1. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
Zbierka zákonov SR
Predpis č. 541/2004 Z. z.
Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
Zo dňa 09.09.2004
Čiastka 227/2004
Účinnosť od 01.12.2004 http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-541
Znenie 01.01.2015
(aktualizované 27.11.2014)
541
ZÁKON
z 9. septembra 2004
o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
(1) Tento zákon upravuje
a) podmienky mierového využívania jadrovej energie,
b) podmienky výkonu štátnej správy, podmienky výkonu štátneho dozoru a pôsobnosť
Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“)
1. v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,
2. pri mierovom využívaní jadrovej energie,
3. pri preprave rádioaktívneho materiálu,
4. pri fyzickej ochrane jadrových zariadení, jadrových materiálov, vyhoretého jadrového
paliva,
5. pri fyzickej ochrane pri preprave rádioaktívneho materiálu a
6. pri havarijnom plánovaní,
c) kategorizáciu jadrových materiálov, podmienky nakladania s jadrovými materiálmi,
d) podmienky zodpovedného a bezpečného nakladania s rádioaktívnym odpadom a s
vyhoretým jadrovým palivom tak, aby sa zabránilo neprimeranému zaťaženiu budúcich
generácií a zabezpečovala sa ochrana pracovníkov1aaa) a verejnosti aj za splnenia
podmienok podľa osobitných predpisov,1aa)
Stránka 1 / 63
2. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
e) podmienky sústavného zvyšovania úrovne jadrovej bezpečnosti aj za splnenia
podmienok podľa osobitných predpisov,1aa)
f) podmienky overovania osobitnej odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení
podľa § 5 ods. 3 a odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3,
g) systém havarijnej pripravenosti,
h) zodpovednosť za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou,
i) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri mierovom využívaní jadrovej
energie,
j) priestupky a iné správne delikty na úseku jadrového dozoru.
(2) Tento zákon upravuje aj systém dozoru na území Slovenskej republiky pri cezhraničnej
preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva vrátane vyhoretého jadrového
paliva vyvážaného na prepracovanie a ich kontroly na území Slovenskej republiky, ktorý sa
vzťahuje na cezhraničnú prepravu rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ak
a) je Slovenská republika krajinou pôvodu, krajinou určenia alebo krajinou tranzitu
prepravovaného rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva a
b) množstvo a koncentrácia zásielky presahuje úrovne, pre ktoré sa nevyžaduje
oznámenie podľa osobitného predpisu.1)
(3) Systém dozoru a kontroly pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého
jadrového paliva sa nevzťahuje na cezhraničnú prepravu
a) nepoužívaných žiaričov1a) dodávateľovi alebo výrobcovi rádioaktívnych žiaričov alebo
uznanému zariadeniu,
b) rádioaktívnych materiálov získaných na ďalšie použitie prostredníctvom prepracovania,
c) odpadu, ktorý obsahuje iba prirodzene sa vyskytujúce rádionuklidy.
§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) bezúhonným ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre
trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom súhlasu alebo povolenia podľa § 5,
alebo na koho sa hľadí, že nebol pre takéto trestné činy odsúdený,
b) fyzickou ochranou súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení
potrebných na zabránenie a zistenie neoprávnených činností s jadrovými zariadeniami,
jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi
odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj
neoprávneného vniknutia do jadrového zariadenia a vykonania sabotáže,
c) havarijnou pripravenosťou schopnosť rozvinúť a realizovať činnosti a opatrenia, ktoré vedú
k zisteniu a účinnému zdolaniu nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach alebo pri
preprave rádioaktívnych materiálov a k účinnému potlačeniu ich možností ohrozenia života,
zdravia alebo majetku obyvateľstva a životného prostredia, pričom táto schopnosť musí byť
zdokumentovaná v havarijnom pláne,
d) inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi rádioaktívne odpady vznikajúce pri práci so
zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych
odpadov z jadrových zariadení,
e) jadrovou bezpečnosťou technický stav a spôsobilosť jadrového zariadenia alebo
prepravného zariadenia ako aj schopnosť ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku
rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného
prostredia a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových
Stránka 2 / 63
3. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov,
f) jadrovým zariadením, okrem siedmej časti tohto zákona, súbor civilných stavebných
objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určených
na
1. výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou
je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali
riadenú štiepnu reťazovú reakciu,
2. nakladanie s jadrovými materiálmi s množstvom väčším ako jeden efektívny kg1ab)
okrem priestorov na skladovanie kontajnerov a krytov, v ktorých sa jadrový materiál používa
ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče,1ac) zariadení na úpravu uránovej rudy a
skladov uránového koncentrátu,
3. nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom,
4. nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, alebo
5. obohacovanie uránu alebo výrobu jadrového paliva,
g) limitami a podmienkami bezpečnej prevádzky alebo bezpečného vyraďovania dokument,
ktorý obsahuje prípustné hodnoty parametrov zariadení jadrového zariadenia, definuje jeho
prevádzkové režimy alebo režimy jeho vyraďovania,
h) nakladaním
1. s jadrovými materiálmi ich výroba, spracovanie, prepracovanie, transmutácia,
manipulácia, využívanie, skladovanie,
2. s rádioaktívnymi odpadmi zber, triedenie, skladovanie, spracovanie, úprava, manipulácia
a ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia, inštitucionálnych rádioaktívnych
odpadov,1ad) opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu,
nepoužívaných rádioaktívnych žiaričov, ak tieto činnosti prebiehajú v jednom zariadení
súčasne s činnosťami s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení; za nakladanie s
rádioaktívnymi odpadmi sa nepovažuje ich preprava,
3. s vyhoretým jadrovým palivom jeho skladovanie, prepracovanie, transmutácia,
manipulácia a ukladanie; za nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom sa nepovažuje jeho
preprava,
4. so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami ich dovoz, vývoz a používanie.
i) prepravou rádioaktívneho materiálu činnosti spojené s naložením jadrového materiálu,
rádioaktívneho odpadu z jadrového zariadenia, vyhoretého jadrového paliva, inštitucionálnych
rádioaktívnych odpadov, opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu a
nepoužívaných rádioaktívnych žiaričov v mieste nakládky, ich prepravou a vyložením v mieste
určenia, ktoré sú realizované v rámci jadrového zariadenia alebo medzi jednotlivými jadrovými
zariadeniami,
j) prevádzkou jadrového zariadenia činnosti vykonávané v jadrovom zariadení na dosiahnutie
určeného účelu, na ktorý bolo jadrové zariadenie vybudované,
k) rádioaktívnymi odpadmi akékoľvek nevyužiteľné materiály v plynnej, kvapalnej alebo pevnej
forme, ktoré pre obsah rádionuklidov v nich alebo pre úroveň ich kontaminácie rádionuklidmi
nemožno uviesť do životného prostredia,
l) skladovaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva umiestnenie
rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do priestorov, objektov alebo do
zariadení umožňujúcich ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia s úmyslom ich
následne vyberať,
m) systémom manažérstva kvality vytvorenie a zdokumentovanie organizačnej štruktúry,
postupov a zdrojov na zabezpečovanie kvality jadrových zariadení s cieľom dosiahnuť
Stránka 3 / 63
4. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
potrebnú úroveň jadrovej bezpečnosti a zabezpečiť, že iné požiadavky sa neberú do úvahy
oddelene od požiadaviek jadrovej bezpečnosti, aby sa vylúčil ich možný negatívny vplyv na
jadrovú bezpečnosť,
n) špecializovaným zariadením zariadenie, ktoré prevádzkuje fyzická osoba alebo právnická
osoba na základe udeleného povolenia na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení,
o) ukladaním rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva trvalé umiestnenie
rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska rádioaktívneho odpadu
alebo do úložiska vyhoretého jadrového paliva bez úmyslu ho následne vyberať,
p) ukončením prevádzky jadrového zariadenia stav jadrového zariadenia, keď sa jeho
využívanie na pôvodný účel skončilo a tento proces je nevratný; pre úložisko rádioaktívnych
odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva platí, že ukončením prevádzky jadrového
zariadenia je stav, keď sa skončilo umiestňovanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého
jadrového paliva do úložiska,
q) úložiskom jadrové zariadenie podľa písmena f) tretieho bodu alebo štvrtého bodu, ktorého
hlavným účelom je ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva,
umožňujúce ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia,
r) vybranými zariadeniami systémy, konštrukcie, komponenty alebo ich časti vrátane ich
programového vybavenia dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia,
zaradené do bezpečnostných tried podľa svojho významu pre jadrovú bezpečnosť, ako aj
podľa bezpečnostnej funkcie systému, ktorého sú súčasťou, a podľa závažnosti ich prípadnej
poruchy,
s) vyhoretým jadrovým palivom jadrové palivo, ktoré bolo ožiarené v aktívnej zóne jadrového
reaktora a bolo z nej natrvalo odstránené; vyhoreté jadrové palivo sa môže považovať za
použiteľný zdroj, ktorý sa môže prepracovať, alebo sa môže určiť na uloženie, ak sa považuje
za rádioaktívny odpad,
t) vyraďovaním činnosti po ukončení prevádzky, ktorých cieľom je vyňatie jadrového zariadenia
okrem úložiska z pôsobnosti tohto zákona,
u) využívaním jadrovej energie
1. umiestňovanie jadrových zariadení, výstavba jadrových zariadení, uvádzanie jadrových
zariadení do prevádzky, prevádzka jadrových zariadení alebo vyraďovanie jadrových
zariadení z prevádzky (ďalej len „vyraďovanie“) a uzatvorenie úložísk rádioaktívnych
odpadov a vyhoretého jadrového paliva,
2. zmeny na jadrových zariadeniach a overovanie systémov jadrových zariadení alebo častí
týchto systémov,
3. nakladanie s jadrovými materiálmi, so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, s
vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich produkcie,
4. odborná príprava zamestnancov držiteľov povolenia podľa § 5 vykonávaná v
špecializovaných zariadeniach,
5. preprava rádioaktívnych materiálov,
v) zmenami na jadrovom zariadení ovplyvňujúcimi jadrovú bezpečnosť počas výstavby,
uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska alebo po uzatvorení
úložiska, ktoré možno realizovať len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení úradu a v
osobitných prípadoch aj po stanovisku Európskej komisie, zmeny
1. vybraných zariadení, ktoré sú nositeľmi ich bezpečnostnej funkcie alebo ktorými sa
menia ich vlastnosti vo vzťahu k bezpečnostnej funkcii,
2. dokumentácie posúdenej alebo schválenej úradom,
3. ktorých následkom je zmena limít a podmienok podľa písmena g),
Stránka 4 / 63
5. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
w) zmenami na jadrovom zariadení počas jeho výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky,
vyraďovania, uzatvárania úložiska a po uzatvorení úložiska, ktoré podliehajú
predchádzajúcemu ohláseniu a posúdeniu úradu, také zmeny, ktoré nie sú uvedené v
písmene u), avšak ak budú realizované, môže dôjsť k ovplyvneniu jadrovej bezpečnosti,
x) kultúrou bezpečnosti postoje a zásady správania sa držiteľa povolenia a jeho
zamestnancov schválené štatutárnym orgánom a pochopené a podporované všetkými
zamestnancami, ktoré zabezpečia prioritu jadrovej bezpečnosti nad všetkým ostatným,
y) prepracovaním vyhoretého jadrového paliva proces alebo operácia, ktorej účelom je
extrahovať štiepne materiály a množivé materiály z vyhoretého jadrového paliva na ďalšie
použitie.
§ 3
Zásady mierového využívania jadrovej energie
(1) Využívanie jadrovej energie je možné len na mierové účely a v súlade s národnými
stratégiami, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,1b) a v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie a právnymi aktmi Európskeho spoločenstva pre atómovú
energiu; na účely tohto zákona sa za Európsku úniu považuje aj Európske spoločenstvo pre
atómovú energiu.
(2) Využívať jadrovú energiu na iné ako mierové účely sa zakazuje.
(3) Využívanie jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý vyváži prípadné riziká z
takýchto činností, najmä pri porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovnaký
účel.
(4) Pri využívaní jadrovej energie musí byť prednostne kladený dôraz na bezpečnostné
aspekty pred všetkými ostatnými aspektmi takýchto činností. Prístup k bezpečnostným
aspektom sa odstupňuje podľa typu jadrového zariadenia, inventára jadrových materiálov,
rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a činností, ktoré sa na nich vykonávajú.
(5) Pri využívaní jadrovej energie sa musí dosiahnuť taká úroveň jadrovej bezpečnosti,
spoľahlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení,
ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením,2) fyzickej ochrany, havarijnej pripravenosti a
ochrany pred požiarmi, aby riziko ohrozenia života, zdravia, pracovného alebo životného
prostredia bolo podľa dostupných znalostí také nízke, aké možno rozumne dosiahnuť, pričom
nesmú byť prekročené limity ožiarenia.2) Pri získaní nových významných informácií o riziku a
dôsledkoch využívania jadrovej energie sa musí uvedená úroveň prehodnotiť a musia sa prijať
potrebné opatrenia na splnenie podmienok podľa tohto zákona.
(6) Využívať jadrovú energiu bez súhlasu alebo bez povolenia je zakázané.
(7) Vykonávať skúšobné výbuchy jadrovej zbrane alebo iné jadrové výbuchy, podporovať alebo
zúčastňovať sa na vykonávaní akéhokoľvek skúšobného výbuchu jadrovej zbrane alebo iného
jadrového výbuchu je zakázané.
(8) Zakazuje sa prepravovať rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo do
a) miesta určenia ležiaceho južne od 60o južnej zemepisnej šírky,
b) štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických,
karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho
členskými štátmi na strane druhej,3) a ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej
len “členský štát„), s výnimkou spätného dovozu rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého
jadrového paliva vyvezených z tohto štátu na účely ich spracovania alebo prepracovania v
Slovenskej republike, alebo
c) tretieho štátu, ktorý podľa stanoviska príslušných orgánov členského štátu pôvodu nemá
technické, právne a administratívne kapacity a dozornú štruktúru na bezpečné nakladanie s
rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom podľa medzinárodnej
Stránka 5 / 63
6. zmluvy.3a)
Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
(9) Ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva môže na základe
povolenia úradu vykonávať len právnická osoba založená, zriadená alebo poverená
Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“).
Právnická osoba podľa prvej vety musí byť držiteľom povolenia na prevádzku úložiska a
Slovenská republika musí mať v tejto osobe 100%-nú majetkovú účasť a zároveň táto osoba
nemôže byť držiteľom povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého
bodu.
(10) Zakazuje sa, aby rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo na území Slovenskej
republiky ukladali iné osoby ako právnická osoba podľa odseku 9.
(11) Každý, kto nakladá so špeciálnymi materiálmi a špeciálnymi zariadeniami, je povinný
oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu. Každý, kto dováža špeciálne materiály a
zariadenia, je povinný predložiť úradu vyhlásenie, ktoré obsahuje údaje podľa prílohy č. 2 bodu
B písm. g) bodu 1 až 3.
(12) Každý, kto vyrába obalové súbory pre ožiarené alebo vyhoreté jadrové palivo alebo
vykonáva výstavbu horúcich komôr, alebo vykonáva výskumné a vývojové činnosti súvisiace s
konverziou jadrových materiálov, s obohacovaním, s výrobou palivových článkov, s reaktormi,
s kritickými súbormi, s prepracovaním a nakladaním s vysokoaktívnymi a stredneaktívnymi
rádioaktívnymi odpadmi obsahujúcimi osobitné štiepne materiály, je povinný oznámiť začatie a
rozsah týchto činností úradu a Európskej komisii.
(13) Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe oznamovania podľa odsekov 11 a 12 ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(14) Za dokumentáciu obsahujúcu citlivé informácie sa považuje dokumentácia, ktorej
zverejnenie by sa mohlo použiť na naplánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť
narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia a tým nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť
verejnosti3b) a spôsobiť ekologickú alebo ekonomickú škodu. Táto dokumentácia sa
nezverejňuje podľa osobitného predpisu.3c)
(15) Dokumentáciou obsahujúcou citlivé informácie sa rozumie dokumentácia uvedená v
prílohe č. 1 bode A písm. c), bode B písm. a), b), i), m), bode C písm. a), d), i), j), s), w) a
prílohe č. 2 bode A písm. b), bode B písm. b).
DRUHÁ ČASŤ
ŠTÁTNA SPRÁVA, ŠTÁTNY DOZOR A PÔSOBNOSŤ ÚRADU
§ 4
Pôsobnosť úradu
(1) Úrad
a) vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení tak, aby
verejnosť a medzinárodné spoločenstvo boli uistené, že jadrová bezpečnosť vo všetkých
aspektoch využívania jadrovej energie má náležitú prioritu,
b) vykonáva štátny dozor v oblasti využívania jadrovej energie, pri fyzickej ochrane a pri
havarijnom plánovaní,
c) kontroluje plnenie povinností podľa tohto zákona,
d) vydáva fyzickým osobám alebo právnickým osobám súhlas alebo povolenie podľa § 5
ods. 2 a 3, kontroluje plnenie podmienok súhlasu alebo povolenia a súhlas alebo povolenie
zrušuje,
e) schvaľuje na účely havarijného plánovania veľkosť oblasti ohrozenia alebo veľkosť
spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením,
Stránka 6 / 63
7. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
f) zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti pôsobnosti tohto zákona vrátane
plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je
Slovenská republika viazaná, ako aj plnenie funkcie styčného miesta4) a plní v rozsahu
svojej pôsobnosti ďalšie oznamovacie povinnosti podľa osobitného predpisu,5)
g) informuje susedné štáty, Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu a Európsku
komisiu, prípadne ďalšie orgány Európskej únie, o nezákonnom zmocnení sa jadrových
materiálov, rádioaktívnych žiaričov, nehodách a haváriách na jadrových zariadeniach na
území Slovenskej republiky a o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov na území
Slovenskej republiky,
h) jedenkrát ročne, vždy k 30. aprílu, predkladá správu o stave jadrovej bezpečnosti
jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o svojej činnosti za uplynulý rok vláde
Slovenskej republiky a následne Národnej rade Slovenskej republiky,
i) informuje verejnosť o
1. nehodách a haváriách jadrových zariadení na území Slovenskej republiky,
2. haváriách mimo územia Slovenskej republiky,
3. závažných nedostatkoch zistených úradom v jadrových zariadeniach a opatreniach
prijatých na ich odstránenie,
4. udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov okrem utajovaných skutočností
podliehajúcich ochrane podľa osobitného predpisu,6)
5. ďalších skutočnostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na
území Slovenskej republiky vrátane nakladania s rádioaktívnym odpadom a s vyhoretým
jadrovým palivom,
j) vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,7)
k) vedie štátny systém evidencie jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení,
l) hodnotí s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky jedenkrát za desať rokov
výkon štátneho dozoru a svoje činnosti s cieľom zvyšovať jadrovú bezpečnosť jadrových
zariadení,
m) pozýva misie na medzinárodné partnerské posúdenie výkonu štátneho dozoru nad
jadrovou bezpečnosťou podľa písmena l) a q), zohľadňuje ich závery pri tvorbe všeobecne
záväzných právnych predpisov a ich výsledky oznamuje členským štátom a Európskej
komisii,
n) predkladá s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a držiteľmi povolenia
Európskej komisii správu o vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie uvedeného v
prílohe č. 4 štvrtom bode, prvýkrát najneskôr do 22. júla 2014 a následne každé tri roky,
pričom využíva posudzovací proces podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná,7a) dotknuté ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú na
žiadosť úradu povinné poskytnúť potrebnú súčinnosť na vypracovanie tejto správy,
o) udržiava a zdokonaľuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou vrátane
nakladania s rádioaktívnym odpadom a s vyhoretým jadrovým palivom, na základe
prevádzkových skúseností, poznatkov získaných z analýz bezpečnosti prevádzkovaných
jadrových zariadení, vývoja technológií a výsledkov výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti,
p) poskytuje súčinnosť Národnému jadrovému fondu pri poskytovaní vysvetlení alebo
informácií pre Európsku komisiu o revízii vnútroštátneho programu,
q) predkladá v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, Národným jadrovým fondom a s
držiteľmi povolenia Európskej komisii správu o vykonávaní právne záväzného aktu
Európskej únie uvedeného v prílohe č. 4 piatom bode, prvýkrát najneskôr do 23. augusta
2015 a následne každé tri roky, pričom využíva posudzovací proces podľa medzinárodnej
Stránka 7 / 63
8. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná;3a) dotknuté ministerstvá a ostatné ústredné
orgány štátnej správy sú na žiadosť úradu povinné poskytnúť potrebnú súčinnosť na
vypracovanie tejto správy.
(2) Úrad ďalej
a) schvaľuje
1. typy prepravných zariadení na prepravu rádioaktívnych materiálov,
2. dokumentáciu systému manažérstva kvality žiadateľov o povolenie a držiteľov
povolenia,
3. požiadavky na kvalitu jadrových zariadení, kategorizáciu vybraných zariadení do
bezpečnostných tried a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení,
4. systém odbornej prípravy zamestnancov držiteľov povolenia,
5. program prípravy vybraných zamestnancov,
6. predbežný plán fyzickej ochrany a plán fyzickej ochrany,
7. predbežné vnútorné havarijné plány a vnútorné havarijné plány,
8. predbežné limity a podmienky bezpečnej prevádzky a limity a podmienky bezpečnej
prevádzky,
9. limity a podmienky bezpečného vyraďovania,
10. program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,
11. hranice jadrového zariadenia a ich zmeny,
12. veľkosť oblasti ohrozenia alebo spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením a
jej zmeny,
13. realizáciu zmien podľa § 2 písm. v),
b) ukladá
1. znížiť výkon alebo pozastaviť prevádzku alebo vyraďovanie jadrového zariadenia,
alebo jeho výstavbu,
2. pozastaviť nakladanie s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s
vyhoretým jadrovým palivom,
3. sankcie podľa tohto zákona,
c) určuje
1. nového držiteľa povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi a s rádioaktívnymi
odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca nie je schopný s jadrovými
materiálmi alebo s rádioaktívnymi odpadmi bezpečne nakladať,
2. povinnosť inému držiteľovi príslušného povolenia vstúpiť do práv a povinností
týkajúcich sa bezpečného nakladania s jadrovými materiálmi alebo rádioaktívnymi
odpadmi toho držiteľa povolenia, ktorého povolenie zaniklo z dôvodov uvedených v § 9
ods. 4, vrátane možnosti čiastočného alebo úplného odobratia jadrových materiálov
alebo rádioaktívnych odpadov tomuto držiteľovi povolenia,
d) overuje
1. osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení a vydáva, odoberá
alebo odníma im preukazy o osobitnej odbornej spôsobilosti,
2. odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení na odbornú prípravu
zamestnancov držiteľov povolení, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú prípravu a výcvik
na simulátore pre vybraných zamestnancov, a vydáva, odoberá alebo odníma im
preukazy o odbornej spôsobilosti,
Stránka 8 / 63
9. e) posudzuje
Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
1. plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia,
2. havarijné dopravné poriadky,
3. dokumentáciu uvedenú v prílohách tohto zákona, ktorá je potrebná k jednotlivým
druhom súhlasov alebo povolení, a ktorú podľa tohto zákona neschvaľuje,
4. program prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,
5. technické vybavenie špecializovaného zariadenia,
6. návrh vnútroštátnej politiky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s
rádioaktívnym odpadom a návrh vnútroštátneho programu na vykonávanie vnútroštátnej
politiky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom spolu s
návrhom finančného plánu na ich zabezpečenie a vydáva k týmto návrhom odborné
stanovisko,
f) vydáva súhlas na
1. umiestnenie stavby jadrového zariadenia,
2. realizáciu zmien podľa § 2 písm. v),
3. vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona,
4. rozriedenie a spotrebu jadrových materiálov,
5. jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky,
6. skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia,
7. použitie nového typu jadrového paliva,
g) rozhoduje o tom,
1. či ide o jadrové zariadenie,
2. či ide o zmeny na jadrových zariadeniach podľa § 2 písm. v) alebo písm. w),
3. či ide o jadrový materiál, špeciálny materiál alebo zariadenie,
h) vydáva ďalšie rozhodnutia podľa osobitných predpisov.8)
(3) Úrad pri výkone štátneho dozoru
a) vykonáva kontroly pracovísk, prevádzok a objektov jadrových zariadení, prevádzok a
objektov držiteľov súhlasov alebo povolení a pritom kontroluje plnenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho
základe, prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia, dodržiavanie limít a
podmienok bezpečnej prevádzky a bezpečného vyraďovania, systému manažérstva kvality,
ako aj povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí, opatrení alebo nariadení vydaných podľa tohto
zákona,
b) kontroluje plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je
Slovenská republika viazaná v oblasti pôsobnosti tohto zákona,
c) kontroluje systém odbornej prípravy zamestnancov, programy prípravy odborne
spôsobilých zamestnancov, programy prípravy vybraných zamestnancov držiteľov povolení
a kontroluje odbornú spôsobilosť zamestnancov, ako aj osobitnú odbornú spôsobilosť
zamestnancov držiteľov povolení,
d) zisťuje na mieste stav, príčiny a následky vybraných porúch, nehôd alebo havárií na
jadrovom zariadení alebo udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov; počas
vyšetrovania nehody, havárie alebo udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov iným
orgánom zúčastňuje sa ako neopomenuteľný orgán na tomto vyšetrovaní,
Stránka 9 / 63
10. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
e) kontroluje vykonávanie povinných prehliadok, revízií, prevádzkových kontrol a skúšok
vybraných zariadení z hľadiska jadrovej bezpečnosti,
f) nariaďuje odstránenie nedostatkov ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu,
havarijnú pripravenosť,
g) hodnotí jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu a havarijnú pripravenosť nezávisle od
držiteľa povolenia,
h) kontroluje obsah, aktualizáciu a precvičovanie havarijných plánov, ktoré schvaľuje alebo
ktoré posudzuje, a školenia o nich,
i) vykonáva miestne zisťovanie na pracoviskách, v prevádzkach a objektoch žiadateľov o
vydanie súhlasu alebo povolenia a držiteľov súhlasu alebo povolenia vrátane kontroly
dodržiavania systému manažérstva kvality.
