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu (ďalej len „Dohoda o dozore a súde“), a najmä na jej článok 24,

SO ZRETEĽOM na protokol 3 k Dohode o dozore a súde (ďalej len „protokol 3“), a najmä na článok 1 časti I a článok 7 ods. 2 časti II,

PO VYZVANÍ zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

I. SKUTOČNOSTI

1. POSTUP

(1)

Listom zo 16. júla 2010 (dokument č. 565828) podala spoločnosť Míla ehf. (ďalej len „Míla“ alebo „sťažovateľ“) sťažnosť Dozornému úradu EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) týkajúcu sa údajnej neoprávnenej štátnej pomoci udelenej Ministerstvom zahraničných vecí na Islande prostredníctvom prenájmu na používanie a prevádzku dvoch optických vlákien, ktoré boli predtým prevádzkované v mene Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ďalej len „NATO“). Po ukončení vyšetrovania prijal dozorný úrad rozhodnutie č. 410/12/COL z 21. novembra 2012, v ktorom dospel k záveru, že nájomné, ktoré dojednala Obranná agentúra Ministerstva zahraničných vecí na Islande s podnikom Og fjarskipti hf. (v súčasnosti Fjarskipti hf., ďalej len „Vodafone Island“ alebo „Vodafone“) (2) z 1. februára 2010 na používanie a prevádzku optického vlákna nepredstavoval štátnu pomoc v zmysle článku 61 Dohody o EHP (3).

(2)	Dňa 19. februára 2013 podala spoločnosť Míla na Súd EZVO žiadosť o zrušenie rozhodnutia č. 410/12/COL. Vo svojom rozsudku z 27. januára 2014 vo veci E-1/13 Súd EZVO zrušil rozhodnutie dozorného úradu (4).

(3)	Dňa 16. júla 2014 prijal dozorný úrad rozhodnutie č. 299/14/COL o začatí formálneho vyšetrovacieho konania stanoveného v článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 a vyzval islandské orgány, ako aj zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(4)

Dozornému úradu boli doručené pripomienky islandských orgánov (dokumenty č. 722921 – 722923), ako aj pripomienky tretích strán, ktoré podali spoločnosti Míla (dokument č. 729699), Vodafone (dokument č. 723556) a súkromná osoba (dokument č. 729917). Pripomienky tretích strán postúpil islandským orgánom, ktoré poskytli pripomienky (dokumenty č. 744468 – 744471 a 753302 – 753303).

2. OPIS OPATRENIA

2.1. KONTEXT – VÝZVA NA PREDKLADANIE PONÚK NA ÚČELY PRENÁJMU DVOCH OPTICKÝCH VLÁKIEN PREVÁDZKOVANÝCH V MENE NATO

(5)

Dňa 15. augusta 2007 islandská vláda plne prevzala prevádzku Radarovej agentúry (islandsky Ratsjárstofnun) (5), ktorá bola dovtedy prevádzkovaná pod záštitou úradov USA. Radarová agentúra predtým prevádzkovala tri optické vlákna z ôsmich optických vlákien optického kábla dlhého približne 1 850 km položeného okolo Islandu a v jeho severozápadnom regióne (6). Tým vznikli pre islandskú vládu príležitosti, aby poskytla jedno alebo viaceré z troch vlákien na iné použitie.

(6)

Islandské orgány sa rozhodli použiť jedno z vlákien pre Islandský systém protivzdušnej obrany (ďalej len „IADS“) a na zabezpečené vládne telekomunikácie. Orgány ďalej rozhodli, že Štátne obchodné centrum (islandsky Ríkiskaup) by malo vypísať verejnú súťaž na používanie a prevádzku zvyšných dvoch vlákien (7).

(7)

Podrobnosti o výzve na predkladanie ponúk boli stanovené v opise projektu, ktorý vypracovalo centrum Ríkiskaup (8). Podľa tohto dokumentu vyhlásilo centrum Ríkiskaup v mene Obrannej agentúry Ministerstva zahraničných vecí verejné súťaže na používanie a prevádzku dvoch z troch optických vlákien, ktoré poskytovala na prenájom dvom neprepojeným stranám s cieľom rokovať o prenájme na obdobie desiatich rokov.

(8)

Podľa verejnej súťažne je optický kábel dlhý približne 1 850 km, leží v neporušenom stave medzi existujúcimi 16 koncovými bodmi (ku dňu vypísania verejnej súťaže) a cestou okolo Islandu prechádza telefónnymi ústredňami a inými telekomunikačnými zariadeniami. Telefónne ústredne a iné telekomunikačné zariadenia sú z väčšej časti vo vlastníctve a pod dohľadom spoločnosti Míla. Podľa bodu 2.3 verejnej súťaže nebude navrhovaný prenájom zahŕňať žiadne zariadenia na vybavenie nájomcu. Nájomca bude zodpovedný za získanie potrebných zariadení na jeho vybavenie alebo iné zariadenia nevyhnutné na používanie vlákna. Nájomca je preto zodpovedný za zabezpečenie prístupu k zariadeniam a koncovým bodom, v ktorých plánuje pripojiť svoje vybavenie k vláknu. V prípade, že nájomca potrebuje nadobudnúť alebo prenajať zariadenia na vybavenie, ďalšie pripojenia alebo iné položky, bude sám znášať náklady. Nájomca je zodpovedný za všetku korešpondenciu s vlastníkmi zariadení, pričom prenajímateľ nie je sprostredkovateľ ani poskytovateľ zariadení akéhokoľvek druhu, ani nezaručí nájomcovi, že bude mať prístup k zariadeniam na montážnych miestach či inde. Nájomca môže na optické vlákno pridať nové koncové body, no môže tak vykonať len po konzultácii s prenajímateľom a ostatnými spoluvlastníkmi vlákna. Nájomca bude znášať všetky náklady spojené s pridaním nových koncových bodov. Na zabezpečenie toho, aby každý prístup nájomcu ku káblu a pridanie koncových bodov boli dôkladne vypracované a vykonávané profesionálnym spôsobom s cieľom zabezpečiť neprerušené používanie kábla inými subjektmi, sú stanovené podrobné požiadavky.

(9)	Pokiaľ ide o nájomné, vo výzve na predloženie ponúk je stanovené minimálne nájomné 19 000 000 ISK ročne na každé vlákno s cieľom zabezpečiť, aby boli pokryté náklady na prevádzku a údržbu optických vlákien (9). Konečný termín predloženia ponúk a otvárania ponúk bol 19. júna 2008.

(10)

Hodnotenie ponúk sa zakladá na týchto kritériách:

Tabuľka 1

Kritériá na vyhodnotenie ponúk vo verejnej súťaži

Záležitosť posúdenia	Percentuálne body
Stimulácia hospodárskej súťaže	40
Nájomné	15
Začiatok prevádzky	10
Poskytovanie služieb	10
Počet koncových bodov siete	15
Jedna sadzba v celej krajine	10

(11)

Výsledkom verejnej súťaže bolo päť ponúk od štyroch nezávislých spoločností, ako je uvedené v tabuľke 2. Dve ponuky boli variantné ponuky:

Tabuľka 2

Ponuky predložené vo verejnej súťaži

Názov spoločnosti	Ponúknutá cena za prenájom (ISK)	Kritériá na vyhodnotenie ponúk: súčet získaných bodov
Názov spoločnosti	Ponúknutá cena za prenájom (ISK)	Hlavná ponuka	Variant ponuky (10)
Fjarski ehf.	20 000 000	92,18
Vodafone	19 150 000	89,67	84,67
Hringiðan ehf.	24 006 900	88,60
Gagnaveita Reykjavíkur	19 500 000		59,34

(12)

Hodnotenie prijatých ponúk vykonalo centrum Ríkiskaup po posúdení vykonanom nezávislou poradenskou spoločnosťou Mannvit. Podľa informácií od spoločností Ríkiskaup a Mannvit sa zistilo, že všetky štyri podniky, ktoré predložili ponuky, spĺňajú požadované technické kapacity na realizáciu projektu, ako aj všeobecné požiadavky stanovené vo výzve na predkladanie ponúk týkajúce sa osobných pomerov a finančnej situácie uchádzačov pre tento projekt. Spoločnosť Mannvit uviedla výhradu týkajúcu sa návrhu spoločnosti Hringiðan. Podľa tohto návrhu sa mal projekt realizovať podnikom financovaným spoločnosťou Hringiðan. Spoločnosť Mannvit nepovažovala za možné posúdiť kapacitu – a to finančnú aj technickú – tohto podniku, ktorý v tom čase nebol založený. Podľa podmienok verejnej súťaže by sa preto ponuka spoločnosti Hringiðan mohla vylúčiť. Spoločnosť Mannvit simulovala dôsledok vylúčenia ponuky spoločnosti Hringiðan na výsledok verejnej súťaže, no zistila, že to nebude mať žiaden vplyv na výsledok, pretože ponuka spoločnosti Hringiðan nepatrila medzi prvé dve ponuky a bola preto v každom prípade neúspešná.

(13)

Ako sa uvádza v tabuľke 2, najvyššie hodnotenie na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk získali spoločnosť Fjarski ehf. (92,18 bodu) a Vodafone (89,67 bodu). S týmito dvoma spoločnosťami sa začali rokovania. Vzhľadom na finančnú krízu na Islande, ktorá sa začala prejavovať na jeseň roku 2008, sa rokovania začali až koncom roku 2009 a následne sa dokončili začiatkom roka 2010. Spoločnosť Fjarski ehf. sa však rozhodla z projektu odstúpiť. Nájomná zmluva bola preto dohodnutá so spoločnosťou Vodafone len na jedno z dvoch vlákien.

2.2. ZMLUVA MEDZI ISLANDSKOU OBRANNOU AGENTÚROU A SPOLOČNOSŤOU VODAFONE

(14)

Zmluva uzatvorená 1. februára 2010 medzi spoločnosťou Vodafone a islandskou Obrannou agentúrou (islandsky Varnarmálastofnun) stanovuje používanie optického vlákna patriaceho do osemvláknového optického kábla dlhého približne 1 850 km a vedeného okolo Islandu. Ročné nájomné bolo stanovené na 19 150 000 ISK (bez DPH) a je indexované podľa indexu stavebných nákladov od júna 2008. Doba platnosti zmluvy je desať rokov.

(15)

V zmluve sa uvádza, že uvedené vlákno bolo zapísané na inventúrnom súpise organizácie NATO. Podľa článku 16 zákona o obrane č. 34/2008 je prenajímateľ oprávnený v mene štátu a organizácie NATO uzavrieť nájomnú zmluvu na používanie týchto zariadení. Vzhľadom na medzinárodné záväzky Islandu však bolo potrebné zahrnúť ustanovenie, ktoré oprávňuje prenajímateľa v čase vojny prevziať kontrolu nad uvedenými zariadeniami bez predchádzajúceho upozornenia. Ustanovenia na tento účel sú uvedené v článku 8 zmluvy.

(16)

V zmluve sa opakuje ustanovenie verejnej súťaže, že nezahŕňa žiadne zariadenia na vybavenie nájomcu. Nájomca bude zodpovedný za získanie potrebných zariadení na jeho vybavenie alebo iné zariadenia nevyhnutné na používanie vlákien. Nájomca je preto zodpovedný za zabezpečenie prístupu k zariadeniam a montážnym miestam, ak má v úmysle pripojiť svoje vybavenie k vláknu. V prípade, že nájomca potrebuje nadobudnúť alebo prenajať zariadenia na vybavenie, ďalšie pripojenia alebo iné položky, bude sám znášať náklady. Nájomca je zodpovedný za všetku komunikáciu s majiteľmi kábla alebo zariadení.

3. SŤAŽNOSŤ

(17)

Sťažnosť spoločnosti Míla sa vzťahuje na už spomínanú zmluvu uzavretú na základe verejnej súťaže 1. februára 2010 medzi islandskou Obrannou agentúrou a telekomunikačným operátorom Vodafone. Sťažovateľ tvrdí, že zadaná zákazka zahŕňa štátnu pomoc v podobe nájomného za používanie optického vlákna na výrazne nižšej úrovni, než akú by trhový investor považoval za prijateľnú.

(18)

Na podporu tohto tvrdenia spoločnosť Míla v podstate argumentovala takto (11):

—

V čase konania verejnej súťaže bola spoločnosť Míla jediným účastníkom na trhu, a preto vlastne nemohla získať 40 % bodov v rámci kritérií na vyhodnotenie ponúk, t. j. bodov udeľovaných za stimuláciu hospodárskej súťaže. Z toho vyplýva, že metóda hodnotenia predložených ponúk, ktorá je zhrnutá v tabuľke 1, v podstate vylúčila spoločnosť Míla z verejnej súťaže. Spoločnosť Míla však nemala žiadny iný hospodársky dôvod na účasť vo verejnej súťaži, keďže už dosahovala dostatočnú prenosovú kapacitu vo vlastných vláknach. Preto nepredložila žiadnu ponuku.