(4) Úrad písomnou dohodou s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky určí podrobnosti o spolupráci v dozornej činnosti v oblasti využívania jadrovej
energie.
§ 5
Využívanie jadrovej energie
(1) Využívať jadrovú energiu možno len na základe súhlasu alebo povolenia vydaného úradom
fyzickej osobe alebo právnickej osobe.
(2) Súhlas sa vyžaduje na umiestnenie stavby jadrového zariadenia.
(3) Povolenie sa vyžaduje na
a) stavbu jadrového zariadenia (ďalej len „stavebné povolenie“),
b) uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky,
c) prevádzku jadrového zariadenia,
d) etapu vyraďovania,
e) uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,
f) nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom,
g) nakladanie s jadrovými materiálmi v jadrovom zariadení,
h) dovoz alebo vývoz jadrových materiálov,
i) vývoz špeciálnych materiálov a zariadení v súlade s osobitným predpisom,9)
j) prepravu rádioaktívnych materiálov vrátane medzinárodnej prepravy; toto povolenie sa
nevzťahuje na osobu, ktorá dopravu vykonáva, ak nie je súčasne prepravcom,
k) odbornú prípravu zamestnancov držiteľa povolenia podľa písmen b) až g),
l) spätnú prepravu rádioaktívnych odpadov podľa § 21 ods. 11 písm. a),
m) dovoz rádioaktívnych odpadov podľa § 21 ods. 11 písm. b),
n) nakladanie s jadrovými materiálmi mimo jadrového zariadenia.
(4) Súhlas úradu podľa odseku 2 a povolenie úradu podľa odseku 3 nenahrádza licenciu,
povolenie, oprávnenie alebo osvedčenie vydané inými správnymi orgánmi podľa osobitných
predpisov.10)
(5) Úrad môže všetky svoje rozhodnutia viazať na splnenie podmienok v súvislosti s jadrovou
bezpečnosťou, fyzickou ochranou, zabezpečovaním kvality alebo havarijnou pripravenosťou.
Tieto podmienky môže úrad zmeniť, ak sa zmenia okolnosti dôležité z hľadiska jadrovej
bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti, za ktorých bolo rozhodnutie
vydané, prípadne na základe nových poznatkov vedy a techniky a pri uplatňovaní spätnej väzby
Stránka 10 / 63
11. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
z medzinárodných skúseností z udalostí na jadrových zariadeniach v zahraničí alebo na
odôvodnenú písomnú žiadosť držiteľa súhlasu alebo povolenia.
(6) Na zmenu povolenia v odseku 3 v rozsahu, ktorý nie je zmenou, ktorá tvorí predmet
zisťovacieho konania ani posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu,10a) sa nevyžaduje
rozhodnutie podľa osobitného predpisu.10a)
§ 6
Žiadosť o súhlas alebo o povolenie
(1) Žiadosť o súhlas alebo o povolenie musí obsahovať,
a) ak ide o fyzické osoby, meno a priezvisko, trvalý pobyt, evidenčné číslo, ak už bolo
úradom pridelené,
b) ak ide o právnické osoby, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, meno,
priezvisko, trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom alebo jeho
členom, evidenčné číslo, ak už bolo úradom pridelené,
c) predmet, druh, rozsah a miesto činnosti, na ktorú sa žiada súhlas alebo povolenie,
spôsob jej zabezpečenia, dobu, počas ktorej chce žiadateľ túto činnosť vykonávať, a
spôsob ukončenia činnosti.
(2) Súčasťou žiadosti je
a) doklad o bezúhonnosti fyzickej osoby alebo osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je výpis z registra trestov nie starší
ako tri mesiace,
b) ak ide o právnické osoby, výpis z obchodného registra alebo iného obdobného registra
vedeného v členskom štáte nie starší ako tri mesiace, ak je právnická osoba podnikateľom;
ak ide o fyzické osoby, výpis zo živnostenského registra alebo iného obdobného registra
vedeného v členskom štáte nie starší ako tri mesiace, ak je fyzická osoba podnikateľom,
c) spoločenská zmluva, zakladateľská listina alebo zriaďovacia listina, ak ide o
novozaložený subjekt,
d) ak ide o žiadosť o súhlas na umiestnenie úložiska alebo ak ide o žiadosť o stavebné
povolenie na úložisko, doklad o vlastníckom práve štátu k pozemku, na ktorom má byť
úložisko umiestnené alebo postavené,
e) doklad o funkčnom technickom vybavení žiadateľa na požadovanú činnosť a doklad, že
žiadateľ má stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou,
f) doklad o zabezpečení nakladania s rádioaktívnymi odpadmi vrátane jeho finančného
zabezpečenia, ak pri povoľovaných činnostiach majú vznikať rádioaktívne odpady,
g) doklad o vlastníckej a organizačnej štruktúre žiadateľa o súhlas alebo povolenie, ak je
žiadateľom právnická osoba,
h) dokumentácia vyžadovaná k žiadostiam o jednotlivé druhy súhlasu alebo povolení
uvedená v prílohách tohto zákona,
i) dokumentácia o počte stálych zamestnancov s uvedením ich odbornosti,
j) ak ide o žiadosti podľa osobitného predpisu,11) dokumentácia vyžadovaná osobitným
predpisom.
§ 7
Podmienky na vydanie súhlasu alebo povolenia
(1) Všeobecnými podmienkami na vydanie súhlasu alebo povolenia fyzickej osobe sú
a) spôsobilosť na právne úkony,
Stránka 11 / 63
12. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
b) bezúhonnosť,
c) preukázanie funkčného technického vybavenia na požadovanú činnosť,
d) preukázanie dostatočného počtu stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou.
(2) Všeobecnými podmienkami na vydanie súhlasu alebo povolenia právnickej osobe sú
a) spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu,
b) preukázanie funkčného technického vybavenia na požadovanú činnosť,
c) preukázanie dostatočného počtu stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou.
(3) Osobitnými podmienkami vydania súhlasu podľa § 5 ods. 2 sú
a) posúdenie hodnotenia vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie, ak tak
ustanovuje osobitný predpis,8) ako aj hodnotenie potenciálneho vplyvu okolitého prostredia
na jadrové zariadenie,
b) schválenie požiadaviek na kvalitu jadrového zariadenia,
c) schválenie návrhu hraníc jadrového zariadenia,
d) schválenie návrhu veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.
(4) Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až g), j), k) je
schválenie dokumentácie systému manažérstva kvality pre povoľovanú činnosť.
(5) Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d), f), g), j) je
schválenie predbežného plánu fyzickej ochrany alebo plánu fyzickej ochrany.
(6) Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až d), f), g), j) je
schválenie kategorizácie vybraných zariadení do bezpečnostných tried.
(7) Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) je schválenie
predbežného vnútorného havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej len „predbežný
vnútorný havarijný plán“).
(8) Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d), f), g), j) je
schválenie vnútorného havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej len „vnútorný havarijný
plán“), plánov ochrany obyvateľstva a havarijného dopravného poriadku.
(9) Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až c), f), g) je
schválenie predbežných limít a podmienok bezpečnej prevádzky alebo limít a podmienok
bezpečnej prevádzky .
(10) Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. d) je schválenie limít a
podmienok bezpečného vyraďovania.
(11) Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až e) je schválenie
predbežného vymedzenia hraníc jadrového zariadenia, ich vymedzenia alebo zmien.
(12) Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. a) až e) je schválenie
predbežného vymedzenia veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením, jej vymedzenia
alebo zmien.
(13) Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) je schválenie
programu uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členeného na etapy.
(14) Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) je splnenie
kvalifikačných požiadaviek vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých zamestnancov.
(15) Osobitnou podmienkou vydania povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. h) je uzavretá obchodná
zmluva odsúhlasená Európskou komisiou a zároveň je žiadateľ alebo fyzická osoba, alebo
právnická osoba, pre ktorú sa jadrový materiál dováža alebo vyváža, držiteľom povolenia na
Stránka 12 / 63
13. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
nakladanie s jadrovými materiálmi.
§ 8
Náležitosti a vydávanie súhlasu alebo povolenia
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, v rozhodnutí o vydaní súhlasu alebo povolenia úrad
a) uvedie identifikačné údaje žiadateľa a pridelené evidenčné číslo,
b) vymedzí predmet a rozsah súhlasu alebo povolenia,
c) môže určiť podmienky súhlasu alebo povolenia,
d) môže uviesť časovo alebo technicky ohraničené obdobie, na ktoré sa súhlas alebo
povolenie vydáva.
(2) Činnosti uvedené v súhlase alebo v povolení môže vykonávať len osoba uvedená v súhlase
alebo v povolení (ďalej len „držiteľ povolenia“).
(3) Úrad rozhodne o vydaní súhlasu alebo povolenia po overení, že žiadateľ splnil všetky
podmienky určené týmto zákonom a príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi
vydanými na jeho základe. Úrad postupuje v konaní o vydanie súhlasu alebo povolenia
nezávisle od konania iného správneho orgánu. Účastníkom konania o vydanie povolenia je aj
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu.11b) Úrad odmietne týmto účastníkom konania sprístupniť citlivé informácie podľa § 3
ods. 14 a 15. Úrad odmietne týmto účastníkom sprístupniť informácie podľa osobitného
predpisu,3d) ak by ich sprístupnenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť verejnosti.3c)
(4) Žiadateľ o vydanie súhlasu alebo povolenia je povinný umožniť inšpektorom úradu a
osobám prizvaným úradom vstup do objektov a priestorov žiadateľa a poskytovať potrebnú
súčinnosť pri vykonávaní previerky splnenia podmienok na vydanie súhlasu alebo povolenia.
(5) Úrad rozhodne o vydaní súhlasu alebo povolenia, ak žiadosť obsahuje predpísané
náležitosti, ak je k nej doložená predpísaná dokumentácia a žiadateľ spĺňa podmienky v
lehotách
a) do 60 dní, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak,
b) do štyroch mesiacov, ak ide o umiestnenie stavby jadrového zariadenia okrem úložiska,
c) do šiestich mesiacov, ak ide o uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a ak ide o
etapu vyraďovania,
d) do jedného roka, ak ide o stavebné povolenie, o umiestnenie a uzatvorenie úložiska
alebo ak ide o povolenie nadväzujúce na skončenie platnosti povolenia vydaného s
obmedzeniami podľa odseku 1 písm. d).
(6) Lehoty podľa odseku 5 začínajú plynúť odo dňa doručenia úplnej žiadosti spolu s úplnou
predpísanou dokumentáciou; tieto lehoty sa primerane predlžujú o lehoty, v ktorých koná
Európska komisia, ak sa vyžaduje jej vyjadrenie, stanovisko alebo súhlas podľa osobitného
predpisu.5)
(7) Ak úrad zistí, že žiadosť nemá náležitosti podľa § 6 ods. 1, alebo ak k žiadosti nie sú
priložené doklady podľa § 6 ods. 2, úrad vyzve žiadateľa v lehote 30 dní od doručenia žiadosti,
aby odstránil nedostatky žiadosti alebo aby doplnil chýbajúce doklady. Úrad vo výzve určí
primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov žiadosti alebo doplnenie chýbajúcich dokladov,
najmenej však 30 dní. Úrad zároveň vo výzve žiadateľa upozorní na následky neodstránenia
nedostatkov žiadosti alebo nedoplnenia chýbajúcich dokladov podľa odseku 8.
(8) Ak žiadateľ neodstráni nedostatky žiadosti alebo ak nedoplní chýbajúce doklady v lehote,
ktorú určil úrad, napriek tomu, že bol na možnosť zastavenia konania úradom upozornený,
úrad konanie zastaví.
Stránka 13 / 63
14. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
(9) Účastníkom konania podľa osobitného predpisu11b) úrad doručuje rozhodnutie o vydaní
súhlasu alebo povolenia verejnou vyhláškou.
§ 9
Zmena, zrušenie alebo zánik súhlasu alebo povolenia
(1) Ak ide o žiadosť o zmenu súhlasu alebo povolenia, postupuje sa v konaní primerane podľa
§ 6 až 8.
(2) Ak držiteľ povolenia poruší svoje povinnosti určené týmto zákonom, všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydanými na jeho základe alebo podmienky určené v súhlase alebo
povolení, môže úrad vydaný súhlas alebo povolenie zmeniť alebo zrušiť.
(3) Úrad môže zrušiť alebo zmeniť súhlas alebo povolenie, ak jeho držiteľ
a) neodstráni nedostatky zistené úradom v termínoch ním stanovených,
b) písomne požiada o zrušenie alebo o zmenu.
(4) Súhlas alebo povolenie zaniká
a) u fyzických osôb smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
b) dňom zániku právnickej osoby,
c) uplynutím doby, na ktorú bolo vydané,
d) rozhodnutím úradu o jeho zrušení.
§ 10
Povinnosti držiteľa povolenia
(1) Držiteľ povolenia je povinný v rozsahu súhlasu alebo povolenia
a) zabezpečiť jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu, havarijnú pripravenosť vrátane ich
overovania,
b) dodržiavať úradom posúdenú alebo schválenú dokumentáciu; odchýliť sa od tejto
dokumentácie je možné po jej predchádzajúcom opätovnom posúdení alebo schválení
úradom,
c) sústavne a komplexne hodnotiť napĺňanie zásad uvedených v § 3 ods. 3 až 5 a
zabezpečovať uplatňovanie výsledkov hodnotenia v praxi,
d) dodržiavať podmienky povolenia alebo súhlasu, vyšetriť bezodkladne každé porušenie
týchto podmienok a prijať opatrenia na nápravu a zabránenie opakovaniu takéhoto
porušenia,
e) dodržiavať limity a podmienky bezpečnej prevádzky alebo limity a podmienky
bezpečného vyraďovania; ich porušenie, nedodržanie alebo prekročenie bezodkladne
oznámiť úradu,
f) dodržiavať technické, organizačné, personálne, finančné a administratívne požiadavky
ustanovené týmto zákonom, ako aj oznamovacie povinnosti voči úradu,
g) poskytovať inšpektorom úradu pri výkone inšpekčnej činnosti potrebnú súčinnosť podľa
osobitného predpisu,12) poskytovať inšpektorom osobné ochranné pracovné pomôcky na
výkon inšpekčnej činnosti, poskytovať potrebnú súčinnosť osobám prizvaným úradom na
účel posúdenia otázok súvisiacich s výkonom inšpekčnej činnosti, na vyžiadanie úradu
poskytnúť požadovanú dokumentáciu alebo iné informácie spadajúce do pôsobnosti úradu,
a to aj mimo výkonu inšpekčnej činnosti,
h) umožniť nakladanie s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým
jadrovým palivom len držiteľom povolení na nakladanie s nimi podľa tohto zákona,
i) poveriť výkonom pracovných činností len osoby spĺňajúce podmienky uvedené v § 24 a u
Stránka 14 / 63
15. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
osôb vykonávajúcich činnosti podľa osobitného predpisu6) zabezpečiť overenie preverenia
ich spôsobilosti podľa tohto osobitného predpisu,
j) oznamovať úradu bezodkladne každú zmenu podľa § 2 písm. w),
k) predkladať úradu na odsúhlasenie alebo schválenie každú zmenu podľa § 2 písm. v)
najmenej jeden mesiac pred jej uvažovanou realizáciou,
l) informovať verejnosť prostredníctvom svojho webového sídla, tlače alebo iným verejnosti
prístupným spôsobom vždy k 30. aprílu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a
o nakladaní s rádioaktívnym odpadom a s vyhoretým jadrovým palivom za uplynulý
kalendárny rok,
m) neodkladne informovať úrad o vyhlásení konkurzu alebo zamietnutí konkurzu pre
nedostatok majetku,
n) predložiť úradu zaradenie jadrového zariadenia a jadrových materiálov do príslušnej
kategórie z hľadiska fyzickej ochrany,
o) vypracovať predbežný vnútorný havarijný plán, vnútorný havarijný plán a havarijný
dopravný poriadok, ako aj podklady pre plán ochrany obyvateľstva a pre havarijný dopravný
poriadok,
p) preukázateľne a neodkladne oznámiť úradu zásahy smerujúce k odvráteniu nehody,
havárie alebo k odstráneniu ich následkov,
q) v súlade so schváleným plánom fyzickej ochrany bezodkladne písomne oznámiť úradu
výkon leteckej činnosti13) v objektoch jadrového zariadenia a jeho bezprostrednej blízkosti,
r) zabezpečiť systematickú analýzu prevádzkových udalostí a skúseností, vývoja
medzinárodných bezpečnostných štandardov a nových vedomostí získaných
prostredníctvom výskumu a vývoja a tieto používať na zlepšovanie bezpečnosti svojho
jadrového zariadenia a svojej činnosti,
s) zabezpečiť, aby pred prijatím opatrenia vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti bola vykonaná
analýza a konzultácia s odborníkmi z príslušnej oblasti, ktorí sa nepodieľali na tvorbe
opatrenia alebo analýzy k nemu, tak, aby boli opatrenia kvalifikované a aby boli zohľadnené
všetky bezpečnostné aspekty navrhovaného opatrenia,
t) bezodkladne informovať úrad o takých vnútorných opatreniach, ktoré majú vplyv na
povolené činnosti a ich realizácia môže ovplyvniť jadrovú bezpečnosť, ako aj o prerušení
činností, ktoré sú opísané v dokumentácii k povoleniu a o dôvodoch takéhoto prerušenia.
u) zabezpečiť počas výstavby, rekonštrukcií alebo počas opráv jadrových zariadení za
účasti úradu alebo úradom poverených osôb kontrolu zhody zmontovaných systémov,
konštrukcií, komponentov alebo ich častí s projektovou dokumentáciou, požiadavkami na
zabezpečovanie kvality, požiadavkami na kvalitu a overiť zhodu ich sprievodnej technickej
dokumentácie so všeobecne záväznými právnymi predpismi; o vykonaných kontrolách
vyhotoviť a viesť záznamy,
v) oznámiť úradu vykonanie kontroly podľa písmena u) najmenej desať dní pred ich
uskutočnením, v nepredvídaných prípadoch najneskôr 24 hodín pred ich uskutočnením,
w) zabezpečiť vykonanie kontrol podľa písmena u) a kontrol prác odovzdaných dodávateľmi
osobami, ktoré majú odbornú spôsobilosť podľa § 24 alebo aspoň päť rokov odbornej praxe
v príslušných oblastiach využívania jadrovej energie podľa § 2 písm. u) prvého alebo
druhého bodu získanú výkonom pracovných činností na obdobnom jadrovom zariadení.
(2) Ak úrad súhlas alebo povolenie obmedzí podľa § 8 ods. 1 písm. d), držiteľ povolenia podľa
§ 5 ods. 3 písm. b) až e) je povinný v dostatočnom predstihu pred ukončením platnosti
povolenia s prihliadnutím na lehoty uvedené v § 8 ods. 5 a 6 predložiť úradu žiadosť a
príslušnú dokumentáciu na vydanie povolenia na pokračovanie činnosti.
(3) V záujme zabezpečenia jadrovej bezpečnosti a predchádzania neodôvodneného
Stránka 15 / 63
16. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
hromadenia rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva je držiteľ povolenia povinný
počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a počas prevádzky jadrového zariadenia
odovzdať rádioaktívne odpady, a to najneskôr do 12 mesiacov od ich vzniku a vyhoreté jadrové
palivo bezodkladne po splnení požiadaviek na jeho bezpečnú prepravu a skladovanie,
právnickej osobe ustanovenej v § 3 ods. 9 na ďalšie nakladanie s nimi.
(4) Držiteľ povolenia je povinný umožniť inšpektorom úradu, osobám prizvaným úradom, ako
aj oprávneným osobám medzinárodných organizácií vykonávajúcim kontrolu v súlade s
medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vstup do objektov a priestorov jadrových
zariadení alebo do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály, a poskytovať
potrebnú súčinnosť pri výkone ich činnosti.
(5) Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov a orgány štátnej správy
zodpovedajúce za plány ochrany obyvateľstva na úrovni kraja umožnia inšpektorom úradu,
osobám prizvaným úradom, ako aj oprávneným osobám medzinárodných organizácií
vykonávajúcim kontrolu v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky prístup k
dokumentácii, do objektov a zariadení, na ktoré sa príslušné havarijné plány vzťahujú.
(6) Držiteľ povolenia je povinný odovzdávať úradu údaje požadované týmto zákonom a
odovzdávať Európskej komisii alebo inému príslušnému orgánu Európskej únie údaje
požadované osobitnými predpismi podľa § 13, ako aj ďalšie údaje vyžadované
medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná vo vzťahu k Európskej únii
s ohľadom na nešírenie jadrových zbraní. Súčasne je povinný údaje požadované osobitnými
predpismi14) zasielať na vedomie úradu.
(7) Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť úradu akúkoľvek zmenu skutočností, ktoré
boli základom na vydanie súhlasu alebo povolenia, alebo akúkoľvek skutočnosť, ktorá by
mohla viesť k zmene alebo zrušeniu povolenia, a to v lehote do 15 dní odo dňa jej vzniku.
(8) Držiteľ povolenia je povinný plniť aj ďalšie povinnosti uvedené v tomto zákone.
TRETIA ČASŤ
JADROVÉ MATERIÁLY, ŠPECIÁLNE MATERIÁLY A ZARIADENIA A PREPRAVA
RÁDIOAKTÍVNYCH MATERIÁLOV
§ 11
Jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia
(1) Jadrové materiály sú materiály definované osobitnými predpismi.15)
(2) Špeciálne materiály a zariadenia sú materiály a zariadenia definované osobitným
predpisom.9)
(3) V pochybnostiach, či niektorá látka je jadrovým materiálom alebo či niektorý materiál a
zariadenie je špeciálnym materiálom a zariadením, rozhodne úrad.