—

Ceny za prenájom ponúkané vo verejnej súťaži boli nižšie, ako by trhový investor považoval za prijateľné. Konkrétne, tieto ceny neposkytli primeraný príspevok k fixným nákladom (t. j. náklady na výstavbu, obnovu a odpisovanie kábla) a adekvátnu návratnosť kapitálových investícií pre Island ako vlastníka vlákien.

—

Spoločnosť Míla odhadla trhovú cenu práva na prenájom na viac ako 85 miliónov ISK ročne, čo vyplýva z údajnej celkovej pomoci vo výške 464,2 milióna ISK za približne dvadsať rokov životnosti vlákna pre každú z týchto dvoch spoločností, ak sa počíta s cenou za prenájom vo výške 19,15 milióna až 20 miliónov ISK ročne (12).

(19)

Listom z 19. septembra 2012 zaslal sťažovateľ ďalšie informácie o údajnej štátnej pomoci spoločnosti Vodafone. Sťažovateľ upriamil pozornosť najmä na nový sadzobník spoločnosti Orkufjarskipti (13) pre nájomné za optické vlákno (14). Sadzobník špecifikuje nájomné za každé vlákno v 6-vláknovom optickom kábli, pokiaľ ide o mesačné nájomné v ISK na kilometer kábla (15). Vynásobením sadzby dĺžkou kábla, ktorá je podľa nájomnej zmluvy so spoločnosťou Vodafone približne 1 850 km, dospel sťažovateľ k názoru, že nájomné na vlákno s touto dĺžkou by podľa sadzobníka malo byť 107 137 200 ISK ročne.

4. STANOVISKO ISLANDSKÝCH ORGÁNOV K SŤAŽNOSTI

(20)

V reakcii na sťažnosť islandské orgány uviedli, že prenájom optických vlákien organizácie NATO nepredstavuje štátnu pomoc, keďže zadanie zákazky neposkytuje žiadnu ekonomickú výhodu pre nájomcu, ktorá presahuje trhové podmienky, nevedie k použitiu štátnych zdrojov a nenarúša hospodársku súťaž ani nehrozí narušením hospodárskej súťaže.

(21)

V tejto súvislosti sa islandské orgány odvolávajú na memorandum Ministerstva zahraničných vecí zo 7. mája 2008 o navrhovanom prenájme optických vlákien organizácie NATO. V memorande sa objasňuje zo všeobecného hľadiska navrhovaná verejná súťaž vrátane predpísaných postupov pre výzvu na predkladanie ponúk a kritériá výberu oprávnených nájomcov spomedzi uchádzačov. Cieľom projektu bolo znížiť náklady na údržbu a prevádzku optických vlákien organizácie NATO, zlepšenie prístupu verejnosti k širokopásmovému pripojeniu a podpora hospodárskej súťaže v oblasti prenosu dát na domácom trhu. Islandské orgány sa domnievajú, že prenájom dvoch vlákien je opatrenie, ktoré nezahŕňa pomoc. Ďalej konštatujú, že z projektu by profitovala realizácia vládnych politík týkajúcich sa služieb elektronickej komunikácie a informačnej spoločnosti. Umožnil by aj hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry na trhu prenájmu liniek v oblastiach, kde v danom čase neexistovala žiadna hospodárska súťaž, čo by viedlo k väčšej hospodárskej súťaži aj na nadväzujúcich trhoch, ako je trh pre vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie.

(22)

Čo sa týka tvrdenia sťažovateľa, že vlákno bolo vo vlastníctve Islandu a že cena za prenájom by mala zahŕňať fixné náklady na výstavbu, obnovu a odpisovanie káblov, poskytli islandské orgány objasnenie vlastníctva a nákladov na výstavbu. Uvádzajú, že inštaláciu kábla financovala organizácia NATO, a nie Island. Okrem toho bol kábel zapísaný v inventúrnom súpise organizácie a tri z ôsmich vlákien boli vyhradené na použitie v súvislosti s operáciami Ozbrojených síl USA na Islande. Po odchode Ozbrojených síl USA z Islandu v rokoch 2006 a 2007 Island prevzal prevádzku troch vlákien, ako tzv. hostiteľský národ, používateľský národ, na základe písomnej dohody s organizáciou NATO. Hoci islandské orgány prevzali prevádzkové riadenie vlákien, vlákna podliehajú mnohým výhradným právam organizácie NATO. Island nevlastní tieto tri vlákna. Pokiaľ platí Dohoda o obrane medzi Islandom a USA, tieto tri vlákna sú majetkom organizácie NATO. Organizácia NATO má prednostné práva na používanie vlákien. Akýkoľvek príjem z prenájmu vlákien možno použiť len na prevádzku a údržbu majetku organizácie NATO (16). To predovšetkým znamená, že všetky príjmy nad tieto náklady si Island nemôže ponechať, ale musí ich previesť organizácii NATO.

(23)

Organizácia NATO pôvodne investovala a uhradila náklady na zavedenie optického kábla. Údržba a prevádzkovanie vlákien sú súčasťou záväzkov Islandu ako člena organizácie NATO a nie sú voliteľné. Podľa islandských orgánov sťažovateľ nemá pravdu, keď tvrdí, že keďže dve vlákna sa aktívne používali pre systém IADS, štát musel investovať 250 miliónov ISK na sprístupnenie a uvoľnenie jedného vlákna na používanie úspešným uchádzačom. Zámerom bolo pôvodne prenajať dve vlákna. Vyhodnotenie nákladov na uvoľnenie oboch vlákien na komerčné účely bolo 20 – 65 miliónov ISK. Keďže jeden z dvoch úspešných uchádzačov stiahol svoju ponuku, bolo potrebné uvoľniť iba jedno vlákno. Tieto náklady boli preto nižšie, než sa pôvodne odhadovalo, a výrazne nižšie ako nájomné spoločnosti Vodafone za vlákno. Je potrebné pripomenúť, že podľa bodu 1.2.4 výzvy na predkladanie ponúk z apríla 2008 sa náklady na prevádzku a údržbu každého z dvoch vlákien určených na prenájom uhrádzané Islandom odhadovali približne na 19 000 000 ISK ročne (17).

(24)

Podľa názoru islandských orgánov opatrenie nezahŕňa žiaden typ financovania zo strany štátu v dôsledku úspešnej výzvy na predkladanie ponúk. Naopak, opatrenia priniesli štátu príjem z prenájmu vlákna, ktoré by štát inak musel naďalej udržiavať s použitím štátnych zdrojov. Islandské orgány okrem toho zdôrazňujú, že obmedzenia vyplývajúce z vlastníctva organizáciou NATO a prednostné právo organizácie NATO na používanie v čase vojny znamenajú, že cena mohla byť nižšia, ako by bola bez takéhoto obmedzenia. Tento faktor by rovnako ovplyvnil všetkých uchádzačov a trhová cena sa musela prispôsobiť vzhľadom na túto skutočnosť (18).

(25)

Islandské orgány zastávali názor, že uplatnenie kritéria na vyhodnotenie ponúk o stimulácii hospodárskej súťaže či údajného skutočného vylúčenia podniku, ktorý mal monopolné postavenie na trhu, mohlo samo osebe viesť k záveru, že toto opatrenie narúša hospodársku súťaž alebo predstavuje zvýhodňovanie podniku. Podľa islandských orgánov bola vláda plne oprávnená použiť viaceré kritériá na vyhodnotenie ponúk. Okrem toho boli kritériá legitímne a presadzovali dôležité ciele zamerané na posilnenie hospodárskej súťaže a zabezpečenie dobrých služieb širokej verejnosti.

(26)

Islandské orgány napokon uviedli, že ak by dozorný úrad uznal toto opatrenie za štátnu pomoc, takúto pomoc je možné považovať za zlučiteľnú s článkom 61 ods. 3 Dohody o EHP vzhľadom na ciele opatrenia vrátane cieľa zvýšiť prístup verejnosti k širokopásmovému pripojeniu v podporovaných oblastiach. V tejto súvislosti islandské orgány navyše vyzvali dozorný úrad, aby posúdil, či by sa takáto pomoc nemala považovať za financovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len „SVHZ“), ako je uvedené v kapitole 2.2.2 usmernení dozorného úradu pre širokopásmové siete (19).

5. ROZHODNUTIE č. 410/12/COL A ROZSUDOK SÚDU EZVO VO VECI E-1/13

(27)

Dňa 21. novembra 2012 prijal dozorný úrad rozhodnutie č. 410/12/COL, v ktorom konštatoval, že toto opatrenie nezahŕňa štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Dozorný úrad zastáva názor, že nájom na používanie a prevádzku optického vlákna nepredstavoval štátnu pomoc, keďže nájomná zmluva bola stanovená prostredníctvom otvorenej verejnej súťaže stanovujúcej trhové podmienky, a preto nepredstavovala ekonomickú výhodu pre spoločnosť Vodafone.

(28)

Dňa 27. januára 2014 Súd EZVO zrušil rozhodnutie dozorného úradu č. 410/12/COL. Súd dospel k záveru, že dozorný úrad mal začať formálne vyšetrovacie konanie, pretože disponoval informáciami a dôkazmi, ktoré by objektívne vyvolali pochybnosti alebo vážne ťažkosti týkajúce sa toho, či zmluva o prenájme poskytla spoločnosti Vodafone ekonomickú výhodu (20).

(29)

Súd dospel k záveru, že dozorný úrad mal mať pochybnosti o tom, či dohodnutá cena vyplývajúca z verejnej súťaže odrážala skutočnú trhovú cenu za prenájom takéhoto majetku. Súd predovšetkým rozhodol, že kritériá na vyhodnotenie ponúk vo verejnej súťaži neodrážali to, čo by súkromný investor považoval za relevantné pri podávaní ponuky na nájom. Okrem toho rozhodol, že dozorný úrad neposúdil všetky okolnosti a dôsledky v rámci uplatniteľnosti kritéria investora v trhovom hospodárstve. Vyzeralo to tak, že kritériá na vyhodnotenie ponúk iné ako cena odrážali verejnú politiku alebo regulačné aspekty, ktoré by súkromný investor považoval za irelevantné. Vo verejnej súťaži sa nepoužila cena alebo nájomné ako jediné alebo hlavné kritérium. Súd EZVO ďalej zvážil, že dozorný úrad neposúdil pravdepodobnosť, že by organizácia NATO využila svoje prioritné práva na použitie vlákna a právo na zmenu.

(30)	Okrem iného na základe uvedeného súd dospel k záveru, že existoval konzistentný a objektívny dôkaz, že dozorný úrad úplne a dostatočným spôsobom nepreskúmal, či nájomná zmluva obsahovala štátnu pomoc, a ak áno, či je táto pomoc zlučiteľná s Dohodou o EHP.

6. ROZHODNUTIE č. 299/12/COL O ZAČATÍ FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

(31)

Dňa 16. júla 2014 sa dozorný úrad rozhodol začať formálne vyšetrovacie konanie týkajúce sa možnej štátnej pomoci poskytnutej prostredníctvom prenájmu optického vlákna organizácie NATO. Vo svojom rozhodnutí dozorný úrad uviedol, že na základe informácií poskytnutých sťažovateľom a islandskými orgánmi nemohol vylúčiť možnosť, že zmluva uzatvorená 1. februára 2010 medzi islandskou Obrannou agentúrou a spoločnosťou Vodafone Island môže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Dozorný úrad ďalej uviedol, že na základe dostupných informácií takisto existujú pochybnosti o zlučiteľnosti tejto možnej pomoci s fungovaním Dohody o EHP.

7. PRIPOMIENKY ISLANDSKÝCH ORGÁNOV K ROZHODNUTIU O ZAČATÍ KONANIA (21)

(32)

Vo svojej odpovedi na začatie formálneho vyšetrovania islandské orgány tvrdia, že táto vec sa týka otvorenia sektora už monopolizovaného štátnym podnikom a neskôr, po privatizácii a predaji, spoločnosťou Míla. Potrebná sieť a infraštruktúra, t. j. optické vlákno, nemohli byť reálne duplikované žiadnou z konkurenčných spoločností spoločnosti Míla. Toto odvetvie je veľmi dôležité pre širokú verejnosť a jej prístup k informáciám. Vec sa týka aj prístupu a poskytovania služieb vo vidieckych a riedko osídlených oblastiach na Islande. Jedinečné vlastnosti tejto veci sa týkajú zložitých otázok vlastníctva a významu obmedzení spôsobených úlohou vlákna v mechanizme obrany a krízovom riadení Islandu a ostatných členských štátov NATO.

(33)

Hlavným cieľom opatrení islandských orgánov bolo obmedziť verejné výdavky súvisiace s prevádzkou vlákna. Inak boli všetky kroky prijaté s cieľom prispieť k zvýšeniu konkurencie v tomto odvetví. Opatrenia boli úspešné a široká verejnosť, ako aj súkromné a verejné subjekty, ktoré sú nesmierne závislé od telekomunikačných prostriedkov na celom Islande, teraz využívajú výhody rozsiahlejšej konkurencie a lepších služieb. Zaviedli sa určité obmedzenia s cieľom podporiť hospodársku súťaž za rovnakých podmienok, pričom ich konečný účel je zabezpečiť širokej verejnosti čo možno najlepšie služby za najvýhodnejšie ceny.

(34)	Islandské orgány potvrdili stanovisko, ktoré vyjadrili už skôr, že opatrenie nezahŕňa štátnu pomoc. Okrem toho boli predložené tvrdenia uvedené nižšie.

Štátne zdroje, vplyv na vlastnícke právo ku káblu a dosah na výhodu

(35)	Zatiaľ čo Island nepopiera, že štátne zdroje sa môžu považovať za presúvané iným spôsobom ako priamou distribúciou štátnych prostriedkov samotným štátom iným subjektom, zdôrazňujú, že túto skutočnosť je potrebné posúdiť pri konkrétnych prípadoch.

(36)

V tejto súvislosti islandské orgány požadujú od dozorného úradu, aby zvážil predovšetkým to, že „zdroj“ (t. j. vlákno) nie je vo vlastníctve Islandu ani ktoréhokoľvek z jeho subjektov. Zdroj bol financovaný a postavený treťou osobou a je stále vo vlastníctve tretej osoby, ktorou je organizácia NATO. Dohody medzi organizáciou NATO a islandskými orgánmi vychádzajú zo zásady nepodieľania sa na nákladoch ani na zisku. To znamená, že akékoľvek výnosy z prenájmu vlákna sa najprv použijú na úhradu prevádzkových nákladov a menšie opravy. Článok 16 islandského zákona o obrane č. 34/2008 odráža túto dohodu a ďalej vysvetľuje, že všetok majetok patriaci do tejto kategórie podlieha pravidlám bezpečnosti a prednostným právam organizácie NATO. Ak navyše príjmy prevyšujú takéto náklady, akýkoľvek zvyšok z nich sa vráti vlastníkovi vlákna, a to organizácii NATO. Ak náklady presahujú príjmy alebo ak sú v dôsledku udalostí vyššej moci potrebné závažné opravy či výmeny, islandské orgány nie sú zodpovedné za príslušné náklady. Náklady na opravy kábla budú rozdelené medzi vlastníkov vlákien podľa ich príslušného počtu vlákien, t. j. spoločnosť Míla (5/8) a organizácia NATO (3/8). Z toho vyplýva, že kritérium súkromného predávajúceho nie je priamo uplatniteľné v danej veci, keďže islandské orgány nemajú hospodársky záujem dosiahnuť príjmy z prenájmu prevyšujúce náklady na prevádzku a údržbu vlákna.

(37)

V dokumentoch verejnej súťaže sa uvádza, že prístup k vláknu závisel od rôznych iných otázok ako prenájom a cena za prenájom. Podľa ustanovenia 2.3 mal nájomca získať potrebné zariadenia a montážne miesta pre vlákno. Island dokonca ani nezaručil, že nájomca bude mať k takýmto zariadeniam prístup. Okrem toho sa v ustanovení 2.7 stanovuje, že nájomca vráti vlákno v zásade v rovnakom stave, v akom ho dostal. Ak však nájomca vykoná zmeny, prenajímatelia nadobudnú takéto zmeny bezplatne po uplynutí zmluvného obdobia. Prístup k vláknu bolo potrebné prerokovať so spoločnosťou Míla, ktorá vlastnila zariadenia potrebné na prevádzku vlákna. Nakoniec, Islandská správa pôšt a telekomunikácií (ďalej len „PTA“) vydala dve rozhodnutia nariaďujúce spoločnosti Míla ako dominantnému prevádzkovateľovi na trhu poskytnúť spoločnosti Vodafone prístup na prípojné miesta za primeraný poplatok.

(38)

Islandské orgány predložili dôkaz od spoločnosti Vodafone týkajúci sa jej dodatočných nákladov pri získavaní prístupu k vláknu (22). Investičné náklady spoločnosti Vodafone na vybavenie, optické prenosové spoje a počiatočné poplatky spoločnosti Míla boli 130 miliónov ISK. Okrem toho platí ročné licenčné poplatky za vybavenie 7,5 milióna ISK. Tieto výdavky sa platia navyše k ročnému nájomnému 19,15 milióna ISK, ktoré je spojené s cenovým indexom. Okrem toho spoločnosť Vodafone platí Islandskej pobrežnej stráži (ďalej len „LHG“) mesačný poplatok 15 000 ISK na každom prípojnom bode nad rámec prípojných bodov v existujúcej dohode s LHG.

(39)

To dokazuje, že „zdroje“ v tomto prípade nie sú vo vlastníctve štátu, finančný zisk z prenájmu sa rozdelí so skutočným vlastníkom podľa zásady nepodieľania sa na nákladoch ani na zisku a že islandské orgány nemali právomoc udeliť potenciálnym investorom úplný prístup k vláknu. Tieto skutočnosti sú dôležité: po prvé na účely posúdenia, či došlo k prevodu štátnych zdrojov, po druhé pri posudzovaní postupu verejnej súťaže a po tretie ovplyvňujú obchodné dôvody pre primeranú cenu za prenájom. Tieto skutočnosti nakoniec preukazujú, že porovnanie hypotetického obchodného subjektu na trhu so štátom je takmer nemožné, pretože žiadny účastník trhu by sa nemohol ocitnúť v porovnateľnej situácii. Obmedzenia organizácie NATO uvedené ďalej, zložitá vlastnícka situácia a prerozdelenie príjmov by boli úplne cudzie bežnému trhovému subjektu.

Obmedzenia organizáciou NATO a pravdepodobnosť uplatňovania jej práv

(40)

Islandské orgány tvrdia, že pravdepodobnosť využitia alebo zrušenia zo strany organizácie NATO sa počas platnosti zmluvy o prenájme môže meniť a Island ani organizácia NATO to nedokážu ovplyvniť. Obmedzenia organizáciou NATO však majú svojou podstatou významný a negatívny vplyv na využívanie vlákna na komerčné účely. Vplyv na trhovú cenu za prenájom je negatívny a islandské orgány odhadujú negatívny vplyv na cenu vo výške 15 – 25 %. Žiadne takéto obmedzenia neexistujú, pokiaľ ide o vlákna prevádzkované spoločnosťou Míla.

Verejná súťaž

(41)

Islandské orgány tvrdia, že verejná súťaž v roku 2008 bola vyhodnotená ako správna metóda na určenie trhovej ceny. Najmä vzhľadom na vlastnícku štruktúru, obmedzenia týkajúce sa obrannej funkcie organizácie NATO a charakter daného majetku by žiadny súkromný predávajúci, ktorý by musel zohľadniť všetky tieto relevantné faktory, nezvažoval konanie, v ktorom by bola jediným kritériom cena za prenájom.

(42)

Islandské orgány tvrdia, že šesť rôznych kritérií na vyhodnotenie ponúk je plne odôvodnených, a nesúhlasia s názorom vyjadreným dozorným úradom v jeho rozhodnutí o začatí konania, že kritérium stimulácie hospodárskej súťaže by mohlo znevýhodňovať existujúceho operátora. Pripomínajú najmä, že spoločnosť Míla nemala žiaden obchodný záujem o vlákno organizácie NATO. Preto akýkoľvek argument spoločnosti Míla, že by hypoteticky mohla predložiť vyššiu ponuku, treba zamietnuť. Akákoľvek ponuka spoločnosti Míla by nebola obchodnou ponukou vykonanou v dobrej viere. Islandské orgány tvrdia, že by mali mať právo vylúčiť takúto ponuku v nadväznosti na rozsudok vo veci T-244/08 Konsum Nord/Komisia (23).

(43)

Islandské orgány vyjadrili nesúhlas s názorom sťažovateľa, že stanovenie minimálnej ceny vo verejnej súťaži odradilo uchádzačov od cenovej súťaže. Kritérium minimálnej ceny neobmedzuje cenovú súťaž. Uchádzači by ponúkali takú vysokú cenu, akú by považovali za obchodne prijateľnú. Odstránenie minimálnej ceny by mohlo iba podnietiť nižšie ponuky, než boli získané v tomto procese, a cenové rozpätie by sa len zvýšilo smerom nadol. Skutočnosť, že väčšina ponúk bola v užšom cenovom rozpätí, môže len naznačovať neochotu trhu prekročiť minimálnu cenu z obchodných dôvodov.

(44)

Islandské orgány zdôrazňujú, že verejná súťaž v skutočnosti obsahovala nielen jednu, ale dve samostatné položky týkajúce sa ceny. Popri cene za prenájom uchádzači súťažili aj o počet koncových bodov siete, ktoré sa zaviazali inštalovať. Každý koncový bod si vyžaduje značné investície, ktoré nájomcom nebudú vrátené pri skončení prenájmu, no namiesto toho zvýšia hodnotu vlákna organizácie NATO.

Znalecký posudok spoločnosti Mannvit

(45)

V odseku 87 rozhodnutia dozorného úradu o začatí konania č. 410/12/COL boli islandské orgány požiadané, aby predložili nezávislý odborný posudok na trhovú cenu nájomného. Pôvodne bolo splnenie tejto žiadosti podmienené tým, že islandské orgány stiahnu argumenty týkajúce sa verejnej súťaže a argument o tom, že skutočné nájomné je vhodným ukazovateľom takejto trhovej ceny. Islandské orgány však tieto argumenty podporili, preto do úvodných pripomienok vypracovaných islandskými orgánmi nebol začlenený žiaden znalecký posudok. Pripomienky tretích strán a najmä pripomienky predložené spoločnosťou Míla o údajnej trhovej hodnote príslušného práva na prenájom však viedli k tomu, že islandské orgány si vyžiadali a poskytli znalecký posudok odbornej poradenskej spoločnosti Mannvit (24). Spoločnosť Mannvit je medzinárodná poradenská firma v oblasti inžinierstva, technických služieb a inovácie a islandským orgánom už radila vo verejnej súťaži v prerokovávanej veci.

(46)

Na začiatku spoločnosť Mannvit porovnáva vlákno organizácie NATO prenajaté spoločnosti Vodafone s ponukou na uvedený výrobok (prenosové prenajaté linky) vypracovanou spoločnosťou Míla vo svojej sťažnosti (pozri posledný výpočet v odôvodnení 56). Spoločnosť Mannvit vysvetľuje niekoľko významných rozdielov:

—

Regulované sadzby spoločnosti Míla za služby liniek prenajatého vlákna sa vzťahujú len na služby medzi existujúcimi koncovými bodmi s existujúcim prenosovým vybavením. Vlákno prenajaté spoločnosti Vodafone však vyžadovalo montáž prenosového vybavenia na 30 lokalitách. Spoločnosť Mannvit odhaduje priemerné náklady na montáž tohto vybavenia vo výške 4 miliónov ISK na prípojný bod s odpismi vo výške 15 % ročne, čo predstavuje odhadované prevádzkové náklady (ďalej len „Opex“) vo výške 20 % kapitálových nákladov (ďalej len „Capex“) a vážené priemerné kapitálové náklady (ďalej len „WACC“) vo výške 8,5 % Capex (25). Celkovo spoločnosť Mannvit odhaduje ročné náklady vo výške 52 miliónov ISK na investície potrebné na to, aby cena za prenájom zaplatená spoločnosťou Vodafone bola porovnateľná s ponukou spoločnosti Míla.

—

Spoločnosť Míla vo svojom výpočte používa ako základ skutočnú dĺžku vlákna organizácie NATO, konkrétne 1 850 km. Svoju ponuku však vypočítava pre úseky medzi jednotlivými bodmi, t. j. ako priame linky medzi príslušnými koncovými bodmi. Ak sa táto metóda výpočtu medzi jednotlivými bodmi použije na koncové body na vlákne organizácie NATO v čase transakcie, výsledkom je celková dĺžka len 1 283 km.

—

Spoločnosť Míla vo výpočte predpokladá zľavu vo výške 15 %, čo je maximálna možná zľava, ktorú môže spoločnosť Míla udeliť v rámci svojej regulovanej ponuky na uzavretie zmluvy na tri roky. V čase uzatvorenia zmluvy o prenájme však spoločnosť Míla ponúkla zľavu 25 % pre zákazníkov prenajímajúcich si podobnú dĺžku vlákna. Zmluva na 10 rokov by okrem toho mala takisto viesť k vyššej zľave ako 15 %, ktorá sa uplatňuje na trojročnú zmluvu. Spoločnosť Mannvit preto predpokladá zľavu 25 %.