(4) Špeciálne materiály a zariadenia, ktoré spadajú pod dozor úradu, ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 12
Nakladanie s jadrovými materiálmi
(1) Pre jadrové materiály, pri ktorých nie je známy vlastník alebo ich vlastníkovi zaniklo
povolenie podľa § 9 ods. 4 alebo jadrové materiály boli nadobudnuté v rozpore s týmto
zákonom, úrad rozhodnutím určí iného držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. g) alebo n) na
vykonanie nevyhnutných opatrení. Pri úhrade vynaložených nákladov držiteľovi povolenia sa
postupuje primerane podľa § 21 ods. 9.
(2) Každý, kto nájde jadrový materiál alebo iný obdobný rádioaktívny materiál alebo má
podozrenie, že ide o jadrový materiál alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, je povinný
Stránka 16 / 63
17. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
neodkladne oznámiť jeho nález úradu, Policajnému zboru alebo hlavnému hygienikovi
Slovenskej republiky.
(3) Každý, kto zistí stratu alebo odcudzenie jadrového materiálu alebo iného obdobného
rádioaktívneho materiálu alebo má podozrenie alebo vedomosť o poškodení jadrového
materiálu alebo iného obdobného rádioaktívneho materiálu, monitorovacích zariadení alebo
plomb sledujúcich stav a tok jadrových materiálov, je povinný neodkladne oznámiť túto
skutočnosť úradu, Policajnému zboru alebo hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky a
Európskej komisii.
(4) Fyzická osoba alebo právnická osoba v žiadosti o udelenie povolenia podľa § 5 ods. 3
písm. g) alebo n) okrem údajov podľa § 6 uvedie
a) druhy jadrových materiálov,
b) činnosti, na ktoré bude jadrové materiály používať.
(5) Ak sa bude s jadrovými materiálmi nakladať v jadrovom zariadení, k žiadosti o udelenie
povolenia sa pripoja údaje vyžadované osobitným predpisom.16)
(6) Žiadosť o udelenie povolenia predloží fyzická osoba alebo právnická osoba
a) najneskôr šesť mesiacov pred prvým príjmom jadrových materiálov do jadrového
zariadenia,
b) najneskôr dva mesiace pred prvým príjmom jadrových materiálov mimo jadrového
zariadenia.
(7) Používať jadrové materiály spôsobom, pri ktorom sa spotrebujú alebo rozriedia tak, že ich
nemožno spätne získať, alebo pri ktorom podstatne zmenia svoju formu alebo stav, okrem
použitia jadrového paliva v jadrovom reaktore možno len s predchádzajúcim súhlasom úradu
a Európskej komisie.
(8) Podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 13
Evidencia a kontrola jadrových materiálov
(1) Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. g) a n) je povinný
a) viesť o týchto materiáloch evidenčné záznamy v rozsahu požadovanom osobitnými
predpismi17) a prevádzkové záznamy, predkladať úradu správy o zmene inventára,
b) poskytovať úradu kópie dokumentácií, ktoré sú požadované podľa osobitných
predpisov,16)
c) ustanoviť zodpovedného zamestnanca na vedenie evidenčných a prevádzkových
záznamov o kontrole jadrových materiálov a jeho meno, priezvisko a ďalšie kontaktné údaje
ohlásiť úradu a Európskej komisii,
d) informovať úrad a Európsku komisiu o neplnení povinností vyplývajúcich z osobitných
predpisov.17)
(2) Podrobnosti o vedení prevádzkových záznamov, podrobnosti o vykonávaní inšpekčnej
činnosti úradom, podrobnosti o vypracúvaní a predkladaní správ o zmene inventára a o
spôsobe ohlasovania a informovania o udalostiach súvisiacich s činnosťou dozorných
zariadení a s jadrovými materiálmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
úrad.
§ 14
Dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, vývoz špeciálnych materiálov a zariadení
Na dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, vývoz špeciálnych materiálov a zariadení podľa
Stránka 17 / 63
18. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
osobitných predpisov18) vydá úrad povolenie fyzickej osobe alebo právnickej osobe na základe
písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou podľa prílohy č. 2 bodu B. Pri povoľovaní vývozu
špeciálnych materiálov a zariadení sa postupuje v súlade s osobitnými predpismi,9) pričom
príslušným orgánom na účely vykonávania tohto predpisu je ministerstvo hospodárstva.
§ 15
Preprava rádioaktívnych materiálov
(1) Prepravca rádioaktívnych materiálov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
pripravuje prepravu rádioaktívnych materiálov, je v prepravných dokumentoch označená ako
prepravca a je držiteľom povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov.
(2) Prepravovať rádioaktívne materiály možno len na základe povolenia na prepravu, ktoré
vydá úrad prepravcovi, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov vydá úrad po predložení písomnej žiadosti
doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 2 bode A.
(4) Prepravu rádioaktívnych materiálov možno uskutočňovať len v prepravných zariadeniach,
ktorých typy schválil úrad. Úrad rozhodne o žiadosti o schválenie typu prepravného zariadenia
v lehote do 12 mesiacov od začatia konania. Držiteľ rozhodnutia o schválenom type
prepravného zariadenia je povinný oznámiť úradu výrobné čísla prepravných zariadení.
Podrobnosti o náležitostiach žiadosti a o dokladoch, ktoré je nutné k žiadosti doložiť, ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(5) Rozhodnutie o schválení typu prepravného zariadenia sa vydáva najviac na päť rokov.
(6) Prepravca je povinný overovať zhodu vlastností a parametrov prepravných zariadení so
schváleným typom a túto zhodu preukazovať.19)
(7) Prepravné zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, ktoré boli schválené
obdobným spôsobom v členských štátoch alebo v niektorom zo štátov Európskeho združenia
voľného obchodu, ktoré sú súčasne zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru,
sa považujú za typovo schválené podľa tohto zákona.
(8) Prepravné zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, ktoré boli schválené
obdobným spôsobom v štátoch nespadajúcich pod odsek 7, môže úrad považovať za typovo
schválené podľa tohto zákona.
(9) Pri prepravných zariadeniach určených na prepravu rádioaktívnych materiálov je súčasťou
podkladov na rozhodnutie úradu o typovom schválení dokumentácia o skúškach, ktoré sa
vykonajú na náklady žiadateľa u oprávnených osôb na vykonávanie takýchto skúšok.
(10) Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov sa udeľuje pre každú prepravu; to
neplatí, ak ide o prepravu toho istého druhu rádioaktívnych materiálov, pri tom istom druhu
prepravy a tým istým prepravcom, keď možno udeliť povolenie na prepravu až na jeden rok, ak
ide o prepravu jadrových materiálov alebo vyhoretého jadrového paliva, a na tri roky, ak ide o
prepravu rádioaktívnych odpadov.
(11) Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov nie je potrebné na prepravu
a) výrobkov z neožiareného prírodného a ochudobneného uránu a neožiareného tória,
b) jadrových materiálov, ktorých preprava za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov
nepresiahne
1. 500 kg pre prírodný neožiarený urán,
2. 1 000 kg pre neožiarený ochudobnený urán a neožiarené tórium.
(12) Prepravca rádioaktívnych materiálov je povinný zabezpečiť ohlásenie ich vstupu alebo
výstupu z územia Slovenskej republiky do alebo zo štátov mimo Európskej únie pohraničnému
colnému úradu a predložiť tomuto colnému úradu overenú kópiu príslušného povolenia, a ak
ide o tranzit, pri vstupe overenú kópiu platného povolenia štátu, do ktorého majú byť
Stránka 18 / 63
19. rádioaktívne materiály zo Slovenskej republiky prepustené. Bez splnenia tejto podmienky colný
úrad tento tovar neprepustí. Údaje uvedené v týchto dokladoch colný úrad oznámi úradu.
(13) Na prepravu rádioaktívnych materiálov sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21 ods. 3. Pri
preprave rádioaktívnych materiálov musia byť splnené požiadavky vyplývajúce z
medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.20)
(14) Podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
Dozor a kontrola pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého
jadrového paliva
§ 16
Vymedzenie niektorých pojmov pri cezhraničnej preprave rádioaktívnych odpadov
a vyhoretého jadrového paliva
(1) Krajinou pôvodu je členský štát alebo tretia krajina, z ktorej sa plánuje začať alebo sa
začína cezhraničná preprava.
(2) Krajinou určenia je členský štát alebo tretia krajina, do ktorej sa plánuje alebo
uskutočňuje cezhraničná preprava.
(3) Krajinou tranzitu je členský štát alebo tretia krajina iná ako krajina pôvodu alebo krajina
určenia, cez ktorej územie sa plánuje alebo uskutočňuje cezhraničná preprava.
(4) Cezhraničnou prepravou je súbor operácií spojených s premiestnením rádioaktívneho
odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva z krajiny pôvodu do krajiny určenia cez územie
Slovenskej republiky.
(5) Cezhraničnou prepravou v rámci územia členských štátov je cezhraničná preprava, v
ktorej krajina pôvodu a krajina určenia sú členskými štátmi.
(6) Cezhraničnou prepravou mimo územia členských štátov je cezhraničná preprava, v
ktorej sú krajina pôvodu alebo krajina určenia tretími krajinami.
(7) Držiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je pred realizáciou
cezhraničnej prepravy zodpovedná podľa platného vnútroštátneho práva krajiny pôvodu za
rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo a plánuje realizovať ich cezhraničnú
prepravu príjemcovi.
(8) Príjemcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej sa zasiela rádioaktívny odpad
alebo vyhoreté jadrové palivo.
(9) Príslušné orgány dozoru sú orgány, ktoré podľa vnútroštátnych právnych predpisov
krajiny pôvodu, krajiny tranzitu alebo krajiny určenia sú oprávnené vykonávať dozor nad
prepravou rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva a jej kontrolu.
(10) Uznaným zariadením je zariadenie nachádzajúce sa na území krajiny a schválené jej
príslušnými orgánmi dozoru na dlhodobé skladovanie alebo uloženie uzatvorených
žiaričov,20a) v osobitnom prípade aj kapsúl obaľujúcich rádioaktívny materiál ako súčasť
žiariča, alebo zariadenie určené na dočasné skladovanie uzatvorených žiaričov.
(11) Štandardným dokumentom sa rozumejú formuláre, ktoré sa používajú ako vzory
žiadosti o povolenie cezhraničnej prepravy, schválenia cezhraničnej prepravy príslušnými
orgánmi, rozhodnutia o povolení cezhraničnej prepravy alebo zamietnutia cezhraničnej
prepravy, ako aj ostatných úkonov držiteľa, žiadateľa, príjemcu a príslušných orgánov, ktoré
súvisia s povoľovaním cezhraničnej prepravy. Štandardný dokument a spôsob jeho
riadneho vyplnenia ustanovuje osobitný predpis.20b)
§ 16a
Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
Stránka 19 / 63
20. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
Príslušné orgány dozoru
(1) Príslušnými orgánmi dozoru podľa § 16 ods. 9 v Slovenskej republike (ďalej len
„dozorný orgán“) pre prepravu
a) rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení, prepravu vyhoretého jadrového paliva a
pre prepravu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov z miesta úpravy na úložisko je
úrad,
b) inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov okrem prepravy inštitucionálnych
rádioaktívnych odpadov podľa písmena a) je Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky.20c)
(2) Dozorný orgán postupom primerane podľa § 16h zabezpečí bezpečné vrátenie do
krajiny pôvodu, ak
a) zásielky rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva, ktoré patria do
rozsahu pôsobnosti tohto zákona neboli riadne povolené v súlade s týmto zákonom,
alebo
b) rádioaktívne kontaminovaný odpad alebo materiál obsahujúci rádioaktívne žiariče
nebol deklarovaný krajinou pôvodu ako rádioaktívny odpad.
(3) Dozorný orgán oznamuje Európskej komisii neodôvodnené zdržania alebo nedostatok
spolupráce príslušných orgánov dozoru iného členského štátu, ktoré súvisia s udeľovaním
súhlasu s cezhraničnou prepravou.
(4) Dozorný orgán zasiela Európskej komisii raz za tri roky správu o vykonávaní
povoľovania, správu o dozore a kontrole pri cezhraničnej preprave a správu o vykonaných
cezhraničných prepravách cez územie Slovenskej republiky. Prvú správu o vykonávaní
povoľovania, správu o dozore a kontrole pri cezhraničnej preprave a správu o vykonaných
cezhraničných prepravách cez územie Slovenskej republiky zašle dozorný orgán
Európskej komisii do 25. decembra 2011.
Cezhraničná preprava v rámci územia členských štátov
§ 16b
Žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy
(1) Držiteľ, ktorý plánuje realizovať cezhraničnú prepravu v rámci územia členských štátov
alebo zabezpečiť realizáciu takejto cezhraničnej prepravy a krajinou pôvodu je Slovenská
republika, podá dozornému orgánu žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy.
(2) Žiadosť podľa odseku 1 možno podať na viac cezhraničných prepráv, ak
a) rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo má zhodné fyzikálne, chemické a
rádioaktívne vlastnosti,
b) cezhraničná preprava sa má uskutočniť medzi rovnakým držiteľom a rovnakým
príjemcom a týka sa toho istého dozorného orgánu a
c) cezhraničná preprava je spojená s tranzitom cez tretie krajiny, takýto tranzit sa
uskutočňuje cez tie isté colné úrady výstupu z územia členských štátov a tie isté colné
úrady vstupu na územie členských štátov a cez tie isté colné úrady dotknutej tretej
krajiny alebo dotknutých tretích krajín, ak sa dotknuté príslušné orgány dozoru
nedohodnú inak.
§ 16c
Odoslanie žiadosti príslušným orgánom
(1) Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán zašle žiadosť podľa § 16b na
schválenie príslušným orgánom dozoru členského štátu určenia a príslušným orgánom
Stránka 20 / 63
21. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
dozoru členských štátov tranzitu.
(2) Ak je dozorný orgán dotknutým príslušným orgánom dozoru, pri ochrane údajov
uvedených v štandardnom dokumente a ostatných dokumentoch súvisiacich s
cezhraničnou prepravou postupuje v súlade s osobitným predpisom.20d)
§ 16d
Potvrdenie o prijatí a žiadosť o informácie
(1) Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu, dozorný orgán do 20
dní od prijatia žiadosti od príslušného orgánu dozoru členského štátu pôvodu overí, či je
žiadosť riadne vyplnená podľa § 16l.
(2) Ak je Slovenská republika krajinou určenia a žiadosť je riadne vyplnená, dozorný orgán
zašle najneskôr do 10 dní po uplynutí lehoty podľa odseku 1 príslušným orgánom dozoru
členského štátu pôvodu potvrdenie o prijatí a jeho kópiu zašle ostatným dotknutým
príslušným orgánom dozoru.
(3) Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu a žiadosť nie je riadne
vyplnená, dozorný orgán pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 požiada o chýbajúce
informácie príslušný orgán dozoru členského štátu pôvodu a o tejto žiadosti informuje
ostatné dotknuté príslušné orgány dozoru členských štátov tranzitu a členských štátov
určenia.
(4) Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán zasiela požadované
chýbajúce informácie dotknutým príslušným orgánom dozoru členských štátov tranzitu a
členských štátov určenia.
(5) Ak je Slovenská republika krajinou určenia, dozorný orgán zašle najneskôr do 10 dní odo
dňa prijatia chýbajúcich informácií a najskôr po uplynutí lehoty podľa odseku 1 príslušným
orgánom dozoru členského štátu pôvodu potvrdenie o prijatí a jeho kópiu ostatným
dotknutým príslušným orgánom dozoru.
§ 16e
Súhlas s cezhraničnou prepravou a odmietnutie udelenia súhlasu s cezhraničnou
prepravou
(1) Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu, dozorný orgán oznámi
formou stanoviska najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa potvrdenia o prijatí žiadosti
členským štátom určenia, svoj súhlas s cezhraničnou prepravou alebo podmienky, ktorých
splnenie vyžaduje na udelenie súhlasu s cezhraničnou prepravou alebo svoje odmietnutie
udeliť súhlas s cezhraničnou prepravou príslušným orgánom členského štátu pôvodu.
(2) Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu, dozorný orgán môže
požiadať o predĺženie lehoty na oznámenie svojho stanoviska podľa odseku 1 najviac o
jeden mesiac.
(3) Ak je Slovenská republika krajinou určenia alebo krajinou tranzitu a dozorný orgán
neoznámi svoje stanovisko v lehote podľa odseku 1 alebo v predĺženej lehote podľa odseku
2, takéto neoznámenie sa považuje za ním udelený súhlas s požadovanou cezhraničnou
prepravou.
(4) Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu a príslušné orgány dotknutých členských
štátov tranzitu a členského štátu určenia neoznámia svoje stanovisko v lehote podľa
odseku 1 alebo v predĺženej lehote podľa odseku 2, dozorný orgán takéto neoznámenie
považuje za nimi udelený súhlas s požadovanou cezhraničnou prepravou.
(5) Dozorný orgán uvedie v stanovisku podľa odseku 1 dôvody každého odmietnutia
udelenia súhlasu s cezhraničnou prepravou alebo podmienok pre udelenie súhlasu s
cezhraničnou prepravou, ktoré
Stránka 21 / 63
22. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
a) ak je Slovenská republika krajinou tranzitu, vyplývajú z tohto zákona, osobitných
predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,20e) a
ktoré sa vzťahujú na prepravu rádioaktívneho materiálu,
b) ak je Slovenská republika krajinou určenia, vyplývajú z tohto zákona, z osobitných
predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,20e) a
ktoré sa vzťahujú na prepravu rádioaktívneho materiálu a na nakladanie s rádioaktívnym
odpadom alebo vyhoretým jadrovým palivom.
(6) Ak je Slovenská republika krajinou tranzitu alebo krajinou určenia, dozorný orgán
nemôže podmieniť udelenie súhlasu s cezhraničnou prepravou prísnejšími podmienkami,
ako sú podmienky ustanovené v § 15 pre vnútroštátne prepravy.
(7) Ak je Slovenská republika krajinou tranzitu, dozorný orgán, ktorý udelil súhlas s
tranzitnou cezhraničnou prepravou, nemôže odmietnuť udeliť súhlas so spätnou
cezhraničnou prepravou, ak sa
a) pôvodný súhlas s cezhraničnou prepravou týkal materiálu prepravovaného na účely
úpravy alebo prepracovania, ide o spätnú cezhraničnú prepravu rádioaktívneho odpadu
alebo iných výrobkov zodpovedajúcich pôvodnému materiálu po úprave alebo
prepracovaní a sú dodržané všetky súvisiace právne predpisy, ktorými sú podmienené
konania podľa odseku 5 písm. a), alebo
b) vyskytnú okolnosti uvedené v § 16h a spätná cezhraničná preprava sa má uskutočniť
za tých istých podmienok a s rovnakými špecifikáciami ako pôvodná cezhraničná
preprava.
§ 16f
Povolenie cezhraničnej prepravy
(1) Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán nevydá rozhodnutie o žiadosti
podľa § 16b skôr, ako uplynie lehota, ktorá je určená pre príslušné dotknuté orgány
členského štátu určenia alebo členského štátu tranzitu na zaslanie ich stanoviska podľa §
16e ods. 1 alebo 2.
(2) Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán predĺži lehotu na oznámenie
stanoviska podľa § 16e ods. 1 na základe žiadosti o predĺženie lehoty zaslanej dotknutým
príslušným orgánom členského štátu určenia alebo členského štátu tranzitu najviac o jeden
mesiac.
(3) Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu a boli udelené všetky súhlasy potrebné na
cezhraničnú prepravu, dozorný orgán povolí držiteľovi cezhraničnú prepravu a informuje o
tom príslušné orgány členského štátu určenia a každú krajinu tranzitu. Dozorný orgán
uvedie v povolení cezhraničnej prepravy všetky podmienky, ktorými dotknuté príslušné
orgány podmienili svoj súhlas s cezhraničnou prepravou.
(4) Povolenie podľa odseku 3 nenahrádza povolenie podľa § 5 ods. 3 písm. j) ani povolenie
podľa osobitného predpisu.20f)
(5) Povolenie podľa odseku 3 sa môže vzťahovať aj na viac cezhraničných prepráv, ak sú
splnené podmienky podľa § 16b ods. 2.
(6) Povolenie podľa odseku 3 je platné na obdobie najviac troch rokov. Pri určovaní lehoty
platnosti dozorný orgán zohľadní všetky podmienky, ktorými členské štáty určenia alebo
členské štáty tranzitu podmienili svoj súhlas s cezhraničnou prepravou.
§ 16g
Potvrdenie o prijatí zásielky
(1) Ak je Slovenská republika krajinou určenia, príjemca je povinný do 15 dní od prijatia
zásielky zaslať dozornému orgánu potvrdenie o prijatí každej zásielky.
Stránka 22 / 63
23. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
(2) Ak je Slovenská republika krajinou určenia, dozorný orgán zašle kópiu potvrdenia o
prijatí zásielky podľa odseku 1 členskému štátu pôvodu a každej krajine tranzitu.
(3) Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán zašle kópiu potvrdenia o prijatí
zásielky podľa odseku 1 pôvodnému držiteľovi.
§ 16h
Nedokončenie prepravy
(1) Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, krajinou tranzitu alebo krajinou určenia a
uskutočňovanie prepravy nie je v súlade s týmto zákonom, s podmienkami uvedenými v
povolení alebo súhlasoch udelených podľa tohto zákona, dozorný orgán rozhodne, že
cezhraničná preprava sa nesmie dokončiť. Dozorný orgán bezodkladne informuje o svojom
rozhodnutí príslušné orgány ostatných dotknutých členských štátov.
(2) Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu a cezhraničná preprava sa nemôže dokončiť
alebo sa nesmie dokončiť z dôvodov podľa odseku 1 a nemožno prijať iný bezpečný
postup, držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov podľa § 15 ods. 1 a 2 alebo
držiteľ povolenia podľa osobitného predpisu20f) je povinný prijať nápravné bezpečnostné
opatrenia a vrátiť rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo do miesta, kde sa
nachádzali pred cezhraničnou prepravou.
(3) Ak držiteľ povolenia podľa odseku 2 nie je schopný vykonať nápravné bezpečnostné
opatrenia a vrátiť dotknutý rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo do miesta, kde
sa nachádzali pred cezhraničnou prepravou, dozorný orgán určí iného držiteľa povolenia na
prepravu podľa § 15 ods. 1 a 2 alebo iného držiteľa povolenia podľa osobitného
predpisu,20f) ktorý splní povinnosti namiesto pôvodného držiteľa povolenia podľa odseku 2
v rozsahu jeho povolenia.
(4) Ak sa cezhraničná preprava nesmie dokončiť alebo nemôže dokončiť podľa odsekov 2
a 3, náklady znáša držiteľ povolenia podľa § 16f ods. 3.
Cezhraničná preprava mimo územia členských štátov
§ 16i
Dovoz na územie členských štátov
(1) Ak sa má rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo doviesť na územie členských
štátov z tretej krajiny a krajinou určenia je Slovenská republika, ich príjemca podá
dozornému orgánu žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy.
(2) Žiadosť podľa odseku 1 možno podať na viac cezhraničných prepráv za podmienok
uvedených v § 16b ods. 2.
(3) Prílohou žiadosti podľa odseku 1 je písomná dohoda príjemcu s držiteľom, ktorý má
trvalý pobyt alebo sídlo v tretej krajine a je akceptovaný príslušnými orgánmi tejto tretej
krajiny, ktorou sa držiteľ zaväzuje prevziať späť rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové
palivo, ak cezhraničnú prepravu nebude možné dokončiť podľa odseku 7.
(4) Dozorný orgán zašle žiadosť podľa odseku 1 na schválenie príslušným orgánom
dotknutých členských štátov tranzitu. Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu alebo
krajinou tranzitu, ustanovenia § 16d a §16e sa použijú primerane.