—

Spoločnosť Mannvit ďalej spochybňuje, či súčasná regulovaná sadzba spoločnosti Míla (7 609 ISK za km/mesiac, ktorá nadobudla účinnosť 1. augusta 2011) predstavuje vhodnú referenčnú hodnotu na určenie trhovej ceny. Regulovanú sadzbu stanovuje PTA na základe analýzy historických nákladov na celú optickú sieť spoločnosti Míla vrátane všetkých relevantných koncových bodov, prevádzkových nákladov v každom z týchto bodov, všeobecnej miery využitia spoločnosti Míla atď. Viaceré tieto nákladové faktory nemožno uplatňovať v kontexte daného vlákna organizácie NATO, ktoré je oveľa jednoduchšie a má menej prípojných bodov. Sadzba spoločnosti Míla je teda založená na nákladoch a relevantná len pre situáciu vlastnú spoločnosti Míla, ktorá sa výrazne líši od situácie iných trhových subjektov. Spoločnosť Mannvit tiež poukazuje na to, že v čase verejnej súťaže nebolo účastníkom trhu umožnené prenajať si optické vlákna od spoločnosti Míla, okrem výnimočných prípadov. Tým, ktorí o to požiadali, bolo jednoducho povedané, že nie sú k dispozícii žiadne optické vlákna. Za týchto okolností nie je vhodné odvolávať sa na ceny spoločnosti Míla ako na trhové ceny. Spoločnosť Mannvit preto navrhuje radšej používať najnovšie veľkoobchodné sadzby (5 020 ISK za km/mesiac, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2014) iného operátora, Orkufjarskipti, ako základ výpočtu trhovej ceny. Tento operátor poskytuje aj 15 % zľavu pre trojročné zmluvy.

—	Odhadovaná cena predložená spoločnosťou Míla, ako aj sadzobník spoločnosti Orkufjarskipti uvedený vyššie, sa odvolávajú na dnešné ceny. Na to, aby boli účelné, sa musia porovnať s nájomným, ktoré v súčasnosti platí spoločnosť Vodafone, čo predstavuje 28 miliónov ISK ročne.

(47)

Spoločnosť Mannvit preto odhaduje ako východiskový bod, že trhové nájomné za vlákno organizácie NATO (pred investíciami) by sa malo vypočítať na základe vzdialenosti medzi bodmi, teda 1 283 km, a sadzby spoločnosti Orkufjarskipti, teda 5 020 ISK za km/mesiac s 25 % zľavou, čo vedie k hodnote 57 965 940 ISK ročne.

(48)

S cieľom porovnať tieto hodnoty s prenájmom zaplateným spoločnosťou Vodafone treba vziať do úvahy skutočnosť, že spoločnosť Vodafone mala rôzne náklady na sprevádzkovanie vlákna a plnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy o prenájme. Spoločnosť Mannvit odhaduje tieto náklady na 52 miliónov ISK ročne. Spolu s cenou za prenájom zaplatenou spoločnosťou Vodafone, ktorá je v súčasnosti 28 miliónov ISK ročne, táto suma predstavuje spolu 80 miliónov ISK ročne alebo výrazne viac ako 58 miliónov ISK odhadovaných na základe sadzobníka spoločnosti Orkufjarskipti. Spoločnosť Mannvit preto dospela k záveru, že nájomné za prenájom vlákna organizácie NATO skutočne presahuje trhovú hodnotu.

(49)	Spoločnosť Mannvit neposúdila vplyv obmedzení vyplývajúcich z úlohy vlákien v mechanizme obrany a krízového riadenia Islandu a ostatných členských štátov NATO na trhovú hodnotu. Islandské orgány však odhadujú, že tieto obmedzenia mohli negatívne ovplyvniť cenu vo výške 15 až 25 %.

Zlučiteľnosť potenciálnej pomoci

(50)	Islandské orgány tvrdia, že ak sa opatrenie považuje za štátnu pomoc, táto pomoc by sa mala považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP s odkazom na článok 59 ods. 2 a/alebo článok 61 ods. 3 písm. c).

(51)

Islandské orgány pri predchádzajúcich príležitostiach zdôraznili, že opatrenie by sa mohlo považovať za financovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade so zásadami stanovenými v kapitole 2.2.2 usmernení dozorného úradu pre širokopásmové siete platných v čase, keď sa opatrenie posudzovalo.

(52)

Islandské orgány okrem toho tvrdia, že dané opatrenie by sa malo prípadne považovať za zlučiteľné na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP. Poznamenávajú, že islandské orgány už predtým preukázali, že ciele opatrenia vrátane cieľa zvýšiť prístup verejnosti k širokopásmovému pripojeniu v podporovaných oblastiach sú v spoločnom záujme. Navrhujú uplatniť na predmetné opatrenie princípy obsiahnuté v platných usmerneniach pre širokopásmové siete a tvrdia, že toto opatrenie spĺňa všetky hmotnoprávne podmienky zlučiteľnosti.

8. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN K ROZHODNUTIU O ZAČATÍ KONANIA

8.1. MÍLA (26)

(53)	Vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania spoločnosť Míla opakuje a rozvíja tvrdenia vznesené v sťažnosti a vo svojej žiadosti podanej na Súd EZVO.

(54)

V otázke štátnych zdrojov a vlastníctva vlákna spoločnosť Míla v zásade tvrdí, že vlastníkom je islandská vláda. Na podporu tohto tvrdenia spoločnosť Míla odkazuje po prvé na správu osobitného výboru pre privatizáciu štátom vlastneného telekomunikačného operátora Landssími Íslands hf. (neskôr Síminn hf. a Míla ehf.) z roku 2001. Po druhé sa spoločnosť Míla odvoláva na dohodu o vlastníctve, prevádzke a údržbe vlákien medzi islandskou vládou a spoločnosťou Síminn hf. z 27. marca 2001. Spoločnosť Míla usudzuje, že oba dokumenty potvrdzujú, že vlákna aj naďalej vlastní islandská vláda. Spoločnosť Míla však tiež uvádza, že bez ohľadu na to, či vlákna formálne vlastní islandská vláda alebo organizácia NATO, opatrenie bolo poskytnuté prostredníctvom štátnych zdrojov.

(55)

Spoločnosť Míla tvrdí, že verejné obstarávanie na prenájom vlákien nestanovilo trhovú cenu, čím bolo umožnené spoločnosti Vodafone zaplatiť cenu za prenájom nižšiu, ako je hodnota, ktorú táto spoločnosť považuje za trhovú. V dôsledku toho spoločnosť Vodafone získala oproti svojim konkurentom výhodu. Preto zmluva so spoločnosťou Vodafone zahŕňa štátnu pomoc.

(56)

Spoločnosť Míla tiež poskytla aktualizovaný odhad trhovej ceny vlákna organizácie NATO. Na základe regulovanej sadzby (s účinnosťou od 1. augusta 2011) za prístup k jednému vláknu vo výške 7 609 ISK/km/mesiac a zľavy 15 % vyplývajúcej zo zmluvy uzavretej na obdobie troch rokov by trhová cena za vlákno s dĺžkou 1 850 km mala byť 143 589 600 ISK ročne.

(57)	Pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti, spoločnosť Míla uvádza, že dozorný úrad by mal dospieť k záveru, že opatrenie nespĺňa príslušné kritériá stanovené v usmerneniach pre širokopásmové siete, a preto nie je zlučiteľné s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

(58)

Pokiaľ ide o možnú zlučiteľnosť podľa článku 59 ods. 2 Dohody o EHP ako náhradu za poskytovanie SVHZ, spoločnosť Míla tvrdí, že štáty EZVO nemôžu spájať osobitné záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme so službami, ktoré už sú poskytované podnikmi pôsobiacimi za bežných trhových podmienok. Keďže spoločnosť Míla už poskytovala služby z rovnakého vlákna na Islande aj predtým, než bola uzavretá zmluva so spoločnosťou Vodafone, dozorný úrad by mal dospieť k záveru, že opatrenie islandskej vlády nemožno označiť za SVHZ. Preto štátnu pomoc nemožno poskytnúť v danej veci s odkazom na článok 59 ods. 2 Dohody o EHP.

8.2. VODAFONE (27)

(59)

Spoločnosť Vodafone zastáva predovšetkým názor, že jej zmluva s islandskými orgánmi nezahŕňa štátnu pomoc. V každom prípade dohoda je v súlade so zásadami SVHZ rozsudku vo veci Altmark. Ak by okrem toho bol v tomto prípade zistený prvok pomoci, spoločnosť Vodafone tvrdí, že je uplatniteľná výnimka stanovená v článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

(60)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť, spoločnosť Vodafone zastáva názor, že usmernenia pre širokopásmové siete sú relevantné na posúdenie príslušného opatrenia. Spoločnosť Vodafone zdôrazňuje, že existencia prevádzkovateľa siete v danej oblasti neznamená nevyhnutne, že neexistujú žiadne zlyhania trhu alebo problémy súdržnosti. Na druhej strane monopolné postavenie spoločnosti Míla na relevantnom trhu ovplyvnilo kvalitu služieb aj cenu, za ktorú sa služby ponúkajú občanom. Existujú obmedzené alebo žiadne vyhliadky, že by tretie strany vybudovali alternatívnu infraštruktúru. Prenájom optického vlákna organizácie NATO bol preto vhodný na nápravu neexistujúcej hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o infraštruktúru, a obmedzenie súčasných problémov vyplývajúcich z monopolného postavenia spoločnosti Míla.

(61)

Predchádzajúce uplatňovanie regulačných opatrení nebolo úspešné pri zabezpečovaní rovnakých podmienok na trhu. V dôsledku toho zostala hospodárska súťaž na trhu neúčinná. Je potrebné predovšetkým poznamenať, že spoločnosti Míla sa darilo zabrániť vstupu spoločnosti Vodafone na relevantný trh tým, že jej odmietala poskytnúť prístup k základnému vybaveniu.

(62)

Uzavretie spornej zmluvy malo za následok výrazné zlepšenie hospodárskej súťaže, najmä vo vidieckych oblastiach, a tým aj zlepšenie blahobytu spotrebiteľov. Napríklad v obci Öræfasveit dokázala spoločnosť Vodafone poskytnúť internetové pripojenia v odľahlých a vidieckych oblastiach. Sťažovateľ predtým oznámil, že v nich nebude poskytovať takéto služby.

(63)

Zmluva o prenájme bola pre spoločnosť Vodafone základným prvkom pri budovaní a začatí poskytovania služieb v tejto časti krajiny. Spoločnosť Míla využila taktiky odďaľovania, keď odmietala spoločnosti Vodafone poskytnúť prístup k spoluumiestneným zariadeniam. Spoločnosť Vodafone musela požiadať PTA o formálne rozhodnutie o prístupe, ktoré bolo uverejnené 1. novembra 2010. V dôsledku spornej zmluvy o prenájme dokázala spoločnosť Vodafone zvýšiť veľkoobchodné ponuky, ktoré zahŕňajú viac ako 30 rozličných služieb.

8.3. SÚKROMNÁ OSOBA (28)

(64)

Pripomienky súkromnej osoby uviedli skúsenosti pri práci na zavádzaní optických širokopásmových infraštruktúr v troch malých a odľahlých obciach: Öræfasveit, Kirkjubæjarklaustri a Mýrdal. Všetky tri systémy sú pripojené na prevádzku optického kábla spoločnosti Vodafone. Na žiadosť o poskytovanie služieb obyvateľom a spoločnostiam v týchto obciach kladne reagovala len spoločnosť Vodafone. Ostatní telekomunikační operátori nereagovali na požiadavky obyvateľov. Po vytvorení širokopásmovej siete v obci Öræfasveit sa do uloženia optických káblov pre všetkých obyvateľov rozhodli investovať aj dve ďalšie obce, t. j. Skeiða- og gnúpverjahreppur a Hvalfjarðarstrandarhreppur. Súkromná osoba zastáva názor, že bez prenájmu optického vlákna organizácie NATO spoločnosťou Vodafone by bol pokrok v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb v odľahlých regiónoch Islandu oveľa menší.

II. POSÚDENIE

1. EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI

1.1. ÚVOD

(65)	V nasledujúcich kapitolách dozorný úrad posúdi, či zmluva medzi islandskou Obrannou agentúrou a spoločnosťou Vodafone o prenájme optického vlákna, ktoré bolo predtým prevádzkované v mene organizácie NATO, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

(66)

Opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, ak sú kumulatívne splnené tieto podmienky: opatrenie i) musí byť poskytnuté štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov; ii) predstavuje ekonomickú výhodu pre podnik; iii) je selektívne a iv) môže narušiť hospodársku súťaž a obchod medzi zmluvnými stranami.

1.2. ŠTÁTNE ZDROJE

(67)	Aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí byť poskytnuté štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov.

(68)	Spoločnosť Míla je presvedčená, že vlastníkom vlákna je islandská vláda. No bez ohľadu na to, či formálne vlastníctvo prináleží islandskej vláde alebo organizácii NATO, opatrenie bolo poskytnuté prostredníctvom štátnych zdrojov.

(69)

Islandské orgány vysvetlili, že vlastníkom vlákien je organizácia NATO (pozri oddiel I.4 a I.7.). Zdroj (t. j. tri vlákna) nie je vo vlastníctve Islandu ani žiadneho z jeho subjektov. Zdroj financovala, vybudovala a naďalej vlastní organizácia NATO. Dohody medzi organizáciou NATO a islandskými orgánmi vychádzajú so zásady nepodieľania sa na nákladoch ani na zisku, ako bolo potvrdené v islandskom zákone o obrane č. 34/2008 (pozri články 5, 15 a 16). Islandská vláda má však rozsiahle právo na používanie a iné užívacie práva vrátane práva na prenájom vlákien, pričom príjmy musí použiť na ich údržbu a ostatné prevádzkové náklady (29). Toto právo na používanie však podlieha pravidlám bezpečnosti a prioritným právam organizácie NATO. NATO okrem toho dostane akékoľvek príjmy presahujúce prevádzkové náklady na vlákna. NATO bude okrem toho platiť za všetky veľké opravy alebo výmeny v dôsledku udalostí vyššej moci (30).

(70)

So zreteľom na predloženie pripomienok islandských orgánov sa dozorný úrad domnieva, že príslušné vlákno nie je vo vlastníctve Islandu. Otázka vlastníctva vlákna však nemá rozhodujúci vplyv na posúdenie dozorného úradu. Je nesporné, že Island má právo kontroly, ktoré mu umožňuje využiť právo na prenájom. Na to, aby išlo o štátne zdroje, stačí, ako to správne uviedla spoločnosť Míla, aby príslušný zdroj, t. j. právo na prenájom, bol pod verejnou kontrolou a k dispozícii vnútroštátnym orgánom (31), aj keď nie je majetkom subjektu verejného sektora (32).

(71)

Pokiaľ ide o štátne zdroje, cieľ verejnej súťaže a prenájmu vlákna uvedený v oddiele I.2 nebol poskytovať dotácie zainteresovaným nájomcom, ale naopak zmierniť náklady Islandu, ktoré sa zaviazal platiť za prevádzku a údržbu jemu sprístupnených vlákien organizácie NATO. Ako je uvedené v odôvodnení 36, islandské orgány vysvetlili, že vzťahy s organizáciou NATO sú založené na zásade nepodieľania sa na nákladoch ani na zisku. To znamená, že akékoľvek výnosy z prenájmu vlákna sa najprv použijú na úhradu prevádzkových nákladov a menšie opravy. Ak príjmy prevyšujú náklady, akýkoľvek zvyšok sa vráti vlastníkovi vlákna, teda organizácii NATO. Ak náklady presahujú príjmy alebo ak sú v dôsledku udalostí vyššej moci potrebné závažné opravy či výmeny, islandské orgány nie sú zodpovedné za príslušné náklady. Náklady na opravy kábla sa rozdelia medzi vlastníkov vlákien podľa ich príslušného počtu vlákien. Vzhľadom na tieto opatrenia bola vo verejnej súťaži stanovená minimálna vyvolávacia cena zodpovedajúca platobným záväzkom Islandu súvisiacim s prevádzkou a údržbou. Preto bola verejná súťaž navrhnutá tak, aby sa predišlo akémukoľvek odčerpávaniu štátnych zdrojov vyplývajúcemu z práva na prenájom, ktoré bolo predmetom verejnej súťaže. Podľa názoru dozorného úradu je vhodné zvážiť, či vzhľadom na špecifické okolnosti tohto prípadu takéto ustanovenie, ktorého cieľom je zabrániť odčerpávaniu štátnych zdrojov v prípade, keď by sa akýkoľvek ďalší zisk mal preniesť na tretiu stranu na základe medzinárodného záväzku, možno považovať za splnenie požiadavky podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, že opatrenie je poskytnuté štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov. Vzhľadom na záver, že toto opatrenie neviedlo k ekonomickej výhode (pozri oddiel 1.3 nižšie), dozorný úrad už nemusí ďalej posudzovať tento bod.

1.3. VÝHODA

1.3.1. Všeobecné

(72)	Na to, aby išlo o štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, opatrenie musí poskytovať výhodu nejakému podniku.

(73)

Podniky sú subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť bez ohľadu na právny status a spôsob financovania. Hospodárske činnosti sú činnosti spočívajúce v ponúkaní tovaru alebo služieb na trhu. Údajný príjemca príslušného opatrenia je spoločnosť Vodafone Island. Spoločnosť pôsobí na trhu elektronických komunikácií a poskytuje pevné telefónne linky, mobilné služby a prenos údajov na Islande. V dôsledku toho by akákoľvek pomoc štátu zahrnutá do prenájmu optického vlákna organizácie NATO bola poskytnutá podniku.

(74)

Výhodou v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP je každá hospodárska výhoda, ktorú by podnik nezískal za bežných trhových podmienok, čo ho stavia do výhodnejšieho postavenia ako jeho konkurentov. Toto opatrenie by sa považovalo za pomoc, ak by poskytovalo spoločnosti Vodafone výhody vo forme oslobodenia od poplatkov, ktoré by za normálnych okolností znášala zo svojho rozpočtu. Ak sa transakcia vykonala za výhodných podmienok v tom zmysle, že spoločnosť Vodafone platila nájomné pod trhovou cenou, táto spoločnosť by dostala výhodu v zmysle pravidiel štátnej pomoci.

(75)

Na preskúmanie tejto otázky uplatňuje dozorný úrad „kritérium súkromného predávajúceho“ (33). Spočíva v porovnaní konania štátov alebo verejných orgánov s konaním súkromných hospodárskych subjektov pri predaji alebo prenájme majetku. Dozorný úrad sa na rozdiel od islandských orgánov domnieva, že toto kritérium možno uplatniť na prerokovávaný prípad, aj keď Island nevlastní predmetné vlákno, vzhľadom na to, že zmluva so spoločnosťou Vodafone sa týka práva na prenájom, ktoré má Island právo využívať. Pri posúdení je však potrebné zohľadniť osobitné podmienky vzťahujúce sa na toto právo na prenájom, najmä skutočnosť, že islandské orgány môžu ponúknuť na prenájom vlákno v stave, v akom bolo použité na obranné účely s iba malým počtom miest pripojenia dostupných na komerčné účely, ako aj osobitné právo NATO ukončiť zmluvu v prípade vojny. Dozorný úrad tiež poznamenáva, že právo na prenájom, ktorým Island môže disponovať, podlieha zmluvnému záväzku, podľa ktorého sa musia akékoľvek príjmy z prenájmu presahujúce náklady na prevádzku a údržbu vlákna previesť organizácii NATO.

(76)

Cieľom kritéria súkromného predávajúceho je posúdiť, či predaj alebo prenájom majetku uskutočnený verejným subjektom zahŕňa štátnu pomoc. Posudzuje sa, či by súkromný predávajúci konal rovnako za bežných trhových podmienok. Subjekt verejného sektora musí ignorovať ciele verejnej politiky a sústrediť sa na jediný cieľ – dosiahnuť trhovú mieru návratnosti alebo zisk zo svojich investícií a trhovú cenu za predaj alebo prenájom majetku (34). Dozorný úrad však poznamenáva, že toto hodnotenie obvykle musí zohľadniť všetky osobitné práva alebo záväzky spojené s predmetným majetkom, najmä tie, ktoré by mohli mať vplyv na trhovú cenu.

(77)

Súlad s trhovými podmienkami a zodpovedanie dohodnutej ceny v rámci transakcie trhovej cene možno stanoviť prostredníctvom určitých ukazovateľov. Organizovanie otvoreného, transparentného a nepodmieneného ponukového konania je vo všeobecnosti vhodným prostriedkom na zaistenie súladu predaja alebo prenájmu majetku národnými orgánmi s kritériom súkromného predávajúceho a zaplatenia férovej trhovej hodnoty za príslušný tovar a služby. To však automaticky neznamená, že neexistencia riadneho ponukového konania alebo prípadné nedostatky v takomto konaní oprávňujú predpokladanie štátnej pomoci. Zákony o verejnom obstarávaní a štátnej pomoci existujú súbežne a neexistuje dôvod na to, aby sa porušenie napríklad pravidla verejného obstarávania automaticky vysvetľovalo ako porušenie pravidiel štátnej pomoci (35).

(78)

Na druhej strane, ako sa uvádza v prípade Land Burgenland, ktorý je uvedený v bode 97 rozsudku Súdu EZVO vo veci E-1/13, „keď chce subjekt verejného sektora predať podnik, ktorý mu patrí, prostredníctvom otvorenej, transparentnej a nepodmienenej verejnej súťaže, možno sa domnievať, že trhová cena zodpovedá najvyššej ponuke, a to za predpokladu, že sa stanoví po prvé, že ponuka je záväzná a dôveryhodná, a po druhé, že zohľadnenie iných ekonomických faktorov než cena nie je odôvodnené“ (36). Rovnaká zásada sa musí uplatniť aj v prípade prenájmu majetku. Súkromný subjekt prenajímajúci svoj majetok sa obvykle snaží získať najlepšiu ponuku s dôrazom na cenu a nezvažuje napríklad prvky, ktoré sa vzťahujú na určené použitie takéhoto majetku, pokiaľ neovplyvnia hodnotu majetku po uplynutí obdobia prenájmu. Preto sa za predpokladu, že sú splnené uvedené podmienky, možno domnievať, že trhová cena je najvyššou cenou, ktorú by bol súkromný subjekt konajúci za normálnych podmienok hospodárskej súťaže ochotný zaplatiť za používanie príslušného majetku (37).

(79)

Z vyššie uvedeného vyplýva, že predaj alebo prenájom majetku môže zahŕňať štátnu pomoc, aj keď sa uskutoční prostredníctvom súťažného konania. K tomu môže dôjsť najmä vtedy, ak záväzky uložené kupujúcemu vedú k nižšej cene. Záväzky s takýmito následkami sú záväzky uložené na dosiahnutie cieľov verejnej politiky a znižujú očakávaný zisk kupujúceho. Tieto záväzky sa obvykle neukladajú súkromným subjektom, pretože znižujú maximálnu výšku príjmov, ktoré možno získať z predaja alebo prenájmu majetku.

1.3.2. Verejná súťaž a kritériá na vyhodnotenie ponúk

(80)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti musí dozorný úrad preskúmať, či boli verejná súťaž a kritériá na vyhodnotenie ponúk primerané a vhodné na určenie trhovej ceny. Na preverenie toho musí dozorný úrad zvážiť, či štát pri príprave verejnej súťaže a pri stanovení kritérií na vyhodnotenie ponúk konal ako súkromný subjekt alebo či prevážili verejná politika a regulačné aspekty.

(81)

Verejná súťaž a argumenty týkajúce sa použitia vybraných kritérií na vyhodnotenie ponúk sú podrobne opísané v časti I. 2.1 vyššie, ako aj v rozhodnutí č. 299/14/COL. Ako sa uvádza v tabuľke 1, kritériá na vyhodnotenie ponúk pozostávali zo šiestich samostatných položiek na vyhodnotenie, pričom každá z nich má váhu 10 % alebo 15 % s výnimkou kritéria stimulácie hospodárskej súťaže, ktoré malo váhu 40 %.

(82)

Islandské orgány teraz objasnili, že okrem ceny za prenájom (ktorá predstavuje 15 % kritérií na vyhodnotenie ponúk) by sa aj kritérium verejnej súťaže týkajúce sa počtu koncových bodov siete (ďalších 15 % kritérií na vyhodnotenie ponúk) malo považovať za položku týkajúcu sa ceny, pretože koncové body sú nevyhnutné na poskytovanie služieb a hodnota služieb je pozitívne prepojená s počtom koncových bodov. Každý koncový bod si vyžaduje značné investície do vybavenia (pozri odhad zo štúdie spoločnosti Mannvit v oddiele I. 7 vyššie), ktoré po skončení prenájmu pripadne prenajímateľovi, čo ovplyvňuje hodnotu príslušného práva na prenájom po uplynutí obdobia prenájmu (38). Dozorný úrad preto zastáva názor, že kritériá verejnej súťaže týkajúce sa celkovej ceny predstavovali 30 % kritérií na vyhodnotenie ponúk. Položky, ktoré sa netýkajú ceny, t. j. stimulácia hospodárskej súťaže (40 %), jednotná sadzba v celej krajine (10 %), ako aj dodanie (10 %) a začatie poskytovania služieb (10 %), však stále prevažujú nad položkami týkajúcimi sa ceny.