(5) Ak je Slovenská republika krajinou určenia a na cezhraničnú prepravu boli udelené
všetky potrebné súhlasy, dozorný orgán povolí príjemcovi cezhraničnú prepravu a informuje
o tom príslušné orgány krajín tranzitu a krajiny pôvodu. Ustanovenia § 16f ods. 4 až 6 sa
použijú primerane.
(6) Ak je Slovenská republika krajinou určenia, príjemca zašle dozornému orgánu do 15 dní
od prijatia zásielky potvrdenie o prijatí každej zásielky. Dozorný orgán zašle kópiu
potvrdenia o prijatí každej zásielky krajine pôvodu a krajine tranzitu.
Stránka 23 / 63
24. (7) Ak Slovenská republika je krajinou určenia alebo krajinou tranzitu, dozorný orgán môže
rozhodnúť, že cezhraničná preprava sa nesmie dokončiť, ak uskutočňovanie cezhraničnej
prepravy nie je v súlade s týmto zákonom, s podmienkami uvedenými v povolení alebo
súhlasoch vydaných podľa tohto zákona. Dozorný orgán bezodkladne informuje o svojom
rozhodnutí príslušné orgány krajiny pôvodu.
(8) Ak sa cezhraničná preprava nemôže dokončiť alebo nesmie dokončiť, náklady znáša
príjemca podľa odseku 1.
§ 16j
Tranzit cez územie členských štátov
(1) Ak sa má rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo doviesť na územie členských
štátov z tretej krajiny a krajinou určenia nie je členský štát, osoba zodpovedná za
cezhraničnú prepravu v rámci Slovenskej republiky, cez ktorej colný úrad má rádioaktívny
odpad alebo vyhoreté jadrové palivo prvýkrát doviesť na územie členských štátov, podá
dozornému orgánu žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy.
(2) Žiadosť podľa odseku 1 možno podať na viac cezhraničných prepráv za podmienok
uvedených v § 16b ods. 2.
(3) Prílohou žiadosti podľa odseku 1 je písomná dohoda medzi príjemcom, ktorý má trvalý
pobyt alebo sídlo v tretej krajine a držiteľom, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v tretej krajine
a je akceptovaný jej príslušnými orgánmi, ktorou sa držiteľ zaväzuje prevziať späť
rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo, ak cezhraničnú prepravu nemožno
dokončiť podľa odseku 7. Na účely tohto zákona sa za takúto dohodu považuje aj rovnaké
dojednanie medzi príjemcom, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v tretej krajine a držiteľom,
ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v tretej krajine a je akceptovaný jej príslušnými orgánmi
podľa osobitného predpisu.20g)
(4) Dozorný orgán zašle žiadosť uvedenú v odseku 1 na schválenie príslušným orgánom
ostatných členských štátov tranzitu. Ak má byť Slovenská republika prvou krajinou tranzitu
na území členských štátov podľa odseku 1 alebo len jedným z viacerých členských štátov
tranzitu, ustanovenia § 16d a 16e sa použijú primerane.
(5) Ak má byť Slovenská republika prvou krajinou tranzitu na území členských štátov podľa
odseku 1 a na prepravu boli udelené všetky potrebné súhlasy ostatných členských štátov
tranzitu, dozorný orgán povolí zodpovednej osobe podľa odseku 1 cezhraničnú prepravu a
informuje o tom príslušné orgány každej krajiny tranzitu. Ustanovenia § 16f ods. 4 až 6 sa
použijú primerane.
(6) Ak je Slovenská republika prvou krajinou tranzitu na území členských štátov,
zodpovedná osoba uvedená v odseku 1 oznámi dozornému orgánu, že rádioaktívny odpad
alebo vyhoreté jadrové palivo boli prepravené na miesto určenia v tretej krajine, a to do 15
dní odo dňa ich príchodu, a uvedie posledný colný úrad na území členských štátov, cez
ktorý zásielka prešla. Toto oznámenie doloží písomným vyhlásením alebo osvedčením
príjemcu, v ktorom uvedie, že rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo bol
prepravený do miesta určenia a uvedie colný úrad vstupu do tretej krajiny.
(7) Ak je Slovenská republika krajinou tranzitu a uskutočňovanie cezhraničnej prepravy nie
je v súlade s týmto zákonom, s podmienkami uvedenými v povolení alebo súhlasoch
vydaných podľa tohto zákona, dozorný orgán rozhodne, že cezhraničná preprava sa
nesmie dokončiť. Dozorný orgán informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány krajiny
pôvodu.
(8) Ak sa cezhraničná preprava nemôže dokončiť alebo nesmie dokončiť, náklady znáša
zodpovedná osoba podľa odseku 1.
§ 16k
Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
Stránka 24 / 63
25. Vývoz z územia členských štátov
(1) Ak sa má rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo vyviezť z územia členských
štátov do tretej krajiny a Slovenská republika je krajinou pôvodu, držiteľ predloží dozornému
orgánu žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy.
(2) Žiadosť podľa odseku 1 možno podať na viac cezhraničných prepráv za podmienok
uvedených v § 16b ods. 2.
(3) Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, dozorný orgán postupom primeraným podľa
§ 16d
a) informuje príslušné orgány krajiny určenia o plánovanej cezhraničnej preprave a
požiada ich o udelenie súhlasu s cezhraničnou prepravou a
b) zašle žiadosť podľa odseku 1 na schválenie príslušným orgánom členského štátu
tranzitu.
(4) Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu a na cezhraničnú prepravu boli udelené
všetky potrebné súhlasy, dozorný orgán povolí držiteľovi cezhraničnú prepravu a informuje
o tom príslušné orgány krajiny určenia a každej krajiny tranzitu. Ustanovenia § 16f ods. 4 až
6 sa použijú primerane.
(5) Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu, držiteľ oznámi dozornému orgánu, že
rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo bolo prepravené do miesta určenia v tretej
krajine, a to do 15 dní odo dňa ich príchodu a uvedie posledný colný úrad na území
členských štátov, cez ktorý zásielka prešla. Toto oznámenie doloží písomným vyhlásením
alebo osvedčením príjemcu, v ktorom uvedie, že rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové
palivo boli prepravené do miesta určenia a uvedie colný úrad vstupu v tretej krajine.
(6) Ak je Slovenská republika krajinou pôvodu alebo krajinou tranzitu a ak uskutočňovanie
cezhraničnej prepravy nie je v súlade s týmto zákonom, s podmienkami uvedenými v
povolení alebo súhlasoch vydaných podľa tohto zákona, dozorný orgán rozhodne, že
cezhraničná preprava sa nesmie dokončiť. Ak je Slovenská republika krajinou tranzitu,
dozorný orgán bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány dozoru
členského štátu pôvodu. Ustanovenia § 16h ods. 2 až 4 sa použijú primerane.
§ 16l
Používanie štandardných dokumentov
(1) Žiadosť o povolenie cezhraničnej prepravy sa vypĺňa a všetky ďalšie dokumenty a
informácie uvedené v § 16f, 16i až 16k sa dozornému orgánu podávajú v štátnom
jazyku20h) spolu s overeným prekladom štandardných dokumentov a všetkých ďalších
dokumentov a informácií uvedených v § 16f, 16i až 16k do jazykov, ktoré sú prijateľné pre
ostatné príslušné orgány dozoru krajín tranzitu a krajín určenia.
(2) K štandardným dokumentom sa prikladajú všetky dodatočné požiadavky žiadateľa a
dotknutých príslušných orgánov na povolenie cezhraničnej prepravy.
(3) Vyplnený štandardný dokument osvedčujúci, že proces povoľovania bol riadne
dodržaný, sprevádza každú zásielku patriacu do rozsahu pôsobnosti tohto zákona, a to aj v
prípadoch, ak sa jedno povolenie na cezhraničnú prepravu týka viac ako jednej
cezhraničnej prepravy.
(4) Štandardný dokument a ďalšie dokumenty sa sprístupňujú príslušným orgánom dozoru
krajiny pôvodu, krajiny určenia, ako aj každej krajine tranzitu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
JADROVÉ ZARIADENIA
§ 17
Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
Stránka 25 / 63
26. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
Umiestnenie stavieb jadrových zariadení
(1) Úrad rozhodne o vydaní súhlasu na umiestnenie stavby jadrového zariadenia na základe
písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode A a na základe
vyjadrenia Európskej komisie podľa osobitného predpisu.21)
(2) Na posúdenie vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie podľa osobitného
predpisu,8) ako aj potenciálneho vplyvu okolitého prostredia na jadrové zariadenie vydá úrad
stanovisko na základe žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode A.
(3) Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č.
1 bode A ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 18
Stavebné povolenie na stavby jadrových zariadení
(1) Na stavebné konanie pre stavby jadrových zariadení sa vzťahuje osobitný predpis22) a
tento zákon.
(2) Stavbu jadrového zariadenia môže uskutočňovať len držiteľ platného stavebného povolenia
vydaného v súlade s osobitným predpisom.23)
(3) Úrad rozhodne o vydaní stavebného povolenia na stavbu jadrového zariadenia na základe
písomnej žiadosti stavebníka o stavebné povolenie doloženej dokumentáciou vyžadovanou
osobitným predpisom11) a dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode B.
(4) Na stavby jadrových zariadení s osobitným zásahom do zemskej kôry, ako sú podzemné
úložiská, sa vzťahujú osobitné predpisy,24) ak tento zákon neustanovuje inak.
(5) Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č.
1 bode B ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 19
Uvádzanie jadrových zariadení do prevádzky a prevádzka jadrových zariadení
(1) Uvádzať jadrové zariadenie do prevádzky a prevádzkovať jadrové zariadenie môže len
držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku.
(2) Začiatok uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky je zavezenie prvého palivového
článku jadrového paliva do jadrového reaktora, ako aj začatie nakladania s jadrovými
materiálmi alebo rádioaktívnymi odpadmi, alebo vyhoretým jadrovým palivom v jadrových
zariadeniach, ktorých súčasťou nie je jadrový reaktor.
(3) Povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky vydá úrad po predložení
písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode C. Toto povolenie je
súčasťou povolenia na predčasné užívanie stavby podľa osobitného predpisu.25)
(4) Súhlas na ďalšiu etapu uvádzania do prevádzky vydá úrad po predložení písomnej žiadosti
držiteľa povolenia podľa odseku 3 po posúdení správy o vyhodnotení predchádzajúcej etapy
uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky.
(5) Prevádzka jadrového zariadenia sa člení na skúšobnú prevádzku a prevádzku.
(6) Súhlas na skúšobnú prevádzku vydá úrad po predložení písomnej žiadosti doloženej
správou o vyhodnotení uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky. Tento súhlas je
súčasťou súhlasu na dočasné užívanie stavby na skúšobnú prevádzku podľa osobitného
predpisu.26)
(7) Po kladnom vyhodnotení skúšobnej prevádzky na návrh držiteľa povolenia úrad začne
kolaudačné konanie podľa osobitného predpisu.27)
(8) Držiteľ povolenia musí zaznamenávať a uchovávať údaje o prevádzke jadrového
zariadenia dôležité pre vyraďovanie, ktoré sú uvedené v koncepčnom pláne vyraďovania.
Stránka 26 / 63
27. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
Súčasne je povinný zabezpečovať účelovo viazané prostriedky na úhradu nákladov spojených
s vyraďovaním.28)
(9) Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č.
1 bode C a správy podľa odsekov 4 a 6 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá úrad.
§ 20
Vyraďovanie
(1) Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný po ukončení prevádzky jadrového zariadenia
zabezpečiť vyraďovanie. Držiteľ povolenia na etapu vyraďovania zodpovedá za vyraďovanie.
(2) Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný pred plánovaným odstavením jadrového
zariadenia na účel ukončenia prevádzky predložiť úradu koncepčný plán vyraďovania podľa
aktuálnych poznatkov k momentu odstavenia jadrového zariadenia.
(3) Úrad vydá povolenie na etapu vyraďovania na základe písomnej žiadosti doloženej
dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 1 bode D.
(4) Ak vyraďovanie vyžaduje výstavbu a využívanie nových technologických celkov na území
vymedzenom hranicami vyraďovaného jadrového zariadenia, platia pre predkladanie,
posudzovanie a schvaľovanie dokumentácie primerane požiadavky podľa § 18 a 19.
(5) Vyňať jadrové zariadenie, jeho územie alebo ich časti z pôsobnosti tohto zákona na
základe písomnej žiadosti držiteľa povolenia na etapu vyraďovania doloženej dokumentáciou
uvedenou v prílohe č. 1 bode F je možné na
a) neobmedzené využitie, ak sú splnené kritériá podľa osobitných prepisov,1aa) alebo
b) obmedzené využitie, ak sú zabezpečené inštitucionálne opatrenia.
(6) Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný vytvoriť evidenciu informácií potrebných na
bezpečné vyraďovanie a tieto informácie využívať pri prechode jadrového zariadenia z
prevádzky do etapy vyraďovania a počas celého vyraďovania; tieto informácie je povinný
uchovávať aj po skončení vyraďovania.
(7) Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný plniť povinnosti uvedené v odseku 6, ak k
jadrovému zariadeniu, ktoré prevádzkoval, získa povolenie na etapu vyraďovania. Ak získa
povolenie na etapu vyraďovania iná osoba ako držiteľ povolenia na prevádzku, je povinný plniť
povinnosti uvedené v odseku 6 držiteľ povolenia na etapu vyraďovania na základe zmluvy
uzavretej s držiteľom povolenia na prevádzku a ten je povinný takúto zmluvu uzavrieť.
(8) Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný pred prechodom tohto jadrového zariadenia do
etapy vyraďovania vyviezť vyhoreté jadrové palivo do jadrového zariadenia určeného na
nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom.
(9) Držiteľ povolenia na prevádzku je povinný nakladať s rádioaktívnymi odpadmi počas
uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a počas jeho prevádzky tak, aby nedochádzalo
k neodôvodnenému nahromadeniu rádioaktívnych odpadov a je povinný zabezpečiť do
ukončenia prevádzky jadrového zariadenia spracovanie rádioaktívnych odpadov do pevnej
formy.
(10) Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe
č. 1 bodoch D a F ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
PIATA ČASŤ
NAKLADANIE S RÁDIOAKTÍVNYMI ODPADMI A S VYHORETÝM JADROVÝM PALIVOM
§ 21
Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom
Stránka 27 / 63
28. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
(1) Za zabezpečenie bezpečného nakladania s rádioaktívnymi odpadmi v súlade s
vnútroštátnym programom až po ich prevzatie na úložisko zodpovedá pôvodca rádioaktívnych
odpadov a za bezpečnosť zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi zodpovedá
držiteľ povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3
písm. b) až d) zodpovedá za bezpečnostné aspekty jadrového zariadenia vrátane
rádioaktívneho odpadu, s ktorým sa v ňom nakladá. Ak držiteľ povolenia podľa druhej vety
nakladá v jadrovom zariadení s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré vznikli v jadrovom zariadení, vo
vzťahu ku ktorému je držiteľom povolenia iná osoba, tak v každom kroku nakladania s
rádioaktívnymi odpadmi musí byť medzi týmito dvoma držiteľmi povolenia určená
zodpovednosť za rádioaktívne odpady v zariadení, v ktorom sa s nimi nakladá.
(2) Úprava rádioaktívnych odpadov sú činnosti vedúce k vytvoreniu formy vhodnej na ich
prepravu a ukladanie alebo ich skladovanie.
(3) S rádioaktívnymi odpadmi sa musí nakladať tak, aby sa
a) zachovala podkritickosť,
b) zabezpečil odvod zostatkového tepla,
c) minimalizovali účinky ionizujúceho žiarenia na obsluhu, obyvateľstvo a životné
prostredie,2)
d) prihliadalo na vlastnosti ovplyvňujúce jadrovú bezpečnosť, ako sú toxicita, horľavosť,
výbušnosť a iné nebezpečné vlastnosti.
(4) Produkcia rádioaktívnych odpadov a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa musia riadiť
technickými a organizačnými opatreniami tak, aby sa ich množstvo a aktivita udržiavali na
najnižšej racionálne dosiahnuteľnej úrovni.
(5) Za ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia a inštitucionálnych
rádioaktívnych odpadov vrátane uzatvorenia úložiska a jeho inštitucionálnej kontroly zodpovedá
štát za podmienok ustanovených týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi. V Slovenskej republike je možné ukladať len rádioaktívny odpad, ktorý sa
vyprodukoval na jej území, ak medzinárodná zmluva,29) ktorou je Slovenská republika viazaná,
neustanovuje inak. Takáto medzinárodná zmluva musí brať do úvahy bezpečnostné normy
Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.
(6) Úložisko rádioaktívnych odpadov možno umiestniť len na pozemku, ktorý je vo vlastníctve
štátu, v súlade so schválenou Koncepciou územného rozvoja Slovenska a ďalšou schválenou
územnoplánovacou dokumentáciou.
(7) Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi vrátane nákladov na
zabezpečenie inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska uhrádza pôvodca rádioaktívnych
odpadov, ak osobitným zákonom nie je ustanovené inak.28)
(8) Na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca
nie je schopný bezpečne nakladať s rádioaktívnymi odpadmi, úrad určí iného držiteľa povolenia
na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. V rozhodnutí úrad vymedzí rozsah nakladania s
týmito rádioaktívnymi odpadmi.
(9) Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca,
alebo náklady, ktoré vynakladá držiteľ povolenia určený úradom podľa odseku 8, uhrádza
Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým
palivom a rádioaktívnymi odpadmi. Ak sa pôvodca rádioaktívnych odpadov zistí dodatočne, je
povinný uhradiť náklady vzniknuté pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi tomuto fondu.
(10) Všetky činnosti pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi musia smerovať k ich
bezpečnému uloženiu.
(11) Dovoz rádioaktívnych odpadov na územie Slovenskej republiky je zakázaný okrem
prípadov, v ktorých je dodržaný postup podľa § 16, a okrem úradom povoleného dovozu
rádioaktívnych odpadov,
Stránka 28 / 63
29. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
a) ktoré vznikli prepracovaním a úpravou rádioaktívnych materiálov vyvezených na tento
účel a ich spätný dovoz bol úradom vopred povolený,
b) na účely ich spracovania alebo úpravy na území Slovenskej republiky, ak vývoz
materiálu s alikvotnou aktivitou je zmluvne zabezpečený a úradom povolený.
(12) Ak sa rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo vyprodukované na území
Slovenskej republiky prepraví na úpravu alebo prepracovanie do členského štátu alebo tretieho
štátu, konečnú zodpovednosť za bezpečné a zodpovedné uloženie týchto materiálov vrátane
odpadu, ktorý vznikne ako vedľajší produkt, nesie i naďalej Slovenská republika, ak
medzinárodná zmluva,29) ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
(13) Ukladanie rádioaktívneho odpadu, ktorý sa vyprodukoval na území Slovenskej republiky, je
možné v inom členskom štáte alebo v treťom štáte len na základe medzinárodnej zmluvy
medzi Slovenskou republikou a týmto iným členským štátom alebo tretím štátom, ktorá
nadobudne platnosť najneskôr v čase prepravy tohto rádioaktívneho odpadu a ktorá
zohľadňuje odporúčania Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a v súlade s
ustanoveniami § 16 až 16l. Ak sa ukladajú rádioaktívne odpady v treťom štáte, úrad pred
uskutočnením prepravy informuje Európsku komisiu o uzatvorení medzinárodnej zmluvy o
takomto ukladaní rádioaktívnych odpadov, pričom
a) tretí štát, v ktorom sa má rádioaktívny odpad ukladať, musí byť zmluvnou stranou
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,3a) alebo má s Európskym
spoločenstvom pre atómovú energiu uzavretú dohodu, ktorá sa vzťahuje na nakladanie s
vyhoretým jadrovým palivom alebo rádioaktívnym odpadom,
b) ciele programov tretieho štátu, v ktorom sa má rádioaktívny odpad ukladať, ktoré sa
týkajú nakladania s rádioaktívnym odpadom, musia byť z hľadiska vysokej úrovne
bezpečnosti rovnocenné s požiadavkami podľa tohto zákona,
c) úložisko v treťom štáte, v ktorom sa má rádioaktívny odpad ukladať je v prevádzke pred
uskutočnením prepravy a prevádzkovateľ tohto úložiska má povolenie na prijatie
prepravovaného rádioaktívneho odpadu.
(14) Ustanovenia odsekov 1 až 11 a 13 sa primerane vzťahujú aj na nakladanie s vyhoretým
jadrovým palivom, pričom držiteľ povolenia, ktorý vyhoreté jadrové palivo vyprodukoval,
zodpovedá za nakladanie s týmto vyhoretým jadrovým palivom až po jeho odovzdanie a jeho
prevzatie na úložisko.
(15) Podrobnosti o požiadavkách na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom s dôrazom na
jeho skladovanie a ukladanie a na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich produkcie,
roztriedenia rádioaktívnych odpadov do tried a podrobnosti o požiadavkách pri ich dovoze, o
požiadavkách na rozsah a obsah dokumentácie pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, o
požiadavkách na zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, o požiadavkách na
evidenciu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá úrad.
§ 22
Uzatvorenie úložiska a inštitucionálne opatrenia
(1) Uzatvorenie úložiska sú administratívne a technické činnosti po ukončení umiestňovania
rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska vrátane záverečných
stavebných alebo iných prác potrebných na uvedenie úložiska do dlhodobo bezpečného stavu.
(2) Inštitucionálna kontrola je súbor činností, ktorými právnická osoba podľa § 3 ods. 9
zabezpečuje kontrolu vstupu na územie úložiska a kontrolu a údržbu funkčnosti jeho bariér po
uzatvorení úložiska v čase ustanovenom v bezpečnostnej dokumentácii.
(3) Povolenie na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu vydá úrad po predložení
písomnej žiadosti držiteľa povolenia na prevádzku úložiska doloženej dokumentáciou
Stránka 29 / 63
30. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
uvedenou v prílohe č. 1 bode E.
(4) Držiteľ povolenia vykonáva opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa po uzatvorení úložiska
a) uchovávali záznamy,
b) vykonávala inštitucionálna kontrola úložiska,
c) vykonal nápravný zásah, ak je to nevyhnutné v prípade neplánovaného úniku
rádioaktívnych látok.
(5) Rozsah záznamov podľa odseku 4 písm. a) a rozsah inštitucionálnej kontroly podľa odseku
4 písm. b) určí úrad v podmienkach povolenia.
(6) Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovenia dokumentácie uvedenej v prílohe č.
1 bode E ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
ŠIESTA ČASŤ
JADROVÁ BEZPEČNOSŤ, ODBORNÁ SPÔSOBILOSŤ, SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY,
FYZICKÁ OCHRANA, PREVÁDZKOVÉ UDALOSTI A HAVARIJNÁ PRIPRAVENOSŤ
§ 23
Jadrová bezpečnosť
(1) Držiteľ povolenia zodpovedá za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť. Tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
(2) Držiteľ povolenia je povinný
a) udržiavať finančné zdroje a ľudské zdroje na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti,
vrátane vhodných pracovných podmienok a nevyhnutnej inžinierskej a technickej podpornej
činnosti vo všetkých oblastiach súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou,
b) plniť oznamovacie povinnosti vo vzťahu k úradu, ako aj nepretržite plniť a pravidelne
vyhodnocovať požiadavky na jadrovú bezpečnosť na účel zvyšovania jadrovej bezpečnosti
na najvyššiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň pri uplatňovaní kultúry bezpečnosti,
c) pri hodnotení bezpečnosti prevádzky jadrového zariadenia, ako aj pri hodnotení zmien
jadrového zariadenia vychádzať z predprevádzkovej bezpečnostnej správy a z príslušnej
dokumentácie podľa príloh č. 1 a 2 a túto neodkladne aktualizovať v súlade s realizovanými
zmenami,
d) bezpečnostným aspektom venovať prednostnú pozornosť pred všetkými ostatnými
aspektmi povolenej činnosti,
e) počas prevádzky a počas etapy vyraďovania jadrového zariadenia zvyšovať jadrovú
bezpečnosť na najvyššiu rozumne dosiahnuteľnú úroveň a vykonávať pravidelné,
komplexné a systematické hodnotenie jadrovej bezpečnosti s prihliadnutím na aktuálny stav
poznatkov v oblasti hodnotenia jadrovej bezpečnosti a prijímať opatrenia na odstránenie
zistených nedostatkov a na elimináciu ich výskytu v budúcnosti,
f) vykonávať hodnotenie jadrovej bezpečnosti podľa písmena e) v intervaloch a v rozsahu
ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad,
g) na vykonávanie činností na jadrovom zariadení, a to na obsluhu, údržbu, kontrolu a
skúšky vybraných zariadení vydať a dodržiavať prevádzkové predpisy, ktoré musia byť v
súlade s podmienkami povolenia; držiteľ povolenia je povinný prevádzkové predpisy
aktualizovať podľa stavu jadrového zariadenia,
h) realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v § 2 písm. v) po vydaní súhlasu úradu
a v prípadoch uvedených v osobitných predpisoch21) aj po stanovisku Európskej komisie,
i) realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v § 2 písm. w) len po ich
Stránka 30 / 63
31. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
predchádzajúcom ohlásení úradu a po posúdení úradom podľa § 4 ods. 2 písm. g) druhého
bodu,
j) viesť samostatnú evidenciu o zmenách na jadrovom zariadení podľa § 2 písm. v) alebo
w),
k) vytvoriť systém riadenia dočasných a trvalých zmien tak, aby
1. zmeny boli riadne navrhnuté, preskúmané, kontrolované a zavedené po zohľadnení
povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. s) a
2. pri realizácii týchto zmien boli splnené požiadavky na jadrovú bezpečnosť,
l) vykonávať zmeny tak, aby počet dočasných zmien uskutočnených súčasne bol
udržiavaný na najnižšej možnej úrovni,
m) vykonať
1. pre každú zmenu predbežné hodnotenie jej vplyvu na jadrovú bezpečnosť,
2. následné úplné hodnotenie vplyvu zmeny na jadrovú bezpečnosť; následné
hodnotenie nie je potrebné vykonať, ak predbežné hodnotenie preukáže, že zmena
nemá žiadny vplyv na jadrovú bezpečnosť,
3. hodnotenie zmeny v príslušnej dokumentácii,
n) vytvoriť systém, ktorý umožní zamestnancom nahlásiť a podávať správy o udalostiach s
potenciálnym vplyvom na jadrovú bezpečnosť, a ktorý tiež požaduje od zamestnancov
hlásenie všetkých udalostí, umožní a motivuje zamestnancov podávať príslušnej úrovni
riadenia správy o všetkých udalostiach s potenciálnym vplyvom na jadrovú bezpečnosť,
o) vyhodnocovať prevádzkové skúsenosti na účel identifikácie skrytého narušenia úrovne
jadrovej bezpečnosti alebo potenciálnych prekurzorov a možných trendov k znižovaniu
jadrovej bezpečnosti alebo bezpečnostných rezerv,
p) zabezpečiť zisťovanie príčin prevádzkových udalostí a vyhodnocovanie prevádzkových
skúseností vrátane príslušnej kvalifikácie zamestnancov,
q) vytvoriť systém na vyhodnocovanie a uchovávanie informácií týkajúcich sa spätnej väzby
z prevádzkových skúseností tak, aby zamestnanci zodpovední za spätnú väzbu mohli
kedykoľvek jednoducho tieto informácie vyhľadávať a vyhodnocovať,
r) pravidelne vyhodnocovať a zdokumentovať účinnosť zavedeného systému spätnej väzby
na účel splnenia cieľov podľa písmena q) na základe ukazovateľov a kritérií určených
držiteľom povolenia alebo nezávislou fyzickou osobou alebo právnickou osobou,
s) udržiavať primeraný kontakt s právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré sa
podieľali na projektovaní a výstavbe jadrového zariadenia s cieľom poskytnutia spätnej
informácie o prevádzkových skúsenostiach a získania odbornej pomoci v prípade
prevádzkových udalostí.
(3) Povinnosti podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahujú na držiteľa povolenia vydaného podľa § 5 ods.
3 písm. b) až d) pre všetky druhy jadrových zariadení, ako aj na držiteľa povolenia podľa § 5
ods. 3 písm. e) primerane tak, ako to umožňuje rozsah a obsah povolenia.
(4) Držiteľ povolenia je povinný na účel zvyšovania úrovne jadrovej bezpečnosti používať
pravdepodobnostné hodnotenie jadrovej bezpečnosti, ktoré je zamerané na identifikáciu,
kvantifikáciu, kvalifikáciu a zhodnotenie ťažiskových ukazovateľov a aspektov jadrovej
bezpečnosti a ich vzájomného pôsobenia, pričom je nevyhnutné zohľadniť parametre, rozsah
vhodnosti a objektívne obmedzenia pravdepodobnostného hodnotenia v závislosti od druhu
jadrového zariadenia.
(5) Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví
a) podrobnosti o technických, organizačných, administratívnych, finančných a
Stránka 31 / 63
32. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
personálnych požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení pri ich
umiestňovaní, projektovaní, výstavbe, uvádzaní do prevádzky, prevádzke, vyraďovaní a
uzatvorení úložiska,
b) kritériá pre kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried,
c) podrobnosti o hodnotení rozsahu, obsahu a vplyvov zmien,
d) podrobnosti o vyhodnocovaní, dokumentovaní, rozsahu spätnej väzby,
e) rozsah a obsah pravdepodobnostného hodnotenia jadrovej bezpečnosti, ukazovatele a
parametre jadrovej bezpečnosti ním sledované.
§ 24
Odborná spôsobilosť
(1) Odborná spôsobilosť je súhrn odborných vedomostí, praktických skúseností, znalostí
všeobecne záväzných právnych predpisov a prevádzkových predpisov vydaných držiteľom
povolenia, potrebných na výkon pracovných činností zamestnanca držiteľa povolenia. Odborná
spôsobilosť sa získava úspešným absolvovaním odbornej prípravy v špecializovanom
zariadení.
(2) Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn odborných vedomostí, praktických skúseností,
zásadných postojov a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a prevádzkových
predpisov vydaných držiteľom povolenia na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti, ktorá je nutná
na výkon pracovných činností s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť.
(3) Vykonávať pracovné činnosti, ktoré majú vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení,
môžu len odborne spôsobilí zamestnanci, ktorých odbornú spôsobilosť preverila odborná
komisia zriadená prevádzkovateľom špecializovaného zariadenia a vydala im osvedčenie o
odbornej spôsobilosti.
(4) Vybraní zamestnanci držiteľa povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky,
prevádzku jadrového zariadenia alebo vyraďovanie sú zamestnanci vykonávajúci pracovné
činnosti, ktoré majú priamy vplyv na jadrovú bezpečnosť, majú vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa získané v Slovenskej republike alebo na území členských štátov,30) ukončili
odbornú prípravu, sú zdravotne spôsobilí a psychicky spôsobilí, ktorých osobitnú odbornú
spôsobilosť preverila skúšobná komisia zriadená úradom a úrad im vydal preukaz o osobitnej
odbornej spôsobilosti.
(5) Preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti vydá úrad na základe žiadosti držiteľa povolenia
podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d) po splnení kvalifikačných požiadaviek podľa odsekov 2 a 4,
preukázaní zdravotnej spôsobilosti,31) psychickej spôsobilosti, ukončení odbornej prípravy a
úspešnom vykonaní skúšky pred skúšobnou komisiou zriadenou úradom.
(6) Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) a j) je povinný zabezpečiť pravidelné
prehliadky zamestnancov32) zamerané na zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť, ak
je potrebná na výkon pracovných činností zamestnancov.
(7) Prevádzkovateľ špecializovaného zariadenia môže vykonávať odbornú prípravu
zamestnancov držiteľov povolení len na základe povolenia. Odborná príprava sa vykonáva v
súlade so schváleným systémom prípravy podľa programov prípravy.
(8) Povolenie prevádzkovateľovi špecializovaného zariadenia vydáva úrad na základe
písomnej žiadosti po posúdení technického vybavenia používaného pri tejto príprave a
odbornej spôsobilosti zamestnancov žiadateľa o povolenie.
(9) Zamestnanci prevádzkovateľa špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú
teoretickú prípravu vybraných zamestnancov a ich výcvik na simulátore (ďalej len „lektori“),
môžu túto činnosť vykonávať len na základe preukazu o odbornej spôsobilosti v oblasti danej
odbornej prípravy. Podrobnosti o overovaní a podmienky overenia odbornej spôsobilosti
lektorov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
Stránka 32 / 63
33. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
(10) Zamestnanci prevádzkovateľa špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú
prípravu vybraných zamestnancov alebo odborne spôsobilých zamestnancov počas ich stáže
a výcviku na pracovnom mieste (ďalej len „inštruktori“), môžu túto činnosť vykonávať po
splnení kvalifikačných požiadaviek ustanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise,
ktorý vydá úrad.
(11) Povolenie na odbornú prípravu podľa odseku 8 vydáva úrad na päť rokov.
(12) Ak občan členského štátu s kvalifikovaným povolaním podľa prílohy č. 4 má záujem o
voľné pracovné miesto v jadrových zariadeniach v Slovenskej republike, nemôže byť
diskriminovaný na základe národnosti alebo štátnej príslušnosti.
(13) Na účely tohto zákona sa kvalifikovaným povolaním podľa prílohy č. 4 rozumie regulované
povolanie podľa osobitného predpisu,33) ak tento zákon neustanovuje inak.
(14) Na účely tohto zákona osobitným školením, na základe ktorého získa občan členského
štátu osobitné vedomosti z oblasti jadrovej energie podľa prílohy č. 4, sa rozumie regulované
vzdelávanie podľa osobitného predpisu,34) ak tento zákon neustanovuje inak.
(15) Na účely tohto zákona sa regulované vzdelávanie uznáva podľa osobitného predpisu,35)
ak tento zákon neustanovuje inak.
(16) Odborná kvalifikácia v oblasti jadrovej energetiky s vplyvom na jadrovú bezpečnosť na
základe uznaného regulovaného vzdelávania podľa odseku 14 je rovnocenná s odbornou
spôsobilosťou podľa odseku 1, ak tento zákon alebo osobitný predpis36) neustanovuje inak.
(17) Odborná kvalifikácia v oblasti jadrovej energetiky s priamym vplyvom na jadrovú
bezpečnosť na základe uznaného regulovaného vzdelávania podľa odseku 14 je rovnocenná s
osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa odseku 2, ak tento zákon alebo osobitný predpis36)
neustanovuje inak.
(18) Podrobnosti o odbornej príprave, o činnostiach odborne spôsobilých zamestnancov a
vybraných zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3 písm. b) až g) a j) a o ich
poverovaní na výkon pracovných činností, o podmienkach overovania ich odbornej spôsobilosti
a osobitnej odbornej spôsobilosti vrátane vydávaní preukazov o osobitnej odbornej
spôsobilosti, o zriaďovaní odbornej komisie a skúšobnej komisie, o dokumentácii potrebnej k
žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 8, o požiadavkách na lektorov odbornej prípravy a
inštruktorov odbornej prípravy a o podmienkach overovania ich odbornej spôsobilosti vrátane
vydávaní preukazov o odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá úrad.
§ 25
Systém manažérstva kvality
(1) Žiadateľ o súhlas alebo žiadateľ o povolenie a držiteľ súhlasu alebo držiteľ povolenia na
činnosti podľa § 5 ods. 2 a ods. 3 písm. a) až g), j) a k) je povinný vytvoriť, zdokumentovať,
zaviesť, udržiavať a preskúmavať systém manažérstva kvality, dodržiavať dokumentáciu
systému manažérstva kvality, ako aj zlepšovať jeho efektívnosť, a to aj vtedy, ak tieto činnosti
vykonáva pre žiadateľa o povolenie alebo pre držiteľa povolenia tretia osoba.
(2) Žiadateľ o povolenie a držiteľ povolenia je povinný určiť a dodržiavať požiadavky na kvalitu
jadrových zariadení a vybraných zariadení v oblasti využívania jadrovej energie vrátane
dodávok zariadení a služieb, kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried.
(3) Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 určujú záväzné technické parametre ovplyvňujúce
jadrovú bezpečnosť, interval a spôsob ich kontroly, odolnosť voči prevádzkovým médiám,
pracovnému prostrediu a vnútorným vplyvom a vonkajším vplyvom.
(4) Požiadavky na kvalitu podľa odseku 2 musia zodpovedať významu zariadení a významu
činností z hľadiska jadrovej bezpečnosti.
(5) Žiadateľ o povolenie a držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť finančné, technické a ľudské
Stránka 33 / 63
34. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
zdroje na vytvorenie a udržanie systému manažérstva kvality, pričom tieto zdroje musia byť v
súlade so zdrojmi na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti.
(6) Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o požiadavkách
na
a) rozsah, obsah, hierarchiu, štruktúru a preskúmavanie systému manažérstva kvality
žiadateľa o povolenie a držiteľa povolenia,
b) rozsah, obsah, hierarchiu a štruktúru jeho dokumentácie,
c) kvalitu jadrových zariadení,
d) kvalitu vybraných zariadení a podrobnosti o rozsahu ich schvaľovania.
§ 26
Fyzická ochrana
(1) Neoprávnená činnosť s jadrovými zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi
materiálmi a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom je
činnosť vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávaná s cieľom poškodiť, zničiť,
nezákonne nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia,
rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo.
(2) Sabotáž je akýkoľvek úmyselný čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým
materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému
jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo alebo
nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok život, zdravie alebo majetok obyvateľstva alebo
životné prostredie.
(3) Za fyzickú ochranu zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu povolenej činnosti.
(4) Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť, aby osoby, ktoré sa s jeho súhlasom zdržujú v
jadrovom zariadení alebo sa podieľajú na činnostiach podľa § 12 a 21, alebo sa podieľajú na
preprave rádioaktívnych materiálov, dodržiavali požiadavky fyzickej ochrany.
(5) Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť preverenie
a) bezúhonnosti osôb vstupujúcich do jadrového zariadenia alebo zúčastňujúcich sa na
preprave rádioaktívnych materiálov okrem
1. osôb, u ktorých sa bezúhonnosť vyžaduje a preukazuje na účel výkonu činností podľa
osobitných predpisov,37) a osôb nimi sprevádzaných alebo
2. osôb sprevádzaných určenými zamestnancami držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3
písm. b) až g) a j),
b) bezúhonnosti a spoľahlivosti osôb prichádzajúcich do styku s jadrovými materiálmi I. a II.
kategórie, osôb zabezpečujúcich fyzickú ochranu, osôb vstupujúcich bez sprevádzania
určenými zamestnancami držiteľa povolenia do vnútorného priestoru jadrových zariadení,
c) zdravotnej a psychickej spôsobilosti všetkých osôb, ktoré výkonom pracovnej činnosti
môžu mať vplyv na jadrovú bezpečnosť.
(6) V jadrových zariadeniach, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály zaradené do I. alebo
II. kategórie podľa osobitného predpisu,37a) je držiteľ povolenia povinný zabezpečiť, že na
povolenie a kontrolu vstupov osôb do stráženého a vnútorného priestoru sa použije
identifikácia osôb na základe biometrických údajov.37b) Osoby vstupujúce do jadrového
zariadenia alebo osoby vystupujúce z jadrového zariadenia sú povinné strpieť identifikáciu
prostredníctvom biometrických údajov. Ak tieto osoby odmietnu strpieť takúto identifikáciu,
držiteľ povolenia je povinný zamedziť ich vstupu do alebo výstupu z jadrového zariadenia.
Držiteľ povolenia vedie, spracúva, uchováva a likviduje biometrické údaje podľa osobitného
predpisu.37c)
Stránka 34 / 63
35. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
(7) Držiteľ povolenia spracúva, eviduje a uchováva údaje poskytnuté na povolenie vstupov a
výstupov osôb a vjazdov a výjazdov vozidiel vrátane údajov o vstupoch a výstupoch a
vjazdoch a výjazdoch do a z jadrového zariadenia podľa odseku 6. Držiteľ povolenia vedie
databázu údajov o vstupoch a výstupoch osôb a vjazdoch a výjazdoch vozidiel a tieto údaje
uchováva sedem rokov od ich zaznamenania; údaje z databázy držiteľ povolenia sprístupní
štátnemu orgánu, ktorý plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku
a bezpečnosti štátu na základe jeho žiadosti.
(8) Pri neoprávnenom vstupe do jadrového zariadenia, neoprávnenej činnosti na jadrovom
zariadení, neoprávnenej činnosti pri preprave rádioaktívnych materiálov alebo hrozbe
uskutočnenia takejto činnosti poskytuje na požiadanie držiteľa povolenia pomoc v rozsahu
svojej pôsobnosti Policajný zbor.
(9) Pri zistení skutočností podľa odseku 8 je držiteľ povolenia povinný vykonať nevyhnutné
opatrenia a neodkladne informovať Policajný zbor a úrad.
(10) Ak držiteľ povolenia nie je schopný zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia,
jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, so schválenou dokumentáciou a s podmienkami
povolenia, je povinný ju na základe preukázateľnej žiadosti zabezpečiť v súčinnosti s
Policajným zborom. Policajný zbor je povinný na zmluvnom základe takejto žiadosti vyhovieť.
(11) Podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie fyzickej ochrany vrátane zaradenia
jadrového zariadenia alebo jadrového materiálu do kategórií na zabezpečenie fyzickej ochrany
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 27
Prevádzkové udalosti na jadrovom zariadení a udalosti pri preprave rádioaktívnych
materiálov
(1) Prevádzková udalosť je udalosť, pri ktorej došlo na jadrovom zariadení k ohrozeniu alebo
porušeniu jadrovej bezpečnosti počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, počas
jeho prevádzky, počas etapy vyraďovania alebo počas uzatvorenia úložiska.
(2) Udalosť pri preprave je udalosť pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorá spôsobila
nesúlad s požiadavkami na jadrovú bezpečnosť pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(3) Prevádzkové udalosti a udalosti pri preprave sa delia na
a) poruchu, ktorá spôsobila
1. ohrozenie jadrovej bezpečnosti bez priameho ohrozenia plnenia bezpečnostných
funkcií,
2. narušenie bezpečnostných bariér alebo iných bezpečnostných opatrení bez priamych
následkov,
3. vyvolanie plynutia limít a podmienok bezpečnej prevádzky a bezpečného vyraďovania,
4. porušenie limít a podmienok bez priamych následkov na plnenie bezpečnostných
funkcií,
5. aktiváciu bezpečnostných systémov alebo ich aktiváciu zo skutočných príčin, ale bez
priamych následkov,
6. porušenie technických podmienok alebo prepravných predpisov pri preprave bez
priamych následkov,
7. iné narušenie spoľahlivosti zariadení vyžadujúce nápravné opatrenia na odstránenie
následkov,
8. únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia, pri ktorom nie sú prekročené
limity ožiarenia,2)
Stránka 35 / 63
36. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
b) nehodu, ktorá spôsobila
1. ohrozenie alebo narušenie plnenia bezpečnostných funkcií,
2. zlyhanie bezpečnostných systémov alebo aktiváciu bezpečnostných systémov zo
skutočných príčin, ktorá vyžaduje opatrenia na odstránenie následkov,
3. závažné narušenie alebo zlyhanie bezpečnostných bariér,
4. únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia s prekročením limít ožiarenia,2)
c) haváriu, ktorá spôsobila únik rádioaktívnych látok, ktorý vyžaduje uplatnenie opatrení na
ochranu obyvateľstva.
(4) Držiteľ povolenia je povinný
a) vypracovať záväzné postupy na riešenie udalostí podľa odseku 3,
b) včas vykonať preventívne a zabezpečovacie opatrenia a bezodkladne odstraňovať stavy,
ktoré by mohli ohroziť jadrovú bezpečnosť, život alebo zdravie osôb,
c) ohlasovať úradu nedostatky zistené pri prevádzke, údržbe alebo kontrole, ktoré by mohli
viesť k vzniku udalostí podľa odseku 3,
d) ohlasovať udalosti podľa odseku 3 úradu, a ak ide o nehody a havárie pri uvádzaní
jadrového zariadenia do prevádzky, pri prevádzke jadrového zariadenia a jeho vyraďovaní,
aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej
republiky, zisťovať ich príčiny a vykonávať nápravné opatrenia,
e) na základe výsledkov analýz príčin prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave
rádioaktívnych materiálov, sformulovať závery, zvážiť dobrú prax v danej oblasti a
bezodkladne prijať nápravné opatrenia s cieľom zabrániť opakovaniu udalosti a rozvoju
podmienok znižujúcich jadrovú bezpečnosť; o výsledkoch analýz a nápravných opatreniach
je držiteľ povolenia povinný preukázateľne poučiť svojich zamestnancov,
f) informovať verejnosť o nehode, havárii, opatreniach na ochranu zdravia a o činnostiach,
ktoré je potrebné vykonať v prípade takejto nehody alebo havárie.
(5) Nehodu alebo haváriu pri preprave je držiteľ povolenia povinný ohlásiť úradu, Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
a Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.
(6) Úrad zisťuje príčiny a okolnosti vzniku nehôd a havárií, ako aj vybraných porúch.
(7) Podrobnosti o spôsobe ohlasovania prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave,
podrobnosti o zisťovaní ich príčin ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
úrad.
§ 28
Havarijné plánovanie a havarijná pripravenosť
(1) Havarijné plánovanie je súbor opatrení a postupov na zisťovanie a zdolávanie nehôd alebo
havárií na jadrových zariadeniach a na zisťovanie a zmierňovanie a odstraňovanie následkov
úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri nakladaní s jadrovými materiálmi, s
rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom a pri preprave rádioaktívnych
materiálov.
(2) Havarijné plány sa delia na
a) predbežný vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území
jadrového zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení počas jeho alebo ich výstavby,
b) vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového
zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení, ktoré prevádzkuje jeden držiteľ povolenia, a
väzbu na plán ochrany obyvateľstva,38)
Stránka 36 / 63
37. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
c) plán ochrany obyvateľstva, ktorý obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva v oblasti
ohrozenia počas úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia, ako aj väzbu na
vnútorný havarijný plán,
d) havarijný dopravný poriadok, ktorý obsahuje opatrenia počas nehody alebo havárie pri
preprave rádioaktívnych materiálov.
(3) Havarijné plány musia zohľadňovať nehody alebo havárie vrátane menej pravdepodobných
havárií s veľmi vážnymi vplyvmi na zdravie alebo majetok obyvateľstva a životné prostredie v
oblasti ohrozenia, ktoré vyžadujú zavedenie opatrení na prekonanie alebo zmiernenie
následkov nehôd alebo havárií na území alebo mimo územia jadrového zariadenia alebo pri
preprave rádioaktívnych materiálov vrátane princípov koordinácie činností orgánov alebo
právnických osôb zúčastnených na prekonávaní alebo zmierňovaní následkov nehôd alebo
havárií.
(4) Držiteľ povolenia je povinný prijať preventívne opatrenia, ako aj opatrenia na zdolanie alebo
zmiernenie následkov nehôd a havárií jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych
materiálov. O opatreniach a postupoch je držiteľ povolenia povinný informovať verejnosť.
(5) Na zabezpečenie povinností podľa odseku 4 je držiteľ povolenia povinný zriadiť osobitné
pracovisko a vytvoriť potrebnú organizačnú štruktúru.
(6) Úrad schvaľuje veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením pre každé jadrové
zariadenie na základe žiadosti v konaní o udelenie príslušného povolenia. Na základe
schválenej veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením obvodné úrady v sídlach krajov
dotknuté havarijným plánovaním rozhodnutím zaradia obce do oblasti ohrozenia. Ak je jedna
osoba žiadateľom o príslušné povolenie vo vzťahu k viacerým jadrovým zariadeniam
nachádzajúcim sa na území, pre ktoré bol vypracovaný aj spoločný vnútorný havarijný plán,
považujú sa tieto jadrové zariadenia za jedno jadrové zariadenie a oblasť ohrozenia je len
jedna spoločná.