(83)

V čase verejnej súťaže spoločnosť Míla vlastnila a prevádzkovala väčšinu telekomunikačných zariadení v rôznych oblastiach Islandu. Na zabezpečenie prevádzkyschopnosti vlákien organizácie NATO by museli prevádzkovatelia týchto vlákien investovať do montážnych miest. Podľa názoru dozorného úradu by sa preto kritériá na začatie poskytovania služieb (10 %) a poskytovanie služieb (10 %) javili v prospech spoločnosti Míla. Inými slovami, kritériá na vyhodnotenie ponúk pozostávali z dvoch položiek týkajúcich sa ceny a štyroch položiek netýkajúcich sa ceny. Z položiek, ktoré sa netýkajú ceny, bola pravdepodobne jedna položka s najvyššou váhou nevýhodnou pre existujúceho poskytovateľa siete, spoločnosť Míla, a dve položky boli pravdepodobne výhodné pre spoločnosť Míla na úkor potenciálnych nových účastníkov.

(84)

Kritérium súkromného predávajúceho stanovuje ako hlavnú zásadu, že trhová cena má zodpovedať najvyššej cene, ktorú je súkromný subjekt konajúci za normálnych podmienok hospodárskej súťaže ochotný zaplatiť. Táto zásada však nie je bez výnimky. Výnimky sa týkajú jednak prípadov, kde možno preukázať, že príslušná ponuka nie je záväzná ani dôveryhodná, či porovnateľná s nižšou ponukou. Ako je navyše uvedené v bode 94 v rozsudku vo veci Land Burgenland, predpoklad podlieha výhrade toho, že „posúdenie ekonomických faktorov iných, než je cena, nie je odôvodnené“. Príklad takéhoto odôvodnenia možno nájsť vo veci T-244/08, Konsum Nord/Komisia (39). V tomto prípade obec vo Švédsku predala pozemok reťazcu supermarketov za cenu nižšiu, ako bola cena, ktorú ponúkol uchádzač s najvyššou ponukou. Všeobecný súd konštatoval, že trhová hodnota predaja príslušného pozemku nemohla byť založená výlučne na prítomnosti vyššej ponuky bez toho, aby sa vzali do úvahy konkrétne okolnosti uvedené švédskymi orgánmi. Okrem toho Súdny dvor vo veci C-39/14, BVVG rozhodol, že pravidlo vnútroštátneho práva umožňujúceho subjektu verejného sektora odmietnuť ponuku za poľnohospodársku pôdu, ktorá je neprimerane vysoká a špekulatívneho charakteru, nepredstavuje štátnu pomoc za predpokladu, že vedie k cene, ktorá je čo najbližšie k trhovej hodnote príslušného pozemku (40).

(85)

Toto precedentné právo nemožno priamo uplatniť na tento prípad, keďže spoločnosť Míla nepredložila ponuku. Islandské orgány tvrdia, že výber kritérií na vyhodnotenie ponúk bol v príslušnej veci odôvodnený. Tvrdia najmä, že sporné kritérium na presadzovanie hospodárskej súťaže bolo zamerané na riešenie údajnej monopolnej črty príslušného trhu, na ktorom dominoval etablovaný poskytovateľ, spoločnosť Míla. Dozorný úrad tiež poznamenáva, že spoločnosť Míla vyhlásila, že nemala žiadny hospodársky dôvod zúčastniť sa verejnej súťaže, pretože už mala dostatok prepravnej kapacity na vlastných vláknach.

(86)

V tejto veci však osobitné okolnosti uvedené islandskými orgánmi nie sú dostatočné na preukázanie toho, že by súkromný predávajúci v rovnakej situácii navrhol verejnú súťaž podobným spôsobom. Súd EZVO vo veci E-1/13 rozhodol, že kritériá na vyhodnotenie ponúk iné ako cena odrážajú verejnú politiku alebo regulačné aspekty, ktoré by súkromný investor nepovažoval za relevantné. Dozorný úrad sa tiež domnieva, že kritériá verejnej súťaže, ktoré sa netýkajú ceny, čiastočne odzrkadľujú verejnú politiku alebo regulačné aspekty, ako je napríklad podpora hospodárskej súťaže, zlepšenie prístupu verejnosti k širokopásmovému pripojeniu a regionálnej súdržnosti, ktoré by súkromný investor nepovažoval za relevantné. Tieto kritériá na vyhodnotenie ponúk prevažujú nad kritériami týkajúcimi sa ceny.

(87)	Dozorný úrad preto dospel k záveru, že kritériá na vyhodnotenie ponúk vo verejnej súťaži nespĺňajú požiadavky kritéria súkromného predávajúceho. Preto výsledok verejnej súťaže nemôže poskytnúť spoľahlivého ukazovateľa na stanovenie trhovej ceny za uvedené právo na prenájom.

1.3.3. Znalecký posudok práva na prenájom

(88)

Ako sa uvádza vyššie, neexistencia postačujúcej verejnej súťaže nevylučuje možnosť dozorného úradu uplatniť kritérium súkromného predávajúceho. Dozorný úrad však bude musieť preskúmať podstatu príslušnej transakcie, a najmä porovnať dohodnutú cenu s trhovou cenou. Na tento účel sa dozorný úrad obvykle opiera o nezávislý znalecký posudok ako o ukazovateľa trhovej ceny. Takýto posudok by mal byť v ideálnom prípade pripravený v čase transakcie. Dozorný úrad sa však vo svojom posúdení môže spoľahnúť aj na znalecký posudok ex post (41).

(89)	Islandské orgány predložili znalecký posudok spoločnosti Mannvit, medzinárodnej poradenskej spoločnosti so zameraním na Island, ktorá pravidelne poskytuje odborné poradenstvo na projekty infraštruktúry. Posudok je z 30. januára 2015.

(90)

Dozorný úrad poznamenáva, že spoločnosť Mannvit už poskytla islandským orgánom poradenstvo v súvislosti s verejnou súťažou. Okrem toho o vypracovanie znaleckého posudku požiadali islandské orgány po tom, ako sťažovateľ predložil odhad ceny. Dozorný úrad nezistil žiadne známky toho, že tieto okolnosti ovplyvnili objektívnosť odborných poradcov. Za týchto okolností dozorný úrad považuje za potrebné podrobne preskúmať znalecký posudok.

(91)

V tejto súvislosti dozorný úrad najprv poznamenáva, že posúdenie trhovej hodnoty príslušného práva na prenájom je mimoriadne zložité vzhľadom na špecifickú povahu majetku (vrátane práva organizácie NATO ukončiť zmluvu) a reguláciu v tomto odvetví. Okrem toho je potrebné zohľadniť existenciu dvoch položiek týkajúcich sa ceny, konkrétne nájomné a investície do koncových bodov.

(92)

Znalecký posudok spoločnosti Mannvit vychádza z porovnania dvoch rôznych scenárov na získanie prístupu k optickému káblu vedenému okolo Islandu: prevádzkovateľ by si mohol prenajať vlákno organizácie NATO (ako to urobila spoločnosť Vodafone) alebo prípadne získať prístup od spoločnosti Míla, ktorý ponúka regulovaný veľkoobchodný produkt (prenosové prenajaté linky) za regulovanú cenu. Vzhľadom na túto voľbu nie je prevádzkovateľ na trhu, ktorý sa snaží získať prístup k optickému káblu, ochotný zaplatiť viac, ako je cena za regulovaný veľkoobchodný prístupový produkt ponúkaný spoločnosťou Míla. Regulovaná veľkoobchodná cena preto funguje ako cenový strop pre ocenenie prenájmu vlákna organizácie NATO, hoci nemusí priamo odrážať trhovú cenu práva na prenájom vzhľadom na prvky uvedené v nasledujúcich odsekoch. Dozorný úrad považuje tento prístup založený na porovnaní cien za primeraný vzhľadom na existenciu dvoch alternatívnych spôsobov získania prístupu k paralelným vláknam v tom istom kábli (42).

(93)

Porovnanie cien v znaleckom posudku spoločnosti Mannvit, ako aj najaktuálnejší znalecký posudok poskytnutý sťažovateľom nie sú založené na cenách v čase verejnej súťaže. Dozorný úrad však zastáva názor, že za osobitných okolností uvedeného prípadu sú odkazy na cenu stále dobrým ukazovateľom trhovej ceny v čase transakcie.

(94)

Regulované veľkoobchodné ceny použité na porovnanie sa zakladajú na historických nákladoch a zvyčajne zostávajú nezmenené počas niekoľkých rokov (43). Napríklad regulovaná sadzba spoločnosti Míla 7 609 ISK za km/mesiac vychádza z analýzy nákladov pripravenej v roku 2010 a ukončenej v máji 2011 (44). Sadzba je účinná v rovnakej výške od 1. augusta 2011 do roku 2015. To dokazuje, že regulované veľkoobchodné sadzby použité v porovnaní cien zvyčajne zostávajú stabilné v priebehu času a že sadzba spoločnosti Míla vychádza najmä z analýzy nákladov vykonanej v približne rovnakom čase, ako bola uzatvorená zmluva z 1. februára 2010 so spoločnosťou Vodafone. Okrem toho nájomné platené spoločnosťou Vodafone sa upravuje podľa indexu stavebných nákladov z júna 2008 (t. j. v čase verejnej súťaže). Po zohľadnení tejto indexácie môže byť výpočet na základe dnešných cien dobrým ukazovateľom, či právo na prenájom bolo poskytnuté za trhových podmienok v čase transakcie.

(95)	Ako je vysvetlené v oddiele I.7, spoločnosť Mannvit zdôrazňuje niekoľko rozdielov medzi regulovaným veľkoobchodným produktom, ktorý ponúka spoločnosť Míla, a vláknom organizácie NATO, ktoré by sa mali zohľadniť pri porovnávaní cien.

(96)

Po prvé dozorný úrad považuje za primerané, ak spoločnosť Mannvit upraví dĺžku vlákna organizácie NATO, ktoré sa má zohľadniť na účely výpočtu cien, keďže ceny sa zvyčajne počítajú na základe vzdialeností medzi bodmi (t. j. ako priame linky medzi relevantnými koncovými bodmi). Ak sa takýto postup použije na existujúce koncové body na vlákne organizácie NATO v čase transakcie, spoločnosť Mannvit vo svojom znaleckom posudku dospela k záveru, že celková dĺžka, ktorú treba zohľadniť, je 1 283 km.

(97)	Spoločnosť Mannvit posudzuje, ktorá veľkoobchodná cena a zľava by boli najvhodnejšie v tomto prípade.

(98)

V znaleckom posudku sa zdôrazňuje, že regulovaná sadzba spoločnosti Míla (7 609 ISK za km/mesiac) nemusí byť správnym východiskom na určenie trhovej ceny, pretože regulovaná sadzba je založená na pomere nákladov a využitia celej optickej siete spoločnosti Míla vrátane všetkých relevantných koncových bodov spoločnosti Míla, a nie len optickej siete, ako by to bolo v prípade vlákna organizácie NATO. Spoločnosť Mannvit poukazuje na to, že optické vlákno organizácie NATO je oveľa jednoduchšie a má menej koncových bodov, čo naznačuje, že základ príslušných nákladov by mal byť nižší. Spoločnosť Mannvit preto navrhuje radšej používať ako základ na výpočet trhovej ceny veľkoobchodnú sadzbu iného prevádzkovateľa, a to spoločnosti Orkufjarskipti. Sadzba spoločnosti Orkufjarskipti predstavuje 5 020 ISK za km/mesiac.

(99)

Spoločnosť Mannvit v znaleckom posudku takisto skúma zľavy a dospela k záveru, že by sa mala použiť na veľkoobchodnú cenu zľava 25 % namiesto maximálne 15 % momentálne dostupných pre trojročné zmluvy. Túto úpravu spoločnosť Mannvit odôvodňuje tým, že obdobie prenájmu je desať rokov, čo výrazne presahuje trvanie, s ktorým sa počíta v regulovaných sadzbách spoločností Míla a Orkufjarskipti. Ďalej ju odôvodňuje existenciou 25 % zľavy, ktorú spoločnosť Míla poskytla zákazníkom za prenájom podobnej dĺžky vlákna, ako má vlákno organizácie NATO, v čase verejnej súťaže.

(100)

Dozorný úrad súhlasí, že regulovaná sadzba spoločnosti Míla za prenosové prenajaté linky neposkytuje primerané porovnanie trhových cien v tomto prípade. Ide o to, že sadzba spoločnosti Míla je založená nielen na investičných a prevádzkových nákladoch na vlákna v tom istom kábli, ako je vlákno organizácie NATO (ktoré už pravdepodobne boli amortizované), ale aj na novších investíciách do ostatných vlákien. Dozorný úrad však poznamenáva, že sadzba spoločnosti Orkufjarskipti navrhovaná spoločnosťou Mannvit takisto neposkytuje ideálnu referenčnú hodnotu, keďže je založená na štruktúre jednotlivých nákladov tejto spoločnosti verejných služieb. Dozorný úrad uznáva, že podľa všetkého neexistuje žiadne dokonalé porovnanie cien, pretože neexistujú žiadne dostupné trhové ceny, ktoré sa špeciálne týkajú vlákien organizácie NATO, ako aj paralelných vlákien v tom istom kábli.

(101)

Dozorný úrad má podobné pochybnosti o zľave, ktorá sa má uplatniť. V súčasnosti dostupné veľkoobchodné ponuky predpokladajú iba 15 % zľavu pre trojročné zmluvy. Je však pravdepodobné, že by prevádzkovateľ v trhovom hospodárstve poskytol výraznejšie zľavy pre dlhodobé zmluvy a veľmi veľké množstvá. Dozorný úrad poznamenáva, že zľava 25 % bola predtým dostupná od spoločnosti Míla na veľmi podobný účel (45).

(102)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje dozorný úrad za vhodné vyjadriť odhad trhovej ceny práva na prenájom vlákna organizácie NATO ako cenové rozpätie založené na veľkoobchodných cenách za prístup a predpokladaných zľavách uvedených vyššie.

Tabuľka 3

Rozpätie odhadovanej trhovej ceny (cena za prenájom ročne) založené na dostupných sadzbách a predpokladaných zľavách

(ISK)
Cena za km/mesiac	– 15 % zľava (1 283 km12)	– 25 % zľava (1 283 km12)
Míla (7 609 )	99,6 milióna	87,9 milióna
Orkufjarskipti (5 020 )	65,7 milióna	58,0 milióna
Priemer so zľavou	82,7 milióna	73,0 milióna
Celkový priemer	77,9 milióna

(103)

V tabuľke 3 je zobrazené cenové rozpätie od 58 miliónov ISK, odhadovanej trhovej ceny podľa znaleckého posudku spoločnosti Mannvit, po maximálnu sumu približne 100 miliónov ISK. Priemerná trhová cena sa odhaduje približne na 78 miliónov ISK.

(104)

Podľa zmluvy z 1. februára 2010 zaplatí spoločnosť Vodafone nájomné 19 150 000 ISK (bez DPH), indexované od 19. júna 2008 podľa indexu stavebných nákladov, za právo na prenájom splatné k 1. júlu každého roku. Dozorný úrad konštatuje, že sadzby spoločností Míla a Orkufjarskipti nepodliehajú indexácii. Preto je potrebné vplyv indexácie zohľadniť v porovnaní.

(105)

Platby nájomného spoločnosti Vodafone sú indexované podľa indexu stavebných nákladov (46). Podľa štatistických údajov sa stavebné náklady výrazne zvýšili po finančnej kríze na jeseň roku 2008 a počas roku 2009, až do 30 % ročne, ale odvtedy sa zvýšili len mierne s malým nárastom na konci roku 2011 a na začiatku roku 2012. V období od júna 2008 do júla 2010, keď bola splatná prvá platba nájomného, sa index zvýšil už o 20,5 %.

(106)

Pohyb indexu od januára 2008 a percentuálna zmena v porovnaní s predchádzajúcim rokom sú znázornené na tomto grafe:

Index stavebných nákladov od januára 2008

Zdroj: Štatistický úrad Islandu.

(107)

Zmluva z 1. februára 2010 predpokladala nájomné vo výške 19 150 000 ISK pred indexáciou. Do polovice roka 2010 sa vplyvom indexácie zvýšilo nájomné na približne 23 miliónov ISK. V súčasnosti spoločnosť Vodafone platí nájomné približne 28 miliónov ISK, čo zodpovedá približne polovici obdobia 10-ročnej nájomnej zmluvy. Ak sa index stavebných nákladov bude aj naďalej postupne zvyšovať ako za posledných 4 – 5 rokov, táto cena bude predstavovať rozumné priemerné ročné nájomné v priebehu trvania zmluvy.

(108)

Dozorný úrad sa preto domnieva, že nájomné 28 miliónov ISK, ktoré použila spoločnosť Mannvit, predstavuje primeraný prístup k porovnaniu cien v tomto prípade. Nájomné za vlákno organizácie NATO sa však môže porovnávať so sadzbami komerčne využívaných zariadení, len ak sa zohľadnia príslušné podstatné investície do vybavenia, ktoré potrebuje prevádzkovateľ vlákna organizácie NATO, spoločnosť Vodafone, na prípravu vlákna na komerčné využitie. Spoločnosť Mannvit odhaduje ročné náklady 52 miliónov ISK na investície potrebné na to, aby bola cena za prenájom zaplatená spoločnosťou Vodafone porovnateľná s ponukou spoločnosti Míla a spĺňala podmienky ponuky vo verejnej súťaži, t. j. požadované investície do nových koncových bodov (47). Dozorný úrad konštatuje, že suma, ktorú odhaduje spoločnosť Mannvit, zohľadňuje technické vybavenie s cieľom zabezpečiť prevádzkyschopnosť vlákna organizácie NATO aj položku týkajúcu sa ceny stanovenú vo verejnej súťaži súvisiacej s investíciou do nových prepojovacích bodov. Dozorný úrad porovnal odhad investičných nákladov do koncových bodov (spolu 120 miliónov ISK) predložený poradenskou spoločnosťou so skutočnými investíciami spoločnosti Vodafone v celkovej sume 130 miliónov ISK. Dozorný úrad konštatuje, že spoločnosť Vodafone musí navyše ročne platiť licenčné poplatky za vybavenie 7,5 milióna ISK, ktoré spoločnosť Mannvit nezohľadnila.

(109)

Na základe uvedených skutočností dosahujú ročné finančné príspevky spoločnosti Vodafone vo forme platieb nájomného a investičných nákladov celkovo približne 87,5 milióna ISK (vrátane ročného licenčného poplatku). V porovnaní s odhadovanými trhovými cenami práva na prenájom v tabuľke 3 prekračujú finančné príspevky spoločnosti Vodafone celkovú odhadovanú priemernú trhovú cenu 78 miliónov ISK, ako aj priemerné ceny so zľavou 15 % a 25 %. Takisto sú podstatne vyššie ako ceny odhadované na základe sadzieb spoločnosti Orkufjarskipti (či už so zľavou 15 %, alebo 25 %) a veľmi blízke sadzbe spoločnosti Míla so zľavou 15 %.

(110)

Dozorný úrad upozorňuje na to, že vyššie uvedené porovnanie trhových cien nezohľadňuje vplyv osobitných práv na zrušenie zmluvy z dôvodu vlastníctva vlákna organizáciou NATO. Islandské orgány odhadli vplyv týchto práv na cenu v rozsahu 15 – 25 %. Pri uplatňovaní tohto rozsahu na finančné príspevky spoločnosti Vodafone by bola príslušná základná trhová hodnota príspevkov bez ohľadu na tieto práva organizácie NATO 94 – 107 miliónov ISK, čo výrazne presahuje odhady priemernej trhovej ceny v tabuľke 3.

(111)

Okrem toho znalecký posudok spoločnosti Mannvit nezohľadňuje záväzok Islandu previesť organizácii NATO všetky príjmy z prenájmu presahujúce náklady na prevádzku a údržbu vlákna. Dozorný úrad sa domnieva, že hoci tento záväzok môže ovplyvniť stimuly islandských orgánov nesnažiť sa maximalizovať príjmy z prenájmu (napríklad uprednostňovať vo verejnej súťaži iné kritériá, pozri vyššie), nemá vplyv na trhovú hodnotu práva na prenájom, ktorá bola odhadnutá s ohľadom na skutočné sadzby telekomunikačných operátorov. Na rozdiel od osobitných práv na zrušenie uvedených v predchádzajúcom odôvodnení dohoda medzi Islandom a organizáciou NATO o prerozdeľovaní všetkých príjmov z práva na prenájom nemá žiadny vplyv na používateľa tohto práva (t. j. spoločnosť Vodafone).

(112)

Pre úplnosť dozorný úrad konštatuje, že toto posúdenie nie je dotknuté tvrdeniami spoločnosti Míla, že forma verejnej súťaže ovplyvnila cenu. Dozornému úradu nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že stanovenie vyvolávacej ceny, ktoré je bežné vo verejných súťažiach, mohlo znížiť motiváciu uchádzačov na cenovú konkurenciu. Dozorný úrad tiež poznamenáva, že vo verejnej súťaži predložili štyria nezávislí kandidáti päť ponúk, pričom všetci uchádzači dosiahli plný počet bodov (40 %) v prípade kritéria podpory hospodárskej súťaže. Na základe toho by kritériá týkajúce sa ceny pre uchádzačov predstavovali v praxi 50 % (t. j. 30 zo zostávajúcich 60 bodov). Podobne sa nenašiel žiadny dôkaz o tom, že ak by vo verejnej súťaži nebolo kritérium hospodárskej súťaže, potenciálna ponuka spoločnosti Míla – ktorá nemala záujem o ďalšiu prenosovú kapacitu – by mohla viesť k vyšším ponukám od reálnych uchádzačov. Dozorný úrad upozorňuje najmä na skutočnosť, že kapacita spoločnosti Míla v rámci kábla NATO bola verejne známa a že akákoľvek prípadná ponuka spoločnosti Míla by slúžila len na ochranu postavenia na trhu pred novým vstupujúcim operátorom (48).

(113)

Na základe uvedeného sa dozorný úrad domnieva, že nájom spoločnosti Vodafone nebol stanovený pod trhovou cenou.

(114)

Dozorný úrad tiež poznamenáva, že verejná súťaž sa uskutočnila v júni 2008, t. j. krátko pred vypuknutím finančnej krízy na Islande. Počas finančnej krízy sa proces zastavil. Zmluva so spoločnosťou Vodafone bola ukončená až vo februári 2010, keď spoločnosť Fjarski (uchádzač s najlepším ohodnotením v rámci verejnej súťaže) nebola schopná alebo ochotná prenajímať druhé dostupné vlákno na základe svojej ponuky z júna 2008. Začiatkom roku 2010 podľa islandských orgánov už nebolo možné prijať ponuky iných uchádzačov v procese z roku 2008, pretože platnosť ich ponúk sa už ukončila a bolo zrejmé, že podmienky na trhu sa po finančnej kríze výrazne zmenili k horšiemu. Napriek finančnej kríze a z nej vyplývajúcich zmien hospodárskej situácie na Islande bola spoločnosť Vodafone ochotná pristúpiť k zmluve o prenájme v súlade s podmienkami dohodnutými po verejnej súťaži v roku 2008. Dozorný úrad nedostal žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že v nadväznosti na finančnú krízu mali iní operátori stále záujem získať právo na prenájom na jedno z dvoch dostupných vlákien. Dozorný úrad sa domnieva, že v podobnej situácii by súkromný predávajúci tiež uzavrel zmluvu o prenájme so spoločnosťou Vodafone, pretože to bola jediná príležitosť, ako pokryť prevádzkové náklady a vytvárať hodnotu z nepoužívaného majetku (t. j. nevyužité vlákno).

(115)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad dospel k záveru, že spoločnosť Vodafone nezískala z transakcie ekonomickú výhodu.

1.4. SELEKTÍVNOSŤ, NARUŠENIE HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE A VPLYV NA OBCHOD MEDZI ZMLUVNÝMI STRANAMI

(116)

Na to, aby bolo opatrenie kvalifikované ako štátna pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, musí byť selektívne a schopné narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi zmluvnými stranami dohody. Vzhľadom na to, že v danom prípade nebola poskytnutá žiadna ekonomická výhoda a kumulatívne podmienky existencie štátnej pomoci teda nie sú splnené, dozorný úrad už v tomto ohľade nemusí vykonať ďalšie posúdenie.

2. ZÁVER

(117)

Na základe uvedených skutočností dozorný úrad dospel k záveru, že opatrenie nezahŕňa štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Prenájom optického vlákna na používanie a prevádzku, zmluvne uzatvorený 1. februára 2010 medzi Obrannou agentúrou Ministerstva zahraničných vecí na Islande a spoločnosťou Og fjarskipti, nezahŕňa štátnu pomoc v zmysle článku 61 Dohody o EHP.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Islandu.

Článok 3

Iba anglické znenie tohto rozhodnutia je autentické.

V Bruseli 16. marca 2016

Za Dozorný úrad EZVO

Sven Erik SVEDMAN

predseda

Helga JÓNSDÓTTIR

členka kolégia

(1) Rozhodnutie č. 299/14/COL zo 16. júla 2014 o začatí formálneho vyšetrovacieho konania týkajúceho sa možnej pomoci prostredníctvom prenájmu optického vlákna predtým prevádzkovaného v mene organizácie NATO, uverejnené v Ú. v. EÚ C 366, 16.10.2014, s. 4 a v dodatku EHP č. 59, 16.10.2014, s. 1.