(7) Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia alebo
vyraďovanie je povinný zabezpečiť systémy monitorovania jadrového zariadenia, ako aj v
oblasti ohrozenia.
(8) Orgány štátnej správy, obce, fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným
plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracúvaní havarijných plánov v rámci svojej
pôsobnosti a poskytovať si navzájom potrebné podklady.
(9) Žiadateľ o vydanie povolenia je povinný predložiť úradu na schválenie vnútorný havarijný
plán po jeho posúdení Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky najneskôr osem
mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a
následne každých päť rokov na opätovné schválenie.
(10) Plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia sú povinné obvodné úrady v sídlach
krajov predložiť úradu na posúdenie najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom
uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné
posúdenie.
(11) Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný predložiť
havarijný dopravný poriadok na posúdenie úradu najneskôr šesť mesiacov pred prvým
plánovaným uskutočnením prepravy rádioaktívnych materiálov a následne každých päť rokov
na opätovné posúdenie.
(12) Držitelia povolení alebo obvodné úrady v sídlach krajov sú povinné predložiť havarijné
plány na opätovné posúdenie alebo schválenie v termíne kratšom ako päť rokov, ak nastali
zmeny jadrového zariadenia podľa § 2 písm. v), organizačnej štruktúry podľa odseku 5 alebo
prostriedkov určených na zvládnutie nehody alebo havárie jadrového zariadenia alebo pri
preprave rádioaktívnych materiálov, zmeny vo veľkosti oblasti ohrozenia, zmeny vo veľkosti
spoločnej oblasti ohrozenia alebo zmeny v zabezpečení prepravy rádioaktívnych materiálov,
alebo zmeny na základe výsledkov cvičení a kontrol.
Stránka 37 / 63
38. (13) Havarijný plán podľa odseku 2
a) písm. a) a b) schvaľuje úrad,
b) písm. c) schvaľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
c) písm. d) schvaľuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky.
(14) Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, pred predložením
havarijných plánov spracovaných podľa odseku 2 písm. d) na posúdenie úradom, požiada o
vyjadrenie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
(15) Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oznámiť Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky harmonogram prepravy vyhoretého jadrového paliva najneskôr 10
dní pred uskutočnením prepravy.
(16) Schválené havarijné plány a schválené veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením sú
záväzné pre orgány štátnej správy, obce, ako aj pre fyzické osoby a právnické osoby dotknuté
havarijným plánom.
(17) Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oboznámiť osoby
podieľajúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov s havarijným dopravným poriadkom a
zaškoliť určené osoby na výkon funkcií podľa havarijného dopravného poriadku. Ostatné osoby
zúčastňujúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov musí držiteľ povolenia poučiť o ich
povinnostiach, ak vznikne nehoda a havária pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(18) Dotknuté orgány štátnej správy a obce sú povinné oboznámiť verejnosť v oblasti
ohrozenia s opatreniami na ochranu obyvateľstva pre prípad nehody alebo havárie jadrového
zariadenia alebo nehody a havárie pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(19) Dotknuté orgány štátnej správy a obce, ako aj právnické osoby a fyzické osoby sú
povinné zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva alebo
havarijným dopravným poriadkom na precvičovaní a uskutočňovaní ochranných opatrení a v
určenom rozsahu aj na likvidácii následkov nehôd alebo havárií jadrových zariadení alebo
nehôd alebo havárií pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(20) Realizáciu cvičení a hodnotenie priebehu a následkov nehôd alebo havárií jadrových
zariadení a pri preprave rádioaktívnych materiálov a prípravu návrhov opatrení alebo
odporúčaní na ďalší postup zabezpečuje úrad na svojom pracovisku vybavenom potrebnými
technickými prostriedkami; návrhy opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup úrad zasiela
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a obvodným úradom v sídle kraja v oblasti ohrozenia.
(21) Držiteľ povolenia je povinný na vlastné náklady a orgány štátnej správy a ich podriadené
organizácie sú povinné bezodplatne poskytovať úradu vo forme, rozsahu a spôsobom, ako sú
požadované úradom, údaje potrebné na zabezpečenie havarijnej pripravenosti, na prípravu a
realizáciu cvičení, na hodnotenie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a pri preprave
rádioaktívnych materiálov a na prognózu ich vývoja, ako sú technologické údaje jadrových
zariadení, údaje z radiačného monitorovania, meteorologické údaje a ďalšie údaje.
(22) Podrobnosti o obsahu havarijných plánov, podrobnosti o postupe pri ich predkladaní a
schvaľovaní, opatreniach, postupoch a činnostiach vrátane stanovenia stupňov závažnosti
udalostí podľa medzinárodných kritérií, podrobnosti o informovaní úradu a verejnosti,
podrobnosti o náležitostiach podkladov potrebných k žiadosti o schválenie veľkosti oblasti
ohrozenia, veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia vrátane termínu predloženia žiadosti,
podrobnosti o systémoch monitorovania, podrobnosti o školeniach, o precvičovaní a o
aktualizácii havarijných plánov, podrobnosti o poskytovaných dátach a časovom priebehu
nehody alebo havárie na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
SIEDMA ČASŤ
Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
Stránka 38 / 63
39. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
ZODPOVEDNOSŤ ZA JADROVÚ ŠKODU A JEJ FINANČNÉ KRYTIE
§ 29
Zodpovednosť za jadrovú škodu
(1) Na účely zodpovednosti za jadrovú škodu sa použijú ustanovenia medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná.39) Ustanovenia všeobecných predpisov o
zodpovednosti za škodu40) sa použijú len vtedy, ak medzinárodná zmluva alebo tento zákon
neustanovujú inak.
(2) Držiteľ povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, prevádzku jadrového
zariadenia okrem úložísk a držiteľ povolenia na etapu vyraďovania alebo držiteľ povolenia na
prepravu rádioaktívnych materiálov je zodpovedný za jadrovú škodu podľa medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná podľa odseku 1.
(3) Ak je jedna osoba držiteľom povolenia podľa odseku 2 pre viacero jadrových zariadení
nachádzajúcich sa na území, pre ktoré bol schválený aj spoločný vnútorný havarijný plán,
považujú sa tieto jadrové zariadenia na účely zodpovednosti za jadrovú škodu za jedno
jadrové zariadenie. Za jedno jadrové zariadenie nemožno však považovať viac jadrových
zariadení nachádzajúcich sa na tom istom území, ktorých prevádzkovateľmi sú rôzni držitelia
povolenia, aj keď tieto zariadenia na seba technicky nadväzujú.
(4) Pri určovaní rozsahu a spôsobu náhrady jadrovej škody sa použijú ustanovenia
všeobecných predpisov o zodpovednosti za škodu.40) Na určenie jadrovej škody sa použijú
predpisy platné v dobe vzniku jadrovej udalosti, ktorá jadrovú škodu spôsobila. Právo na
náhradu jadrovej škody sa premlčí, ak nárok na jej náhradu nebol uplatnený v lehote troch
rokov odo dňa, keď sa poškodený o udalosti, ktorá viedla k jadrovej škode, a o tom, kto za ňu
zodpovedá, dozvedel alebo mohol dozvedieť, najneskôr však v lehote 20 rokov odo dňa vzniku
takejto udalosti, prípadne po uplynutí platnosti poistenia, ak bola platnosť poistenia dlhšia.
(5) Jadrovou škodou je tiež škoda, ktorá vznikla vynaložením nákladov na nevyhnutné
opatrenia na odvrátenie alebo zníženie ožiarenia alebo na obnovenie predošlého alebo
obdobného stavu životného prostredia, ak tieto opatrenia boli vyvolané v dôsledku jadrovej
udalosti a povaha veci to umožňuje.
(6) Držiteľ povolenia podľa odseku 2 zodpovedá za jadrovú škodu spôsobenú každou
jednotlivou jadrovou udalosťou, ak ide o
a) jadrové zariadenia s jadrovým reaktorom alebo jadrovými reaktormi na energetické účely
počas uvádzania do prevádzky a počas prevádzky do 300 000 000 eur,
b) ostatné jadrové zariadenia počas uvádzania do prevádzky a počas prevádzky, prepravy
rádioaktívnych materiálov a všetky jadrové zariadenia v etape vyraďovania do 185 000 000
eur.
§ 30
Finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu
(1) Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť krytie svojej zodpovednosti za jadrovú škodu do
hodnoty ustanovenej v § 29 ods. 6 poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky.
(2) Poistenie sa uzatvára alebo iná finančná zábezpeka sa ustanovuje zvlášť pre každé
jadrové zariadenie alebo prepravu rádioaktívnych materiálov po zohľadnení odseku 4 a § 15
ods. 11.
(3) Krytie zodpovednosti prevádzkovateľa za jadrovú škodu podľa odseku 1 musí trvať počas
doby platnosti povolenia podľa § 29 ods. 2 a najmenej 20 rokov po jadrovej udalosti.
(4) Z krytia zodpovednosti za jadrovú škodu sú vyňaté jadrové udalosti spôsobené malými
množstvami jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, pri ktorých sa nepredpokladá
spôsobenie vzniku jadrovej škody. Podrobnosti o maximálnych limitách takýchto množstiev
Stránka 39 / 63
40. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(5) Ak vznikne jadrová udalosť, je držiteľ povolenia povinný písomne oznámiť v oblasti
ovplyvnenej touto udalosťou podľa zistení úradu a ostatných dotknutých orgánov, že za
jadrovú škodu spôsobenú touto udalosťou zodpovedá. Toto písomné oznámenie musí byť
verejne dostupné u držiteľa povolenia, na úrade a vo všetkých obciach v tejto oblasti.
ÔSMA ČASŤ
ŠTÁTNY DOZOR, INŠPEKČNÁ ČINNOSŤ, INŠPEKTORI JADROVEJ BEZPEČNOSTI,
MEDZINÁRODNÉ INŠPEKCIE, SPRÁVNE DELIKTY A PRIESTUPKY
§ 31
Výkon štátneho dozoru, inšpekčná činnosť a inšpektori jadrovej bezpečnosti
(1) Úrad kontroluje dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov vydaných na jeho základe, ako aj dodržiavanie rozsahu a podmienok uvedených v
rozhodnutiach podľa § 4 a plnenie opatrení na odstránenie nedostatkov uvedených v
protokoloch (ďalej len „inšpekčná činnosť“). Inšpekčnú činnosť úrad vykonáva u držiteľov
povolení a u osôb, u ktorých je odôvodnený predpoklad, že využívajú jadrovú energiu na iné
ako mierové účely alebo neoprávnene využívajú jadrovú energiu, alebo u osôb, u ktorých je
dôvodné podozrenie, že porušujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktoré sa
týkajú mierového využívania jadrovej energie a ktorými je Slovenská republika viazaná. Úrad
vykonáva kontrolu aj u osôb, u ktorých vzniklo odôvodnené podozrenie z vykonávania činností
v oblasti využívania jadrovej energie podľa tohto zákona bez povolenia alebo súhlasu.
(2) Inšpekčnú činnosť vykonáva úrad poverenými štátnymi zamestnancami (ďalej len
„inšpektor“).
(3) Inšpektor vykonáva inšpekčnú činnosť v štátnozamestnaneckom pomere v príslušnom
odbore štátnej služby podľa osobitného predpisu37) v služobnom úrade, ktorým je úrad.
Inšpektor musí spĺňať predpoklad vzdelania, nadobudnúť a preukázať príslušné kompetencie a
úspešne vykonať inšpektorskú skúšku, čím splní osobitný kvalifikačný predpoklad.
Inšpektorom v oblastiach zahŕňajúcich utajované skutočnosti môže byť len inšpektor, ktorý
okrem splnenia predpokladov na inšpektora je navyše oprávnený na oboznamovanie sa s
utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu.6)
(4) Zamestnanec úradu, ktorý je pripravovaný na funkciu inšpektora v čase pred vykonaním
inšpektorskej skúšky, má postavenie inšpektora – čakateľa. Inšpekčnú činnosť môže
vykonávať len v sprievode a pod dohľadom inšpektora.
(5) Inšpektorská skúška sa skladá z písomnej a ústnej časti. Inšpektorská skúška sa vykonáva
pred skúšobnou komisiou, ktorej členov vymenuje predseda úradu. Účelom inšpektorskej
skúšky je overiť, či inšpektor – čakateľ pozná a je schopný uplatňovať predpisy potrebné na
výkon inšpekčnej činnosti v odbore, v ktorom bude inšpekčnú činnosť vykonávať.
(6) Výsledok inšpektorskej skúšky skúšobná komisia oznámi inšpektorovi – čakateľovi do 15
dní. O úspešne vykonanej inšpektorskej skúške úrad vydá inšpektorovi – čakateľovi
osvedčenie.
(7) Po úspešne vykonanej inšpektorskej skúške na návrh predsedu skúšobnej komisie
predseda úradu písomne vymenuje inšpektora – čakateľa do funkcie inšpektora a vydá mu
preukaz inšpektora.
(8) Predseda úradu a podpredseda úradu obdržia preukaz inšpektora dňom vymenovania do
funkcie.
(9) Inšpektor sa pri výkone inšpekčnej činnosti preukazuje preukazom inšpektora.
(10) Inšpekčná činnosť sa môže vykonávať len spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie a
bezpečnosť ľudí a životné prostredie.
Stránka 40 / 63
41. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
(11) Inšpektor je oprávnený
a) vstupovať kedykoľvek bez obmedzenia do objektov držiteľov povolení a do priestorov
jadrových zariadení a do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály, špeciálne
materiály a zariadenia alebo sa nakladá s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým
jadrovým palivom, vykonávať v nich inšpekčnú činnosť, presvedčovať sa u odborne
spôsobilých zamestnancov, vybraných zamestnancov, ak práve nevykonávajú činnosť s
priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť, o ich znalostiach predpisov, zisťovať stav,
príčiny a následky prevádzkovej udalosti a udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov,
ako aj kontrolovať stav havarijnej pripravenosti, vykonávať kontrolu dodržiavania jadrovej
bezpečnosti, fyzickej ochrany, dodržiavania prevádzkových predpisov, preverovať odbornú
spôsobilosť zamestnancov držiteľa povolenia a zúčastňovať sa na vyšetrovaní
prevádzkových udalostí a udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov,
b) vykonávať kontrolu, zúčastňovať sa na skúškach a vykonávať úkony s cieľom zisťovať,
či sa dodržiavajú požiadavky vyplývajúce z tohto zákona, všeobecne záväzných právnych
predpisov vydaných na jeho základe a podmienok uvedených v rozhodnutiach úradu a v
protokoloch z inšpekčnej činnosti,
c) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na
výkon inšpekčnej činnosti a požadovať ich kópie a poskytnutie informácií a vysvetlení,
d) po oznámení štatutárnemu orgánu držiteľa povolenia alebo ním poverenému
zamestnancovi odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov
alebo médií, ktoré sa používajú alebo sa s nimi manipuluje, alebo odoberať vzorky zo
životného prostredia,
e) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a
audiodokumentácie potrebnej na výkon inšpekčnej činnosti, ak ich použitie nezakazujú
osobitné predpisy,6)
f) nariadiť zachovanie zariadení, pracovísk, stavieb a objektov alebo ich častí v pôvodnom
stave až do skončenia zisťovania alebo nariadiť zdokumentovanie stavu zariadení,
pracovísk, stavieb a objektov alebo ich častí v čase výkonu inšpekčnej činnosti,
g) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon
inšpekčnej činnosti,
h) po prerokovaní zistených nedostatkov so štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo s
osobou oprávnenou štatutárnym orgánom alebo s fyzickou osobou – držiteľom povolenia
formou protokolu ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov vrátane záväzných
termínov na ich splnenie,
i) odobrať preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti, ak u vybraného zamestnanca zistí
také nedostatky v osobitnej odbornej spôsobilosti alebo v jeho činnosti, ktoré viedli k
ohrozeniu alebo by mohli viesť k priamemu ohrozeniu jadrovej bezpečnosti, alebo odobrať
preukaz o odbornej spôsobilosti, ak u lektora zistí také nedostatky v odbornej spôsobilosti
alebo v jeho činnosti, ktoré viedli alebo by mohli viesť k nedostatočnej odbornej príprave
vybraných zamestnancov držiteľov povolení,
j) vyžadovať informácie preukazujúce plnenie povinností podľa § 23 ods. 2 písm. a).
(12) Odobratý preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti alebo preukaz o odbornej spôsobilosti
inšpektor postúpi na ďalšie konanie úradu. Úrad do jedného mesiaca od ich odobratia
rozhodne o ich odňatí alebo vrátení.
(13) Preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti alebo preukaz o odbornej spôsobilosti možno
odňať na dobu určitú, najviac však na dobu troch rokov, alebo natrvalo. Na dobu určitú sa
odníma, ak je predpoklad na zánik dôvodov, pre ktoré bol odňatý. Jeho vrátenie je podmienené
overením osobitnej odbornej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti zamestnanca a
úspešným absolvovaním skúšky pred skúšobnou komisiou alebo odbornou komisiou. Pri
trvalej strate fyzickej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa preukazu o osobitnej
Stránka 41 / 63
42. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
odbornej spôsobilosti sa tento preukaz odníma natrvalo.
(14) Oprávnenia inšpektora podľa odseku 11 sa v primeranom rozsahu vzťahujú aj na miestne
zisťovanie v konaní o udelenie súhlasu alebo povolenia, ako aj na výkon kontroly u osôb, u
ktorých vzniklo odôvodnené podozrenie z vykonávania činnosti podľa tohto zákona bez
povolenia alebo súhlasu, alebo u osôb, u ktorých je odôvodnené predpokladať, že vykonávajú
činnosti v oblasti využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely.
(15) Ak tento zákon neustanovuje inak, na výkon inšpekčnej činnosti sa vzťahujú základné
pravidlá kontrolnej činnosti uvedené v osobitnom predpise.41)
(16) Inšpekčná činnosť vykonávaná spôsobom a za podmienok uvedených v odsekoch 1 až
15 a uplatňovanie právomocí úradu uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) až e), j), k) a ods. 2 a 3 je
výkonom štátneho dozoru.
§ 32
Zastavenie prevádzky jadrového zariadenia
(1) Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania alebo pri vzniku závažných skutočností dôležitých z
hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti, úrad rozhodne o
obmedzení rozsahu alebo platnosti povolenia alebo uloží držiteľovi povolenia vykonať
nevyhnutné opatrenia, prípadne rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia.
(2) Ak iný orgán rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia z iných dôvodov, ako je
ohrozenie bezpečnosti, je tento orgán povinný uhradiť držiteľovi povolenia náklady potrebné na
zabezpečenie jadrovej bezpečnosti a príslušnú časť nákladov Štátnemu fondu likvidácie
jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi
odpadmi na vyraďovanie jadrového zariadenia, ktoré v dôsledku takéhoto rozhodnutia vznikli.
§ 33
Medzinárodné inšpekcie
(1) Medzinárodná inšpekcia je činnosť, ktorú vykonávajú medzinárodní inšpektori na základe
medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(2) Inšpekčný mandát je dokument oprávňujúci medzinárodných inšpektorov vykonávať
inšpekcie podľa odseku 1.
(3) Každá fyzická osoba alebo právnická osoba je povinná poskytnúť potrebnú súčinnosť
medzinárodným inšpektorom pri inšpekčnej činnosti v rozsahu zodpovedajúcom ich právam
podľa inšpekčného mandátu.
(4) Fyzická osoba alebo právnická osoba dotknutá medzinárodnou inšpekciou má právo
oboznámiť sa s inšpekčným mandátom.
(5) Medzinárodná inšpekcia sa môže vykonávať len spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie a
bezpečnosť ľudí a životné prostredie.
(6) Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa v primeranom rozsahu vzťahujú aj na ďalšie oprávnené
osoby poverené Európskou komisiou, ktoré vykonávajú činnosti podľa osobitného predpisu.42)
(7) Na medzinárodnej inšpekcii sa môže zúčastniť inšpektor úradu, a ak je kontrola
vykonávaná osobami podľa odseku 6, aj zástupcovia ministerstiev a iných ústredných orgánov
štátnej správy v rozsahu ich pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.43)
(8) Ak je to potrebné na účely dosiahnutia cieľa alebo výkonu medzinárodnej inšpekcie, úrad
môže požiadať o súčinnosť Policajný zbor a colné orgány. Úrad v žiadosti uvedie, aký rozsah
súčinnosti požaduje. Policajný zbor a colné orgány sú povinné žiadosti úradu v rozsahu
svojich oprávnení vyhovieť. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, je úrad oprávnený
požiadať príslušný súd o vydanie predbežného opatrenia na vstup medzinárodných
inšpektorov do objektov predmetu medzinárodnej inšpekcie.
Stránka 42 / 63
43. § 34
Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
Priestupky a iné správne delikty
(1) Úrad uloží pokutu až do 2 000 000 eur držiteľovi povolenia, ktorý poruší ustanovenie § 3
ods. 2, 7, 8 alebo 10.
(2) Úrad uloží pokutu až do 1 000 000 eur právnickej osobe, ktorá poruší ustanovenie § 3 ods.
6.
(3) Úrad uloží pokutu až do 332 000 eur držiteľovi povolenia za porušenie povinností
vyplývajúcich mu z § 10 alebo za nedodržanie podmienok uvedených v povolení alebo v
súhlase alebo za nevykonanie opatrení v určených lehotách uložených rozhodnutím úradu
alebo nevykonanie opatrenia inšpektora na odstránenie nedostatkov podľa § 31 ods. 11 písm.
h).
(4) Úrad uloží pokutu až do 33 200 eur právnickej osobe za nesplnenie povinností uložených v
§ 3 ods. 11 a 12, § 12 ods. 2 a 3 a v § 33 ods. 3.
(5) Úrad uloží pokutu až do 16 597 eur držiteľovi povolenia za neoznámenie informácií
významných pre výkon štátneho dozoru alebo za neoznámenie skutočností dôležitých z
hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany, havarijného plánovania alebo za zaradenie
zamestnanca na výkon činností, pre ktoré nespĺňa podmienku odbornej spôsobilosti alebo
osobitnej odbornej spôsobilosti.
(6) Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá poruší ustanovenie § 3 ods. 6 alebo nesplní
povinnosti uložené v § 3 ods. 11 a 12, v § 12 ods. 2 a 3 a v § 33 ods. 3. Úrad uloží za tieto
priestupky pokutu do 3 320 eur. V konaní o priestupku úrad postupuje podľa osobitného
predpisu.44)
(7) Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená
pokuta, možno uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty, ktorú je možné podľa
odsekov 1 až 5 uložiť.
(8) Konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 5 možno začať do jedného roka odo dňa,
keď úrad zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu
povinnosti došlo.
(9) Pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa odsekov 1 až 5 sa prihliada najmä na
závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a
prístup dozorovaných subjektov alebo dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb pri
odstraňovaní následkov nedostatkov a k prijatým opatreniam. V odôvodnených prípadoch
môže úrad od uloženia pokuty upustiť.
(10) Uložením pokuty držiteľovi povolenia alebo iným fyzickým osobám alebo právnickým
osobám zostáva nedotknutá ich trestná zodpovednosť, ako aj trestná zodpovednosť ich
zamestnancov.
(11) Výnosy z pokút sú príjmom Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a
nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
§ 34a
Príspevky od držiteľa povolenia na výkon štátneho dozoru
(1) Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 je povinný platiť na príslušný rok ročný príspevok na
výkon štátneho dozoru (ďalej len „ročný príspevok“).
(2) Ročný príspevok sa platí v príslušnom roku podľa údajov za predchádzajúci rok, pričom k
zmenám základu na výpočet ročného príspevku, ku ktorým dôjde počas predchádzajúceho
roka, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Ak je právnická osoba alebo fyzická osoba držiteľom viacerých druhov povolení podľa § 5
ods. 3, je takýto držiteľ povolenia povinný platiť ročný príspevok za každú činnosť, na ktorú mu
Stránka 43 / 63
44. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
bolo vydané povolenie.
(4) Ročný príspevok za uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a prevádzku jadrového
zariadenia [§ 5 ods. 3 písm. b) a c)] podľa druhu jadrového zariadenia je
a) 766,76 eura za každý MWt nominálneho inštalovaného tepelného výkonu ustanoveného
k 1. januáru predchádzajúceho roka, pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) prvého bodu;
ak došlo k trvalému zníženiu nominálneho inštalovaného tepelného výkonu na nulovú
úroveň a tento stav trvá k 1. januáru predchádzajúceho roka, nominálnym inštalovaným
tepelným výkonom sa rozumie najvyšší projektovaný výkon pred jeho trvalým znížením na
nulovú úroveň,
b) 36,51 eura za každý palivový článok skladovaný ku koncu predchádzajúceho roka pre
jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) tretieho bodu,
c) 41,99 eura za každý GBq aktivity rádioaktívnych odpadov upravených na uloženie v
priebehu predchádzajúceho roka v jadrovom zariadení podľa § 2 písm. f) štvrtého bodu,
d) 91,28 eura za každý vláknobetónový kontajner uložený v priebehu predchádzajúceho
roka v jadrovom zariadení podľa § 2 písm. f) štvrtého bodu,
e) 6,22 eura za každý TBq maximálnej projektovej aktivity skladovaných rádioaktívnych
odpadov ustanovenej k 1. januáru predchádzajúceho roka, pre jadrové zariadenie podľa § 2
písm. f) štvrtého bodu.
(5) Ročný príspevok za stavbu jadrového zariadenia [§ 5 ods. 3 písm. a)] podľa druhu
jadrového zariadenia je
a) pre jadrové zariadenie podľa § 2 písm. f) prvého bodu 1,5 násobok sumy príspevku podľa
odseku 4 písm. a); nominálnym inštalovaným tepelným výkonom sa rozumie projektovaný
nominálny inštalovaný tepelný výkon,
b) pre jadrové zariadenia podľa § 2 písm. f) tretieho bodu a štvrtého bodu, okrem jadrového
zariadenia podľa odseku 4 písm. e), vo výške podľa odseku 4 písm. b) až d); stavom ku
koncu predchádzajúceho roka sa rozumie predpokladaný stav k 31. decembru roka, v
ktorom uplynie dvanásť mesiacov prevádzky jadrového zariadenia.
(6) Ročný príspevok za etapu vyraďovania jadrového zariadenia [§ 5 ods. 3 písm. d)] podľa
druhu jadrového zariadenia je
a) 107 346,40 eura za etapu vyraďovania jadrového zariadenia jadrová elektráreň A1 v
Jaslovských Bohuniciach,
b) 527 147, 50 eura za etapu vyraďovania jadrového zariadenia jadrová elektráreň V1 v
Jaslovských Bohuniciach,
c) 5 % ročného príspevku podľa odseku 4 písm. b), pričom sa stavom ku koncu roka
rozumie stav k 31. decembru roka, ktorý predchádza roku, v ktorom nadobudlo
právoplatnosť povolenie na etapu vyraďovania,
d) 5 % ročného príspevku podľa odseku 4 písm. c), pričom sa berie do úvahy príspevok v
roku, v ktorom bola dosiahnutá maximálna aktivita,
e) 5 % ročného príspevku podľa odseku 4 písm. e).
(7) Ročný príspevok za inštitucionálnu kontrolu jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f)
štvrtého bodu [§ 5 ods. 3 písm. e)] je 5 000 eur.
(8) Ročný príspevok za činnosti podľa § 5 ods. 3 písm. f) až n) je 182,56 eura.
(9) Povinnosť držiteľa povolenia platiť ročný príspevok vzniká prvým dňom kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudlo právoplatnosť toto povolenie.
Povinnosť držiteľa povolenia, ktorý bol držiteľom povolenia aj v predchádzajúcom roku a je aj
naďalej držiteľom povolenia v príslušnom roku, platiť ročný príspevok vzniká 1. januára
príslušného kalendárneho roka.
Stránka 44 / 63
45. (10) Držiteľ povolenia je povinný zaplatiť ročný príspevok v štyroch rovnakých splátkach, a to
do 15. dňa prvého mesiaca kalendárneho štvrťroka; táto povinnosť sa nevzťahuje na odsek
11.
(11) Ak ročný príspevok neprevyšuje sumu 331,93 eura, platí sa jednou splátkou do 15.
januára príslušného kalendárneho roka.
(12) Držiteľ povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť v priebehu kalendárneho roka, zaplatí za
tento kalendárny rok pomernú časť ročného príspevku, a to do 15. dňa kalendárneho mesiaca,
v ktorom mu táto povinnosť vznikla. Ak pomerná časť ročného príspevku neprevyšuje 331,93
eura, platí sa jednou splátkou, inak sa postupuje podľa odseku 10.
(13) Držiteľ povolenia, ktorému v priebehu kalendárneho roka bolo povolenie zrušené,
povolenie mu zaniklo alebo bolo nahradené iným druhom povolenia, platí za tento kalendárny
rok pomernú časť ročného príspevku. Zaplatenú čiastku, ktorá prevyšuje pomernú časť
ročného príspevku, úrad vráti do 15 pracovných dní od zániku povolenia alebo odo dňa
právoplatnosti jeho zrušenia.
(14) Pomerná časť ročného príspevku podľa odsekov 12 a 13 sa vypočíta ako 1/12 ročného
príspevku vynásobená počtom kalendárnych mesiacov, v ktorých bolo alebo bude povolenie
právoplatné.
(15) Povinnosť platiť ročný príspevok zaniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení povolenia alebo v ktorom povolenie
zaniklo.
DEVIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 35
Vzťah k správnemu poriadku
Na konanie úradu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní45) s výnimkou lehôt
ustanovených na vydanie rozhodnutia v konaniach podľa § 8 ods. 5 a § 15 ods. 4 a s výnimkou
náležitostí rozhodnutia v konaniach podľa § 15 ods. 4, § 16 až 16l a 24.
§ 35a
Spoločné ustanovenia k ročnému príspevku
(1) Ročný príspevok alebo jeho splátka alebo pomerná časť ročného príspevku alebo jej
splátka sa považujú za zaplatené dňom, keď boli pripísané na úradom určený príjmový účet v
Štátnej pokladnici.
(2) Ak ročný príspevok alebo jeho splátka alebo pomerná časť ročného príspevku alebo jej
splátka neboli zaplatené riadne a včas, je držiteľ povolenia podľa § 34a ods. 1 povinný zaplatiť
úrok z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania vo výške základnej úrokovej miery
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania. Úrad nie je povinný vymáhať úrok
z omeškania, ak neprevyšuje 50 eur.
(3) Ročný príspevok, splátky ročného príspevku, pomerná časť ročného príspevku, splátka
pomernej časti ročného príspevku a úroky z omeškania sú príjmom štátneho rozpočtu. Ročný
príspevok, splátky ročného príspevku, pomernú časť ročného príspevku, splátky pomernej
časti ročného príspevku a úroky z omeškania vyberá úrad.
(4) Ročný príspevok, splátky ročného príspevku, pomernú časť ročného príspevku, splátky
pomernej časti ročného príspevku a úroky z omeškania sa platia prevodom alebo vkladom
peňažných prostriedkov na úradom určený príjmový účet vedený v Štátnej pokladnici.
Variabilným symbolom je číslo pridelené úradom jednotlivým držiteľom povolenia podľa § 34a.
§ 36
Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
Stránka 45 / 63
46. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.
§ 37
Prechodné ustanovenia
(1) Platnosť oprávnení vydaných podľa doterajších predpisov zaniká dňom účinnosti tohto
zákona okrem oprávnení na činnosti, ktoré sú uvedené v § 5 ods. 2 a 3 tohto zákona. Ostatné
rozhodnutia vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané podľa
tohto zákona.
(2) Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Konania o udelenie oprávnenia sa zastavujú dňom účinnosti tohto zákona.
(3) Ak vykonávanie niektorých činností v oblasti využívania jadrovej energie nie je v súlade s
podmienkami ustanovenými týmto zákonom, je právnická osoba alebo fyzická osoba povinná
bezodkladne prerokovať s úradom opatrenia na ich zosúladenie s týmto zákonom. Opatrenia
sa musia vykonať v lehote ustanovenej úradom, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa
účinnosti tohto zákona.
(4) Nové preukazy inšpektorom podľa tohto zákona úrad vydá do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona.
§ 37a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008
(1) Držiteľovi povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2008, vzniká
povinnosť uhradiť ročný príspevok 1. januára 2008.
(2) Držiteľ povolenia podľa odseku 1 je povinný uhradiť prvú splátku ročného príspevku podľa §
34a ods. 8 za rok 2008 alebo celý ročný príspevok podľa § 34a ods. 9 za rok 2008 najneskôr
do 31. januára 2008.
§ 37b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 25. decembra 2008
(1) Konania začaté a cezhraničné prepravy povolené pred 25. decembrom 2008 sa dokončia
podľa doterajších právnych predpisov.
(2) Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa spoplatnia spôsobom a v sadzbách
podľa doterajších predpisov.
§ 37ba
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2010
(1) Splátky ročných príspevkov a splátky pomernej časti ročných príspevkov, ktoré boli
vypočítané v sadzbách a zaplatené v lehotách podľa doterajších predpisov do 30. apríla 2010,
sa považujú za splátky ročných príspevkov podľa sadzieb platných od 1. mája 2010.
(2) Splátky ročných príspevkov a splátky pomernej časti ročných príspevkov, ktorých splatnosť
je podľa doterajších predpisov, ako aj podľa tohto zákona ustanovená od 1. mája 2010, je
držiteľ povolenia povinný zaplatiť podľa sadzieb a v lehotách platných od 1. mája 2010.
§ 37bb
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2011
(1) Dokumentácia systému kvality schválená úradom pred 1. novembrom 2011 sa považuje
za dokumentáciu systému manažérstva kvality schválenú podľa predpisu účinného od 1.
novembra 2011.
(2) Požiadavky na kvalitu jadrových zariadení a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení
Stránka 46 / 63
47. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
schválené úradom pred 1. novembrom 2011 sa považujú za schválené podľa predpisu
účinného od 1. novembra 2011.
(3) Ak je potrebné dokumentáciu podľa odseku 1 alebo požiadavky podľa odseku 2 zmeniť,
držiteľ povolenia predkladá úradu na schválenie návrhy zmien podľa predpisu účinného od 1.
novembra 2011.
§ 37bc
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2013
Povolenie na prevádzku jadrového zariadenia s časovým obmedzením vydané podľa
doterajšieho zákona a ktorého časové obmedzenie by podľa doterajšieho zákona uplynulo po
1. auguste 2013, sa považuje za povolenie na prevádzku jadrového zariadenia bez časového
obmedzenia.
§ 37c
Tento zákon bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti
technických noriem a technických predpisov.46)
§ 38
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1. zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení
zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a zákona č. 470/2000 Z. z.,
2. vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 29/1999 Z. z., ktorou sa vydáva
zoznam špeciálnych materiálov a zariadení,
3. vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 30/1999 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o maximálnych limitoch množstiev jadrových materiálov, pri ktorých sa
nepredpokladá spôsobenie vzniku jadrovej škody,
4. vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 186/1999 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o zabezpečení fyzickej ochrany jadrových zariadení, jadrových
materiálov a rádioaktívnych odpadov,
5. vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 187/1999 Z. z. o odbornej
spôsobilosti zamestnancov jadrových zariadení v znení vyhlášky Úradu jadrového dozoru
Slovenskej republiky č. 317/2002 Z. z.,
6. vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 198/1999 Z. z. o evidencii a
kontrole jadrových materiálov,
7. vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom
plánovaní pre prípad nehody alebo havárie v znení vyhlášky Úradu jadrového dozoru
Slovenskej republiky č. 318/2002 Z. z.,
8. vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 246/1999 Z. z. o dokumentácii
jadrových zariadení pri ich vyraďovaní,
9. vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 284/1999 Z. z. o podrobnostiach
prepravy jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov,
10. vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 31/2000 Z. z. o udalostiach na
jadrových zariadeniach,
11. vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 190/2000 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom,
12. vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 317/2002 Z. z. o požiadavkách
Stránka 47 / 63
48. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
na systémy kvality držiteľov oprávnení a o zmene a doplnení vyhlášky Úradu jadrového dozoru
Slovenskej republiky č. 187/1999 Z. z. o odbornej spôsobilosti zamestnancov jadrových
zariadení,
13. vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 318/2002 Z. z. o bezpečnostnej
dokumentácii jadrových zariadení a o zmene a doplnení vyhlášky Úradu jadrového dozoru
Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie,
14. vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 121/2003 Z. z. o hodnotení
jadrovej bezpečnosti,
15. vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 167/2003 Z. z. o požiadavkách
na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.
Čl. II
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona
č. 139/1982 Zb., zákona č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č.136/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č.
175/1999 Z. z., zákona č. 237/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002 Z. z., zákona č. 103/2003 Z. z., zákona č.
245/2003 Z. z., zákona č. 417/2003 Z. z. a zákona č. 608/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 121 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pri stavbách jadrových zariadení a stavbách
súvisiacich s jadrovým zariadením nachádzajúcich sa v areáli ohraničenom hranicami jadrového
zariadenia.“.
2. V § 126 ods. 1 sa za slovo „prostredie“ vkladajú slová „a o jadrovej bezpečnosti jadrových
zariadení“.
3. V § 126 ods. 3 sa vypúšťajú slová „stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia“.
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č.
3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č.
553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona
č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z.,
zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z.
z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z.
z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004
Z. z. a zákona č. 434/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V sadzobníku správnych poplatkov XII. ČASŤ JADROVÁ BEZPEČNOSŤ znie:
„Položka 195
Vydanie rozhodnutia o schválení
a) typu prepravného zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov 5 000 Sk
b) dokumentácie systému kvality žiadateľov o súhlas alebo povolenie alebo držiteľov súhlasu
alebo povolenia 5 000 Sk
c) požiadaviek na kvalitu jadrových zariadení, kategorizácie vybraných zariadení do
Stránka 48 / 63
49. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
bezpečnostných tried a požiadaviek na kvalitu vybraných zariadení 5 000 Sk
d) systému odbornej prípravy zamestnancov 5 000 Sk
e) programu prípravy vybraných zamestnancov 1 000 Sk
f) plánu fyzickej ochrany 5 000 Sk
g) predbežného vnútorného havarijného plánu 5 000 Sk
h) vnútorného havarijného plánu 5 000 Sk
i) limitov a podmienok bezpečnej prevádzky 5 000 Sk
j) limitov a podmienok bezpečného vyraďovania 5 000 Sk
k) programu uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členeného na etapy 5 000 Sk
l) hraníc jadrového zariadenia a ich zmien 5 000 Sk
m) veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením a jej zmien 5 000 Sk
n) realizácie zmien ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť 1 000 Sk
Splnomocnenie
Ak ide o zmeny rozhodnutí podľa písmen a) až n), správny orgán môže poplatok znížiť až na 50
% uvedenej sadzby.
Položka 196
Vydanie rozhodnutia
a) o súhlase na umiestnenie stavby jadrového zariadenia 10 000 Sk
b) o stavebnom povolení na stavbu jadrového zariadenia vrátane miestneho zisťovania 10 000 Sk
c) o povolení na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky vrátane miestneho zisťovania 10
000 Sk
d) o povolení na prevádzku jadrového zariadenia 10 000 Sk
e) o povolení na prevádzku jadrového zariadenia po vykonaní systematického a komplexného
hodnotenia jadrovej bezpečnosti 10 000 Sk
f) o povolení na etapu vyraďovania 10 000 Sk
g) o povolení na uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu 10 000 Sk
h) o povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom 5 000 Sk
i) o povolení na nakladanie s jadrovými materiálmi 5 000 Sk
j) o povolení na dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení 5 000
Sk
k) o povolení na prepravu rádioaktívnych materiálov 5 000 Sk
l) o povolení na odbornú prípravu zamestnancov držiteľa povolenia 5 000 Sk
m) o povolení na spätnú prepravu rádioaktívnych odpadov 5 000 Sk
n) o povolení na dovoz rádioaktívnych odpadov 5 000 Sk
o) o povolení na nakladanie s jadrovými materiálmi mimo jadrového zariadenia 1 000 Sk
Splnomocnenie
1. Ak ide o písomné podanie s neúplnou alebo nevyhovujúcou dokumentáciou, môže správny
orgán zvýšiť poplatok podľa tejto položky až o 50 % určenej sadzby.
2. Ak ide o zmeny rozhodnutí uvedených v položke 196, môže správny orgán poplatok znížiť
až na 50 % uvedenej sadzby.
Stránka 49 / 63
50. Položka 197
Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
Vydanie rozhodnutia o posúdení havarijného dopravného poriadku 5 000 Sk
Splnomocnenie
Ak ide o zmeny rozhodnutia uvedeného v položke 197, môže správny orgán poplatok znížiť až
na 50 % uvedenej sadzby.
Položka 198
Vydanie rozhodnutia o súhlase
a) s realizáciou zmien ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť 1 000 Sk
b) s použitím nového typu paliva 3 000 Sk
c) na vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti zákona 5 000 Sk
d) na rozriedenie a spotrebu jadrových materiálov 3 000 Sk
e) na jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky 3 000 Sk
Splnomocnenie
Ak ide o zmeny rozhodnutí uvedených v položke 198, môže správny orgán poplatok znížiť až na
50 % uvedenej sadzby.
Položka 199
a) Vydanie preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti 500 Sk
b) Predĺženie platnosti preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti 200 Sk
c) Vydanie preukazu o odbornej spôsobilosti 1000 Sk
d) Predĺženie platnosti preukazu o odbornej spôsobilosti 500 Sk.“.
Čl. VI
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2004 s výnimkou § 3 ods. 9 a 10, ktoré nadobúdajú
účinnosť 1. januára 2012.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 541/2004 Z. z.
DOKUMENTÁCIA JADROVÝCH ZARIADENÍ POTREBNÁ K JEDNOTLIVÝM ROZHODNUTIAM
A. Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o súhlas na umiestnenie stavby jadrového zariadenia
a) zadávacia bezpečnostná správa,
b) zadávacia správa o spôsobe vyraďovania,
c) projektový zámer na fyzikálno-technické riešenie jadrového zariadenia v úrovni zadávacieho
projektu,
Stránka 50 / 63
51. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
d) zadávacia správa o spôsobe nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým
palivom,
e) požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia,
f) návrh hraníc jadrového zariadenia,
g) návrh veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením,
h) hodnotenie vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie, ak tak ustanovuje osobitný
predpis,8) ako aj hodnotenie potenciálneho vplyvu okolitého prostredia na jadrové zariadenie.
B. Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o stavebné povolenie na stavbu jadrového zariadenia
a) predbežná bezpečnostná správa, ktorá preukazuje plnenie zákonných požiadaviek na jadrovú
bezpečnosť na základe údajov, o ktorých sa uvažuje v projekte,
b) projektová dokumentácia potrebná k stavebnému konaniu,
c) predbežný plán nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, s vyhoretým jadrovým palivom vrátane ich
prepravy,
d) predbežný koncepčný plán vyraďovania,
e) kategorizácia vybraných zariadení do bezpečnostných tried,
f) predbežný plán fyzickej ochrany,
g) dokumentácia systému manažérstva kvality a požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia a ich
vyhodnotenie podľa bodu A písm. e),
h) predbežný vnútorný havarijný plán,
i) predbežné limity a podmienky bezpečnej prevádzky,
j) predbežný program kontrol jadrového zariadenia pred jeho prevádzkou,
k) predbežné vymedzenie hraníc jadrového zariadenia spresnením údajov uvedených v bode A písm.
f),
l) predbežné vymedzenie veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením spresnením údajov
uvedených v bode A písm. g),
m) dokumentácia podľa § 6 ods. 2 písm. j).
C. Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do
prevádzky a prevádzku
a) limity a podmienky bezpečnej prevádzky,
b) zoznam vybraných zariadení s rozdelením do bezpečnostných tried,
c) programy vyskúšania vybraných zariadení určené úradom,
d) program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,
e) program prevádzkových kontrol vybraných zariadení,
f) dokumentácia systému manažérstva kvality a požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia a ich
vyhodnotenie podľa bodu B písm. g),
g) prevádzkové predpisy určené úradom,
h) vnútorný havarijný plán,
i) predprevádzková bezpečnostná správa, ktorá spresňuje správu uvedenú v bode B písm. a),
j) pre jadrové zariadenia s jadrovým reaktorom pravdepodobnostné hodnotenie bezpečnosti
prevádzky pre odstavený reaktor a pre nízke výkonové hladiny, ako aj pre plný výkon reaktora,
k) plán fyzickej ochrany vrátane zmluvy s Policajným zborom podľa § 26 ods. 10, ako aj opisu
Stránka 51 / 63
52. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
spôsobu vykonávania leteckých činností13) v objektoch alebo v blízkosti jadrového zariadenia,
l) plán nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom vrátane ich prepravy,
m) koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,
n) doklad o zabezpečení finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu okrem úložiska,
o) systém odbornej prípravy zamestnancov,
p) programy prípravy vybraných zamestnancov,
q) programy prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,
r) doklady o splnení kvalifikačných požiadaviek vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých
zamestnancov,
s) doklady o pripravenosti jadrového zariadenia na uvádzanie do prevádzky, pre skúšobnú prevádzku
správa o vyhodnotení uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a pre trvalú prevádzku správa o
vyhodnotení skúšobnej prevádzky,
t) plán ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia,
u) vymedzenie hraníc jadrového zariadenia spresnením údajov uvedených v bode B písm. k),
v) vymedzenie veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením spresnením údajov uvedených v bode
B písm. l),
w) dokumentácia podľa § 6 ods. 2 písm. j).
D. Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na etapu vyraďovania
a) limity a podmienky bezpečného vyraďovania,
b) dokumentácia systému manažérstva kvality a požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia,
c) vnútorný havarijný plán,
d) plán etapy vyraďovania,
e) koncepcia vyraďovania pre obdobie po skončení povoľovanej etapy vyraďovania,
f) plán fyzickej ochrany vrátane zmluvy s Policajným zborom podľa § 26 ods. 10, ako aj opisu
spôsobu vykonávania leteckých činností13) v objektoch alebo v blízkosti jadrového zariadenia,
g) plán nakladania a prepravy rádioaktívnych odpadov a plán nakladania s konvenčným odpadom z
vyraďovania,
h) doklad o zabezpečení finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu,
i) program kontrol vybraných zariadení,
j) prevádzkové predpisy určené úradom,
k) systém odbornej prípravy zamestnancov,
l) programy prípravy vybraných zamestnancov,
m) programy prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,
n) doklady o splnení kvalifikačných požiadaviek vybraných zamestnancov a odborne spôsobilých
zamestnancov,
o) plán ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia,
p) zmeny hraníc jadrového zariadenia špecifikáciou údajov uvedených v bode C písm. u),
q) zmeny veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením špecifikáciou údajov uvedených v bode C
písm. v),
r) kategorizácia vybraných zariadení do bezpečnostných tried.