(2) Vodafone Island (Fjarskipti hf.) je islandská telekomunikačná spoločnosť poskytujúca pevné telefónne linky, mobilné služby a prenos údajov na Islande. Spoločnosť Vodafone je v súčasnosti druhým najväčším telekomunikačným operátorom na Islande po etablovanej spoločnosti Skipti hf. a jej dcérskych spoločnostiach Simínn a Míla. Spoločnosť nesie značku a ochrannú známku spoločnosti Vodafone. Skupina Vodafone však nemá žiadny podiel v spoločnosti Fjarskipti, avšak poskytuje jej licenciu na používanie značky a súvisiacich reklamných štýlov. Spoločnosť Fjarskipti predtým vlastnila islandská skupina Teymi. Skupina Teymi sa neskôr rozdelila a spoločnosť Fjarskipti podstúpila proces finančnej reštrukturalizácie. V decembri 2012 bola spoločnosť Fjarskipti kótovaná na islandskej burze cenných papierov.

(3) Podrobný opis vyšetrovania a okolnosti tohto prípadu sa uvádzajú v rozhodnutí č. 299/14/COL o začatí formálneho vyšetrovacieho konania.

(4) Vec E-1/13 Míla ehf./Dozorný úrad EZVO, Zb. EZVO 2014, s. 4.

(5) S nadobudnutím účinnosti zákona o obrane č. 34/2008 31. mája 2008 sa zrušila Radarová agentúra. Určité funkcie Radarovej agentúry prevzala Obranná agentúra (islandsky Varnarmálastofnun). Zákonom č. 98/2010, ktorý mení zákon o obrane, sa 1. januára 2011 zrušila Obranná agentúra a isté funkcie prevzali iné štátne agentúry vrátane Ministerstva zahraničných vecí.

(6) Zvyšných päť vlákien je majetkom spoločnosti Míla, sťažovateľa.

(7) Islandské pravidlá verejného obstarávania sú ustanovené v zákone č. 84/2007. Týmto zákonom sa implementuje smernica EÚ o verejnom obstarávaní do islandských právnych predpisov, t. j. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114) začlenená do bodu 2 prílohy XVI k Dohode o EHP rozhodnutím Spoločného výboru č. 68/2006 (Ú. v. EÚ L 245, 7.9.2006, s. 22 a dodatok EHP č. 44, 7.9.2006, s. 18), ktoré nadobudlo účinnosť 18. apríla 2007.

(8) Projekt č. 14477: Optické vlákna. Ministerstvo zahraničných vecí, apríl 2008 (dokument č. 669632).

(9) Bod 1.2.4 opisu projektu č. 14477.

(10) Návrh spoločnosti Gagnaveita Reykjavíkur bol klasifikovaný ako variant ponuky, keďže nespĺňal minimálny počet koncových bodov siete a počet pokrytých obcí. Jedna z dvoch ponúk spoločnosti Vodafone je takisto variantom ponuky, keďže nepredpokladá, že spoločnosť Vodafone použije rovnakú sadzbu na celom Islande. Ostatné body v ponukách spoločnosti Vodafone sú rovnaké vrátane ceny za prenájom vyplácanej štátu.

(11) Podrobnejší opis sťažnosti pozri v rozhodnutí č. 299/14/COL.

(12) Posúdenie výšky pomoci sťažovateľa sa zakladá na memorande pripojenom k sťažnosti, ktoré obsahuje výpočty výšky údajného príspevku vypracované spoločnosťou Míla. Pri výpočtoch sa vychádza z vlastných nákladov spoločnosti Míla na prevádzku vlákien v tom istom kábli.

(13) Spoločnosť Orkufjarskipti je v spoločnom vlastníctve spoločností Landsvirkjun (Národná energetická spoločnosť) a Landsnet (prevádzkovateľ islandskej elektrickej prenosovej siete). Spoločnosť Orkufjarskipti v mene svojich majiteľov prevádzkuje a udržiava telekomunikačnú infraštruktúru na Islande.

(14) Podľa sťažovateľa sadzobník nadobudol účinnosť 1. augusta 2012 po preskúmaní a schválení Poštovým a telekomunikačným úradom na Islande podľa regulačného postupu. Prijatím sadzobníka Poštový a telekomunikačný úrad súhlasil s tým, že sadzobník je založený na analýze nákladov.

(15) Mesačné nájomné za kilometer sa pohybuje od 4 826 ISK za vlákno 1 do 7 507 ISK za vlákno 6.

(16) E-mail: z Ministerstva zahraničných vecí Dozornému úradu EZVO zo 16. novembra 2012. Podrobnejší opis týchto opatrení pozri v rozhodnutí č. 299/14/COL.

(17) Služba údržby, ktorú sa Island zaviazal zaplatiť, zabezpečuje neustále fungovanie vlákna, t. j. všetky monitorovania a testovania, opravy a technická podpora. Veľké opravy kábla však nie sú súčasťou tohto záväzku. Príslušná časť týchto nákladov (3/8) sa získava od organizácie NATO podľa jednotlivých prípadov, keď sa vyskytnú.

(18) Písomné pripomienky islandskej vlády z 2. júla 2013 vo veci E-1/13 Míla ehf./Dozorný úrad EZVO, s. 7.

(19) Odkaz sa týka usmernení dozorného úradu pre širokopásmové siete účinných v čase, keď bola sťažnosť podaná. Rozhodnutím č. 73/13/COL z 20. februára 2013 (Ú. v. EÚ L 135, 8.5.2014, s. 49 a dodatok EHP č. 27, 8.5.2014, s. 1) prijal dozorný úrad nové usmernenia pre širokopásmové siete, ktoré sú k dispozícii na internetovej stránke: http://www.eftasurv.int/state-aid/legal-framework/state-aid-guidelines/

(20) Vec E-1/13 Míla ehf./Dozorný úrad EZVO, Zb. EZVO 2014, s. 4, bod 101.

(21) Pripomienky islandských orgánov zhrnuté v tomto oddiele sú uvedené v dokumentoch č. 722921 – 722923, 744468 – 744471 a 753302 – 753303.

(22) List advokátskej kancelárie Advel zo 6. februára 2015 advokátskej kancelárii Landslög (dokument č. 744468).

(23) Rozsudok vo veci Konsum Nord ekonomisk förening/Komisia, T-244/08, EU:T:2011:732.

(24) Dokument č. 753303.

(25) Pri rozhodovaní o týchto hodnotách sa spoločnosť Mannvit odvoláva najmä na analýzu nákladov v rozhodnutí PTA č. 14/2011, ktorá je k dispozícii tu (v islandskom jazyku): http://www.pfs.is/upload/files/Ákv_14-2011_M13-14_Leigulínur.pdf.

(26) Pripomienky spoločnosti Míla zhrnuté v tomto oddiele možno nájsť v dokumente č. 729699.

(27) Pripomienky spoločnosti Vodafone zhrnuté v tomto oddiele možno nájsť v dokumente č. 723556.

(28) Pripomienky zhrnuté v tomto oddiele možno nájsť v dokumente č. 729917.

(29) Pozri článok 16 islandského zákona o obrane č. 34/2008.

(30) Pozri oddiel I.ý4 vyššie pre podrobnejší opis opatrení medzi Islandom a organizáciou NATO.

(31) Pozri napríklad rozsudky vo veciach Essent Netwerk Noord, C-206/06, EU:C:2008:413, bod 70; Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98, EU:C:2000:248, bod 50.

(32) Rozsudok vo veci Air France/Komisia, T-358/94, EU:T:1996:194, body 65 – 67.

(33) O uplatňovaní tzv. kritéria súkromného predávajúceho pozri vec E-12/11 Asker Brygge Zb. EZVO 2012, s. 536 a rozsudok vo veci Land Burgenland a i./Komisia, C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, EU:C:2013:682. Tieto prípady sa týkajú predaja priameho vlastníckeho práva na pôdu. Poskytujú však usmernenia aj na predaj ďalších práv na pôdu vrátane práva na prenájom v danej veci.

(34) Rozsudok vo veci Land Burgenland a i./Komisia, C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, EU:C:2013:682.

(35) Rozsudok vo veci SIC/Komisia, T-442/03, EU:T:2008:228, bod 147. Pozri analogicky rozsudok vo veci Matra/Komisia, C-225/91, EU:C:1993:239, bod 44.

(36) Pozri rozsudok vo veci Land Burgenland/Európska komisia, C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, EU:C:2013:682, bod 94.

(37) Pozri napríklad rozsudky vo veciach Banks, C-390/98, EU:C:2001:456, bod 77 a Nemecko/Komisia, C-277/00, EU:C:2004:238, bod 80.

(38) Zvýšenie tejto hodnoty je v prerokovávanej veci relevantné, keďže Island má povinnosť vrátiť akýkoľvek zisk z nájomného organizácii NATO na základe zásady nepodieľania sa na nákladoch ani na zisku.

(39) Rozsudok vo veci Konsum Nord ekonomisk förening/Európska komisia, T-244/08, EU:T:2011:732.

(40) Rozsudok vo veci BVVG, C-39/14, EU:C:2015:470, bod 42.

(41) Vec E-12/11 Asker Brygge, Zb. EZVO 2012, s. 536, bod 81.

(42) Dozorný úrad zdôrazňuje, že podľa regulačného systému má spoločnosť Míla záväzok poskytovať veľkoobchodný prístup k svojej sieti vlákien. V dôsledku hlásených ťažkostí pri získavaní prístupu od spoločnosti Míla sa nebude toto porovnanie cien považovať za neplatné vzhľadom na to, že je dostupné nápravné opatrenie vo forme nariadenia pre spoločnosť Míla od PTA prikazujúceho poskytnúť účinný prístup, pričom tak spoločnosť urobila pri niekoľkých príležitostiach.

(43) Podľa rozhodnutia PTA č. 14/2011, s. 7 návrh spoločnosti Míla neustále aktualizovať svoju sadzbu podľa inflácie PTA zamietla. Rozhodnutie PTA je k dispozícii tu: http://www.pfs.is/upload/files/Ákv_14-2011_M13-14_Leigulínur.pdf

(44) Pozri rozhodnutie PTA č. 14/2011, strana 18.

(45) V rozhodnutí č. 14/2011 PTA na strane 6 uvádza, že súhlasila s návrhom spoločnosti Míla o novom systéme zliav. Nové zľavy závisia od dĺžky zmluvy. Zľava 5 % sa poskytuje pre ročné zmluvy, 10 % pre 2-ročné zmluvy a 15 % pre 3-ročné zmluvy. Neuvádzajú sa však žiadne referencie na zmluvy dlhšieho trvania. Hoci sa môže zdať primerané, aby percentuálny nárast zľavy nebol úplne lineárny s časom (ako je to podľa dohody spoločnosti Míla a PTA počas prvých troch rokov), 25 % zľava pre zmluvu na 10 rokov sa zdá reálna.

(46) Index stavebných nákladov pripravuje Štatistický úrad Islandu a je k dispozícii na jeho webovej stránke. Pozri http://www.hagstofa.is/en/statistics/business-sectors/industry/building-cost-index/.

(47) Podľa znaleckého posudku spoločnosti Mannvit sú priemerné náklady na inštaláciu potrebného prenosového vybavenia 4 milióny ISK na koncový bod (ktorých je 30) s odpisovaním 15 % ročne, odhadovanými prevádzkovými výdavkami vo výške 20 % Capex a 8,5 % WACC z Capex. Dozorný úrad konštatuje, že spoločnosť Mannvit použila predpoklady o WACC z analýzy nákladov PTA v rozhodnutí č. 14/2011 a modely a ostatné príslušné parametre v analýze nákladov PTA. Dozorný úrad považuje za vhodné použiť rovnaký predpoklad o WACC, aký sa uvádza v rozhodnutí PTA, na ktorom zakladá spoločnosť Míla ceny použité v porovnaní. Dozorný úrad sa ďalej domnieva, že ekonomická životnosť technického vybavenia 6,7 roku je vhodná vzhľadom na rýchle technologické zmeny v tomto odvetví a že 20 % Opex z Capex je primeraná výška, a to hlavne z dôvodu vzdialených lokalít a povahy technických inštalácií.

(48) Podľa rozsudku vo veci BVVG, C-39/14, EU:C:2015:470, bod 40 by islandské orgány v každom prípade mali právo odmietnuť takúto ponuku na základe jej zjavne špekulatívnej povahy.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 218

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 60 24. augusta 2017

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1495 z 23. augusta 2017, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2073/2005, pokiaľ ide o Campylobacter v jatočných telách brojlerov ( 1 )	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1496 z 23. augusta 2017 o neobnovení schválenia účinnej látky DPX KE 459 (flupyrsulfurón-metyl) v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zmene vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 540/2011 ( 1 )	7
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1497 z 23. augusta 2017, ktorým sa v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu odvoláva prijatie záväzku podľa vykonávacieho rozhodnutia 2013/707/EÚ, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení	10

	III Iné akty
	EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR
*	Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 61/16/COL zo 16. marca 2016 o ukončení formálneho vyšetrovania údajnej štátnej pomoci prostredníctvom prenájmu optického vlákna, ktoré bolo predtým prevádzkované v mene NATO (Island) [2017/1498]	19