Stránka 52 / 63
53. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
E. Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na uzatvorenie úložiska a na
inštitucionálnu kontrolu
a) celkové hodnotenie stavu úložiska a jeho prevádzky vrátane opisu zmien a úprav úložiska a ich
bezpečnostného hodnotenia,
b) celkový inventár uložených rádioaktívnych odpadov,
c) plán uzatvorenia úložiska a inštitucionálnej kontroly vrátane bezpečnostných rozborov,
d) program monitorovania vrátane návrhu možných nápravných opatrení,
e) systém odbornej prípravy zamestnancov,
f) programy prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,
g) doklady o splnení kvalifikačných požiadaviek odborne spôsobilých zamestnancov,
h) dokumentácia systému manažérstva kvality a požiadavky na kvalitu jadrového zariadenia,
i) zmeny hraníc jadrového zariadenia špecifikáciou údajov uvedených v bode C písm. u),
j) zmeny veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením špecifikáciou údajov uvedených v bode C
písm. v).
F. Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o súhlas na vyňatie jadrového zariadenia z
pôsobnosti tohto zákona:
a) konečný opis územia jadrového zariadenia vyradeného z prevádzky a všetkých prác vykonaných
počas vyraďovania,
b) súhrnné údaje o množstve a aktivite uložených alebo dlhodobo skladovaných rádioaktívnych
odpadov a o množstve rádioaktívnych odpadov z vyraďovania a materiálov uvoľnených do životného
prostredia,
c) zoznam údajov, ktoré sa budú uchovávať po skončení vyraďovania s uvedením času
uchovávania,
d) záverečné hodnotenie radiačnej situácie objektov a územia,
e) inštitucionálne opatrenia na obmedzené využitie objektov a územia,
f) zmluva podľa § 20 ods. 7, ak si to okolnosti vyžadujú.
Príloha č. 2 k zákonu č. 541/2004 Z. z.
A. Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov
a) identifikačné údaje prepravcu,
b) druh a množstvo rádioaktívnych materiálov určených na prepravu,
c) prepravná trasa,
d) predpokladaný dátum prepravy,
e) bezpečnostná dokumentácia:
1. program ochrany zdravia pred nepriaznivými účinkami ionizujúceho žiarenia,
2. dopravný poriadok vrátane havarijného dopravného poriadku,
3. dokumentácia systému manažérstva kvality pre prepravu,
4. plán zabezpečenia fyzickej ochrany,
f) doklad o schválení typu prepravného zariadenia,
g) doklad o zabezpečení finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu, ak sa vyžaduje,
h) ak ide o povolenie na tranzit jadrových materiálov a vyhoretého jadrového paliva, doklad od
príslušného orgánu štátu odosielateľa, že je zabezpečené ich spätné prevzatie, pokiaľ sa tranzit
Stránka 53 / 63
54. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
nedokončí,
i) súhlas na prepravu jadrových materiálov a vyhoretého jadrového paliva vydaný príslušnými
orgánmi štátu prijímateľa alebo odosielateľa a tranzitných štátov pri medzinárodnej preprave,
j) vyhlásenie príslušného orgánu štátu prijímateľa, že jadrový materiál alebo vyhoreté jadrové palivo
sa bude používať v súlade s osobitným predpisom,46)
k) povolenie na dovoz alebo vývoz jadrového materiálu,
l) platne uzavretá obchodná zmluva odsúhlasená Európskou komisiou, ak ide o jadrový materiál,
alebo návrh na uzavretie zmluvy, alebo zmluva medzi žiadateľom a jeho partnerom s presnou
špecifikáciou špeciálnych materiálov a zariadení a ich množstva okrem plánovanej prepravy
množstiev a materiálov uvedených v osobitných predpisoch,47)
m) povolenie na nakladanie s jadrovými materiálmi udelené fyzickej osobe alebo právnickej osobe,
ktorá jadrové materiály vyváža alebo dováža.
B. Dokumentácia potrebná k písomnej žiadosti o povolenie na dovoz a vývoz jadrových materiálov,
vývoz špeciálnych materiálov a zariadení podľa § 14
a) identifikačné údaje žiadateľa, a to ak je fyzickou osobou, meno a priezvisko, dátum narodenia,
adresa trvalého pobytu, ak je právnickou osobou, názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, meno,
priezvisko a adresa trvalého pobytu štatutárneho orgánu alebo jeho člena,
b) druh a množstvo jadrových materiálov, ktoré majú byť dovezené alebo vyvezené, druh a
množstvo špeciálnych materiálov a zariadení, ktoré majú byť vyvezené,
c) názov štátu, do ktorého majú byť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia vyvezené
alebo z ktorého majú byť jadrové materiály dovezené,
d) predpokladaný dátum dovozu alebo vývozu,
e) pri dovoze jadrových materiálov potvrdenie, že žiadateľ o povolenie má povolenie na nakladanie s
jadrovými materiálmi alebo že má zmluvne zabezpečenú inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu,
ktorá je držiteľom povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi, ktorá bude s dovezenými
jadrovými materiálmi nakladať,
f) pri vývoze jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení záruka od štátu prijímateľa, že
s jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami sa nebude nakladať v rozpore s
požiadavkami medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,1)
g) pri dovoze jadrových materiálov, vyhlásenie žiadateľa o povolenie, v ktorom sa zaväzuje
1. nepoužívať uvedený materiál alebo zariadenie na účely, ktoré by boli v rozpore s medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,1) a napomáhali by dosiahnutie akýchkoľvek
vojenských cieľov,
2. zabezpečiť fyzickú ochranu uvedených materiálov a zariadení v súlade s § 26,
3. neodovzdať uvedený materiál alebo zariadenia inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe bez
súhlasu úradu.
Príloha č. 3 k zákonu č. 541/2004 Z. z.
ČASŤ A
OBLASTI V JADROVEJ ENERGII, V KTORÝCH SA VYŽADUJE REGULOVANÉ VZDELÁVANIE
ALEBO ASPOŇ PÄŤMESAČNÁ PRAX SÚVISIACA S
a) výskumom jadrovej energie v oblastiach uvedených v časti B,
b) riadením, údržbou, opravou alebo technickou prevádzkou objektov a zariadení na
1. výrobu, separáciu alebo akékoľvek použitie rúd, zdrojových materiálov alebo osobitných štiepnych
materiálov alebo na prepracovanie vyhoretých jadrových palív,
2. separáciu izotopov,
Stránka 54 / 63
55. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
3. výrobu osobitných materiálov potrebných v jadrovej oblasti, ako sú urýchľovače a konštrukčné,
povlakové a tieniace materiály špeciálne navrhnuté na jadrové účely,
4. výrobu jadrovej energie,
5. ukladanie jadrového odpadu a rádioaktívnych nečistôt,
6. prepravu alebo uskladnenie rádioaktívnych materiálov,
7. výrobu, prípravu alebo použitie rádioaktívnych izotopov,
c) plánovaním, navrhovaním alebo výstavbou objektov alebo zariadení alebo nosných častí objektov
alebo zariadení používaných v oblastiach uvedených v písmenách a) a b),
d) ochranou proti žiareniu.
ČASŤ B
ZOZNAM REGULOVANÝCH POVOLANÍ V OBLASTI JADROVEJ ENERGIE
Povolanie, ktoré si vyžaduje vedomosti rovnocenné vedomostiam jadrového inžiniera alebo
jadrového technika
Povolanie, ktoré si vyžaduje vedomosti v jednej z nasledujúcich oblastí:
a) pracovné podmienky typické v jadrovom odvetví a pri navrhovaní jadrových zariadení (jadrový
inžinier a jadrový technik),
b) špeciálne mechanické problémy v jadrovom odvetví a pri navrhovaní pomocných zariadení
(strojný inžinier a technik),
c) pôsobenie žiarenia na materiály a jadrové vlastnosti rôznych látok používaných ako palivá,
urýchľovače a konštrukčné materiály pre jadrové zariadenia; príprava jadrových látok, prepracovanie
vyhoretých palív, ukladanie rádioaktívneho odpadu alebo dekontaminácia (chemický inžinier a
technik),
d) vlastnosti keramiky používanej v oblasti jadrovej energie (oxidy uránu a tória, karbid uránu atď.)
(inžinier a technik keramiky),
e) vlastnosti konštrukčných materiálov pre jadrové reaktory, povlakových materiálov pre palivo a pre
kovové palivo; správanie takýchto materiálov počas ožiarenia a za prítomnosti látok používaných v
reaktoroch alebo v regeneračných zariadeniach (metalurgický inžinier a technik),
f) riadenie jadrových reaktorov, meranie rádioaktivity (elektrotechnický inžinier a technik),
g) neutrónová fyzika jadrových reaktorov a z toho vyplývajúce hlavné požiadavky (inžinier pre
termodynamické analýzy a technik),
h) špeciálne vlastnosti a prevádzkový dozor reaktora a opatrenia potrebné, ak ide o veľkú poruchu
(prevádzkový inžinier a technik),
i) vyhodnocovanie a kontrola technickej bezpečnosti reaktora a experimentálneho jadrového
zariadenia (bezpečnostný inžinier a technik).
Prospektor
Povolanie, ktoré zahŕňa indikáciu rádioaktivity za pomoci špeciálnych prístrojov (Geigerove-Müllerove
počítadlá atď.) v miestach označených geológmi; interpretácia informácií získaných na účel vedenia
neskoršieho výskumu.
Testovací vŕtač v uránových baniach
Povolanie, ktoré si vyžaduje schopnosť riadiť činnosti súvisiace s testovacími vrtmi na účel
stanovenia vlastností krajiny a zistenia prítomnosti rádioaktívnych materiálov a interpretovať
informácie získané na účel smerovania neskorších činností.
Vedúci uránovej bane
Stránka 55 / 63
56. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
Povolanie, ktoré zahŕňa vedenie, dohľad a/alebo kontrolu jednej alebo viacerých alebo všetkých
podzemných sekcií alebo činností uránovej bane alebo vykonávanie technického výskumu alebo
zložitých meraní a dohľadu plnenia bezpečnostných opatrení, ktoré si vyžaduje špeciálny charakter
takýchto baní.
Laboratórny technik
Povolanie, ktoré zahŕňa štúdium rádioaktívnych rúd a v spolupráci s analytikmi vykonávanie
chemických a fyzikálnych analýz vzoriek na účel stanovenia intenzity žiarenia vzoriek, ich
chemického zloženia a iných vlastností.
Odborný pracovník (príprava palivových článkov)
Povolanie, ktoré zahŕňa vykonávanie činností pri výrobe palivových článkov kovaním, ich kontrolu a
testovanie; príprava a akceptácia kovového pokrytia paliva.
Operátor reaktora
Povolanie, ktoré zahŕňa prevádzku reaktora a vyžaduje vedomosti zo základov elektrotechniky a
dynamiky reaktora, ako aj schopnosť interpretovať schémy a lokalizovať a opravovať malé poruchy.
Vedúci prevádzky reaktora
Povolanie, ktoré zahŕňa prevádzku reaktora a vyžaduje dobré všeobecné vedomosti a dôkladné
vedomosti o všetkých typických vlastnostiach reaktora; schopnosť vydávať príkazy a prijímať
rozhodnutia.
Odborný pracovník pre zavážanie, vyvážanie a chladenie jadrových palív
Povolanie, ktoré si vyžaduje schopnosť manipulovať so zariadeniami na plnenie, vyprázdňovanie a
chladenie jadrových palív v súlade s pokynmi.
Laboratórny technik (horúce laboratórium)
Povolanie, ktoré zahŕňa schopnosť interpretovať schémy a vykonávať potrebné montáže a
nastavenia, vykonať samostatne testy v súlade s detailnými pokynmi a vyjadriť výsledky v
kvantitatívnych energetických hladinách; vedomosti o nebezpečenstve vznikajúcom zo žiarenia a
schopnosť používať prístroje na diaľkové ovládanie.
Konštruktér (špecialista v jadrovej oblasti)
Povolanie, ktoré si vyžaduje schopnosť pripraviť jednoduchý návrh z napísaných dát a tieto dáta
znázorniť rýchlo vytvorenými nákresmi alebo skicami poskytujúcimi vizuálne znázornenie predmetu
návrhu podľa zadania a používať platné nariadenia na ochranu proti žiareniu.
Operátor (urýchľovač častíc)
Povolanie, ktoré zahŕňa prevádzku a manipulovanie vysokonapäťových zariadení pre elektrostatické
urýchľovače; konštruovanie, používanie a manipulovanie s iónovými zdrojmi; manipulovanie a
prevádzka prístrojov na zisťovanie a meranie rádioaktivity atď.
Technik radiačnej ochrany
Povolanie, ktoré zahŕňa dohľad nad bezpečnosťou pracovníkov, ktorí prevádzkujú reaktory, alebo
pracovníkov v uránových baniach alebo iných jadrových zariadení, a ktoré si vyžaduje hlboké
poznatky o nebezpečenstvách, ktoré pochádzajú zo žiarenia, a o radiačnej ochrane.
Technik dekontaminácie
Povolanie, ktoré zahŕňa schopnosť vykonávať v prípade kontaminácie potrebné opatrenia a určité
špeciálne dekontaminačné činnosti a v prípade potreby vykonať praktické opatrenia.
Príloha č. 4 k zákonu č. 541/2004 Z. z.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1. Smernica 62/302/ES z 5. marca 1962 o voľnom prístupe ku kvalifikovaným povolaniam v oblasti
jadrovej energie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú. v. ES 57, 9. 7. 1962).
Stránka 56 / 63
57. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
2. Smernica Rady 89/618/Euratom z 27. novembra 1989 o informovaní verejnosti o opatreniach na
ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej
havarijnej situácie (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 1; Ú. v. ES L 357, 7. 12. 1989).
3. Smernica Rady 2006/117/Euratom z 20. novembra 2006 o dozore a kontrole pri preprave
rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva (Ú. v. EÚ L 337, 5. 12. 2006).
4. Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre
jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2. 7. 2009).
5. Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre
zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199,
2. 8. 2011).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní
vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Ú. v.
EÚ L 26, 28. 1. 2012).
Poznámky pod čiarou
1) § 3 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných
bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.
1a) § 2 ods. 2 písm. o) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.
1aa) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných
požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
1aaa) § 2 ods. 2 písm. u) zákona č. 355/2007 Z. z.
1ab) Čl. 2 ods. 13 nariadenia Komisie (Euratom) č. 302/2005 z 8. februára 2005 o uplatňovaní systému
záruk Euratomu (Ú. v. EÚ L 54, 28. 2. 2005).
1ac) Tabuľka č. 1 prílohy č. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.
§ 2 ods. 2 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z.
1ad) § 2 ods. 2 písm. t) zákona č. 355/2007 Z. z.
1b) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. o Zmluve o nešírení jadrových zbraní,
vyhláška ministra zahraničných vecí č. 62/1974 Zb. o Zmluve o zákaze umiestňovania jadrových zbraní
a iných zbraní hromadného ničenia na dne morí a oceánov a v jeho podzemí.
2) Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 140/2008 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.
3) Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej
strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23.
júna 2000 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 11/zv. 35, 15. 12. 2000).
3a) Spoločný dohovor o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s
rádioaktívnym odpadom (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 125/2002 Z.
z.).
3b) Čl. 4 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a
prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (oznámenie č. 43/2006 Z. z.).
3c) § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
Stránka 57 / 63
58. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 145/2010 Z. z.
4) Napríklad Dohovor o včasnom oznamovaní jadrovej havárie (oznámenie č. 327/2001 Z. z.),
rozhodnutie Rady 87/600/Euratom zo dňa 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre včasnú
výmenu informácií v prípade radiačnej mimoriadnej situácie (Úradný vestník Európskych spoločenstiev
L 371, 30. 12. 1987).
5) Článok 37 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
6) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
7) § 121 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov.
7a) Dohovor o jadrovej bezpečnosti (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.
163/1997 Z. z.).
8) Napríklad § 31 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
9) Nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na
kontrolu vývozu, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (prepracované
znenie) (Ú. v. EÚ L 134, 29. 5. 2009).
10) Napríklad § 5 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
10a) § 29 a 37 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11) § 66, 76, 83 a 84 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
11b) § 24 a 25 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení
neskorších predpisov.
13) Napríklad § 44 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z.
14) Článok 79 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
15) Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
Nariadenie Komisie (Euratom) č. 302/2005 z 8. februára 2005 o uplatňovaní systému záruk Euratomu
(Ú. v. EÚ L 54, 28. 2. 2005).
16) Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
17) Kapitola 7 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
18) § 9 ods. 6 písm. c) , § 13 ods. 4 písm. c) a § 20 ods. 3 písm. b) zákona č. 21/2007 Z. z. o tovare a
technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19) Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
20) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej
cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR), vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb. o
Dohovore o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF).
20a) § 2 ods. 2 písm. m) zákona č. 355/2007 Z. z.
20b) Rozhodnutie Komisie 2008/312/Euratom z 5. marca 2008, ktorým sa ustanovuje štandardný
dokument o dozore a kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ako
uvádza smernica Rady 2006/117/Euratom (Ú. v. EÚ L 107, 17. 4. 2008).
Stránka 58 / 63
59. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
20c) § 5 ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z.
20d) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
20e) Napríklad zákon č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 140/2008 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 345/2006 Z. z., vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 53/2006 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi
odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom, vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č.
57/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov,
vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 545/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu a
činnostiach dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany, Spoločný dohovor o bezpečnosti nakladania s
vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 125/2002 Z. z.).
20f) § 45 ods. 2 písm. i) a j) a ods. 3 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z.
20g) Čl. 27 Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti
nakladania s rádioaktívnym odpadom (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
č. 125/2002 Z. z.).
20h) § 1 a § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku
Slovenskej republiky.
21) Čl. 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Ú. v. EÚ C 84, 30. 3.
2010).
Nariadenie Rady (Euratom) č. 2587/1999 zo dňa 2. decembra 1999, ktorým sa vymedzujú investičné
projekty, ktoré treba oznamovať Komisii v súlade s článkom 41 Zmluvy o založení Európskeho
spoločenstva pre atómovú energiu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 12/zv. 2; Ú. v. ES L 315, 9.12.
1999).
Nariadenie Komisie (ES) č. 1209/2000 zo dňa 8. júna 2000 o podávaní oznámení podľa článku 41
Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.
12/zv. 2; Ú. v. ES L 138, 9. 6. 2000) v platnom znení.
22) § 43 až 85 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
23) § 66 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
24) Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších
predpisov.
25) § 83 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
26) § 84 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
27) § 84 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
28) Zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na
nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 312/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe
výberu a platenia povinného príspevku na Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na
nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
29) Článok 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 90/2001 Z. z.
30) § 11 zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.
31) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
32) § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 140/2008 Z. z.
§ 48 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z.
Stránka 59 / 63
60. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
33) § 2 písm. b) zákona č. 293/2007 Z. z.
34) § 2 písm. c) zákona č. 293/2007 Z. z.
35) § 8 až 27 zákona č. 293/2007 Z. z.
36) § 15 ods. 1 písm. c) zákona č. 355/2007 Z. z.
37) Napríklad zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
37a) Prílohy č. 1 a 2 vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 51/2006 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zabezpečenie fyzickej ochrany, Príloha II Dohovoru o
fyzickej ochrane jadrových materiálov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
č. 329/2001 Z. z. o prijatí Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov).
37b) § 4 ods. 1 písm. n) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
37c) Zákon č. 482/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
38) Napríklad § 13 ods. 1 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
39) Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou
(oznámenie č. 70/1996 Z. z.).
Spoločný protokol k aplikácii Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru (oznámenie č. 71/1996 Z.
z.).
40) § 415 až 450 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
41) § 8 až 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z.
42) Článok 35 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
43) Napríklad zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
v znení neskorších predpisov.
44) § 51až 88 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.
45) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
46) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní
informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby
informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.
47) Nariadenie Komisie (Euratom) č. 66/2006 zo 16. januára 2006, ktorým sa udeľuje výnimka na
prevoz malých množstiev rúd, východiskových materiálov a osobitných štiepnych materiálov z pravidiel
kapitoly o dodávkach (Ú. v. EÚ L 11, 17. 1. 2006).
Súvislosti
Je vykonávaný
35/2012 Z. z. Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 55/2006 Z. z. o
podrobnostiach v havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie
34/2012 Z. z. Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 52/2006 Z. z. o odbornej
spôsobilosti
Stránka 60 / 63
61. Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
32/2012 Z. z. Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa
Je menený
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 48/2006 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o spôsobe ohlasovania prevádzkových udalostí a udalostí
pri preprave a podrobnosti o zisťovaní ich príčin
31/2012 Z. z. Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa
vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 58/2006 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovovania dokumentácie
jadrových zariadení potrebnej k jednotlivým rozhodnutiam
431/2011 Z. z. Vyhláška o systéme manažérstva kvality
430/2011 Z. z. Vyhláška o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť
58/2006 Z. z. Vyhláška o rozsahu a spôsobe vyhotovovania dokumentácie jadrových zariadení
57/2006 Z. z. Vyhláška, ktorou sa ustanovujú požiadavky pri preprave rádioaktívnych materiálov
56/2006 Z. z. Podrobnosti o kvalite jadrových zariadení
55/2006 Z. z. Vyhláška o podrobnostiach v havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie
54/2006 Z. z. Evidencia a kontrola jadrových materiálov a o oznamovaní vybraných činností
53/2006 Z. z. Vyhláška o požiadavkách pri jadrových a rádioaktívnych materiáloch
52/2006 Z. z. Vyhláška o odbornej spôsobilosti
51/2006 Z. z. Vyhláška, ktorou sa ustanovujú požiadavky na zabezpečenie fyzickej ochrany
50/2006 Z. z. Podrobnosti o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení
49/2006 Z. z. Vyhláška o periodickom hodnotení jadrovej bezpečnosti
48/2006 Z. z. Vyhláška o prevádzkových udalostiach a udalostiach pri preprave
47/2006 Z. z. Vyhláška o jadrových materiáloch a odpadoch bez predpokladu jadrovej škody
46/2006 Z. z. Vyhláška o špeciálnych materiáloch a zariadeniach Úradu jadrového dozoru SR
314/2014 Z. z. Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
143/2013 Z. z. Novela zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon)
350/2011 Z. z. Novela zákona o mierovom využívaní jadrovej energie
145/2010 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
137/2010 Z. z. Zákon o ovzduší
120/2010 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní
jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov
408/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní
jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
335/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením
krajských úradov
94/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej
energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom
Stránka 61 / 63
62. Mení
Ruší
Zbierka zákonov SR 541/
2004 Z. z.
jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým
jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 528/2006 Z. z.
21/2007 Z. z. Zákon o tovare a technológiách dvojakého použitia
238/2006 Z. z. Zákon o jadrovom fonde
125/2006 Z. z. Zákon o inšpekcii práce
478/2002 Z. z. Zákon o ochrane ovzdušia
470/2000 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších
predpisov a ktorým sa mení zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej
energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore
nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
256/1994 Z. z.
95/2000 Z. z. Zákon o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov
145/1995 Z. z. Zákon o správnych poplatkoch
50/1976 Zb. Stavebný zákon
167/2003 Z. z. Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o požiadavkách na jadrovú
bezpečnosť jadrových zariadení
121/2003 Z. z. Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o hodnotení jadrovej
bezpečnosti
318/2002 Z. z. Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o bezpečnostnej
dokumentácii jadrových zariadení a o zmene a doplnení vyhlášky Úradu jadrového
dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z. z. o havarijnom plánovaní pre prípad
nehody alebo havárie
317/2002 Z. z. Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o požiadavkách na systémy
kvality držiteľov oprávnení a o zmene a doplnení vyhlášky Úradu jadrového dozoru
Slovenskej republiky č. 187/1999 Z. z. o odbornej spôsobilosti zamestnancov
jadrových zariadení
190/2000 Z. z. Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom
31/2000 Z. z. Vyhláška úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o udalostiach na jadrových
zariadeniach
284/1999 Z. z. Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o podrobnostiach prepravy
jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov
246/1999 Z. z. Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o dokumentácii jadrových
zariadení pri ich vyraďovaní z prevádzky
245/1999 Z. z. Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o havarijnom plánovaní pre
prípad nehody alebo havárie
198/1999 Z. z. Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o evidencii a kontrole
jadrových materiálov
187/1999 Z. z. Vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky o odbornej spôsobilosti
Stránka 62 / 63